Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/39/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. Z., nar. XX.XX.XXXX a V. Z., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - M.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. M. XX, K., toho času L. 9, K., zast.: C. & C. Q. kancelária s. r. o., AK so sídlom M. XF, K., T.: XX XXX XXX a otec - A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. námestie XX, K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. M. sumou 100 eur mesačne a na výživu mal. V. sumou 100 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vydaním neodkladného opatrenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného na OS Bratislava II pod sp.zn. .

II. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

III. Uznesenie je predbežne vykonateľné.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2020 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnosť otcovi prispievať jej na výživu ich maloletých detí s účinnosťou odo dňa 01.05.2020, kedy s deťmi opustila spoločnú domácnosť s otcom detí.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že sa samostatným návrhom podaným na OS Bratislava II domáha rozvodu manželstva s octom detí a úpravy ich rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode. Konanie je vedené pod sp. zn. , doposiaľ nebol vytýčený termín pojednávania.

2.1. Matka v návrhu uvádza, že sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti 1.5.2020, následne kontaktovala otca v záujme uzatvorenia dohody ohľadom rodičovských práv a povinností k deťom. Po vzájomnej výmene písomnej komunikácie ešte v mesiaci jún 2020 komunikácia ustala a do podania si tohto jej návrhu na neodkladné opatrenie otec detí na jej vyjadrenie písomne nereagoval. Podľa vyjadrenia matky otec nie je ochotný dohodnúť sa nie len na styku s deťmi, ale ani prispievať na výživu svojich detí. Otec odmieta pripustiť, že je rozdielna životná úroveň rodičov . Matka tvrdí, že pred narodením mal. V. sa otec prestal spolupodieľať na financovaní životných potrieb rodiny, ona bola odkázaná na príjem z materskej, rodičovského príspevku a čerpania z úspor. Podľa vyjadrenia matky bola nútená vzdať sa rodičovského príspevku, lebo otec detí sa rozhodol uplatniť si nárok na materské,

v čoho dôsledku ostala bez príjmu. V tom čase žila ešte s otcom detí v spoločnej domácnosti. Otec jej na deti mesačne prispieva len gastrolístkami v hodnote cca 75 eur mesačne. 2.2. K svojim pomerom matka uviedla, že je zamestnaná, ale v máji XXXX nastúpil na prvú materskú dovolenku, následne rodičovskú dovolenku, bez prerušenia pokračovala druhou materskou. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok XXX eur mesačne a prídavky na dve deti spolu 49,90 eur mesačne. Svoje osobné náklady špecifikovala mesačnou sumou XXXX eur, ktorá pozostáva z prenájmu XXX eur , stravy XXX eur, domáce potreby a drogéria XX eur, zdravotná starostlivosť ( cestovné náklady, telefón, internet, obuv, oblečenie) XXX eur. Vzhľadom aj na výdavky na deti má mesačne vyššie výdavky než príjem, preto na zabezpečenie základných potrieb pre deti čerpá úspory. 2.3. Matka osobitne vymedzila mesačné výdavky na deti: a) u mal. M. sumou 405,80 eur mesačne ( strava 100 eur, hyg. potreby 20 eur, zdravotná starostlivosť - vitamíny, liečivá 20 eur, oblečenie a obuv 90 eur, hračky a edukačné pomôcky + ZRPŠ 90 eur, škôlka 85,80 eur); b) u mal. V. sumou 310 eur mesačne (strava 140 eur, hygien. potreby 40 eur, zdravotná starostlivosť - vitamíny, liečivá 20 eur, oblečenie a obuv 50 eur, hračky a edukačné pomôcky 60 eur). Matka nemôže vziať deti ani na výlet do ZOO, plaváreň. Podľa vyjadenia matky aktuálne jej s zabezpečovaním základných potrieb detí pomáhajú neziskové organizácie, rodina, priatelia a to zabezpečovaním potravín ,drogérie, použitého šatstva, domácimi potrebami. 2.4. K pomerom matka uviedla, že je zamestnaný v firme Q. s.r.o. a má čistý príjem cca XXXX eur, k tomu poberá bonusy a odmeny.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä s rodnými listami detí, sobášny listom rodičov detí, kópiou návrh u na rozvod rodičov dieťaťa podaný na OS Bratislava II, potvrdením o nároku na materské z 12.12.2019, výpisom z účtu matky detí, lustráciou v Sociálnej poisťovni ohľadom zamestnávateľov rodičov detí .

4. Súd mal z listinných dôkazov doložených do spisu preukázané, že mal. M. a mal. V. sú deti pochádzajúce z manželstva a ich rodičia sú aktuálne v rozvodovom konaní. Matka podala na OS Bratislava II dňa 19.10.2020 návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode ( sp. zn. ). Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava z 12.12.2019 mal súd preukázané, že otec detí si uplatnil nárok na materské za obdobie XX.X.XXXX až XX.X.XXXX. Z. z svojho účtu matka preukázala, že od apríla XXXX je z jej účtu mesačne poukazovaná suma XXX eur s poznámkou „G.“ v rámci účtovných zostatkov po mesačných platbách je k XX.XX.XXXX uvedený účtovný zostatok XXXX,XX eur Z. z účtu matka preukázala mesačné platby na materskú škôlku pre syna v sume XX,XX eur a XX eur.

5. Lustráciou v Sociálnej poisťovni ústredie cestou managmentu súdu bolo zistené, že otec detí je od X.X.XXXX zamestnaný vo firme Q. A., s.r.o. a mal tam v období od X/XXXX do X/XXXX v priemere mesačný vymeriavací základ vo výške XXXX,XX eur

6. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa ( ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

14. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

16. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

17. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

18. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

19. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého C.m.p. ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného C.m.p., neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého C.m.p. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, C.m.p. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu C.m.p. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

21. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

22. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

23. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

25. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osob a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by malsúd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

26. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

27. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p., nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne upraví len otázku výživného. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. detí, ktorý je smerodajný. V danom prípade mal súd preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú - rodičia maloletých detí sú manželia, ich vzájomné práva a povinnosti súdnym rozhodnutím doposiaľ upravené nie sú. Na OS Bratislava II sa pod č. vedie konanie o rozvod manželstva rodičov a následnú úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom a to na základe návrhu podaného matkou maloletých detí. Rodičia maloletých detí v súčasnosti spolu nežijú, matka aj s maloletými deťmi sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, od mája 2020 si platí prenájom bytu za XXX eu.r mesačne, nie je v súčasnosti zárobkovo činná, poberá mesačne rodičovský príspevok 370 eur a rodinné prídavky 49,90 eur. Starší syn chodí do škôlky. Návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí súd považoval za dôvodný, ale nie v sume po 200 eur mesačne na každé dieťa vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé dieťa v sume po 100 eur mesačne z dôvodu, že matka nepreukázala skutočný dôvod odsťahovania sa z spoločného bydliska s octom a teda jej konanie vyhodnotil ako konanie, ktorým svoje deti dobrovoľne vzala z ich domáceho prostredia, v ktorom poplatky s bývaním hradil ich otec. Preto i súd má za to, že výživné na deti by nemalo pri predbežnej úprave tvoriť pomernú časť výdavkov matky na jej nájom 600 eur mesačne. Súd ďalej prihliadal na to, že matke otec mesačne prispieva stravnými

lístkami v hodnote cca 75 eur ( ako matka uviedla). Ďalším dôvodom, prečo súd určil otcovi výživné na každé dieťa len po 100 eur mesačne je ten, že matka súdu nepreukázala reálny mesačný príjem otca a súd zistil príjem len všeobecnou lustráciou v Sociálnej poisťovni s vymeriavacím základom v priemere 1420,90 eur, pritom nemá objektívne preukázané výdavky otca. Súd prihliadal na to, že neodkladným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere a nemožno takýmto rozhodnutím suplovať rozhodnutie v merite veci. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z faktu, že životné minimum pre neplnoleté nezaopatrené dieťa stanovené v platnom znení - Opatrenie MPSVaR SR č. účinné k 03.11.2020 je 98,08 eur. Súd preto predbežne

- do doby právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov v konaní o rozvod manželstva rodičov stanovil povinnosť otca prispievať na výživu detí tak, ako už uviedol vo výroku rozhodnutia - aj keď toto výživné je v podstate iba minimálne a pokrýva iba náklady detí v nevyhnutnej miere, matka bude mať istotu aspoň takéhoto výživného, pokiaľ jej otec detí nebude prispievať dobrovoľne vyšším výživným.

28. Vo zvyšnej požadovanej výške výživného súd návrhy matky zamietol . Taktiež zamietol návrh matky na určenie výživného formou neodkladného opatrenia spätne od 1.5.2020, lebo matka neosvedčila tento svoj uplatnený nárok a objektívne ničím nepreukázala, čo jej bránilo podať si tento návrh skôr. Súd prihliadal na to, že už v návrhu matka uvádzala, že od júna 2020 jej otec neposlal žiadnu reakciu na jej poslednú komunikáciu ohľadom snahy dohodnúť sa ohľadom detí.

29. V závere súd poučuje matku a otca detí , že si na súde môžu podať návrh na začatie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia v nadväznosti na rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v prípade, že k rozvodu manželstva nedôjde, zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).