Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/48/2020

Uznesenie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou v spore žalobkyne: R. Š., V.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX P., zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: E. Š., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovanému s a z a k a z u j e vstúpiť do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 9. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, vo vchode č. 27, postavenom na parcele č. A. XXXX/X, na ulici Q., v ktorom býva R. Š., I.. T., V..: XX.XX.XXXX.

II. Žalovanému s a z a k a z u j e priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Žalovaný s a s m i e priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude predvolaný a to len v rozsahu tohto konania, na ktoré bude predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

IV. Žalovanému s a z a k a z u j e písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovať žalobkyňu.

V. Žalobkyni u k l a d á povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

VI. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom voči žalovanému domáhala vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Podľa obsahu návrhu išlo o vydanie troch neodkladných opatrení a to podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f , g a h.

2. Žiadala, aby súd uložil žalovanému, vstúpiť do bytu v ktorom žalobkyňa býva, aby uložil žalovanému povinnosť úplne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo iným prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a aby mu zakázal úmyselne sa priblížiť k žalobkyni a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iným orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje a náhrady trov konania. Svoj návrh na vydania neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.07.2018 v X. - zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X., zväzok 1, ročník 2018, strana 25, por. č.: 7. Obidvaja sú občanmi

Slovenskej republiky a u oboch ide o druhé manželstvo, z ktorého pochádza jedno mal. dieťa, a to mal. E. Š., V..: XX.XX.XXXX. Žalovaný má z prvého manželstva ešte tri mal. deti a manželka má z prvého manželstva dve mal. deti. Účastníci konania sa zoznámili prostredníctvom internetu v 10/2017. Následne v 07/2018 uzavreli manželstvo a v 08/2018 sa im narodil mal. syn E.. Žalobkyňa spočiatku prechovávala k žalovanému hlboké city, ktoré jej podľa jej tvrdení znemožnili uvedomiť si relevantné skutočnosti o osobe žalovaného. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že žalovaný mal byť od 02/2017 do 07/2017 vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť na svojej bývalej (prvej) manželke. Zvyšok trestu do 10/2017 odporca vykonal v domácom prostredí s ochranným elektronickým náramkom. Žalovanému bol dokonca uložený zákaz priblížiť sa k jeho prvej manželke a k mal. deťom. Ani táto závažná skutočnosť nezabránila žalobkyni v tom, aby sa do žalovaného zaľúbila a začala s ním žiť nový život. Avšak spolužitie účastníkov konania bolo už spočiatku poznamenané žalovaným, požívaním alkoholu, s jeho s tým spojenou agresivitou, vulgarizmami, násilným správaním a nedôvodnou žiarlivosťou. Účastníci konania spočiatku bývali u žalovaného rodičov v obci Y., kde žalovaný svoje správanie ešte dokázal kontrolovať. Následne sa účastníci konania presťahovali do prenajatého bytu v obci X., v ktorom okrem nich bývali aj dve deti žalovaného z prvého manželstva, dve deti žalobkyne z prvého manželstva a jedno ich spoločné dieťa. Účastníci konania sa presťahovali tesne po narodení ich spoločného syna, a teda žalobkyňa bola v danom čase na materskej dovolenke. Žalovaný na chod domácnosti neprispieval žiadnou sumou, a preto bola žalobkyňa nútená zo svojho materského uživiť sedem osôb a zabezpečiť základné životné potreby. Takýto stav finančnej núdze trval cca 6 mesiacov. Okrem toho žalobkyňa dopĺňa, že žalovaný sa nestaral ani o svoje deti z prvého manželstva a ani o svoje dieťa z tohto manželstva, pričom dcéry žalobkyne nikdy neprijal za svoje. Všetkých päť detí vychovávala a starala sa žalobkyňa sama. Žalovaný nemal záujem pracovať, peniaze si len požičiaval od známych a rodiny, no tieto následne utratil na stravovanie sa v reštauráciách (napriek tomu, že doma nebolo čo jesť), na alkohol, cigarety a hracie automaty. Okrem toho odporca ani nevaril, neupratoval a nevykonával ani starostlivosť o domácnosť. Žalovaný správanie sa stávalo čoraz neznesiteľnejším, nakoľko tento na navrhovateľku ustavične žiarlil, navrhovateľka sa nemohla napr. porozprávať ani s predavačom v obchode lebo odporca okamžite začal žiarliť. Žiarlivosť odporcu nespôsobovala navrhovateľke len psychické stresy a problémy, no tento ju zároveň aj trikrát fyzicky napadol keď bol opitý, a to v čase kedy držala v náručí ich spoločného syna. Nakoľko mal byť odporca v skúšobnej dobe, tieto jeho útoky navrhovateľka neoznámila polícii a ani nešla k lekárovi, čiže ich nemá ako zdokladovať. Navrhovateľka okrem toho niekoľkokrát utekala z prenajatého bytu aj s deťmi z dôvodu, že mala z agresivity odporcu strach. Napokon odporca začal žiarliť ešte aj na deti, keď sa navrhovateľka venovala ich starostlivosti a nemala na odporcu čas. Odporca navrhovateľku neustále a ešte aj v súčasnosti vulgárne uráža a navrhovateľka ho považuje za chorobne žiarlivého. Nezvládnuteľná situácia dohnala navrhovateľku k tomu, že táto sa spolu s mal. synom v mesiaci 12/2019 presťahovala k svojim rodičom do P.. Vyhrážky a vulgarizmy odporcu neustali ani po presťahovaní sa navrhovateľky k rodičom. Z uvedeného dôvodu bola preto navrhovateľka a jej otec nútení podať na odporcu trestné oznámenie. Z vyššie doložených sms správ vyplýva, že odporca sa navrhovateľke (a aj jej bývalému/ prvému manželovi, na ktorého taktiež bezdôvodne žiarli) vyhráža smrťou a inak ju zastrašuje, a to tým, že jej v sms správach píše vyhrážky typu: - „Tak ja budem pred bytovkou a keď pôjdete tak ja za vami“

- vyhrážanie prenasledovaním - „A ja už nemusím to iný sa priblíži“ - vyhrážanie ublížením na zdraví, resp. smrťou prostredníctvom inej osoby, keďže odporca je v skúšobnej dobe - „Je mi ľúto čo bude a čo bude s E. - „Mati prepáč ale už to čo bude to už sa nedá zastaviť. PREPÁČ“ - „Aj keď pôjdem sedieť aj keď neviem za čo aké ty R..“ - „Verím že E. bude vyrastať ako má aj bez nás“ - „Ja už neriešim nič a je mi veľmi ľúto čo bude“ - „Ešte nie je koniec všetko pochopíš čoskoro no je mi ľúto čo bude. A mne je jedno ako skončím ja. Aj tvoj bývali“ - „Ty ideš kvôli starému volať fízlov? E. mu dávať? R. jemu fízli nepomôžu a ani tebe“ - pojmom „starý“ odporca nazýva bývalého manžela navrhovateľky a pod. Z doloženej zvukovej nahrávky počuť, ako odporca telefonicky oznamuje 16-ročnej dcére navrhovateľky z prvého manželstva, že „jej mama aj starý zdochne“. Navrhovateľka má dôvodný strach z toho, že jej odporca v zmysle jeho vyhrážok ublíži na živote alebo na zdraví. Rovnako navrhovateľku rušia v pokojnom živote výhražné sms správy od odporcu, nakoľko tieto okrem vyhrážok obsahujú aj vulgarizmy a neprístojnosti. Z uvedeného navrhovateľka navrhuje, aby bol odporcovi uložený zákaz vstupovať do obydlia navrhovateľky a priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu než 10 m. Rovnako navrhovateľka navrhuje, aby bol odporcovi uložený zákaz kontaktovať navrhovateľku, a to všetkými možnými spôsobmi. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v

blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Dôležitosť a význam ochrany navrhovateľky ako obete trestného činu pred druhotnou viktimizáciou vyplýva aj z nižšie uvedených rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva: V rozsudku Kontrová (ďalej iba ako „sťažovateľka“) proti Slovenskej republike (rozsudok z 31. mája 2007) si súd všimol, že v prípade sťažovateľky polícia nezabezpečila splnenie povinností vyplývajúcich z príslušných ustanovení a služobných predpisov, ako napr. prijatie a riadne zaznamenanie sťažovateľkinho trestného oznámenia, začatie vyšetrovania trestnej veci a neodkladné začatie trestného konania proti sťažovateľkinmu manželovi, vykonanie riadneho záznamu tiesňového volania, upovedomenie nasledujúcej služby o situácii, a tiež prijatie opatrení v súvislosti s oznámením, že sťažovateľkin manžel má strelnú zbraň a vyhráža sa s ňou. Súd mal za preukázané, že priamym následkom týchto pochybení bolo usmrtenie sťažovateľkiných detí jej manželom. Branko Tomašić a ďalší proti Chorvátsku (rozsudok z 15. januára 2009) boli sťažovateľmi príbuzní bábätka a jeho matky, ktorých zabil ich manžel/otec a potom zabil sám seba. Tento skutok sa stal mesiac po tom, ako bol prepustený z väzenia, kde vykonal trest za vyhrážanie sa smrťou svojej manželke. Pôvodne mu bolo nariadené povinné psychiatrické liečenie, ktoré mal absolvovať počas pobytu vo väzení, ako aj po skončení trestu odňatia slobody ak to bude potrebné, avšak odvolací súd nariadil, aby liečenie bolo po jeho prepustení ukončené. Sťažovatelia namietali, že chorvátsky štát nevykonal primerané opatrenia na ochranu dieťaťa a jeho matky a nevykonal účinné vyšetrovanie prípadnej zodpovednosti štátu za smrť matky aj dieťaťa. Súd skonštatoval porušenie článku 2 Dohovoru z toho dôvodu, že chorvátske orgány nevykonali potrebné kroky k tomu, aby zabránili smrti dieťaťa a jeho matky. V tomto prípade má navrhovateľka za to, že vyššie popísanými skutkovými okolnosťami tejto veci a doloženými dôkazmi dostatočným spôsobom osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a odporcom, keďže konanie a správanie odporcu v bezprostrednej blízkosti navrhovateľky ohrozuje duševnú i telesnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka zároveň žiada, aby súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiada vydať neodkladné opatrenie. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľky bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ).

3. Súd za účelom rozhodnutia o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa oboznámil s listinami a dôkazmi predloženými žalobkyňou a to návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, rodným listom mal. E. Š., sobášnym listom žalobkyne a žalovaného, vytlačenou SMS komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným, záznamom o podaní z ORPZ v P. zo dňa 14.09.2020, záznamom o podaní z ORPZ v P. zo dňa 20.09.2020, audionahrávkou medzi žalovaným a dcérou žalobkyne.

4. Z predložených dôkazov bol zistený nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobkyňa a žalobca uzavreli manželstvo dňa 30.07.2018 v obci X. a je vedené v knihe manželstiev matričného úradu X., zväzok I., ročník 2018, strana 25, por. č. 7.

6. Z predloženého rodného listu vyplýva, že z manželstva pochádza maloletý Daniel Šatník.

7. Žalobkyňa k podanému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložila taktiež SMS komunikáciu medzi ňou a žalovaným. Z uvedenej komunikácie vyplývajú vyhrážky typu: - „Tak ja budem pred bytovkou a keď pôjdete tak ja za vami“, „A ja už nemusím to iný sa priblíži“, „Je mi ľúto čo bude a čo bude s E.“, „Mati prepáč ale už to čo bude to už sa nedá zastaviť. PREPÁČ“, „Aj keď pôjdem sedieť aj keď neviem za čo aké ty R..“ - „Verím že E. bude vyrastať ako má aj bez nás“, „Ja už neriešim nič a je mi veľmi ľúto čo bude“, „Ešte nie je koniec všetko pochopíš čoskoro no je mi ľúto čo bude. A mne je jedno ako skončím ja. Aj tvoj bývali“, „Ty ideš kvôli starému volať fízlov? E. mu dávať? R. jemu fízli nepomôžu a ani tebe“.

8. Zo záznamu z ORPZ v P. zo dňa 14.09.2020 vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 14.09.2020 za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dostavila na Obvodné oddelenie Policajného zboru v P., kde uviedla, že manžel - žalovaný jej dňa 13.09.2020 v čase o 09.45 hod prostredníctvom sociálnej siete napísal správu: „P. si vykurila medzi lesami? preto bol k tebe taký. Ty pre peniaze dáš hocikomu a hocikde. To vedia všetci.“ Ďalej sa v oznámení uvádza, že takouto písomnou komunikáciou ju jej manžel od decembra 2020 obťažuje prostredníctvom sociálnej siete Viber každý deň, kde jej vulgárnymi slovami nadáva a uráža ju slovne napr: „Ty poškodená chamajdo, a to prečo mi

neukážeš syna“. Tvoje deti aj s chujami ste dojebali všetko a ja to viem. Hoň sa, jeb sa lebo iba suka spraví, to čo ty. K oznámeniu priložila správy z komunikácie. Týmto spôsobom jej manžel na ňu vyvíja psychický nátlak, snaží sa ju zdeptať, nakoľko vie, že menovaná bola v minulosti liečená u psychiatra.

9. Zo záznamu z ORPZ v P. zo dňa 20.09.2020 vyplýva, že J. T. sa dňa 20.09.2020 za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru v P., kde uviedol, že jeho dcéru - žalobkyňu, má týrať jej manžel E. Š., ktorý jej neustále nadáva do kuriev a psychicky ju týra. Jeho dcéra bývala v obci Y. so svojim manželom a preto, že jej ubližoval tak sa presťahovala k rodičom. Jeho dcéra sa momentálne lieči na psychiatrii nakoľko má zo svojho manžela traumu a bojí sa ho.

10. Žalobkyňa k podanému návrhu pripojila taktiež audionahrávku medzi žalovaným a jej dcérou. Vykonaným prepočutím nahrávky bol vyhotovený tento nižšie uvedený prepis rozhovoru dcéry žalobkyne a žalovaného (podľa tvrdenia žalobkyne, že sa jedná o ich rozhovor):

dcéra navrhovateľky (ďalej len „DN“): „ volala som jej, povedala, že ti volala a že dačo neste pripojený, či čo.“

žalovaný (ďalej len „Ž“): „ ja celý čas čakám, (nerozumieť) na benzínke nech okamžite dvihne, lebo pôjdem tam až pre nich. Bez srandy ti hovorím, nech nerobí si piču, lebo E. mi neukázala už minimálne dva týždne.“

DN: „Ty sa oňho nezaujímaš, ta akože“

Ž: „Ale šak ona o Vás sa nezaujíma do piče, ta o malého E. sa ona bude zaujímať?“

DN: „Hej hej jasne, dobre dobre. Volala som jej“

Ž: „Sa ťa pýtam posledný krát! Kde je tvoj starý?“

DN: „A čo teba do toho?“

Ž: „Sa pýtam, že či je doma!“

DM: „Neni doma“

Ž: „A kde je?“

DM: „Do piči E. už nám daj pokoj.“

Ž: „Nedám pokoj, lebo mamka ti zdochne aj tvoj starý zdochne. Ma jebte ďalej. Vráťte mi syna ti hovorím a máte po piči.“

DM: „Ty si mal prísť po neho už dávno a si neprišiel, tak akože neviem čo riešiš“

Ž: „Ja som chodil do roboty ty chudero a vy nemáte čo žrať do piči“.

11. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. V zmysle , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Ako vyplýva z , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

15. Podľa , písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. V zmysle , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. V zmysle , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

21. Ako vyplýva z , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

22. V zmysle , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

23. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

25. Žalobkyňa sa podaným návrhom na vydanie neodkladného po posúdení obsahu návrhu súdom domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa , a .

26. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa , súd v tejto časti vydania neodkladného opatrenia žalobkyni vyhovel, nakoľko mal za to, že žalovaný svojím konaním, spočívajúcom vo vyhrážaní sa prostredníctvom sociálnych sietí a neustálom psychickom nátlaku s určitosťou, ohrozuje tak telesnú ale aj duševnú integritu žalobkyne. Uvedené preukazuje nielen

komunikácia prostredníctvom sociálnych sieti medzi žalobkyňou a žalovaným, ale taktiež aj záznamy o podaní oznámení o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu zo strany žalobkyne ale aj jej otca voči žalovanému a audionahrávka v ktorej sa žalovaný vyhráža žalobkyni a jej bývalému manželovi fyzickou likvidáciou. Na základe správania žalovaného súd musel poskytnúť žalobkyni ochranu v podobe vydania neodkladného opatrenia podľa .

27. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa , t.j. aby žalovaný žalobkyňu nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, súd neodkladnému opatrenie v tejto časti vyhovel. Žalobkyňa súdu dostatočne preukázala, že žalovaný svojím konaním - komunikáciou prostredníctvom sociálnych sietí, resp. telefonátmi (audionahrávka telefonátu dcéry žalobkyne a žalovaného) vážne narušuje duševnú integritu žalobkyne. Správanie resp. komunikácia žalovaného so žalobkyňou vážne a hrubo presahuje formu bežnej štandardnej komunikácie medzi partnermi, pričom žalovaný sa jasne a zrozumiteľne vyhrážal žalovanej smrťou. Súd aj v tomto smere musel žalobkyni poskytnúť ochranu v podobe vydania neodkladného opatrenia podľa .

28. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h), t.j. aby sa žalovaný na určenú vzdialenosť nepribližoval na určenú vzdialenosť k žalobkyni, má súd za to, že toto neodkladné opatrenie slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

29. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, mal súd za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia je jeho základný predpoklad a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal žalovaný dopúšťať voči žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie pritom zaťažuje samotnú žalobkyňu, pričom povinnosťou žalobkyne je osvedčiť, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Ide predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a iné dôkazy, ktorými je možné jej tvrdenia preukázať.

30. Z oboznámených dôkazov predložených žalobkyňou a najmä z predloženej nahrávky žalobkyňou, kde žalovaný vyjadril priame vyhrážky voči žalobkyni a jej bývalému partnerovi vyplýva to, že medzi stranami sú dlhodobo narušené vzťahy, ktoré vyústili do hádok a vyhrážok zo strany žalovaného a jeho vyhrážanie môže viesť k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne, respektíve k oprávnenej obave žalobkyne o svoje zdravie a integritu. Konanie žalovaného spočívajúce vo vyhrážkach typu „lebo mamka ti zdochne“ a iné vyššie uvedené, podľa súdu jednoznačne vykazuje znaky psychického resp. prípadného fyzického násilia a odvodnenú obavu žalobkyne o svoj život, keďže ide o vyhrážky adresované priamo žalobkyni.

31. Súd nemôže opomenúť ani tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mal byť od 02/2017 do 07/2017 vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby, ktorého sa mal dopustiť na svojej bývalej (prvej) manželke. Uvedená skutočnosť vyplýva zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. . Uvedené odsúdenie dokazuje sklon žalovaného k násilnej trestnej činnosti voči blízkej osobe. Súd tiež poukazuje, že medzi stranami sporu na tunajšom súde prebieha aj rozvodové konanie pod sp.zn. .

32. Nevydaním tohto neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia, by žalovaný mohol naďalej pokračovať vo vyššie popísanom správaní, pričom nie je vylúčené, že tieto vyhrážky by mohol žalovaný v budúcnosti aj naplniť.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zároveň zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že tu je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia a preto

súd neodkladné opatrenie vydal v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia a určil aj primeranú vzdialenosť keďže ju žalobkyňa neurčila.

34. Keďže je zrejmé, že medzi stranami sporu prebieha aj rozvodové konanie, ktoré je spojené s úpravou styku k maloletým deťom, pričom nie sú vylúčené ani iné konania v budúcnosti súd zároveň určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, len počas úkonov prípadného trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

35. Zároveň súd s poukazom na ust. , uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v súvislosti s vydaným neodkladným opatrením , nakoľko má za to, že týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami , ide len o dočasnú úpravu a preto je potrebné v zmysle podať žalobu vo veci samej .

36. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Žalobkyňa bola v danom spore v celom rozsahu úspešná a preto súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).