Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-142-2020.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/142/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36432105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, IČO: 45018201, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: H. I., T..XX.XX.XXXX, H. R.Ž. XX, XXX XX G. o zaplatenie 237,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 67,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
- 16,94 € od 19.08.2017 až do zaplatenia,
- 16,94 € od 19.09.2017 až do zaplatenia,
- 16,94 € od 19.10.2017 až do zaplatenia,
- 16,94 € od 21.11.2017 až do zaplatenia, a sumy zmluvnej pokuty vo výške 116,62 €.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou dňa 03.07.2020 pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako tzv. upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 120,64 € s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16,94 € od 19.08.2017, zo sumy 21,93 € od 19.09.2017, zo sumy 41,73 € od 19.10.2017, zo sumy 21,93 € od 21.11.2017 a zo sumy 18,11 € od 19.12.2017 a zmluvnej pokuty vo výške 116,62 €. 1.1. V podaní došlom súdu dňa 07.09.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 67,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,94 € od 19.08.2017 až do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19.09.2017 až do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19.10.2017 až do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 21.11.2019 až do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 116,62 €. 1.2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že mu dňa 16.08.2019 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola spoločnosťou Slovak Telekom a.s. postúpená pohľadávka voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 4UP/1359/2020 dňa 24.07.2020, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Voči tomuto platobnému rozkazu bol v zákonnej lehote zo strany žalovaného podaný odpor, ktorého hlavná námietka spočívala v tom, že podpis na predloženej zmluve o pripojení nie je jeho a bol
sfalšovaný. Nikdy na jeho adrese nebola žiadna služba spoločnosti Slovak Telekom nainštalovaná ani používaná a nikdy nedostal žiadnu upomienku ani faktúru. O predloženej zmluve mu nie je nič známe.
4. Potom ako bola vec postúpená Okresnému súdu Prešov, odpor žalovaného bol zaslaný žalobcovi a súd vyzval ho, aby vzhľadom na skutočnosti v ňom uvedené a to na popretie pravosti podpisu na zmluve ako súkromnej listine v lehote 10 dní navrhol dôkazy na preukázanie opaku. 4.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.09.2020, kde uviedol, že dôkazné bremeno preukázania, že na zmluve nie je podpis žalovaného je na žalovanom. Žalovaný podľa žalobcu nepredložil iné listiny s jeho podpisom, ktoré by aspoň z časti nasvedčovali jeho tvrdeniam. Žalobca má teda za to, že je to žalovaný, kto má navrhnúť dokazovanie na preukázanie nepravosti jeho podpisu, prípadne tak má urobiť ex offo súd podľa ustanovení civilného sporového poriadku týkajúcich sa vykonania dôkazov, ktoré spotrebiteľ nenavrhol.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 02.11.2020, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis. Tohto pojednávania sa zúčastnil žalovaný a nezúčastnil sa ho žalobca a ani jeho právny zástupca. 5.1. Pokiaľ ide o oboznamované listiny, oboznámil súd predovšetkým zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorú mal Slovak Telekom uzavrieť so žalovaným dňa 14.03.2017. Na zadnej strane tejto zmluvy sa nachádza kópia občianskeho preukazu žalovaného, ktorá je však ťažko čitateľná a rovnako aj podpis, ktorý by mal byť podpisom žalovaného. Rovnako žalobca súdu predložil aj faktúry, na základe ktorých si uplatňuje žalobnú pohľadávku.
6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: 6.1. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. - Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na tom, že žaloba bola sčasti vzatá späť pred otvorením pojednávania vo veci samej, nebolo potrebné na čiastočné zastavenie konania vyžadovať súhlas žalovaného.
7. K veci samej súd uvádza, že dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože pohľadávku uplatňovanú žalobou nemohol nadobudnúť, keďže nebolo preukázané, že zmluvu, z ktorej pohľadávka mala vzniknúť uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. žalovaný. 7.1. Je výrazom ustálenej súdnej praxe, že v prípade ak osoba, ktorá by mala podpísať súkromnú listinu svoj podpis na nej poprie, dôkazné bremeno preukázania pravosti tohto podpisu spočíva na tom, kto súkromnú listinu predložil a kto z nej vyvodzuje pre seba uplatnené právo. Súd teda v rámci právnej argumentácie poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 24Cdo/1110/2019, podľa ktorého ak spochybnila žalovaná strana pravosť (úradne neovereného) podpisu prevodkyne (právnej predchodkyne žalujúcej strany) na súkromnej listine - prevodnej zmluve, presúva sa dôkazné bremeno o pravosti podpisu na žalujúcu stranu, ktorá túto listinu v konaní predložila ako dôkaz a vyvodzuje z nej pre seba priaznivé právne následky. 7.2. Je síce pravdou, že C.s.p. v § 295 C.s.p. uvádza - Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, pričom však toto ustanovenie nemožno vykladať spôsobom prezentovaným žalovaným. ale uvedené ustanovenie si súd vykladá tak, že síce v spotrebiteľskom spore môže vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ale ide o prípady, ak spotrebiteľove tvrdenia, ktoré v konaní uvádza nepodporuje navrhovaním alebo predkladaním dôkazov buď preto, že neovláda procesný predpis alebo preto, že nevie, ktoré skutočnosti sú pre prejednávanú vec podstatné a teda by nim mali byť preukázané. Uvedené sa však nutne musí vykladať tak, že táto fakultatívna možnosť súdu je daná v prípade ak sa majú overiť tvrdenia spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorým je dôkazná povinnosť na jeho strane. Ako bolo vyššie uvedené v tomto prípade dôkazná povinnosť preukázania pravosti podpisu na súkromnej listine bola na strane žalobcu, preto súd prostredníctvom § 295 C.s.p. nemôže nahrádzať jeho pasivitu. 7.3. Keďže teda žalobca nepreukázal, že zmluvu so Slovak Telekom o poskytovaní verejných služieb podpísal žalovaný, nemá súd za preukázané, že voči nemu existuje pohľadávka, ktorá mohla byť predmetom postúpenia a z toho dôvodu mu neostalo nič iné ako žalobu zamietnuť.
8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8.1. Žalovanému v konaní plne úspešnému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.