Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-232-2020.pdf
PDF · 87.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18P/232/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: L., Z.. XX.X.XXXX T. H., Z.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice deti rodičov matky L. L., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXX T. H. H. L., Z.. XX.X.XXXX, B. F. XXX, P., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
N e o d k l a d n e z v e r u j e maloleté deti L.: L., Z.. XX.X.XXXX T. H., Z.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý dočasne prispievať na výživu maloletej L., Z.. XX.X.XXXX sumou vo výške 50,-€ mesačne a na výživu maloletého H., Z.. XX.X.XXXX sumou vo výške 50,-€ mesačne, a to vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.
U r č u j e, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva podaného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 18P/223/2020.
V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Matka doručila súdu dňa 2.10.2020 návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a súčasne žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie na čas do rozvodu. Súd uznesením z 8.10.2020 konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že ich súd zverí do výchovy matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviaže počnúc dňom právoplatnosti uznesenia prispievať na výživu maloletej L. sumou 180 eur mesačne a maloletého H. sumou 180 eur mesačne k rukám matky, vždy do 20.dňa každého mesiaca vopred a upraví styk otca s deťmi na každú sobotu v mesiaci od 15:30-18:00 výlučne v prítomnosti matky alebo inej matkou zvolenej osoby.
3. Návrh odôvodnila ustanovením § 366 CMP a poukázala na to, že má za to, že tu existuje akútna potreba na dočasnú úpravu povinností otca vo vzťahu k maloletým formou neodkladného opatrenia, tak aby týmto boli zabezpečené všetky ich nevyhnutné životné potreby. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila vážnymi nezhodami medzi manželmi, intenzívnymi hádkami, z dôvodu požívania omamných a psychotropných látok manželom, vedenia motorového vozidla po odňatí vodičského oprávnenia a pod vplyvom týchto látok, agresivitou, udržiavaním známostí s inými ženami a vyberaním množstva pôžičiek. Z uvedených dôvodov navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa k rodičom. K majetkovým pomerom uviedla, že je zamestnaná v spol. Labaš za 730 € v hrubom a manžel je zamestnaný v IBM Bratislava s platom 1500 € v čistom a taktiež má aj firmu Ninja s.r.o.
4. Na výzvu súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, referát sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Košice - okolie (ďalej len „úrad“) vykonal prešetrenie pomerov na strane maloletého dieťaťa a v správe z 30.10.2020 uviedol, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov L. L., J.. J., Z.. XX.X.XXXX, K. B. F.Á. XXX, P., K. Č. B. A. XXX T. H. L., Z.. XX.X.XXXX, K. B. F. XXX, P., K. Č. Q.. Rodičia toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka, matka mal. detí sa dňa 5.7.2020 aj s maloletými deťmi presťahovala k svojim rodičom do obce A.. Rodina obýva dvojpodlažný rodinný dom, matka s deťmi má k dispozícii jednu samostatnú izbu, kompletne zariadenú štandardným nábytkom prispôsobeným potrebám matky a detí a kde majú mal. deti vytvorené vhodné podmienky na zdravý rast a vývoj. Pani L. je zamestnaná v spoločnosti Labaš, s.r.o., Košice a jej priemerný mesačný zárobok predstavuje výšku cca 700 €. Z úrovne tunajšieho úradu matka poberá prídavky na dve nezaopatrené deti vo výške 49,90 € mesačne. Iný príjem matka neuvádza. Na bývanie, stravu pre seba a deti a chod domácnosti matka prispieva svojim rodičom sumou 300 € mesačne. Taktiež ešte zakupuje stravu podľa potreby. Medzi jej pravidelné výdavky patrí splátka úveru vo výške 150 € mesačne, ďalej splátka povoleného prečerpania na úverovej karte, kde je dlh vo výške 10.000 €, ktoré jej vybral manžel z jej bankového účtu. Ostatné výdavky má matka v súvislosti so starostlivosťou o mal. deti. Zakupuje im podľa potreby oblečenie, obuv a školské potreby a veci osobnej spotreby. Nakoľko sa otec na výžive detí nijako nepodieľa, všetko zabezpečuje matka detí sama zo svojho príjmu. Odkedy matka odišla zo spoločnej domácnosti, odmieta jej manžel na deti finančne prispievať. Podľa slov navrhovateľky, jej manžel je užívateľom drog, pričom problémy s užívaním návykových látok má údajne už celé roky. Asi pred šiestimi rokmi bol manžel pol roka na liečení v zariadení v X. a neskôr v X. O.. Keď sa vyliečil, obnovili spolužitie, kúpili si rodinný dom a starali sa spoločne o deti. Znovu však prepadol užívaniu drog, pravdepodobne pod vplyvom kamarátov zo svojho okolia. Začal sa stretávať s inými ženami a nezdržiaval sa doma. Matka nemá záujem brániť otcovi v stretávaní sa s deťmi, ale považuje za nutné, aby bola v čase styku prítomná ona, alebo iná osoba známa deťom. Toho času sa otec detí pravdepodobne zdržiava v mieste bydliska svojich rodičov a ona tam vozí deti, aby strávili čas so svojim otcom. Ten sa im chvíľu venuje, hrá sa s nimi, urobia si aj spoločne domáce úlohy. Styk prebieha za prítomnosti matky. Podľa vyjadrenia matky si to jej deti takto vyžadujú. Ona rešpektuje ich vôľu, ale aj sa obáva reakcií otca, nakoľko toho času sa nijako nelieči a jeho správanie je nevyspytateľné. Ak je manžel kľudný, tak jeho správanie je v poriadku. Ak je nervózny, vyhráža sa rôznymi vecami, ako napríklad, že jej vezme deti, že príde pred dom s políciou a bude mu musieť deti odovzdať a podobne. Z úrovne úradu bol kontaktovaný aj otec maloletých detí. Na telefonáty nijako nereagoval. Z toho dôvodu nebolo možné zistiť informácie o jeho pomeroch. Dňa 30.10.2020 o 11,45 hod. telefonicky kontaktoval úrad otec maloletých detí a uviedol, že „s celou vecou nesúhlasí“. Uviedol, že on má trvalý pobyt v P. a žiadny návrh nedostal. Z úrovne úradu bol oboznámený s obsahom návrhu matky na rozvod a vydanie neodkladného opatrenia. Menovaný nechcel uviesť kde sa momentálne nachádza, vyjadril sa, že žiadny súd nebude, lebo on to nechce. Žiadal vykonať psychologické vyšetrenie pre svoju manželku. V strede telefonického rozhovoru bol telefonát prerušený a viac sa nepodarilo nadviazať telefonické spojenie. Pán L. sa správal a rozprával trošku prudko, vyjadroval sa rýchlo a útočne. Všetko hneď namietal, ale nepodložil žiadnymi argumentmi. Nakoniec sa za svoje prchké správanie ospravedlnil. V čase šetrenia bytových pomerov boli maloleté deti zastihnuté v domácnosti. Bol s nimi vykonaný pohovor, spolu s obidvomi deťmi naraz, bez prítomnosti rodičov. Maloleté deti boli smelé, nebáli sa. Porozumeli účelu návštevy. Rozprávali o spoločnom živote v dome v P., že im je smutno za školou a kamarátmi. Doma to bolo iné, rozprávali o hádkach medzi rodičmi, ktoré boli skoro na každodennom poriadku. Väčšinou ich matka prosila, aby odišli do svojej izby a nepočúvali ich hádku. Mal. L. uviedla, že ona niekedy nepočúvla a potajomky sa vrátila a videla, ako otec na mamku kričal, zamkol ju v izbe a nedovolil jej odísť, ako ju pritlačil na stenu a kričal na ňu. Vtedy sa veľmi bála o mamku. Mamka vraj nechcela spať spolu s ockom v izbe tak on si urobil „peliešok“ v technickej miestnosti. Na to zareagoval mal. H., ktorý povedal, že ak sa rodičia hádali a kričali na seba, tak ich počúval z tejto miestnosti a tiež sa bál. Deti nám povedali, že keď sa presťahovali k starým rodičom tak im odľahlo. Prestali hádky medzi rodičmi a oni nie sú v neustálom strese a napätí. U starých rodičov im je dobre, majú izbu spolu s mamkou a majú všetko čo potrebujú. Občas sa stretnú aj s ockom u jeho rodičov, mamka tam s nimi chodieva. Trvali na tom, aby tam vždy s nimi bola ich matka. Obávajú sa toho, že by ich otec už nepustil späť domov. Mal. deti uviedli, že ak má ocko dobrú náladu, tak sa s ním aj hrajú, alebo si robia spolu domáce úlohy. Na výlet s ním veľmi samé nechcú ísť, nevedia ako by to dopadlo, lebo on je dosť náladový. Možno keby išla aj mamka s nimi. Mal. L. a mal. H. vyjadrili svoju vôľu ostať bývať s matkou u starých rodičov aj v budúcnosti. Cítia sa tam bezpečne. Navrhovateľka trvá aj na návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k naliehavej situácii žiada zveriť maloleté deti dočasne do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca vyživovacou povinnosťou na každé dieťa vo výške 180 €
mesačne. Nakoľko sa obáva nepredvídaného správania zo strany svojho manžela, žiada upraviť styk bez obmedzenia, ale za prítomnosti jej osoby. Úrad v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci dočasnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na základe vykonávaných opatrení v súvislosti s výkonom pôsobnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dospel k záveru, že starostlivosť o maloleté deti L. T. H. je toho času riadne zabezpečená zo strany matky. Vzhľadom k naliehavej situácii, kedy je správanie otca maloletých detí nepredvídateľné a nestále, úrad dospel k záveru, že je nutné dočasne upraviť pomery na strane rodičov. Úrad navrhuje dočasne zveriť maloleté deti L. T. H. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň navrhuje určiť styk bez obmedzenia, za prítomnosti matky. Určenie vyživovacej povinnosti otca ponecháva na zvážení súdu.
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
12. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutočného stavu, vychádzajúc z návrhu matky a správy úradu a právneho posúdenia veci zistil, že aktuálna situácia v rodine maloletých detí vyžaduje zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia, avšak nie v súlade s návrhom matky. Súd skúmal aj vecné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (potrebu, naliehavosť a primeranosť) a dospel k záveru, že sú splnené ohľadom návrhu na zverenie detí a pri určení výživného v nevyhnutnom rozsahu. Preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto skutočne aj vykonáva túto starostlivosť, pričom aktuálne správanie sa otca je ovplyvnené negatívnymi emóciami, čo sa prejavuje napr. hrozbami, že jej vezme deti, príde s políciou a pod. Vzťahy medzi rodičmi sú narušené, nežijú v spoločnej domácnosti a otec neprispieva na výživu detí. Otec je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnancom spol. IBM International Services Centre s.r.o. a jeho pracovný pomer trvá. Od januára do apríla 2020 jeho vymeriavací základ bol okolo 1850,-€ mesačne. Od mája 2020 však jeho vymeriavací základ klesol na úroveň 1,83 € až 170,01 €, pričom súdu nie je známe z akého dôvodu a nemá časový priestor na vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania ohľadom majetkových pomerov otca. S poukazom na postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodiča k deťom je jeho zákonnou povinnosťou a má prednosť pred inými výdavkami a to aj použitím súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu matky a uložil otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť, avšak len v nevyhnutnom rozsahu, t. j. po 50,-€ na každé
dieťa, čo súd považuje za primerané zistenému stavu ohľadom pokrytia nevyhnutných potrieb detí. Vo zvyšku návrh zamietol, s poukazom na to, že kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča sú dané ustanoveniami § 62 a nasl. zákona o rodine a sú iné, ako sú kritéria určenia výživného v nevyhnutnej miere, kde súd bez rozsiahlejšieho dokazovania, na základe nevyhnutnosti a dočasnosti riešenia a zabezpečenia právnej istoty určí výšku výživného pre maloleté dieťa tak, aby to postačovalo na pokrytie jeho nevyhnutných výdajov. Ďalej matka žiadala, aby súd rozhodol, že otec maloletých je oprávnený stýkať sa s maloletými každú sobotu od 15,30 hod. do 18,00 hod., a to za prítomnosti matky alebo inej matkou zvolenej osoby. Neskôr sa pri prešetrení pomerov v rodine vyjadrila, že žiada upraviť styk otca s deťmi neobmedzene za jej prítomnosti. Súd konštatuje, že v súčasnosti styk medzi otcom a deťmi prebieha tak, že matka nebráni otcovi v styku s deťmi, sama ich odnesie otcovi a trávia spolu čas. Právo otca na styk s maloletými deťmi je teda zachované a realizuje sa. Nakoľko sa rodičia vedia dohodnúť na stretávaní sa maloletých s otcom, nie je dôvod, aby súd do tohto direktívne zasahoval. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh na úpravu styku otca s deťmi z dôvodu absencie naliehavosti zásahu zo strany súdu.
13. Súd určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva podaného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 18P/223/2020 nakoľko samostatné konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu na súde neprebieha.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).