Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-63-2020.pdf
PDF · 71.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému: L. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J. J. R., o vymoženie 252,81 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/428/2015 - 13 zo dňa 24.04.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a ostatným účastníkom exekučného konania nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, nakoľko konštatoval, že sú splnené podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia o zastavení konania. Oznámenie exekútora o nemajetnosti povinných je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a o trovách konania oprávneného a povinného rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. V tomto prípade zavinenie nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému, preto náhradu trov exekučného konania žiadnej zo strán nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko bol naposledy od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zamestnancom s pravidelným príjmom zamestnávateľa spoločnosti V. J. spol. s r.o.. Oprávnený eviduje taktiež úhrady z účtov tretích osôb - zamestnávateľov povinného na iné nedoplatky, čím nie je možné konštatovať nemajetnosť povinného. Povinný bol taktiež zamestnancom iných spoločností v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čím je možné konštatovať, že súdny exekútor nevykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený vo svojej spisovej dokumentácii exekučného konania eviduje od súdneho exekútora iba Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.08.2015. Žiadnu ďalšiu korešpondenciu od súdneho exekútora neeviduje. Z uvedených dôvodov oprávnený trvá na pokračovaní vymáhania pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní a nesúhlasí so zastavením exekučného konania na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2018 z dôvodu nemajetnosti povinného. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie, pričom nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.
6. Výkon rozhodnutia, aj vykonanie exekúcie sú súčasťou súdnej ochrany. Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 90/2008 zo dňa 30.09.2008, z ktorého vyplýva, že „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“ (napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.
7. V danom prípade z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný nevlastní žiaden postihnuteľný majetok. Z odvolacích námietok oprávneného je však dôvodná námietka, že súdny exekútor a súd prvej inštancie zrejme nevyužili všetky možnosti na zistenie majetku povinného, pretože oprávnený eviduje za obdobie roku 2018 úhrady tretích osôb na iné nedoplatky povinného v celkovej výške 174,82 eur.
8. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, na podklade akých konkrétnych zistení dospel súd prvej inštancie k záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky vykonaných lustrácií majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom za spolupráce osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto vyhodnotil ako dôvodné odvolacie námietky oprávneného, ktorými poukazoval na to, že súdny exekútor nevykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodenia napadnutého rozhodnutia zreteľne nevyplýva, kedy naposledy boli vykonané lustrácie majetkovej podstaty povinného, v dôsledku čoho nie je odvolaciemu súdu ani oprávnenému zrejmé, či súd prvej inštancie prihliadal na výsledky aktuálnych (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) lustrácií majetku povinného. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie môže rozhodnúť o zastavení exekúcie len na podklade aktuálnych výsledkov lustrácií majetkovej situácie povinného, pričom z nich musí jednoznačne vyplývať jeho nemajetnosť. Odvolací súd preto konštatuje, že predpokladom náležitého odôvodnenia rozhodnutia o nemajetnosti povinného nie je len stručné a všeobecné konštatovanie o výsledkoch lustrácií, ktoré sa môže účastníkom javiť ako nejasné, ale vyžaduje konkrétnu špecifikáciu vykonaných lustrácií tak z hľadiska časového, ako aj z hľadiska ich obsahu.
9. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, kedy nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok či už formou zárobku, alebo bude poberať iný príjem, resp. nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného vrátane trov exekúcie uspokojiť. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného za predčasné a nedostatočne odôvodnené.
10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že ďalšie šetrenie majetku ako to, ktoré bolo súdnym exekútorom vykonané, by bolo neúčelné a malo by za následok zvyšovanie nákladov exekučného konania. K tomuto odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj výsledky ďalšieho šetrenia
majetku navrhovaného oprávneným opodstatňovali záver o nemajetnosti povinného, náhradu týchto zvýšených trov exekúcie by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
11. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, tento dôvod dostatočne určitým spôsobom špecifikuje v odôvodnení súdneho rozhodnutia.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).