Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/70/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: RAY TRANS SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, so sídlom Ul. Andrzeja Małkowskiego 30/1, 70 304 Szczecin, Poľská republika, IČO: 8522643563, zastúpeného: JUDr. Karol Glinský, advokát, so sídlom Cintorínska 554/67, Stropkov, proti žalovanému: ŠPED - INPEX s.r.o., so sídlom Rázusova 790/7, Nitra, IČO: 46 098 607, zastúpenému: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 1018, Trebišov, o zaplatenie 1.180,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. - 112 zo dňa 26.06.2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. - 112 zo dňa 26.06.2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom odplaty za vykonanú prepravu, na základe faktúry č. FS/21/10/01556 z 25.10.2021 na 1.180,- eur. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „66. Súd považuje za nesporné, resp. strany medzi sebou nerozporovali to, že: Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá podniká v oblasti zasielateľstva, t. j. ako zasielateľ obstaráva pre príkazcu - klienta prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá ako dopravca vykonáva nákladnú cestnú dopravu. Žalovaný si u žalobcu Objednávkou č. 202111646 zo dňa 19.10.2021 objednal vykonanie nasledovnej prepravy: Nakládka - Krosno, Poľsko dňa 19.10.2021 o 13:00, Vykládka - Almussafes, Španielsko dňa 21.10.2021 najneskôr o 10:00, Cena prepravy - 1.180,- Eur. Potvrdením tejto objednávky zo strany žalobcu došlo súčasne k akceptácii tejto objednávky. Akceptovaním predmetnej objednávky žalovaného zo strany žalobcu došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o preprave, súčasťou ktorej sú aj „obchodné podmienky odosielateľa. Tieto sa už nachádzajú v súdnom spise, nakoľko sú neoddeliteľnou súčasťou objednávky. Súd poukazuje na ustanovenia obchodných podmienok, ktorých znenie nebolo medzi stranami sporné. Za nesporné súd považuje ďalej aj to, že preprava bola vykonaná. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. FS/21/10/01556 z 25.10.2021 na sumu 1180,- eur. Žalovaný predmetnú sumu nezaplatil. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2111636 zo dňa 26.11.2021 na sumu 1180,- eur. Z oznámenia o

jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 26.11.2021 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s uplatňuje započítanie čiastky 1180,- eur. Za sporné súd považuje, resp. strany medzi sebou rozporovali to, či žalobca porušil podmienky prepravy, či žalobca vykonal prepravu včas a či má žalovaný nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si jednostranne započítal. .... 69. Súd sa preto ďalej zaoberal skutočnosťou spornou, ktorú strany medzi sebou rozporovali a to, či má žalovaný nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si jednostranne započítal a tým by zanikol nárok žalobcu. 70. V tomto smere súd konštatuje, že považuje nárok žalovaného, ktorý započítal s nárokom žalobcu za nedôvodný a to s poukazom na to, že podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Z predloženej objednávky mal súd za preukázané, že žalobca ako dopravca túto objednávku prijal, no nepodpísal konkrétne aj Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalovaný nepreukázal preto existenciu pohľadávky, ktorú si následne započítal na cenu prepravy, preto zákonné podmienky na zánik pohľadávky žalobcu započítaním neboli splnené. 71. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzatvorená písomne, pričom nezáleží na to, akú formu (ústnu alebo písomnú ) má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Ak teda samotná zmluva bola uzatvorená ústne, zmluvnú pokutu možno dojednať len osobitne a to v písomnej forme. Pokiaľ by sa zmluvná pokuta nedojednala v písomnej forme, bola by neplatná a veriteľ by nemohol proti dlžníkovi s úspechom uplatniť zmluvnú pokutu na súde. V tomto prípade sa v súdnom spise nachádza objednávka, ktorú predložil žalobca a na ktorú poukazuje aj žalovaný, avšak podpisy strán sporu sa na objednávke ani jej podmienkach, na ktoré odkazuje žalovaný a od ktorých odvodzuje dôvodnosť zmluvnej pokuty, nenachádzajú. Po oboznámení sa z obsahu objednávky však vyplýva, že nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, pretože objednávka nie je podpísaná ani žalobcom, ani žalovaným, teda dohoda o zmluvnej pokute v tejto objednávke nebola teda písomne dojednaná. To však nie je prekážkou pre priznanie nároku za vykonanú prepravu, pretože objednanie prepravy a vykonanie je možné vykonať aj ústne, nielen písomne. Objednávka ani všeobecné obchodné podmienky tak stranami nie sú podpísané vôbec. Dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré bolo súčasťou obchodných podmienok , musí byť preukázateľne podpísané, t. j. musia byť podpísané aj predmetné obchodné podmienky, inak takéto dojednanie nevyvoláva právne následky. Je pri tom bez právneho významu , že samotná prepravná zmluva pre svoju platnosť písomnú formu nevyžaduje . Súd má za to, že nedošlo medzi stranami sporu k dohode o zmluvnej pokute v písomnej forme, teda žalovaný nárok uplatnený započítaním nepreukázal, preto nemohlo dôjsť k zániku pohľadávok jednostranným započítaním žalovaného, teda nedošlo k zániku nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. 72. Súd udáva, že podľa možno časť zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Tieto obchodné podmienky sa v obchodných vzťahoch využívajú s cieľom zjednodušiť proces uzatvárania jednotlivých obchodných zmlúv. Všeobecné obchodné podmienky sú upravené v , sú označované aj ako nepriame zmluvné dojednania a sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, a sú všeobecne rozšírené a známe v príslušnej oblasti podnikania, a preto pri uzatváraní zmlúv postačí len samotný odkaz na tieto všeobecne známe všeobecné obchodné podmienky. Iné obchodné podmienky, ktoré sú vypracované individuálne jednotlivými podnikateľskými subjektmi, sú vypracované pre konkrétne zmluvné vzťahy, do ktorých v určitom odvetví vstupujú zmluvné strany. Takéto podmienky nie sú všeobecne známe, používajú sa len v užšej oblasti podnikania, teda v užšom okruhu podnikateľských subjektov. Preto pri ich uzatváraní platia prísnejšie podmienky ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Takéto iné obchodné podmienky, okrem odkazu v zmluve na takéto obchodné podmienky, musia byť zmluvným stranám známe alebo musí byť preukázané, že sú druhej zmluvnej strane známe. Nepostačuje, ak by boli obchodné podmienky poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy s odkazom na takéto obchodné podmienky. 73. Súd sa stotožnil s názorom, že nevyžaduje, aby obchodné podmienky boli podpísané zmluvnými stranami. Podmienkou platnosti právneho úkonu, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma, je však podpis konajúcej osoby a tak je to aj pri dojednaní o zmluvnej pokute. To znamená, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je zahrnuté v obchodných podmienkach musí byť podpísané zmluvnou stranou, inak takéto dojednanie v obchodných podmienkach nemožno považovať za riadne písomné dojednanie zmluvnej pokuty. Nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute má za následok, že takto dojednaná zmluvná pokuta len s odkazom na obchodné podmienky jednej zmluvnej strany, je absolútne neplatná.

74. V tomto prípade sa v súdnom spise nachádza objednávka, ktorú predložil žalobca a na ktorú poukazuje aj žalovaný, avšak podpisy strán sporu sa na objednávke ani jej podmienkach, na ktoré odkazuje žalovaný a od ktorých odvodzuje dôvodnosť zmluvnej pokuty, nenachádzajú. Po oboznámení sa z obsahu objednávky však vyplýva, že nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, pretože objednávka nie je podpísaná ani žalobcom, ani žalovaným, teda dohoda o zmluvnej pokute v tejto objednávke nebola teda písomne dojednaná. To však nie je prekážkou pre priznanie nároku za vykonanú prepravu, pretože objednanie prepravy a vykonanie je možné vykonať aj ústne, nielen písomne. Objednávka ani všeobecné obchodné podmienky tak stranami nie sú podpísané vôbec. Dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré bolo súčasťou obchodných podmienok, musí byť preukázateľne podpísané, t. j. musia byť podpísané aj predmetné obchodné podmienky, inak takéto dojednanie nevyvoláva právne následky. Je pri tom bez právneho významu , že samotná prepravná zmluva pre svoju platnosť písomnú formu nevyžaduje . 75. Súd teda má za to, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu objednávky na vykonanie prepravy a to forme objednávky a jej podmienok. Vykonanie tejto prepravy je preukázané medzinárodným nákladným listom. Žalovaný aj potvrdil vykonanie tejto prepravy (síce oneskorene) a neuhradenie súm za vykonanú prepravu. Súd preto má za to, že vyúčtovaná suma za vykonanú prepravu voči žalovanému je vyúčtovaná dôvodne. Žalovaný nepreukázal, žeby túto sumu uhradil, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy výške 1180,- eur za vykonanú prepravu. “ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , s. 4, , , , , , čl. 1 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 1 nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), , a , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. - 112 zo dňa 26.06.2023 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ . 6. Žalovaný s odkazom na ustanovenie poukázal na výklad pojmu „elektronický podpis“ aj „obyčajný elektronický podpis“, s ktorým sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom Rozsudku sp. zn. zo dňa 18.08.2010, kde konštatoval nasledovný: „Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (, ) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e- mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e- mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. „Obyčajnému,, elektronickému podpisu nemožno síce podľa Smernice uprieť právnu účinnosť, ale ten, kto by ho chcel použiť na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle a . “ 7. V nadväznosti na uvedené bol žalovaný názoru, že pripúšťa možnosť realizovať právny úkon elektronickými prostriedkami, čím zrovnoprávňuje písomnosti urobené na papierovom nosiči a písomnosti urobené elektronicky na technickom nosiči. Ak sa strany čo i len konkludentne dohodnú na používaní elektronických prostriedkov pre vzájomnú komunikáciu, tak medzi posudzovaním písomností (dátových správ) a písomnosti na papierovom nosiči podľa neho nie je rozdiel. 8. V ďalšej časti podaného odvolania žalovaný zosumarizoval skutkový stav, obdobne, ako tak urobil v priebehu súdneho konania s tým, že vzhľadom k tomu, že pri objednanej preprave zo strany žalovaného neboli dodržané podmienky prepravy žalobcom, žalovaný si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu podľa bodu 12 VOP, a to Faktúrou č. 2111636 na sumu 1.180,- Eur (t. j. vo výške dohodnutého prepravného). Poukázal na to, že spolu s Faktúrou č. 2111636 zaslal žalobcovi Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok, ktorým si svoju faktúru započítal s faktúrou žalobcu, ktorá predmetom konania. Žalovaný trval na tom, že týmto jednostranným započítaním došlo k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu. 9. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na chybu v písaní, a to nesprávne obchodné meno žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku a navrhol, aby súd podľa túto chybu opravil.

10. Záverom žalovaný uviedol, že s poukazom na výklad pojmu elektronický podpis, ktorý v podanom odvolaní obsiahol, je podľa neho jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty daný, nakoľko objednávka prepravy, ktorá bola odoslaná žalovaným a prijatá žalobcom obsahuje „obyčajný elektronicky podpis“ obidvoch strán konania tohto sporu. Vzhľadom ku skôr uvedenému navrhol, aby podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a , a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 13. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Medzi procesnými stranami nebol v zásade sporný skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. 16. Je pravdou, že žalovaný v podanom odvolaní formálne namietal aj nesprávne skutkové zistenia, avšak jedinú nesprávnosť v tomto smere označil to, že nie je pravdou, že žalovaný prisľúbil úhradu prepravy. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že z podaného odvolania nevyplýva, ako skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tejto otázke mali spôsobiť nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku a založiť tak relevantný odvolací dôvod. Odvolací súd je názoru, že skutkové zistenia o tejto otázke nemali žiadny právne relevantný vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie; nie je to vôbec skutkové zistenie, ktoré malo akýkoľvek vplyv na výsledok súdneho konania. Preto odvolací súd odvolaciu námietku podľa vyhodnotil ako nedôvodnú. 17. Spornou a žalovaným aj namietanou otázkou bola otázka právneho posúdenia veci, konkrétne to, či žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu s akcentom na jej platné dojednanie vo vzťahu k jej forme. 18. V podanom odvolaní žalovaný s odkazom na výklad pojmu elektronický podpis tvrdil, že „objednávka prepravy, ktorá bola odoslaná žalovaným a prijatá žalobcom obsahuje „obyčajný elektronicky podpis“ obidvoch strán konania tohto sporu“. Na základe uvedeného s prihliadnutím na judikatúru, ktorú v konaní označil, bol žalovaný názoru, že jeho nárok je dôvodný. 19. Podľa obsahu súdneho spisu žalovaný v konaní označil nasledovné súdne rozhodnutia:

- rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 18.08.2010, ktorým argumentoval vo vzťahu k prípustnosti obyčajného elektronického podpisu na elektronických dokumentoch na účely zachovania písomnej formy

- rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -195 zo dňa 04.04.2023, v ktorom odvolací súd vo vzťahu k obdobnému nároku totožného žalobcu uznal obdobnú argumentáciu iného žalovaného vo vzťahu k platnosti uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, obsiahnutej vo všeobecných podmienkach žalovaného. 20. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 21. Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 22. Podľa , písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. 23. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 24. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 25. Namietanou právnou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR v nasledujúcom rozhodnutí: 26. „49. Dovolateľka považovala odlišný názor odvolacieho súdu od názoru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pre nedostatok písomnej formy, resp. absencie podpisu zmluvných strán na obchodných podmienkach, ku ktorému dospel odvolací súd bez nariadenia doplnenia, alebo zopakovania dokazovania, za nesprávny. Vychádzajúc z obsahu dovolania podľa

dovolacieho súdu žalobkyňa nastolila právnu otázku, či bola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute, ak bola zakotvená v obchodných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť písomnej zmluvy bez toho, aby boli zmluvnými stranami osobitne podpísané. 50. Napriek rozsiahlej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa zákonom vyžadovanej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute, dovolací súd konštatuje, že právna otázka žalobkyne vyplývajúca z obsahu dovolania je otázkou zásadného právneho významu a nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Z uvedeného dôvodu dovolací súd posúdil dovolanie žalobkyne za prípustné. ... 75. Zmluva odkazovala na podrobnejšiu úpravu zmluvných podmienok obsiahnutú v Obchodných podmienkach a Cenníku ( ), preto neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky a Cenník. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa má na svojej webovej stránke zverejnený návrh zmluvy spolu s Obchodnými podmienkami (Príloha 1) a Cenníkom (Príloha 2), ktorá povinnosť jej okrem iného vyplýva aj priamo zo ZoNZR. Týmto považuje dovolací súd v konaní bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalovaná mala možnosť sa s Obchodnými podmienkami a Cenníkom vopred oboznámiť, rovnako ako so znením zmluvy, ktoré podpísala. 76. Pre zodpovedanie dovolateľkou nastolenej právnej otázky považoval dovolací súd za potrebné zaoberať sa charakterom Obchodných podmienok v danom prípade. Vo všeobecnosti sú obchodné podmienky považované za tzv. nepriame zmluvné dojednania, pretože v zásade nie sú výsledkom negociácie zmluvných strán, ale sa odkazom preberajú do obsahu zmluvy. 77. V záverečných ustanoveniach predmetnej zmluvy, konkrétne v bode 6.1 bolo výslovne uvedené, že: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky uvedené v prílohe č. 1 a Cenník uvedený v prílohe č. 2. Dojednania v tejto Zmluve majú prednosť pred dojednaniami v Obchodných podmienkach a/alebo v Cenníku. Akékoľvek zmeny alebo doplnenia tejto Zmluvy (okrem zmeny Obchodných podmienok a/alebo Cenníku) sa musia uskutočniť v písomnej forme a musia byť riadne podpísané oprávnenými osobami Zmluvných strán“. Bod 6.2 zmluvy obsahoval nasledovné znenie: „Vybraný podnikateľ vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že sa mal možnosť riadne oboznámiť s Obchodnými podmienkami a aktuálnym Cenníkom, ich obsah je Vybranému podnikateľovi známy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej Vybraný podnikateľ vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že Poskytovateľ je oprávnený meniť Obchodné podmienky a/alebo Cenník v súlade s pravidlami a spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach, pričom účinnosťou nových Obchodných podmienok a/alebo Cenníka zaniká účinnosť pôvodných Obchodných podmienok a/alebo pôvodného Cenníka a takéto nové Obchodné podmienky a/alebo Cenník budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy“. 78. Vo vzťahu k Obchodným podmienkam, ktoré boli a sú predmetom skúmania v danom konaní, z dôvodu otázky absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute v nich obsiahnutej pre nedostatok písomnej formy, dovolací súd uvádza nasledovné. Znenie Obchodných podmienok bolo jednostranne pripravené žalobkyňou a bolo zverejnené na jej webovej stránke, v dôsledku čoho mala žalovaná možnosť sa s týmito Obchodnými podmienkami oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zo záverečných ustanovení zmluvy okrem odkazu na Obchodné podmienky jasne vyplýva, že Obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súčasne žalovaná svojim podpisom zmluvy expressis verbis vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, ich obsah je jej známy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Názor odvolacieho súdu, že chýbajúce podpisy zmluvných strán na Obchodných podmienkach ako jediný prejav ich písomnej formy vo vzťahu k zmluvnej pokute, dovolací súd neposúdil ako správny. 79. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že Obchodné podmienky boli inkorporované do zmluvy ako takej, pričom ich obsah sa stal súčasťou zmluvy ich priložením k zmluve vo forme Prílohy č. 1. O záväznosti Obchodných podmienok pre zmluvné strany dovolací súd nemá žiadne pochybnosti, preto s prihliadnutím na vyššie uvedené konštatuje, že písomná forma zmluvy sa tak vzťahuje aj na Obchodné podmienky, a teda že zmluvná pokuta bola uzatvorená písomne.“ /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z . Zo skôr citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute, obsiahnutá v zmluvných podmienkach na účely jej platnosti nemusí byť zmluvnými stranami podpísaná, a to za predpokladu, že sa dotknuté zmluvné podmienky stali súčasťou uzatvorenej zmluvy (napr. tým, že uzatvorená zmluva obsahuje odkaz na tieto obchodné podmienky a vyplýva z nej, že dotknuté obchodné podmienky tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy). Pre dodržanie platnosti písomnej formy sa v takomto prípade vyžaduje, aby príslušná zmluvná strana mala možnosť vopred sa týmito obchodnými podmienkami oboznámiť.

28. Dojednanie o zmluvnej pokute, s náležitosťami podľa predchádzajúcich odsekov, spĺňa zákonom ustanovenú písomnú formu za predpokladu, že zmluva, na ktorú sa dojednanie o zmluvnej pokute vzťahuje, bola zmluvnými stranami riadne podpísaná. 29. V prejednávanej veci sa však v konaní na súde prvej inštancie neriešila skutková otázka podpisu zmluvy o preprave procesnými stranami. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi zmluvnými stranami malo dôjsť potvrdením resp. akceptáciou objednávky žalovaného žalobcom (bez bližšej špecifikácie, ako konkrétne k potvrdeniu objednávky došlo - najmä ods. 56, ods. 67). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že objednávka (ani všeobecné obchodné podmienky), ktorá je súčasťou súdneho spisu nie je podpísaná ani žalobcom, ani žalovaným (ods. 71). Podrobnosti uzatvorenia zmluvy o preprave súd prvej inštancie neskúmal, pretože otázka jej uzavretia medzi procesnými stranami nebola sporná. Neuviedli ich v priebehu konania ani žalobca, ani žalovaný. Žalovaný vo vzťahu k tejto otázke v priebehu konania opakovane uvádzal tvrdenia o potvrdení resp. akceptácii objednávky, nie však o jej popísaní elektronickými prostriedkami, tak ako to uvádza v podanom odvolaní. 30. Skutkové tvrdenie, že „objednávka prepravy, ktorá bola odoslaná žalovaným a prijatá žalobcom obsahuje „obyčajný elektronicky podpis“ obidvoch strán konania tohto sporu“, žalovaný prvý krát uplatnil v podanom odvolaní a odvolací súd naň nemohol prihliadnuť, pretože na to neboli splnené podmienky podľa . Žalovaný v podanom odvolaní ani netvrdil a ani nepreukazoval žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému nič nebránilo v tom, aby tieto skutkové tvrdenia uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Predkladanie ďalších nových skutkových tvrdení v odvolacom konaní je preto v prejednávanom prípade neprípustné. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že toto skutkové tvrdenie nevyplýva zo žiadnych dôkazov, ktoré boli v konaní predložené. 31. Napriek tomu, že podané odvolanie je čiastočne dôvodné, a to v otázke možnosti platného dojednania zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach pri súčasnom splnení skôr špecifikovaných podmienok, odvolací súd nemohol podanému odvolaniu žalovaného vyhovieť, pretože napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu tejto otázky, v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že došlo k podpisu dohody o prepravy (objednávky) oboma zmluvnými stranami. Aj odvolací súd preto musí konštatovať, že pre nedostatok podpisu všeobecných obchodných podmienok resp. podpisu zmluvy, ktorej by boli tieto obchodné podmienky súčasťou oboma zmluvnými stranami nedošlo medzi procesnými stranami k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. 32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).