Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matka: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, Z., otec: J. V., nar. X.X.XXXX, bytom L. Q. XXX, Q., o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -76 z 12. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -56 z 21.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. -81 z 24.8.2016, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletej Q. (ďalej aj iba „maloletá") v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že od 17.9.2019 určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 90 € mesačne s tým, že otec je povinný výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (výrok I.). Splatné výživné za obdobie od 17.9.2019 do 12.2.2020 v sume 82 € umožnil otcovi platiť v 15-tich mesačných splátkach po 5 € a jednej splátky v sume 7 € spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok II.). Vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.). Návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa zamietol (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že naposledy bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 75 € mesačne (rozsudok Okresného súdu Čadca z 21.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 24.8.2016). V zmysle ustanovenia o rodine (ďalej „") skúmal, či od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmeniť výšku doteraz určeného výživného. Konštatoval, že od času posledného rozhodovania došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky a maloletej, u otca sa pomery podstatne nezmenili. Matka v čase predchádzajúceho rozhodovania poberala len štátne sociálne dávky celkom v sume 261,13 €, v čase aktuálneho rozhodovania okresného súdu už bola zamestnaná a jej priemerná čistá mzda predstavovala okolo 503,13 € mesačne. Okrem toho poberala príspevok na stravu z dôvodu, že je celiatička, vo výške 35 €. Rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodovania býva v rodičovskom dome s maloletou, avšak zobrala si spotrebiteľský úver vo výške 14.000 € na prerobenie vrchného poschodia rodičovského domu, ktorý spláca mesačne vo výške 193,94 €. Čo sa týka maloletej, v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia mala rok a pol, aktuálne má

vyše päť rokov a navštevuje materskú školu, v súvislosti s čím má zvýšená náklady (strava, pobyt v škôlke). Došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, trpí často bronchitídou a s tým sú spojené zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Okrem pravidelných liekov, na ktoré mesačne dopláca sumu 5 €, jej matka kupuje príležitostne aj kvapky od kašľa, do nosa, či vitamíny. Priemerné náklady na úhradu potrieb maloletej činia okolo 180,50 €. Na strane otca zistil okresný súd zmenu pomerov vo výške jeho príjmu, ktorý sa zo sumy 522,80 € znížil na sumu 472,34 €.

3. Vychádzajúc z týchto zistení, prihliadajúc na to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj osobnou starostlivosťou v zmysle dospel k záveru, že existujú dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca oproti doteraz určenému výživnému. Zohľadnil, že otec o maloletú neprejavuje žiaden záujem a nad rámec výživného jej nič nezakúpi. Konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletej, aby si našiel lepšie platenú prácu. Jeho tvrdenia, že si takúto prácu nájsť nemôže v inom okrese, prípadne mimo územia Slovenskej republiky len z toho dôvodu, že má rodinný dom, v ktorom musí kúriť, nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by si takúto prácu nemohol nájsť. Za účelové označil aj jeho vyjadrenie, že si nechce hľadať prácu mimo mesta B. z dôvodu, že by zarobil o cca 100 € viacej, ktorú sumu by precestoval. Okresný súd uviedol, že takáto pasivita otcovi vyhovuje a nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou, na ktorú by mal súd prihliadať a nerozhodnúť o zvýšení výživného, resp. mal by vyživovaciu povinnosť otca znížiť v zmysle jeho návrhu. Zníženie výživného by postihlo len matku maloletej, ktorá napriek tomu, že sa o maloletú stará, vie si zaobstarať lepšie platenú prácu a snaží sa zabezpečiť dôstojné bývanie pre seba, aj pre maloletú. Pokiaľ otec už roky tvrdí, že chce platiť vyššie výživné a splácať svoj dlh starému otcovi, mal by to svojimi skutkami aj naplniť a preukázať. Otec nepreukázal súdu, že trpí nejakými závažnými ochoreniami, ktoré by mu bránili nájsť si výhodnejšie zamestnanie a získať lepší zárobok, prípadne, že by osobne zabezpečoval celodennú starostlivosť o osobu, ktorá je na takúto starostlivosť odkázaná, preto ustálil, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby na výživu maloletej platil viac. Z uvedených dôvodov rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú, avšak nie na sumu 200 € mesačne ako to žiadala matka, ale na sumu 90 € . Zvýšené výživné priznal odo dňa podania návrhu a vyčíslil nedoplatok ku dňu svojho rozhodovania, ktorý umožnil ho otcovi uhradiť formou splátok v zmysle (ďalej „"). Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, rovnako zamietol v celom rozsahu aj návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „").

4. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného a o povinnosti uhradiť nedoplatok na výživnom, podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti šil a aby zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60 € mesačne. Poukázal na to, že predložil okresnému súdu relevantné doklady o výške svojich výdavkov, ide o minimálne náklady, ktoré si zo zarobenej sumy môže na dôstojný život dovoliť. Uviedol, že si nedovolí splácať dohodnutú čiastku na dlh na kúpu domu od svojho deda, preto mu spláca len sumy, ktoré je schopný ušetriť. Viac finančných prostriedkov nemá, hoci riadne pracuje a nikdy sa práci nevyhýbal. Záväzok, ktorý mu vznikol pôžičkou finančných prostriedkov na dom je povinný plniť ako hociktorý iný záväzok. Rodičia ani ostatní príbuzní už nie sú ochotní ďalej sa podieľať na financovaní jeho záväzkov.

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, ktoré bolo okresnému súdu doručené 18.5.2020 uviedla, že z odvolania je zrejmé, že otec nemá predstavu, aké sú náklady na maloleté dieťa a ako sa takéto dieťa vychováva. Uviedla, že rovnako ako otec, prispieva svojim rodičom na bývanie. Otec stále spomína pôžičku od deda, avšak jej tvrdil, že ho rodičia vyplatili z domu, až keď prvýkrát podala návrh na určenie výživného, začal otec tvrdiť, že je to pôžička od deda a túto už spláca 5 rokov. Nechala na zvážení súdu, aby spravodlivo rozhodol o výške výživného a takisto posúdil, či 90 € je primeraná suma na 5-ročné dieťa. Žiadala, ak je to možné, aby došlo k zvýšeniu výživného na maloletú na sumu 120 € mesačne.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v celom rozsahu ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa .

8. Hmotnoprávnou podmienok zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ustanovenia veta prvá zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.

9. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca, ktoré korešpondujú s jeho právnymi závermi týkajúcimi sa výšky určenej vyživovacej povinnosti. Otec v podanom odvolaní nespochybňuje závery okresného súdu o zmene pomerov na strane maloletej od posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti. Je teda nepochybné, že od predchádzajúceho rozhodovania, odkedy bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné, došlo najmä uplynutím určitého časového obdobia k zvýšeniu nákladov na výživu maloletej. Na základe týchto skutočností okresný súd teda správne ustálil, že existujúca zmena pomerov odôvodňovala aj zmenu vyživovacej povinnosti otca. Pri porovnávaní osobných a majetkových pomerov otca v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v čase aktuálne prebiehajúceho konania, odvolací súd dospel k záveru (rovnako ako okresný súd), že nebola preukázaná existencia takých okolností, ktoré by bránili zmene rozsahu (zvýšeniu) vyživovacej povinnosti otca. Jeho námietky o nesprávnom vyhodnotení jeho osobných a majetkových pomerov okresným súdom, nepovažoval krajský súd za dôvodné. Okresný súd sa dôsledne zaoberal preskúmaním skutočností, pre ktoré otec nedosahuje vyšší príjem, resp. skutočností, ktoré by otcovi dosiahnutie vyššieho príjmu umožňovali. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať z ustanovenia , ako aj (citovaných v napadnutom rozsudku). Podľa týchto ustanovení pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného rodiča je nutné chápať tak, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti; pretože povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného a duševného vývoja. Súd tak prihliada k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča tiež vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejaké majetkové prospechu.

10. Okresný súd z vyššie uvedených zásad pri svojom rozhodnutí dôsledne vychádzal. Krajský súd potom prisvedčil jeho záverom, že výška otcom tvrdeného príjmu nezodpovedá jeho reálnym možnostiam. V rámci prvoinštančného konania neboli zistené na strane otca žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili v aktivite pri možnosti získania lepšieho zamestnania, prípadne rozšírenia jeho majetku. Otec síce tvrdil, že musí uhrádzať dlh svojmu dedovi, avšak uvedená okolnosť existovala už v čase predchádzajúceho rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti, takže nedošlo týmto k zmene pomerov na jeho strane oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Námietky otca v podanom odvolaní vyznievajú účelovo, aby sa obmedzila jeho vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej. Krajský súd tieto námietky neakceptoval a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )