Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28CoE-51-2020.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoE/51/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: R. M., F.. XX.XX.XXXX, Q.Ý. H. J. Ľ., o vymoženie 56,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7Er/456/2009-35 zo dňa 20.01.2020 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje sa uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. priznal súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné nám. 15, 085 01 Bardejov trovy exekúcie vo výške 45,25 eura a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Podotkol, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 196 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 22, § 25 cit. Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Oprávnený poukázal na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2020, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Napadnutým uznesením došlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom bolo prvotné poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručené v roku 2009, tzn. rozhodná doba piatich rokov v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. uplynula. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 20.01.2020, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., ktorým malo byť predmetné exekučné konanie zastavené k 01.01.2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nebolo napadnuté uznesenie právoplatné, a teda exekučné konanie bolo právoplatne ukončené, preto k jeho zastaveniu došlo priamo nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z.. t.j. dňa 01.01.2020.
Podotkol, že vydanie napadnutého uznesenia pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nebráni použitiu jeho príslušných ustanovení, pretože po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je nutné v každom exekučnom konaní skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušil napadnuté uznesenie.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
7. Podľa § 3 zákona č. 233/2019 Z.z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
9. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o 1. a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu f) účastníka exekučného konania povolí, g) schválení príklepu, h) schválení rozvrhu výťažku.
10. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že dňa 12.08.2009 bol súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý návrh spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 02.09.2009.
11. Exekučným titulom je platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV XXX/ XXXXX/XXXX zo dňa 23.04.2009. Exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX.
12. Exekučné konanie je druh súdneho procesu, ktorý je vedený podľa procesných pravidiel. Exekučné konanie je popisované procesnými normami, kde podmienky tohto konania (t.j. podmienky, za splnenia ktorých je možné v takom konaní pokračovať) sú prezentované dôvodmi na zastavenie exekúcie. Podľa pôvodného znenia Exekučného poriadku následky toho, že nastal dôvod na zastavenie exekúcie mohol posúdiť len súd, ktorý vždy najprv dôvod zastavenia exekúcie preskúmal a účinky mu priznal tým, že exekúciu zastavil svojim rozhodnutím. Zákon č. 233/2019 Z. z. mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti podľa § 2 ods. 1 tohto zákona.
13. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. je nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie
14. Už samotný vznik relevantnej okolnosti podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
15. Zákon č. 233/2019 Z. z. sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodne okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie).
16. Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. (§ 2 ods. 1) sa dotýka skupiny starých exekúcií, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t.j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. viac ako päť rokov (t.j. ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 01.01.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných 18tich mesiacoch - v období od 01.06.2018 do 31.12.2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur), ak nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t.j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4).
17. Zákona č. 233/2019 Z. z. upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t.j. s § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie a táto bola zo zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená z dôvodu, že od doručenia prvotného poverenia (2009) uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo, keďže súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie až po dni, keď sa má stará exekúcia podľa zákona č. 233/2019 Z. z. zastaviť (20.01.2020) a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.
19. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 20.01.2020, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. V prejednávanej veci došlo k zastaveniu starej exekúcie priamo nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. t.j. dňa 01.01.2020. A preto pokiaľ súd prvej inštancie po 01.01.2020 zastavil exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol tak nadbytočne, nakoľko dôvody pre jeho rozhodnutie už po 01.01.2020 neexistovali. Nie je možné zastaviť už zastavenú exekúciu.
20. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 389 písm. c) CSP zrušil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).