Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-8Nt/28/2020

Uznesenie

Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Blaška a prísediacich F.. B. A. a H. J. Z., v trestnej veci odsúdeného P. J., nar. XX.XX.XXXX v Q., toho času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , účinného do 31.12.2015, o návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Skalici dňa 2. novembra.2020, takto

rozhodol:

Podľa súd návrh odsúdeného P. J., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom O., R.. F. K. Č.. XX, t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. z a m i e t a, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .

odôvodnenie:

Odsúdený P. J. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 20.05.2020 Okresnému súdu Skalica návrh na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , . V návrhu uviedol, že dôvody doplní až po pridelení obhajcu. Súčasne namietal osobu predsedu senátu, pod vedením ktorého mu bol už dvakrát zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania. Predseda senátu mal na neho vyvíjať obrovský tlak a veľmi sa ho bojí lebo koná voči nemu ako keby nebol ani človek. Žiadal, aby o obnove konania rozhodoval iný senát pod vedením iného predsedu senátu.

Návrh odsúdený do dňa konania verejného zasadnutia doplnil prostredníctvom obhajcu. Odsúdený domáhajúc sa povolenia obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. a zrušenia rozsudku Okresného súdu Skalica, sp. zn. zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.10.2016, ktorý návrh odôvodnil tým, že sa mu medzičasom ozvali noví svedkovia, ktorí doposiaľ vo veci nevypovedali, ide o priamych svedkov spolužitia odsúdeného s poškodenou, nakoľko boli ich susedmi. Predmetní svedkovia sa teraz dozvedeli, že odsúdený vykonáva taký dlhý trest a sami sa toto rozhodli zmeniť a radi by vypovedali v prospech odsúdeného, pretože rovnako ako odsúdený vidia nespravodlivosť v tom, že vykonáva trest odňatia slobody za niečo, čo mu nebolo preukázané, resp. že vykonáva nespravodlivo neúmerne dlhý trest. Ide o bratov M. O. a P. O., ktorí vedia povedať nielen to ako spoločná domácnosť odsúdeného a poškodenej fungovala, ale aj ako spolu vychádzali, aký mali vzťah a aj to ako sa správala poškodená k odsúdenému. Vedia vypovedať aj o tom ako poškodená nahovárala všetkých susedov z bytovky na výpoveď proti odsúdenému, vrátane ich matky pani O., ktorá sa poškodenou, podľa ich slov dala ovplyvniť a preto vypovedala v jeho neprospech. Opätovne uviedol, že konanie poškodenej je len jej osobná pomsta voči odsúdenému, aby sa ho zbavila a mohla žiť nerušený život s jej terajším priateľom, ktorý bol jej milencom už v čase prvostupňového konania. Mal za to, že na jeho nápravu postačuje trest kratšieho trvania a to s ohľadom na to, že má dvoch malých synov, ktorí ho potrebujú. Ďalej uviedol, že súd pri ukladaní trestu má brať do úvahy aj poľahčujúce okolnosti na strane páchateľa. Výpovede predmetných svedkov možno považovať za novú skutočnosť, ktorá môže odôvodňovať iné rozhodnutie o vine ako aj treste. Dodal, že v konaní mu boli zamietnuté návrhy na vypočutie lekárov MUDr. Raka, MUDr. Nagyovej a MUDr. Kvaltína, o ktorých je presvedčený, že by do prípadu vniesli iný pohľad a to najmä na zdravotný stav poškodenej, pretože ani jedenkrát nemala poškodená záznam o nejakom násilí alebo modrinách, čo by predmetní lekári museli za roky starostlivosti spozorovať.

Obhajkyňa odsúdeného spolu s návrhom na obnovu konania súdu zaslala aj námietku zaujatosti voči predsedovi senátu dôvodiac, že už rozhoduje po tretíkrát, má pochybnosti o náhodnom prideľovaní veci a odsúdený namieta nestrannosť a neobjektívnosť predsedu senátu a bojí sa, že jeho prípad predseda senátu dôverne pozná a obnovu konania mu už dvakrát zamietol a urobí to aj po tretíkrát bez toho, aby sa zaoberal tým, či naozaj nejde o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu mať pre konanie zásadný význam a mohli by odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Odsúdený má tiež obavy z toho, že v jeho prípade pri opakovanom zamietnutí návrhov na obnovu konania môže zohrávať úlohu aj jeho farba pleti a teda že je Róm. Odsúdený žiadal, aby o obnove konania rozhodoval iný senát Okresného súdu Skalica a pre prípad, že by sa iný trestný senát cítil byť zaujatý voči odsúdenému, aby bola vec odňatá a prikázaná na rozhodnutie inému súdu v inom okrese.

Odsúdený sa nezúčastnil verejného zasadnutia konaného dňa 02.11.2020, pričom súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti (č.l. 30 spisu). Súd preto s poukazom na ustanovenie vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného.

Na verejnom zasadnutí, obhajkyňa zotrvala na podanom návrhu, pričom doplnila, že sa jedná o bratov, ktorí v čase pôvodného rozhodnutia mali menej ako 15 rokov. Nakoľko sa dozvedeli o tom, že odsúdenému bol uložený niekoľkoročný trest rozhodli sa vypovedať. Predmetní svedkovia sami kontaktovali otca odsúdeného. Podľa názoru odsúdeného predmetní svedkovia chodili k nim do domácnosti a teda vedia vypovedať o ich spolužití, vrátane ovplyvňovania svedkov. Nevedela sa vyjadriť k frekvencii návštev v ich domácnosti, ale podľa vyjadrenia odsúdeného to bolo často.

Obhajkyňa odsúdeného žiadala, aby súd tomuto vyhovel a povolil obnovu konania z dôvodu existencie nových skutočností podľa .

Prokurátor navrhol návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné podmienky podľa . Svedectvá navrhovaných lekárov boli posudzované už v pôvodnom konaní, takisto bola v tomto konaní zadovážená zdravotná dokumentácia a vypracované znalecké posudky. Pokiaľ ide o navrhovaných svedkov, M. a P. O., ich svedectvá nepovažoval za podstatné nakoľko v pôvodnom konaní bolo podobne preukazované spolužitie odsúdeného s poškodenej a súd dospel k skutkovému stavu ako je uvedené v rozsudku, pričom taktiež boli vypočúvaní ich susedia, medzi ktorými bola tiež matka navrhovaných svedkov.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Okresný súd Skalica po preštudovaní pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. ako aj samotného návrhu odsúdeného skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením .

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.

Okresný súd Skalica rozsudkom č.k. -370 zo dňa 27.06.2016 odsúdeného uznal vinného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , účinného do 31.12.2015 a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Po vyhlásení rozhodnutia na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2016 sa obžalovaný vzdal práva podať odvolanie a nesúhlasil aby podal v jeho prospech podali odvolanie osoby uvedené v . Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal odvolanie proti tomuto rozsudku do výroku o treste.

Krajský súd v Trnave rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -412 zo dňa 06.10.2016 postupom podľa , zrušil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa uložil odsúdenému vzhľadom na absenciu dôvodov o mimoriadnom znížení trestu podľa trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -370 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -412 zo dňa 06.10.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2016.

Návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania sa opieral o „nové skutočnosti“, a to výsluchy svedkov

- bratov M. O. a P. O., z ktorých by podľa jeho názoru bolo možné preukázať, že je nevinný a teda tieto skutočnosti sú mu spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste. Rovnako odsúdený namietal aj výšku trestu, ktorá je podľa jeho názoru neprimeraná.

Súd po preštudovaní pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Skalica vedeného pod sp. zn. dospel k záveru, že vyššie navrhované sú irelevantné.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že odsúdený je usvedčovaný priamymi dôkazmi a to výpoveďou svedkyne poškodenej E. I. a svedka ich spoločného maloletého syna P. E., ktorý v podstate ako jediný svedok (spomedzi všetkých ostatných), žil v spoločnej domácnosti odsúdeného a poškodenej. Naviac výpovede svedkyne poškodenej a maloletého P. E. sú podporené aj znaleckými posudkami. Znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD., nezistila u poškodenej E. I. sklony ku konfabulácii alebo zveličovaniu, jej výpoveď považovala za vierohodnú, ktorá nesie známky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Taktiež znalkyňa k osobe maloletého P. E., zistila, že jeho výpoveď je vierohodná, pričom nezistila skresľovanie výpovede. Znalkyňa naviac pri výsluchu odmietla možnosť, že by maloletý bol ovplyvnený matkou.

Súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 2/16 PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., ktorá u poškodenej zistila prejavy syndrómu týranej ženy, došlo u nej ku zníženej schopnosti efektívne reagovať na prežívané násilie. To ju viedlo k pretrvávajúcej väzbe k agresorovi, zotrvávanie vo vzťahu s ním, zatajovanie závažnosti a príčin zranení. Správanie svojho druha vnímala ako prejavy fyzického a psychického násilia, kedy mala strach o svoj život a konanie obžalovaného vnímala ako ťažké príkorie, nakoľko sa v jej psychickom obraze nachádza symptomatika postraumatickej stresovej poruchy, ako reaktivita psychiky na zlé zaobchádzanie vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s dlhodobou trvalosťou 3 až 5 rokov.

Súd rovnako zobral do úvahy aj výpovede svedkov B. B., B. O. a Ľ. P. ako susedov odsúdeného a poškodenej, ktorí zhodne potvrdili, že v spolužití odsúdeného a poškodenej sa nejednalo o ojedinelé bežné nedorozumenia v ich partnerskom vzťahu, pravidelne počuli z z bytu hluk, krik, detský plač, pričom v byte bolo rušno najmä v noci a častokrát u nich doma zasahovala aj polícia. Naviac svedkyňa B. B. videla na poškodenej modriny, monokel na jej tvári, ktorá sa však vždy pred svedkyňou schovávala a utekala pred ňou preč. Pod bytom poškodenej a odsúdeného mala izbu maloletá dcéra svedkyne, ktorá v noci utekala zo svojej izby preč bola úplne vystrašená a nechcela v izbe ani spávať.

Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom MUDr. Raka, MUDr. Nagyovej odmietol, pretože poškodená nevyhľadávala lekársku pomoc. Lekársku pomoc vyhľadala až dňa 07.09.2015 kedy ju odsúdený udrel a zlomil jej nos, čo mal preukázané lekárskymi správami zo dňa 07.09.2015.

Súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že práve poškodená je tou osobou, ktorá dlhodobo trpela zlé zaobchádzanie odsúdeného, zatajovala to, čo sa dialo za zatvorenými dvermi ich bytu, dokonca ani svojim najbližším príbuzným sa nezdôverila, ale urobila tak až neskôr, keď už nebolo pre ňu iného úniku a bála sa o svoj život. Zranenia (modriny) si schovávala, nosila radšej dlhý rukáv, utekala a schovávala sa pred susedmi, aby nevideli jej zranenia, hanbila sa, po hádkach ju nebolo vidieť aj viac dní. Teda takéto správanie sa poškodenej nesvedčí o nejakom nekalom úmysle zbaviť sa poškodeného, naopak, snažila zachrániť rodinu, ich domácnosť a nikomu nič nehovorila, veci zatajovala a trpela. O uvedenom svedčí aj znalecké dokazovanie, kedy z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená vlastné materské a partnerské potreby dlhodobo potláčala a vyrovnávala sa s tým tak, že si idealizovala rodinné podmienky s ktorými sa identifikuje, je schopná čeliť psychickému a fyzickému násiliu zo strany blízkej osoby, stratégiami podriaďovania sa, úniku z ohrozujúcej situácie alebo pasitivou, resp. naučenou bezmocnosťou počas agresívnych útokov.

Uvedené priame dôkazy teda jednoznačne usvedčujú odsúdeného zo spáchania trestného činu, za ktorý bol aj odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý v súčasne dobe aj vykonáva. Je potrebné skonštatovať, že ostatné dôkazy boli iba nepriame s hodnotením, ktorých sa súd v pôvodnom konaní dostatočne vysporiadal a ktoré vo svojom rozhodnutí zhodnotil v súlade s ustanovením .

Súd v predmetnom konaní dospel k záveru, že tieto skutočnosti navrhované odsúdeným v prípade výsluchov svedkov M. O. a P. O.V. napriek tomu, že neboli vypočutí v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, nie sú takými novými skutočnosťami alebo dôkazmi, súdu skôr neznámymi, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Predmetní svedkovia sa mali sami prihlásiť otcovi odsúdeného /ktorý mimochodom vypisuje na všetky štátne orgány a inštitúcie viď spis a č.l. 26-28 spisu a snaží sa za každú cenu preukázať nevinu odsúdeného/ o čom súd veľmi pochybuje, pretože doslovne preberajú argumentáciu odsúdeného, čo je nanajvýš podozrivé. Svedkovia naviac v čase prvostupňového konania mali menej ako 15 rokov, pričom podľa názoru odsúdeného chodili do ich domácnosti pravidelne a sú teda priamymi svedkami. Súd sa však nestotožňuje s touto argumentáciou z dôvodu, že je potrebné vychádzať zo skutku, z ktorého vyplýva, že konanie odsúdeného k poškodenej sa malo odohrávať najmä vo večerných hodinách, čo potvrdili aj svedkovia B. B., B. O. a Ľ. P.. Je potrebné zdôrazniť, že vždy keď odsúdený chcel poškodenú zbiť pozamykal dvere, pozatváral okná, aby nikto nič nepočul. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaní svedkovia aj keď navštevovali ich spoločnú domácnosť ako maloleté deti s poukazom na vyššie opísané konanie odsúdeného nemohli byť a ani neboli svedkami reálnych udalostí, ktoré sa odohrávali v ich domácnosti za zavretými dverami. Je teda logické, že v prítomnosti iných ľudí najmä detí sa vedel odsúdený dobre pretvarovať a nedal najavo žiadny problém a rovnako poškodená sa hanbila za svoje zranenia, schovávala ich a nikomu sa bližšie nezdôverovala o spolužití s odsúdeným. Navrhovaní svedkovia teda nežili v spoločnej domácnosti s odsúdeným a poškodenou v čase spáchania skutku, čo potvrdila poškodená, ale aj samotný odsúdený vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, ktorí uviedol, že nikto iní okrem jeho, poškodenej a ich dvoch detí s nimi v spoločnej domácnosti v tom čase nebývali, teda tieto osoby nemali a nemohli mať skutočný a reálny obraz o spolužití odsúdeného a poškodenej.

Ide teda opätovne ako v predchádzajúcich konaniach na povolenie obnovy konania vedených na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , len o ďalších svedkov, ktorých výpovedná hodnota je výrazne zoslabená s poukazom na to, že trestná činnosť sa mala odohrávať za tzv. „zatvorenými dverami“.

Pokiaľ ide o výsluchy svedkov MUDr. Raka, MUDr. Nagyovej a MUDr. Kvaltína s potrebou vypočutia predmetných svedkov sa už vysporiadal prvostupňový súd v konaní sp. zn. .

Skutočnosť, že si poškodená našla priateľa, ktorého si mala nasťahovať do bytu ihneď potom, ako bol odsúdený zadržaný nie je novou skutočnosťou, ktorá by bola neznáma v čase rozhodovania súdu.

Čo sa týka samotnej výšky uloženého trestu je potrebné zdôrazniť, že súd v pôvodnom konaní, ktorý rozhodoval o treste, teda Krajský súd v Trnave s poukazom na absenciu dôvodov pre aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi (u odsúdeného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť) ukladal odsúdenému trest v rozsahu 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov, pričom odsúdenému uložil trest na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd v konaní o obnove konanie nepreskúmava spravodlivosť uloženého trestu, pretože nie je apelačným súdom.

Záverom súd poznamenáva, že odsúdený sa „za každú cenu“ snaží o zníženie uloženého trestu, pričom sa v doposiaľ navrhovaných obnovách konania iba nekriticky stavia k spáchaniu trestnej činnosti, ktorú sa snaží zľahčovať a obviňuje všetkých naokolo najmä poškodenú ako mu všetci ublížili. Je rovnako pozoruhodné, že po každej neúspešnej obnove konania odsúdený má „v rukáve“ ďalších svedkov, ktorí vedia o spolužití s poškodenou a môžu vypovedať v jeho prospech. Z uvedeného teda vyplýva, že u odsúdeného si doposiaľ uložený trest nesplnil svoj účel, t.j. nápravu páchateľa, jeho prevýchovu a ďalšiu resocializáciu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

K námietke zaujatosti voči predsedovi senátu podanej odsúdeným ako aj jeho obhajkyňou súd dodáva, že o tejto senát nekonal, nakoľko nespĺňala náležitosti námietky zaujatosti tak, ako to predpokladá ustanovenie . Naviac námietka smerovala iba do procesného postupu súdu, pričom dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nemôže byť skutočnosť, že senát vo veci obnovy konania už predtým rozhodoval. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade koná vo veci senát zložený z troch sudcov (predsedu senátu a dvoch prísediacich), teda nerozhoduje vo veci iba sám predseda senátu ako samosudca.

Čo sa týka náhodného prideľovania vecí táto bola dňa 21.05.2020 o 10:19:48 pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne v zmysle pravidiel o prideľovaní vecí s poukazom na rozvrh práce do oddelenia 8Nt.

Súd mal teda za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súdu Skalica pod sp. zn. nevyšli dodatočne najavo také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, a ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Z uvedeného dôvodu súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva do troch pracovných dní od jeho oznámenia na Okresný súd Skalica. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Trnave a sťažnosť má odkladný účinok.