Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-21-2020.pdf
PDF · 116.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská ul.č. 100/A právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského ul.č. 3 proti žalovanému K. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. L. v konaní o zaplatenie 442,97 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 248,01 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,26 € od 26.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 60,61 € od 26.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 68,50 € od 28.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 35,98 € od 24.1.2017 do zaplatenia a zo sumy 39,66 € od 24.2.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.10.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 442,97 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy43,26 € od 26.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 65,60 € od 26.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 73,50 € od 28.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 45,98 € od 24.1.2017 do zaplatenia a zo sumy 59,46 € od 24.2.2017 do zaplatenia. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu (v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod č. 3019734101). Medzi Slovak Telekom, a.s.. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Účastníci zmluvy sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom, a.s. podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- faktúra zo dňa 8.10.2016 uvedená pod VS 7608700858 vo výške 43,26 € s lehotou splatnosti 25.10.2016,
- faktúra zo dňa 8.11.2016 uvedená pod VS 7609660766 vo výške 65,60 € s lehotou splatnosti 25.11.2016
- faktúra zo dňa 8.12.2016 uvedená pod VS 7610596042 vo výške 73,50 € s lehotou splatnosti 27.12.2016
- faktúra zo dňa 8.1.2017 uvedená pod VS 3411577462 vo výške 45,98 € s lehotou splatnosti 23.1.2017
- faktúra zo dňa 8.2.2017 uvedená pod VS 3412612727 vo výške 59,46 € s lehotou splatnosti 23.2.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom, a.s. vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom, a.s. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr.
K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, že si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Žalobca tiež uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný sa vo veci písomne nevyjadril napriek doručenej žalobe.
3. Súd dňa 2.11.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán (žalobca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal), pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely zo dňa 19.11.2015, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2015, dodatok z č.l. 10-11, dohoda o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2015, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.8.2017, predžalobná výzva zo dňa 16.9.2019 s podacím hárkom č. EPH174477413, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., príloha č. 1 k platnému cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z č.l. 23, faktúry z č.l. 24-29, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným došlo dňa 19.11.2015 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal využívať program služieb Happy XL NAJ počas 24-mesačnej doby viazanosti odo dňa zriadenia služby a podľa podmienok priloženého cenového výmeru, v zmysle ktorého za túto službu bol žalovaný povinný platiť mesačne sumu 33,324 € bez DPH. Dňa 19.11.2015 bol uzavretý dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal zabezpečiť účastníkovi predaj mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy A5 Black za akciovú kúpnu cenu vo výške 1,- €. Z dôvodu doby viazanosti bola žalovanému poskytnutá zľava vo výške 348,- €.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo: a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo, 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
12. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Zákon pre zmluvu o poskytovaní verejných služieb ustanovuje podstatné náležitosti, preto súd skúmal, či dotknutá zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Na základe uzavretej zmluvy boli žalovanému poskytnuté verejné služby, za ktoré však žalovaný nezaplatil, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným rozporované. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 248,01 € titulom ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré boli riadne vyúčtované a vyfakturované právnym predchodcom žalobcu žalovanému, avšak z jeho strany neboli uhradené. Ide o faktúru, splatnú dňa 25.10.2016, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 43,26 €, faktúru, splatnú dňa 25.11.2016, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 60,61 €, faktúru, splatnú dňa 27.12.2016, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 68,50 €, faktúru, splatnú dňa 23.1.2017, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 35,98 € a faktúru, splatnú dňa 23.2.2017, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 39,66 €. Žalovaný nezaplatil žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu riadne vyúčtovanú cenu za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu. Tento nárok žalobcu považoval súd za nesporný.
16. Súd však žalobu v časti uplatnenia si nároku na zaplatenie poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 €, ktorý bol vyúčtovaný na základe všeobecných podmienok, str. 6/12, čl. 4. Prerušenie alebo obmedzenie služieb, ods. 3. písm. b) a bol vyčíslený na základe Spoločného cenníka, str. 17, vo výške 19,80 Eur, za dôvodnú nepovažuje, nakoľko tento nárok vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú nie je možné nijakým spôsobom modifikovať ako vyplýva aj zo záverov Európskeho súdneho dvora napr. v rozsudku č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino, podľa ktorého vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, v ktorom Súdny dvor o.i. pripomenul, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka, vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú
ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom, že nárok na uvedený poplatok u mobilných operátorov bol vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). V tomto smere si súd dovolí citovať časť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 8Cdo/114/2017), v ktorom uvedený súd uviedol: "Vychádzajúc aj zo zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení, zmluvou o pripojení sa dodávateľ zaväzuje zriadiť potrebný prístup k verejne telefónnej sieti spolu so službami a účastník takejto zmluvy sa zaväzuje zaplatiť cenu za takúto službu podľa tarify, ktorá je súčasťou zmluvy (§ 42 a nasl.). Preto zmluvné podmienky uvedené v Cenníku - poplatok za obmedzenie a poplatok za odpojenie, nespĺňajú podmienku transparentnosti, nakoľko zjavne podľa uvedeného účelu zmluvy nehradia skutočné náklady v súvislosti s nákladmi potrebnými na prístup k verejne telefónnej sieti spolu so službami. Naopak, ich účelom je získanie majetkového prospechu výlučne v prospech dodávateľa; predstavujú sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinnosti riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty (napr. zmluvná pokuta, úroky z omeškania atď.). Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa." Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v časti uplatnených poplatkov za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 € + DPH zamietol ako nedôvodnú. Súd rovnako postupoval aj v prípade nároku na poplatok za upomienky oneskorenej platby, vyúčtovaný podľa Spoločného cenníka, str. 17, ods. iné poplatky, na základe všeobecných podmienok (str.9/12, časť IV. Ceny a platobné podmienky, bod. 13) vo výške 4,99 €, ktorú si uplatnil žalobca 4x t.j. celkovo vo výške 19,96 €. Podľa názoru súdu aj tieto poplatky majú základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako ako aj iné súdy konštatuje, že poplatky nevystihujú možné náklady veriteľa súvisiace s vykonaním úkonu, ktorý bol tým - ktorým poplatkom spoplatnený, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavujú "skrytú" sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, ktorá v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Výška týchto poplatkov výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatky, ktoré súvisia s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatky určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou dodávateľa vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tieto mali pokrývať maximálne náklady dodávateľa spojené s tou - ktorou činnosťou. Tieto poplatky aj keď vyplývajú z cenníka, nespĺňajú požiadavku ich individuálneho dojednania. Súdu je zo svojej rozhodovacej činnosti známe, že súdy Slovenskej republiky už opakovane vyhlásili obdobné i identické zmluvné dojednania právneho predchodcu žalobcu či iných mobilných operátorov za neprijateľné, dokonca niektoré z nich znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedli aj vo výroku rozsudku.
17. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 155,17 €. Z faktúry zo dňa 8.8.2017, ktorou bola vyfakturovaná žalovanému zmluvná pokuta v sume 155,17 €, nie je zrejmé z čoho pozostáva a za aké porušenie uzavretej zmluvy bola vyfakturovaná. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je možné usudzovať, že táto zmluvná pokuta je účtovaná podľa tabuľky č.1 a bodu 3 Dodatku k Zmluve o pripojení z rovnakého dňa, ako je Zmluva o poskytovaní verejných služieb. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, bolo na žalobcovi, ktorý je nástupcom pôvodného dodávateľa. Súd má za to, že žalobca v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutné, v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Čo sa týka výšky dojednanej zmluvnej pokuty, jej základ bol stanovený sumou 398,- €. Zmluvnou pokutou mal byť zabezpečený záväzok viazanosti žalovaného ako účastníka, ktorý bo dojednaný nasledovne: "Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovanú v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len "Základ pre výpočet"). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty." Žalobca k dojednanej zmluvnej pokute vo svojej žalobe uviedol iba to, že nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. K charakteru benefitov a ich výške, ktoré žalovanému boli reálne poskytované sa bližšie nevyjadril. Súd pri posudzovaní tejto podmienky dospel k záveru, že ide o neprijateľnú podmienku, nakoľko dojednanie zmluvnej pokuty tak, ako to bolo urobené v prejednávanom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd pri posudzovaní uvedenej zmluvnej podmienky zobral do úvahy skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v ním pripravených zmluvách zmenil v minulosti široko upravené dojednanie zmluvnej pokuty, keď predtým vo svojich zmluvách používal dojednanie, že nárok na zmluvnú pokutu mu vzniká v prípade, že zákazník (klient) poruší v podstate akúkoľvek svoju zmluvnú povinnosť, pričom v súčasnosti zmluvná pokuta je dojednaná iba pre porušenie záväzku viazanosti. Aj napriek zmene slovnej formulácie uvedeného dojednania, zmluvná pokuta je viazaná na nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní od splatnosti, na základe čoho vznikne dodávateľovi právo na odstúpenie od zmluvy. Pričom práve z tohto dôvodu si ju dodávateľ uplatňoval aj v minulosti. V takýchto prípadoch je potrebné, aby zabezpečenie zodpovedalo zásade primeranosti vzájomných práv a povinností dodávateľa a spotrebiteľa, ktoré nesmú byť v značnej nerovnováhe. Súd v tomto smere konštatuje, že z predložených zmlúv a ich dodatkov a Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vyplýva, že v prípade, že účastník, využívajúci služby dodávateľa, nezaplatí cenu za poskytnuté služby, tak zo strany dodávateľa je sankcionovaný niekoľkokrát 1) Podnik má právo prerušiť mu poskytovanie služieb - časť III článok 4 bod 3 písm. b) Obch. podmienok + tento úkon je spoplatňovaný poplatkom 16,50 €, ktorý si dodávateľ taktiež popri zmluvnej pokute uplatňuje 2) Podnik má právo obmedziť mu poskytovanie služieb - časť III článok 4 bod 3 písm. b) Obch. podmienok + tento úkon je spoplatňovaný poplatkom 16,50 €, ktorý si dodávateľ taktiež popri zmluvnej pokute uplatňuje 3) Podnik má právo odstúpiť od zmluvy - časť III článok 6 bod 8 písm. b) Obch. podmienok 4) Podnik má právo vyúčtovať mu úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva - časť IV. bod 6 Obch. podmienok 5) Napriek jej zaplateniu má podnik naďalej právo na náhradu škody vo výške prevyšujúcej výšku zmluvnej pokuty - časť IV bod 7 Obch. podmienok
6) Podnik má právo na zmluvnú pokutu, nakoľko k porušeniu povinnosti viazanosti dochádza aj v prípade nezaplatenia ceny za poskytnuté služby Je potrebné uviesť, že súd víta skutočnosť, že v zmysle požiadaviek súdnej praxe dodávateľ zmenil aj výšku zmluvnej pokuty, keď táto sa stáva závislou od doby, kedy dôjde zo strany zákazníka k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktoré konkrétne porušenie založí nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu (znižuje sa denne podľa toho, kedy došlo k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti zákazníkom počas doby viazanosti ), avšak je nutné tiež uviesť, že súdu nie je jasné, prečo pre nezaplatenie služieb je v zmluvných podmienkach dohodnuté niekoľkonásobné sankcionovanie spotrebiteľa, pričom žiadne sankcie pre dodávateľa dohodnuté nie sú, a to ani v prípade neposkytovania služieb resp. poskytovania služieb v nedostatočnej kvalite či zníženom rozsahu. Ak sa pozrieme na dojednanie zmluvnej pokuty z pohľadu práv a povinností v celom zmluvnom vzťahu, dojednanie sankcie iba pre spotrebiteľa musí byť vyhodnotené ako také, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to nielen jej výškou ale už aj samotným dojednaním takejto sankcie iba pre jednu zmluvnú stranu. Súd preto vyhodnotil takúto zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú.
18. Keďže sa žalovaný neuhradením faktúr za ceny poskytnutých služieb riadne a včas dostal do omeškania, patrí žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti tej - ktorej faktúry. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so platnosťou faktúr bola 0,00 %, preto výška úroku z omeškania je v posudzovanom spore vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy po 1.2.2013 vo výške 5,00 % podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
19. Súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania, a to tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov. V konaní bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 248,01 € a žalovaný úspešný v časti 194,96 €, z čoho vyplýva, že úspešnejším účastníkom konania bol žalobca, ktorého čistý úspech má hodnotu 11,96%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).