Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-58-2022.pdf
PDF · 100.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/58/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej aj JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: 1/ U. L., X.. XX.XX.XXXX, X/ E. L., X.. XX.XX.XXXX, X/ E. L., X.. XX.XX.XXXX, Y. L. M. H. XXXX/XX, H. a zastúpených: Advokátskou kanceláriou - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 50 566 784, proti žalovanému: G. R., A.: XX XXX XXX, R. H. J. E.. F. XXXX/XX C., H., zastúpenému: JUDr. Ing. Ľubomírom Havlíkom, advokátom so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.11.2021 č. k. 5C/447/2015 - 77 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.01.2022 č. k. 5C/447/2015 -86, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania o p r a v u j e tak, že žalobcovia 1, 2, a 3 majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1, 2, a 3 majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 2050€, žalobcovi 2/ sumu 1750€, žalobkyni 3/ sumu 2500€ titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom zrútením časti železného lešenia umiestneného pri bytovom dome č. XX na ulici M. H. Y. H., ktoré mal v užívaní žalovaný, a to pri prevádzkovaní stavebnej činnosti zo strany žalovaného. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17.03.2013 v čase okolo 12.15 hod. došlo k zrúteniu lešenia, ktoré mal prenajaté žalovaný a tým k poškodeniu časti rodinného domu súp. č. XXXX/XX na N. M. H. Y. H., a to strešnej krytiny, odkvapovej rúry, pletivového oplotenia v dĺžke cca 10 metrov a vstupnej dvojkrídlovej železnej brány do dvora, čím bola žalobcom 1/ a 2/ spôsobená škoda vo výške cca 4.000€. Lešenie sa zrútilo aj na osobné motorové vozidlá, ktoré boli odstavené na kraji cesty medzi byt. domom č. XX a rodinným domom žalobcov, na ktorých bola spôsobená škoda vo výške 500€ na vozidle O. U. vo vlastníctve žalobkyne 1/, vo výške 300€ na vozidle K. M. vo vlastníctve žalobcu 2/ a vo výške 2.000€ na vozidle M. M. vo vlastníctve žalobkyne 3/. Lešenie patrilo spoločnosti BauTop Bratislava a bolo prenajaté stavebníkovi, stavala ho spoločnosť NEKO-AL zo Senice v októbri 2012 a dňa 18.03.2013 malo byť demontované. Z uznesenia ČVS:ORP-320/MC-MA-2013 zistil, že dňa 19.03.2013 bol ku skutku pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb G.. A.. J. H., M.., ktorý dňa 01.11.2013 vypracoval znalecký posudok, podľa ktorého primárnou príčinou vzniku havárie lešenia bolo umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, u ktorých vzniká zaťaženie vetrom dvojnásobné oproti úsekom s priedušnými sieťami a presah lešenia spolu s nepriedušnými i priedušnými sieťami mimo obrys budovy o cca 1,0 m v oblasti presahu sietí mimo obrys budovy sa sčítavajú účinky sania a náporového vetra
podobne ako u reklamných tabúľ. Výpočet zaťaženia kotiev podľa ich realizácie a skutkového zaťaženia potvrdil viac ako 100%-né prekročenie ich únosnosti. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 420 ods. 1 a 3 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Uviedol, že žalovaný je konaní pasívne vecne legitimovaný, keďže ku vzniku škody nepochybne došlo prevádzkovou činnosťou žalovaného ako stavebníka. Napriek skutočnosti, že lešenie, ktorého pádom bola žalobcom spôsobená škoda, nebolo vo vlastníctve žalovaného, žalovaný ako stavebník bol zodpovedný za stavbu, a teda aj lešenie postavené na stavbe. Na strane žalovaného boli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, keďže porušením právnej povinnosti a zavinením konaním žalovaného, deklarovaným v znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania, došlo k vzniku škody žalobcov, pričom výška spôsobenej škody nebola v konaní žalovaným spochybňovaná. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že primárnou príčinou vzniku havárie lešenia bolo umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, čím došlo k prekročeniu únosnosti zaťaženia kotiev podľa ich realizácie o viac ako 100%. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu liberačných dôvodov v zmysle § 420 ods. 3 Obč. zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s opravným uznesením tak, že žalobcovia 1/, 2 2 / a 3 3 / majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb, G.. A.. J. H., M.., o ktorý sa pri svojom rozhodnutí opiera súd prvej inštancie, nebol v konaní predložený a v spise sa nenachádza, preto nie je možné na tento znalecký posudok prihliadať a založiť na jeho údajných záveroch rozhodnutie súdu. Aby bolo možné v rozhodnutí súdu argumentovať závermi znaleckého posudku, muselo by byť v konaní nariadené znalecké dokazovanie v zmysle § 207 C.s.p. , alebo predložený súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 C.s.p. , pričom vypracovaný znalecký posudok by musel spĺňať zákonné náležitosti podľa zákona č. 382/2004 Z.z. Ak by aj v konaní bol zabezpečený znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania, čo sa však nestalo, bolo by naň možné prihliadať len ako na listinu v zmysle § 204 C.s.p. Jediným dôkazom, ktorý žalobcovia v konaní predložili bola listina, a to fotokópia prvých dvoch strán uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Malacky ČVS:ORP-320/MC-MA-2013 zo 16.01.2014 o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona . Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že k zrúteniu lešenia došlo v dôsledku silného nárazového vetra, ktorý sa v lokalite H. vyskytuje iba výnimočne, pričom stavebník (žalovaný) nemohol predpokladať, že nastane až také silné veterné počasie, ktoré povedie až k čiastočnému zrúteniu lešenia. Práve nepreukázanie ani len nedbanlivostného zavinenia zo strany stavebníka, ktoré sa vyžaduje na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona , bolo dôvodom zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku . Spôsob hodnotenia tohto dôkazu súdom prvej inštancie považoval za nesprávny, keďže súd neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré z tejto listiny vyplývajú, ale selektívne sa zameral len na zmienku o znaleckom posudku a so zvyškom obsahu tejto listiny sa nijako nevysporiadal. Poukázal na to, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je verejnou listinou, pri ktorej platí fikcia pravdivosti podľa § 205 C.s.p. a preto ak z tejto listiny vyplýva záver o neexistencii zavinenia žalovaného, bol ho súd povinný akceptovať, keďže žiadne iné dokazovanie vo vzťahu k zavineniu žalovaného vykonané nebolo. Poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného v zmysle § 420a Obč. zákonníka, súd však vec posúdil inak a použil ust. § 420 Obč. zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktoré vyžaduje preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie existencie škody a príčinnej súvislosti medzi porušenou právnou povinnosťou a vzniknutou škodou, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. V danom prípade žalobcami nebolo tvrdené a súdom konštatované porušenie žiadnej právnej povinnosti žalovaného a toto nebolo ani preukázané. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou, v tomto smere nebolo v konaní vykonané žiadne dokazovanie. Ani v prípade posúdenia veci súdom podľa § 420a Obč. zákonníka, by nebolo možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou, keď z predloženého dôkazu vyplýva, že k zrúteniu lešenia došlo v dôsledku silného vetra, ktorý sa v danej lokalite vyskytuje len výnimočne a ktorý žalovaný nemohol predvídať a jeho následky odvrátiť. Žalovaný
teda preukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, čo ho podľa § 420a ods. 3 Obč. zákonníka zodpovednosti za škodu zbavuje.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedli, že žalovaný nikdy nespochybňoval, že by nedošlo ku spôsobeniu predmetnej škody prevádzkovou činnosťou žalovaného, a to pri výkone stavebnej činnosti žalovaným a tiež nikdy nespochybnili uplatnenú výšku škody. Tieto skutočnosti boli preto v predmetnej veci nesporné. Žalovaný sa bránil výlučne tým, že k spôsobeniu škody došlo z dôvodu silného vetra, túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázal a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno v spore. Poukázali na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strany sporu s tým, že následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Žalovaný žiadnym spôsobom nesplnil svoju dôkaznú povinnosť súvisiacu s jeho tvrdením, že škoda mala byť údajne žalobcom spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke žalovaného, resp., že by za túto škodu žalovaný nezodpovedal.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 370 a § 380 ods. 1 C.s.p. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Žalobcovia sa v konaní domáhali proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody spôsobenej im prevádzkovou činnosťou žalovaného, a to pri výkone stavebnej činnosti žalovaným na bytovom dome č. XX na M. H. Y. H.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach dôkazných návrhov strán sporu, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že vykonal dokazovanie žalobcami predloženým listinným dôkazom, a to kópiou prvých dvoch strán uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Malacky, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Malacky zo dňa 16.01.2014 sp. zn. ČVS:ORP-320/MC-MA-2013, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že dňa 17.03.2013 došlo k zrúteniu lešenia, ktoré mal prenajaté žalovaný a tým k poškodeniu časti rodinného domu a motorových vozidiel žalobcov, ako aj, že pre účely trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb, G.. A.. J. H., M.., podľa ktorého primárnou príčinou vzniku havárie lešenia bolo umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, čím došlo k prekročeniu únosnosti zaťaženia kotiev podľa ich realizácie o viac ako 100%. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcov vychádzal čiastočne z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v aplikácii § 420 Obč. zákonníka, čo však v danom prípade nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zároveň dospel k správnym záverom, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, keďže ku vzniku škody nepochybne došlo prevádzkovou činnosťou žalovaného ako stavebníka; žalovaný ako stavebník bol zodpovedný za stavbu teda aj lešenie postavené na stavbe, pričom konštatoval aj nepreukázanie existencie liberačných dôvodov.
6. Škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou upravuje osobitne ust. § 420a Obč. zákonníka a to ako zodpovednosť objektívnu pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania. V zmysle § 420a ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou musia byť kumulatívne splnené predpoklady, ktorými sú v zmysle uvedeného ustanovenia vznik škody; to, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou; a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3 Obč. zákonníka).
7. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcov, prezentovaným v ich žalobe, ako aj v ich návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku zo dňa 22.09.2020 a na pojednávaniach dňa 31.08.2021 a dňa 16.11.2021, že škoda im bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, a to pri výkone jeho stavebnej činnosti, ku ktorému záveru dospel aj súd prvej inštancie. Žalovaný v prvoinštančnom konaní nespochybňoval skutočnosť, že ide o škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou, keď
na pojednávaní dňa 31.08.2021 konštatoval, že v prípade škody vzniknutej prevádzkovou činnosťou ide o zodpovednosť objektívnu a poukázal na možnosť zbavenia sa zodpovednosti za takúto škodu preukázaním, že bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, pričom zároveň uviedol, že práve o takúto situáciu ide v prejednávanej veci. Vo svojej záverečnej reči prednesenej na pojednávaní 16.11.2021 tvrdil existenciu liberačného dôvodu, keď s poukazom na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Malacky zo dňa 16.01.2014 uviedol, že silný vietor, ktorý v čase havárie lešenia panoval v oblasti H., v ktorej lokalite sa vyskytuje výnimočne, možno považovať za neodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke, čo zbavuje žalovaného zodpovednosti za spôsobenú škodu.
8. Odvolací súd dospel k záveru, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Malacky, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ v Malackách zo dňa 16.01.2014 sp. zn. ČVS:ORP-320/MC-MA-2013; ktorým bolo zastavené trestné stíhanie začaté pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 17.03.2013 v čase okolo 12-15h. došlo z doposiaľ nezistených príčin k zrúteniu časti železného lešenia umiestneného pri bytovom dome č. XX na M. H. Y. H., pričom lešenie sa zrútilo a poškodilo časť rodinného domu č. XXXX/XX na M. H. Y. H. a motorové vozidlá, konkrétne opísanom v uvedenom uznesení; nebolo preukázané, že príčinou havárie lešenia bol výlučne len silný nárazový vietor, ktorý v čase havárie lešenia panoval v danej lokalite, v ktorej sa vyskytuje iba výnimočne a stavebník ho nemohol predpokladať. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia tiež vyplýva, že ku skutku bol pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb G.. A.. J. H. M.., ktorý v ním vypracovanom znaleckom posudku považoval za primárnu príčinu vzniku havárie lešenia umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, u ktorých vzniká zaťaženie vetrom dvojnásobné oproti úsekom s priedušnými sieťami a presah lešenia spolu s nepriedušnými i priedušnými sieťami mimo obrys budovy o cca 1,0 m v oblasti presahu sietí mimo obrys budovy sa sčítavajú účinky sania a náporového vetra podobne ako u reklamných tabúľ. Výpočet zaťaženia kotiev podľa ich realizácie a skutkového zaťaženia potvrdil viac ako 100%-né prekročenie ich únosnosti. Ďalej vyšetrovateľ v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že lešenie bolo postavené správne; postavené lešenie však trochu presahovalo okraj budovy a spolu s priedušnými sieťami a nepriedušnými plastovými reklamami a hlavne spolu s účinkami silného vetra viedli napokon k zrúteniu lešenia. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v danom prípade škoda nebola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke žalovaného, keď v zmysle uvedeného odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania, na účinky silného nárazového vetra na konštrukciu lešenia a jeho stabilitu malo vplyv aj umiestnenie priedušných sietí a nepriedušných plastových reklám na postavenom lešení, ktoré takto presahovalo okraj budovy. Nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namietal, že k zrúteniu lešenia došlo v dôsledku silného vetra, ktorý nemohol predvídať. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a silným vetrom, keď účinky vetra nezáviseli len od jeho samotnej sily, ale aj od postavenia lešenia. Irelevantné sú námietky žalovaného o neexistencii jeho zavinenia, keď zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou činnosťou je objektívnou zodpovednosťou, tzn., že ten, ktorého prevádzkovou činnosťou bola škoda spôsobená, zodpovedá za ňu bez ohľadu na zavinenie.
9. Keďže žalobcovia sa zaplatenia žalovanej istiny proti žalovanému domáhali titulom náhrady škody spôsobenej im prevádzkovou činnosťou žalovaného s poukazom na ust. § 420a Obč. zákonníka a žalovaný sa k použitiu tohto ustanovenia už vyjadroval v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní, nebolo týmto právnym posúdením znemožnené žalovanému uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
11. V časti o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.01.2022 tak, že žalobcovia 1/, 2 / a 3 / majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak vzhľadom na to, že na strane žalobcov vystupuje v konaní viac subjektov, odvolací súd považoval za potrebné doplniť, že žalobcovia 1/, 2/, a 3/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému a preto výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie opravil podľa § 224 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.
12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovia 1/, 2 /, a 3 /, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 ,2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 ,2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ).