Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-634-2014.pdf
PDF · 75.36 KB
Case nature
Subarea
6Er/634/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: U. B., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. B. X. XX, proti povinnému: Š. B., O.. XX. XX. XXXX, K.. XX. XX. XXXX, O. V. B. X., vedenej pod sp. zn. EX 75/2014 súdnym exekútorom: JUDr. Žofia Žabková, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Matice Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 24,98 €.
III. Súdny exekútor j e p o v i n n ý vrátiť rozdiel vyplateného preddavku na trovy exekúcie vo výške 75,02 € na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) poveril 09. 10. 2014 súdneho exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie zameškaného výživného od 01. 04. 2014 do 31. 09. 2014 vo výške 300 € a bežného výživného od 01. 10. 2014 vo výške 50 € mesačne vopred na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku č. k.: 12P/76/2013-44 z 13. 02. 2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 18. 05. 2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu úmrtia povinného.
3. Súd zistil, že povinný 27. 12. 2016 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Okresný súd 15. 03. 2017 vydal uznesenie č. k.: 5D/3/2017-18, Dnot 15/2017, ktorým konanie po poručiteľovi zastavil z dôvodu, že zomrel ako nemajetný, t. j. nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
10. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 64 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Súd mal preukázané, že povinný zomrel 27. 12. 2016 a dedičské konanie bolo uznesením okresného súdu z 15. 03. 2017 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Povinný smrťou stratil právnu subjektivitu, pričom dedičia povinného ako jeho právni nástupcovia neprichádzajú do úvahy, nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené. Stratou právnej subjektivity fyzická osoba stráca aj spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto súd exekučné konanie v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 5 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
17. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
18. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
19. Od povinného bola celkovo vymožená suma 192,72 € a podľa § 16 ods. 2 vyhlášky s použitím § 26 vyhlášky je odmena súdneho exekútora v sume 39,00 €, ktorá bola čiastočne vymožená od povinného v sume 18,18 €. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 24,98 € a vzhľadom na skutočnosť, že od 01. 05. 2017 je súdny exekútor platiteľom DPH, uplatňuje si aj DPH v sume 4,16 €. V súlade s § 22 vyhlášky vznikli hotové výdavky v sume 42,68 €, ktoré však boli vymožené od povinného v plnej výške.
20. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v sume 24,98 € znáša súd, keďže ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
21. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.
22. Podľa § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa ods. 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
23. V poverení na vykonanie exekúcie bol určený preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora vo výške 100 €. Preddavok bol na účet súdneho exekútora poukázaný 31. 12. 2014. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že súdnemu exekútorovi bol z finančných prostriedkov štátu vyplatený preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 100 €, prevyšujúci sumu priznaných trov exekúcie v sume 24,98 €, rozhodol súd tak, že súdny exekútor je povinný vrátiť rozdiel vyplateného preddavku na trovy exekúcie vo výške 75,02 € (100 € - 24,98 €).
24. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
Poučenie:
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.