Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-131-2023.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/131/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 6 –
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. Remedium Legal, s.r.o. Sídlo: Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, C. E., štátne občianstvo SR o zaplatenie 3175,50 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
– 6 –
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 3175,50 Eur, úrok 248,01 Eur, úrok z omeškania 22,13 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3162,96 Eur od 06.12.2022 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
– 5 –
1.Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 143,87 eur. V žalobe uviedol, že Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel:
Sa, vložka č. 335/B (ďalej len „právny predchodca postupcu") sa s účinnosťou od 1. októbra 2021 zlúčila so spoločnosťou Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka č. 4314/B (ďalej len „postupca"). F. B. v súlade so zákonom o bankách a zákonom o cenných papieroch dňom účinnosti zlúčenia zanikla, pričom univerzálnym právnym nástupcom všetkých práv a povinností sa stala Československá obchodná banka, G.. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 05.12.2022 medzi postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca postupcu uzatvoril so žalovaným dňa 14.07.2020 Zmluvu č. 20/4010/203179SES (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy právny predchodca postupcu poskytol žalovanému úver za nasledujúcich podmienok: - výška úveru: 3 600,00 EUR, - poskytnutie úveru: po splnení podmienok do 19.07.2020, - výška úrokovej sadzby: 5,70 % p. a., - ročná percentuálna miera nákladov: 7,66 %, - celkové náklady spotrebiteľa: 4 757,16 EUR, - priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 11,15 %, - výška splátky a splatnosť: 46,79 EUR mesačne, vždy k 14. dňu v kalendárnom mesiaci, - celkový počet splátok: 96, - výška prvej splátky: 46,79 EUR, - splatnosť prvej splátky: 14.08.2020, - výška poslednej splátky: 46,19 EUR, - splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 14.07.2028. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky." Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust.§ 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 21.02.2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3 445,64 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3 162,96 EUR, z riadneho úroku vo výške 248,01 EUR, z úroku z omeškania vo výške 22,13 EUR a z poplatkov vo výške 12,54 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3 445,64 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3 162,96 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 248,01 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 22,13 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 12,54 EUR. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 23. máju 2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25. januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25. januára 2019. Najvyšší súd
po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára , že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“ Žalobca oznamuje súdu, že v časti D) formulára v rámci položky "Istina" uvádza súčet neuhradenej istiny úveru a neuhradených poplatkov. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia." Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka „Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva." S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo." Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku „Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené." Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 06.12.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia tejto žaloby uhradená v plnej výške, s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené dôkazné prostriedky navrhujú, aby súd vydal platobný rozkaz.
2.Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol však zrušený, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Žalovanému bola žaloba doručená zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Následne bola žalovanému žaloba doručená podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe. Táto bola doručená podľa § 111 ods. 3 CSP, pričom žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril.
3.Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.
4.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, platobnou históriou, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávky s prílohou, zmluvou o úvere, žiadosťou, vyhlásením mimoriadnej splatnosti, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom a výzvou.
5.Súd zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. na základe zmluvy poskytol žalovanému úver za nasledujúcich podmienok: - výška úveru: 3 600,00 EUR, - poskytnutie úveru: po splnení podmienok do 19.07.2020, - výška úrokovej sadzby: 5,70 % p. a., - ročná percentuálna miera nákladov: 7,66 %, - celkové náklady spotrebiteľa: 4 757,16 EUR, - priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 11,15 %, - výška splátky a splatnosť: 46,79 EUR mesačne, vždy k 14. dňu v kalendárnom mesiaci, - celkový počet splátok: 96, - výška prvej splátky: 46,79 EUR, - splatnosť prvej splátky: 14.08.2020, - výška poslednej splátky: 46,19 EUR, - splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 14.07.2028.
6.Súd konštatuje, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7.Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas splácať úver nesplnil riadne a to napriek výzve zo dňa 17.1.2022, dňa 06.03.2022 bol úver vyhlásený za predčasne splatný.
8.Pohľadávka, ktorá je predmetom konania bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2022 postúpená na žalobcu.
9.Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 295 C. s. p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
10.Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 CSP platí, že súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Za tento procesný postup nemožno považovať iba dokazovanie prostredníctvom vykonania stranami označených dôkazov (lebo v zásade len tie môže súd vykonať - pozri ust. § 185 CSP), ale okrem iného aj zohľadnenie tých skutkových tvrdení sporovej strany, ktoré neboli protistranou účinne popreté. Základom novej koncepcie civilného procesu je to, že sporové strany majú svoju procesnú aktivitu realizovať predovšetkým prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a medzi tie patria podľa ust. § 149 CSP okrem iných aj skutkové
tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany. Z ust. § 150 ods. 1 CSP potom vyplýva povinnosť strán uvádzať pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a zároveň podľa ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Z uvedeného je zrejmé, že skôr ako súd pristúpi k vykonaniu dôkazov musí identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia strán sú nesporné a ktoré sporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd na základe vykonaných (stranami označených) dôkazov vyhodnotí ich pravdivosť, ak ale ide o skutkové tvrdenia strán nesporné, súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav a považuje danú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. Ide tu o prejav samej podstaty sporového konania, že sporným je to, čo protistrana (a nie súd) takým urobí, lebo súd v sporovom konaní nevystupuje ako „vyšetrovateľ“, ktorého úlohou by bolo aktívne vyhľadávať objektívnu realitu, ale ako „rozhodca“ majúci za úlohu zistiť skutkový stav zo stranami dodaných podkladov (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2019).
11.Keďže žalobca vo svojej žalobe dostatočným spôsobom špecifikoval svoj nárok, skutkové tvrdenia žalobcu neboli popreté, a teda nie je sporné, že právny predchodca žalobcu OTP banka Slovensko, a.s. so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí úveru, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je sporná výška poskytnutého úveru ani nesplatený zostatok úveru a výška jeho príslušenstva, nie je sporná platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu, preto ich súd považoval podľa § 151 CSP za nesporné a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Súčasne súd konštatoval, že pre rozhodnutie vo veci nie je nevyhnutné vykonať iné dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP).
12.Keďže žalovaný je s platením dlhu v omeškaní, zaviazal ho súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania a príslušných úrokov.
13.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).