Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov: matka L.. H. G. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX/XXX, H., zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, a otec S. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. XXX/X, G., zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, so sídlom Štefánikova 40, Košice, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -159 zo dňa 13.04.2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku VI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletou dcérou. Žiadal, aby súd zmenil právoplatný rozsudok tak, aby styk otca reflektoval na aktuálnu dochádzku maloletej do vzdelávacieho zariadenia a aby súd rozšíril styk otca s maloletou aj na sviatky i školské prázdniny, vrátane prespania maloletej v domácnosti otca, a teda aby s maloletou dcérou trávil viacej času.

2. Matka na pojednávaní pred súdom uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Navrhla zmenu styku tak, ako je teraz, ale s úpravou hodín počas pracovných dní z dopoludňajších na poobede a rozšírenie styku počas soboty o dve hodiny, nakoľko maloletá odmieta spať u otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II, číslo konania - 237 zo dňa 04.10.2019 v časti úpravy styku tak, že otec S. G., D.. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou H. G., D.. XX.XX.XXXX, počas prvých troch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý v poradí tretí týždeň v rámci kalendárneho mesiaca v pondelok a stredu od 15:00 h do 18:00 h a v sobotu a nedeľu od 10:00 h do 18:00 h, kedy si otec maloletú prevezme vo vzdelávacom zariadení, ktoré v ten deň navštevuje maloletá a počas sviatkov a cez víkend v mieste bydliska maloletej a po skončení

stretnutia maloletú odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý v poradí tretí týždeň v rámci kalendárneho mesiaca v pondelok a stredu od 15:00 h do 18:00 h a od piatku 17:00 h do nedele do 17:00 h tak, že otec si maloletú prevezme vo vzdelávacom zariadení, ktoré v ten deň navštevuje maloletá a počas sviatkov v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia maloletú odovzdá matke v mieste bydliska maloletej, s tým, že táto úprava styku počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin počnúc uplynutím troch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia n e p l a t í .

II. Počas veľkonočných sviatkov počnúc uplynutím troch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia bude platiť osobitná úprava styku otca s maloletou H., a to nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtku od 9:00 h do Bielej soboty do 17:00 h a v každom párnom kalendárnom roku od Bielej soboty od 17:00 h do utorka nasledujúceho bezprostredne po Veľkonočnom pondelku do 9:00 h, kedy si otec maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia maloletú odovzdá matke v mieste bydliska maloletej.

III. Počas letných prázdnin počnúc uplynutím troch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia bude platiť osobitná úprava styku otca s maloletou H., a to nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý párny kalendárny rok od 01.07 od 10:00 h do 15.07. do 17:00 h a od 01.08. od 10:00 h do 15.08. do 17:00 h a v každom nepárnom kalendárnom roku od 15.07. od 17:00 h do 01.08. do 10:00 h a od 15.08. od 17:00 h do 31.08. do 17:00, kedy si otec maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia maloletú odovzdá matke v mieste bydliska maloletej.

IV. Počas vianočných sviatkov počnúc uplynutím troch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia bude platiť osobitná úprava styku otca s maloletou H., a to nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 17:00 h do 29.12. do 17:00 h a v každom párnom kalendárnom roku od 29.12. od 17:00 h do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 h, kedy si otec maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia maloletú odovzdá matke v mieste bydliska maloletej.

V. Matka j e p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase a na určenom mieste maloletú odovzdať otcovi a od otca prevziať.

VI. Vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .

VII. Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou z a m i e t a .

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

4. Súd dospel k záveru, že je v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletej H., aby udržiavala a rozvíjala vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Otec prejavuje o dcéru intenzívny záujem a bolo preukázané, že je schopný poskytnúť jej všetku potrebnú starostlivosť. V súčasnej dobe, kedy je maloletá staršia a samostatnejšia, súd nevidí dôvod na zužujúcu úpravu styku otca s maloletou, ale naopak je potrebné styk rozšíriť. Tým, že maloletá navštevuje predškolské zariadenie, nie je možné styk rozširovať počas týždňa, preto je vhodnejšie styk rozšíriť počas víkendu a sviatkov, pričom prespávanie u otca je prirodzený proces, ku ktorému súd po vykonanom dokazovaní dospel. Súd má za to, že dieťa vo veku X,X roka je už pripravené tráviť s otcom dlhší čas vrátane nocí, keďže otca pozná a trávila s ním čas aj doteraz. Súd veľmi citlivo vnímal názor maloletej vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom, ktorému opakovane uviedla, že u otca nechce prespávať. Súdu nie je zrejmý žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by sa mal. H. nemala s otcom stretávať a tráviť s ním čas a to vrátane prespatia v jeho domácnosti. Súd apeloval na otca, aby rešpektoval vôľu dcéry pred vnucovaním si výkonu svojich práv a vyjadruje nádej, že obaja rodičia budú schopní preukázať svoje rodičovské kompetencie ústretovým prístupom a to za súčasného poskytnutia adaptačného obdobia, počas ktorého si maloletá bude zvykať na to, že s otcom bude tráviť viac času. Súd nepovažoval za potrebné nariaďovať

znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychológie, ktoré na pojednávaní navrhoval zástupca matky. Napriek želaniu maloletej má súd za to, že je potrebné zohľadniť aj iné kritériá jej najlepšieho záujmu, a to potrebu mať v živote oboch rodičov a napriek jej želaniu považovať úpravu styku zahrňujúcu prespávanie v domácnosti otca za formu usporiadania pomerov, ktorá najlepšie zodpovedá jej záujmu. Rozširovať styk otca s maloletou je potrebné postupne, aby jej bolo umožnené sa adaptovať na nové zmeny, a aby si postupne na tieto zmeny zvykla. Súd vzal v úvahu aj skutočnosť, že otec maloletej dlhodobo pracuje vo Š., čo súd hodnotí kladne, nakoľko práca v zahraničí mu umožňuje zabezpečiť si príjem, z ktorého plynie aj výživné v nadštandardnej výške, ktoré matke platí riadne a včas. S poukazom na túto skutočnosť súd pristúpil k úprave bežného styku s maloletou počas jedného týždňa v kalendárnom mesiaci, a to v každom v poradí treťom týždni, čím súd dáva otcovi priestor využiť flexibilitu svojho zamestnania a intenzívne sa stretávať s maloletou počas jedného týždňa v kalendárnom mesiaci za súčasného plnenia svojich pracovných povinností. Súd je toho názoru, že neboli zistené žiadne prekážky pre to, aby maloletá začala u otca prespávať a vytvárať si s ním spoločné rituály tak, ako ich má so svojou matkou. Súd reflektoval na potrebu postupného zvykania si maloletej na trvalejšiu prítomnosť v domácnosti otca a na prespávanie v súvislejšom období v rámci osobitnej úpravy styku počas sviatkov, pričom dospel k záveru, že nič v tak upravenom styku otca s maloletou nebráni po uplynutí adaptačného obdobia (s ktorým otec súhlasil) v trvaní troch mesiacov počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Zároveň vyhodnotil, že komunikácia medzi rodičmi je neustále problémová, poznačená nedôverou matky v schopnosť otca zabezpečiť starostlivosť o maloletú dcéru. Súd apeloval na rodičov, aby zlepšili svoje vzťahy a komunikáciu a uvedomili si vplyv ich vzťahu na postoj maloletej k svojim rodičom. Ak sa rodičia naučia spolu primerane komunikovať, zlepší sa dôvera zo strany matky voči otcovi a voči jeho rodičovským schopnostiam. Súd vyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletou v modifikovanej podobe, aj pokiaľ ide o čas prevzatia a odovzdania maloletej, a to s ohľadom na zrejmú nevhodnosť určovania neskorších hodín s ohľadom najmä na vek maloletej a jej ďalšie potreby. Taktiež špecifikoval miesto preberania maloletej otcom počas pracovných dní a počas prázdnin a sviatkov. Súd uložil matke povinnosť, aby maloletú na styk riadne pripravila tak po materiálnej, ako aj psychickej stránke správnou motiváciou a usmernením.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia účastníkov konania

5. Proti rozsudku súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby vo veci rozhodol sám tak, že návrh otca zamietne alebo zmení úpravu styku otca s dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň kalendárneho roka v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod. Matka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a dopustil sa aj právneho omylu vo vzťahu k podstate a úmyslu úpravy styku druhého rodiča k dieťaťu. Je toho názoru, že rozšírenie režimu styku prichádza do úvahy len vtedy, ak dovtedajší spôsob úpravy prestal postačovať na plnenie svojho zmyslu, teda situácie, kedy potreby dieťaťa, potreby druhého rodiča alebo oboch, vyžadujú intenzívnejšie stretávanie. Inými slovami rozšírenie styku druhého rodiča s dieťaťom nie je dôvodné len preto, lebo si to druhý rodič praje, alebo preto, lebo dovtedajší režim už nepostačuje na plnú realizáciu práv rodiča a dieťaťa. Otec mal od apríla 2022 do marca 2023 celkovo 104 dní na stretávanie sa s maloletou. Na stretnutie sa pritom dostavil len 22x, čo predstavuje využitý časový fond ani nie na štvrtinu. Okrem toho sa mimo súdom určených dní stretol s dcérou ešte 10x. Matka dáva otcovi priestor na stretávanie sa s maloletou, pričom však otec preukázateľne nevyužíva ani ten priestor, ktorý má. Táto zmena styku je absurdná a zasahuje už aj do rodičovských práv matky a práv maloletej a je navyše voči nim úplne šikanózna. Matka aj maloletá dcéra majú byť podľa súdu pripravené na odovzdávanie dcéry otcovi na každý tretí víkend, pracovné dni, k tomu sviatky a prázdniny, ale otec si môže vybrať, či si po dcéru príde alebo nepríde presne tak, ako to robil doposiaľ. Súd opomenul preukázanú skutočnosť, že maloletá odmieta spať u otca. S ohľadom na uvedené matka navrhla vykonanie psychologického znaleckého posudku, pričom súd tento návrh bez vážneho dôvodu zamietol. Je potrebné si uvedomiť, že v tom konaní nejde len o práva otca, ale aj o práva matky a predovšetkým o práva dieťaťa. Matka navrhuje, aby v odvolacom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie, v rámci ktorého by došlo k vyšetreniu dieťaťa a oboch rodičov. Vo veci samej matka navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

6. K odvolaniu matky zaslal otec vyjadrenie. Zastáva názor, že súd preukázal, že je dôvod na rozšírenie styku otca s maloletou dcérou, a to najmä za okolností, ak matka má na rozšírený styk odlišný názor a nie

je ochotná v tomto smere sa na zmene úpravy stretávania otca s dcérou dohodnúť. Nerozšírenie styku je práve prianím matky. Otec zdôraznil, že súdom prvej inštancie teraz nastavený režim stretávania sa s dcérou, zodpovedá výkonu jeho pracovnej činnosti v zahraničí. Mal záujem s matkou uzavrieť rodičovskú dohodu v tejto veci, pričom matka rodičovskú dohodu neakceptovala a žiaden protinávrh nepredložila. Otec tak nemal inú možnosť ako svoje rodičovské právo uplatniť. Je nespochybniteľné, že doterajšia súdna úprava styku otca s dcérou H. už bola neaktuálna, a nebola riadne ani reálne realizovateľná. Pre dcéru H. nie je cudzou osobou a jej vek je dostatočný na to, aby prespávanie uňho bez problémov zvládla. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. K vyjadreniu otca zaslala matka repliku, v ktorej poslala aktualizovaný prehľad stretávania sa otca s maloletou dcérou od apríla do júla 2023. V tomto období mal otec možnosť stretnúť sa s dcérou celkovo 26x, z toho využil len 8 termínov a 18x za dcérou neprišiel. Otec pred súdom opakovane tvrdil, že mu doterajší režim nestačí a tým presvedčil súd, aby jeho návrhu vyhovel a to aj napriek tomu, že matka opakovane predkladala dôkazy o tom, že ani určený styk otec nevyužíva. Celý zmysel tohto konania zo strany otca je robiť matke napriek, žiadny iný zmysel toto konanie nemá. Otec robí matke naschvál ešte aj počas toho mála, kedy realizuje svoj styk s dcérou.

8. K replike matke zaslal otec písomné vyjadrenie. Opakovane zdôraznil, že aktuálne nastavený režim stretávania sa s dcérou nie je dlhodobo aktuálny a z pracovných dôvodov ho nemôže dodržiavať. Zdôraznil, že dcéra má záujem ostať uňho dlhšie, najmä keď sa hrajú alebo sa hrá sama a nevníma vždy pozitívne, že má hru prerušiť a ísť za matkou. Za týchto okolností vyjadrenia matky, že záujem dieťaťa je druhoradý, považuje za nenáležité. Zdôraznil, že matka má negatívny vzťah k nemu ako k otcovi. Poukázal, že rozšírený styk sa netýka len bežného obdobia počas pracovného týždňa, ale aj počas sviatkov a prázdnin, ktorý doposiaľ nemal vôbec súdom upravený, aj keď rešpektoval, že to bolo predovšetkým z dôvodu veku dcéry v čase rozhodovania súdu. On ako otec nemohol s dcérou realizovať stretnutia počas dlhšieho časového obdobia, najmä počas sviatkov a prázdnin.

9. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom súhlasil so zmenou úpravy styku otca s maloletou s ohľadom na vek dieťaťa a začínajúce školské povinnosti u maloletej H.. Zároveň však poukázal, že otec doposiaľ preukázateľne nevyužíval rozsah styku s maloletou, ktorý mal k dispozícii na základe pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Košice II. zo dňa 4.10.2019, sp.zn. .

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia .

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s

potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

14. Matka v odvolaní namietala, že otec nevyužíva ani doposiaľ upravený styk s maloletou dcérou, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu názor maloletej H. a že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej návrhom o vykonaní znaleckého posudku rodičov a dieťaťa.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že zmena úpravy styku mal. H. s otcom je potrebná. Keď sa naposledy upravoval styk otca s maloletou, táto nastupovala do škôlky, nebol upravený styk počas

prázdnin, sviatkov a aj s poukazom na to, že mal. H. nastúpi do školy. Posledná úprava styku v súčasnosti neodpovedá režimu maloletej, ale ani pracovným povinnostiam otca v zahraničí. Otec prejavuje o dcéru intenzívny záujem, chce s ňou tráviť viac času, kvôli tomu si prenajal byt v A., kde má vytvorené podmienky na to, aby mal. H. mohla počas víkendov, sviatkov a prázdnin aj prespávať u otca a tak si s ním budovať širší vzťah.

18. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu.

19. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách“. (uznesenie ÚS ČR, sp.zn. zo dňa 14.03.2017).

20. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného povinný, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk, a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku so zreteľom na jeho potreby. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravidla priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. V prípade zistenia, že

dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s maloletým dieťaťom, súd v starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.12.2023, sp.zn. ).

21. Odvolací súd má za to, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom ( , o rodine). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb ( ). Súd je povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom je potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Je pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci , , , ). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ).

22. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti snažil prianie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č.18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou.

23. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol potrebu podrobiť mal. H. a jej rodičov znaleckému dokazovaniu, nakoľko maloletá akceptuje otca, nebráni sa styku s ním, je len potrebné nastaviť rozsah tohto styku, zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi navzájom a hlavne chrániť záujmy ich maloletej dcéry.

24. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

25. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia ( prvá veta ).

26. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. H. ( druhá veta ), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o mal. dieťa, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. H. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

27. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa mal. H. stáva rukojemníkom a obeťou. (Uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. , ).

28. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny postupom vyplývajúcim z v spojení s , s výnimkou výroku VI. rozsudku.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).