Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Pc-25-2023.pdf
PDF · 92.65 KB
No categories available
2Pc/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX/XX, H., v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2023, ktorý doplnila podaním zo dňa 02.01.2024 žiadala aby súd zaviazal jej manžela k plateniu manželského výživného v sume 30 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh odôvodnila tým, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti od septembra 2023. Spoločné detí I. a J. sú s otcom (zverené mu rozhodnutím súdu). Aj keď sa snaží, pre zdravotný stav a situáciu v ktorej sa nachádza je náročné si nájsť prácu. V súčasnosti sa sústreďuje na liečenie a je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Požiadala o dávku v hmotnej núdzi, pre proces posúdenia nároku je nevyhnutné uplatniť si návrhom výživné medzi manželmi, aj keď si je vedomá, že ani finančná situáciu manžela nie je práve najlepšia. O to viac, že on v tomto čase zabezpečuje plnú starostlivosť o deti. K návrhu pripojila potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi a sobášny list.
2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné doručil návrh a vyzval ju aby sa k nemu vyjadrila. Osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné bol návrh doručený dňa 24.01.2024.
3. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že od manželky sa musel v septembri 2023 odsťahovať s deťmi k svojim rodičom do Dudiniec, lebo chcel zachrániť detí od psychických stretov, keď videli svoju matku skoro každý deň, ležať na zemi v opilosti, nemala pre nich nič navarené a nestarala sa o ne. Keď prišiel z práce večer musel variť, aby mali čo jesť. Viackrát mu manželka sľúbila, že pôjde do zamestnania a prestane požívať alkohol, bola aj na protialkoholickom liečení, no odtiaľ odišla a požívala alkohol. Keď uvádza, že sa nemôže zamestnať pre zdravotný stav, je to len výhovorka, bola zamestnaná vo VšZP aj v penziónoch a všade ju museli prepustiť, pretože ožívala alkohol. Aj teraz sa zamestnala od 01.02.2024 a pre alkohol ju prepustili. Ďalej uviedol, že je nezamestnaný, ponuky práce v iných okresoch a v zahraničí kvôli deťom si nemôže dovoliť. Hradí náklady deťom v škole, energie. Má staré auto, ktoré mu slúži na odvoz detí do školy. V závere zdôraznil, že nemá finančné prostriedky aby ešte platil výživné manželke, keď ona uvedené prostriedky zneužila na alkohol. K vyjadreniu pripojil potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa,
potvrdenie sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/36/2023 zo dňa 18.04.2023, pokladničné doklady o nákupe tovaru, potvrdenie o evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o výške nákladov detí v škole.
4. Podaním doručeným súdu dňa 28.02.2024 navrhovateľka oznámila, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, z hnuteľného majetku len veci osobnej potreby. Je nezamestnaná, evidovaná úradom práce od 15.02.2024. V roku 2023 bola za obdobie od 01/2023 do 10/2023 spoločne posudzovaná s manželom, od 11/2023 poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 172 eur. Platí výživné na detí 64,22 eur, kupuje si potraviny pre vlastnú potrebu, lieky, všetky ostatné výdaje jej hradia rodičia. K podaniu pripojila potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi Záznam z prvého stretnutia rodičov vo veci 4P/36/2023 a správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni pre konanie 4P/36/2023.
5. Pojednávania vytýčeného na deň 26.03.2024 sa účastníci konania nezúčastnili aj keď predvolanie bolo riadne a včas doručené, navrhovateľka svoju neúčasť neospravedlnila, neúčasť osoby, ktorá má podľa návrhu platiť výživné ospravedlnila emailovým podaním matka, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jej neprítomností.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
7. Účastníci konania uzatvorili dňa 09.06.2012 manželstvo, toto manželstvo naďalej trvá, aj keď účastníci nevedú spoločnú domácnosť od septembra 2023. Spoločnú domácnosť opustil manžel navrhovateľky (osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) spolu s mal. deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/36/2023 zo dňa 18.04.2023 bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej boli mal. detí pochádzajúce z manželstva I., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti otca – osoby, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné a matka – navrhovateľka bola zaviazaná platením výživného v sume 32,11 eur, pre každé z detí.
8. Navrhovateľka je nezamestnaná v období november – december 2023 poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 172 eur mesačne. Podľa lustrácii v Sociálnej poisťovni bola zamestnaná v spoločnosti Humanitarian, n.o. od 01.02.2024 do 05.02.2024. Podľa svojho tvrdenia je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.02.2024. Býva pri rodičoch, ktorým na chod domácnosti neprispieva. Má zdravotné problémy, ktoré súdu bližšie nešpecifikovala, podľa tvrdenia manžela má problémy s alkoholom, čo bolo dôvodom, že spolu s deťmi opustil spoločnú domácnosť, a čo je aj dôvodom, pre ktorý nevie udržať prácu.
9. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, manžel navrhovateľky, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.07.2023 – evidencia trvá. V období 01.07.2023 do 31.12.2023 poberal dávku v nezamestnanosti v sume 486,40 eur, alebo 470,70 eur mesačne. Poberá prídavky na dve detí v sume 120 eur. Osobne zabezpečuje starostlivosť o mal. detí pochádzajúce z manželstva, čo je aj dôvodom, že si nevie nájsť prácu, nakoľko za prácou nemôže vycestovať do zahraničia, resp. mimo bydliska.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
12. Podľa § 71 ods. 2 ZoR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Právne posúdenie vecí:
17. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného v sume 30 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.
18. Účastníci konania ako manželia majú právo na zásadne rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň. Nejde však o dosiahnutie mechanickej, matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje schopnosti a možnosti a majetkové pomery oboch manželov. Súd taktiež skúma dôvody, pre ktoré si jeden z manželov neplní vyživovaciu povinnosť, mieru starostlivosti o domácnosť, osobnú starostlivosť o detí, ako i skutočnosť, či by priznaním práva na výživné nebolo v rozpore s dobrými mravmi.
19. V zmysle platnej právnej úpravy (§71 Zákona o rodine) vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu); je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode, ani vyhlásenia manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (povinnosť prioritne si uplatniť nároky v zmysle Zákona o rodine).
20. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov, súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Morálne vymedzenie obsahu manželstva (§18 Zákona o rodine) definuje, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie; podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní (napr. manžel sa prestane starať o domácnosť a žiada od manželky výživné).
21. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, tzn. že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.
22. Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy - taký návrh nie je dôvodný. Zákon umožňuje súdu zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželov jej vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak, ako iné druhy vyživovacích povinností, všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a podobne. Uvedené ustanovenie bude
naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.
23. Zákon ukladá súdu povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením §71 ZoR ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu Zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie); tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.
24. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
25. Ako súd už vyššie rozviedol medzi kritéria, ktoré posudzuje pri určení manželského výživného patria schopnosti a možnosti. Obaja účastníci konania sú nezamestnaní, navrhovateľka v mesiacoch november – december 2023 poberala dávku v hmotnej núdzi, od podania návrhu bola zamestnaná v období od 01.02.2024 do 05.02.2024 dôvod ukončenia zamestnania súdu neoznámila. Podľa tvrdenia manžela dôvodom je jej závislosť na alkohole. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je od 15.02.2024. Navrhovateľka tvrdí, že má zdravotné problémy, ktoré však súdu nepreukázala. Navrhovateľka od času čo účastníci nevedú spoločnú domácnosť nezabezpečuje osobnú starostlivosť potomkom účastníkov konania (mal. I. a J.), túto na základe súdneho rozhodnutia zabezpečuje manžel navrhovateľky. Manžel navrhovateľky je taktiež nezamestnaný a z dôvodu starostlivosti o mal. detí nemôže prijať prácu mimo bydliska, resp. v zahraničí. Naopak navrhovateľka nie je obmedzená starostlivosťou o maloleté detí a prácu si môže hľadať aj mimo bydliska.
26. Ďalším kritériom, pri určení manželského výživné sú majetkové pomery manželov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja manželia žijú pri svojich rodičoch, a teda majú porovnateľné výdaje súvisiace s bývaním, taktiež obaja majú bežné náklady na živobytie (strava, ošatenie, obuv, hygiena).
27. Medzi kritéria pri určení manželského výživného patrí aj starostlivosť o spoločnú domácnosť a osobná starostlivosť o maloleté dieťa. Účastníci konania spolu ako manželia nežijú od septembra 2023, vtedy sa manžel odsťahoval spolu s maloletými deťmi. O uspokojovanie potreby rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia. Od času čo manželia nevedú spoločnú domácnosť, celý chod domácnosti je na pleciach manžela navrhovateľky.
28. Za danej situácie súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na situáciu v rodine, majetkové a zárobkové pomery oboch manželov, skutočnosť, že súd nezistil aby životná úroveň navrhovateľky bola nižšia ako životná úroveň jej manžela, práve naopak, manžel navrhovateľky, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť mal. deťom pochádzajúcim z manželstva, je v prijatí pracovnej ponuky podstatne obmedzenejší ako navrhovateľka a preto súd uzavrel, že nie je v schopnostiach a možnostiach manžela navrhovateľky prispievať navrhovateľke na výživu manželským výživným, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.