Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-21-2020.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou vo veci maloletého O. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky: J. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. D.. Š. XX, XXX XX W., Q.. Č.. B. XX, XXX XX W. a otca: O. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. D.. P. XXXX/XX, XXX XX W., Q.. Č.. F. XX, XXX XX W., o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a .
II. Súd maloleté dieťa O. P.Ú., F.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Matka J. J., S.. E., F.. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého O. P., F.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Styk matky s maloletým dieťaťom súd n e u p r a v u j e .
V. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/5/2017-44 zo dňa 19.04.2017 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 03.08.2020 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 50 € na sumy 130,- € mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s malol. synom každý párny týždeň vždy za prítomnosti matky v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod.. Návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti už nežije v spoločnej domácnosti s manželom, žije vo Zvolene s priateľom. Od času posledného rozhodnutia súdu vo veci vyživovacej povinnosti otca sa zmenili majetkové pomery matky tým spôsobom, že sa samostatne stará o výchovu dvoch malol. detí a výživné, ktoré platí otec v sume 50 € už nepostačuje. V časti návrhu na úpravu styku otca s malol. dieťaťom uviedla, že s otcom dieťaťa mali dohodu, ktorú otec dieťaťa prestal dodržiavať, pre dieťa chodí nepravidelne, čo negatívne vplýva na maloletého syna a matke spôsobuje problémy. Otec sa nezdržiava ani v mieste trvalého pobytu, ani v mieste prechodného pobytu u svojej matky.
2. Otec maloletého dieťaťa v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 09.09.2020 uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného a úpravy styku s malol. dieťaťom nesúhlasí. Rozporoval matkou
tvrdené platby v prospech malol. dieťaťa. Maloleté dieťa si bráva pravidelne každý týždeň od pondelka do stredy, pričom syn sa do domácnosti matky vrátiť nechce. Poukázal na problémovú domácnosť u priateľa matky malol. dieťaťa, podozrenie z užívania nelegálnych návykových látok, uviedol, že syn nechce žiť v domácnosti matky u jej priateľa z dôvodu, že tento ho bezdôvodne bije. Matka mu dieťa v minulosti odovzdala s rozbitými ústami, pričom dieťa uviedlo, že mu zranenie spôsobil matkin priateľ s tým, že mu zakázali o tom rozprávať. Do domácnosti matky volal aj policajnú hliadku. Matka sa o malol. dieťa riadne nestará, neučí ho, neberie ho na žiadne edukatívne výlety. Peniaze, ktoré jej dáva titulom plnenia vyživovacej povinnosti nepoužíva na uspokojovanie potrieb malol. dieťaťa. Navrhol, aby bol malol. syn zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že od matky nežiada platiť výživné. V prípade, ak matka malol. dieťaťa vyhľadá odbornú pomoc a podstúpi liečenie, otec by súhlasil so striedavou rodičovskou starostlivosťou, nakoľko zastáva názor, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Na pojednávaní navrhol vypočuť staré matky malol. dieťaťa ohľadne výkonu osobnej starostlivosti o malol. dieťa zo strany otca a matky.
3. Vo veci súd nariadil termín pojednávania na 02.11.2020. Navrhovateľka písomným oznámením doručeným okresnému súdu dňa 29.10.2020 požiadala o odročenie pojednávania s odôvodnením, že pre súčasnú situáciu z hľadiska pandémie COVID 19 nemala možnosť zvoliť si právneho zástupcu. Súd môže pojednávanie na návrh účastníka konania odročiť len vtedy, ak účastník konania alebo jeho právny zástupca sa z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z písomnej žiadosti navrhovateľky o odročenie pojednávania nevyplýva žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemohla dostaviť. Stav celosvetovej pandémie COVID 19 trvá od marca 2020. Navrhovateľka podala návrh na začatie súdneho konania dňa 03.08.2020. Na termín pojednávania bola predvolaná riadne a včas (poštová doručenka č. l. 59 súdneho spisu). Vzhľadom na uvedené časové súvislosti navrhovateľke nič nebránilo zvoliť si právneho zástupcu, prípadne požiadať Centrum právnej pomoci o spoluprácu. Pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona za účelom prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a z písomnej žiadosti navrhovateľky nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce odročenie pojednávania, súd vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
4. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že ešte prednedávnom syn nemal v domácnosti matky vytvorené podmienky na riadne bývanie, nemal tam napr. posteľ, spával kade-tade po celom byte. V starostlivosti o malol. dieťa sa rodičia prakticky striedajú na polovicu, pričom všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o malol. syna platí otec, kupuje mu oblečenie, platí poplatky v škôlke, pokiaľ je syn chorý, zakupuje mu lieky. Vrámci konania podal návrh na zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti, a to predovšetkým z dôvodu podozrenia, že v domácnosti matky dochádza k domácemu násiliu. Rovnako má podozrenie, že matka malol. dieťaťa užíva nelegálne návykové látky. Takéto prostredie nie je vhodné pre výchovu malol. dieťaťa. Otec sa bojí o synovu telesnú integritu. Syn mu opakovane spomínal, že bol fyzicky atakovaný zo strany priateľa matky. Keď má malol. dieťa v osobnej starostlivosti a má ho vrátiť matke, synček ho opakovane prosí, aby mohol ostať u otca a do domácnosti matky sa nechce vrátiť. Otec má momentálne prenajatý jednoizbový byt, je zariadený spôsobom, ktorý vyhovuje potrebám malol. dieťaťa. Pracuje v poisťovníctve, má flexibilnú pracovnú dobu. Jeho mesačný príjem je približne 300 €, privyrába si však aj rôznymi brigádami, pričom jeho finančný príjem je dostatočný na to, aby zabezpečil základné životné potreby pre seba a syna. Od matky dieťaťa žiada prispievať na výživu v minimálnej zákonnej výške. Synovi platí škôlku aktuálne v sume 51 €, v čom sú zahrnuté poplatky za škôlku a stravu, kupuje mu oblečenie, obuv približne v sume 25 € mesačne. Platí mu voľnočasové aktivity - rôzne výlety, kým nebol COVID, chodili spolu športovať, mali rôzne voľnočasové aktivity.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na správe zo šetrenia rodinných pomerov v domácnosti rodičov malol. dieťaťa. Zo šetrenia vyplynulo, že matka nevedie usporiadaný život. V jej domácnosti opakovane dochádza k incidentom s tým, že musí zasahovať aj policajná hliadka. Všetky informácie nasvedčujú tomu, že malol. dieťa v domácnosti matky nemá vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť. Existujú podozrenia, že v domácnosti matky môže byť ohrozené jeho zdravie. Z pohovoru s malol. dieťaťom vyplynulo, že preferuje starostlivosť otca, v jeho domácnosti sa cíti komfortne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka bude zaviazaná prispievať na jeho výživu v sume 30 % zo sumy životného minima z dôvodu, že momentálne je na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom. Pokiaľ ide o úpravu styku malol. dieťaťa s matkou, nateraz ho kolízny opatrovník navrhol neupravovať. Pokiaľ by sa zmenili pomery na
strane matky, táto má stále možnosť podať návrh na úpravu styku s malol. dieťaťom. Podľa informácií, ktorými kolízny opatrovník disponuje, matka nemá stabilné prostredie pre opateru malol. dieťaťa z dôvodu, že strieda domácnosti u priateľa a u manžela.
6. Na pojednávaní súd na návrh otca malol. dieťaťa vypočul svedka R. T., ktorá vypovedala, že je stará mama maloletého, s ktorým sa stretáva často, pokiaľ je v osobnej starostlivosti u otca. Stretávajú sa takmer dennodenne. Keď sa vnúčik vráti od svojej matky, je nepokojný, častokrát je hladný. V minulosti si všimla, že mal aj škrabanec pod očkom, mal rozbitú pusu. Z toho, čo hovoril vnúčik vydedukovala, že mu matka zakazuje hovoriť, ako prišiel k úrazom. V poslednej dobe je vnuk viacej vystrašený, senzitívnejšie reaguje, predtým takýto nebýval. Pokiaľ je vnúčik u otca, je kľudnejší, otec mu zabezpečuje riadnu starostlivosť, venuje sa mu, chodia na výlety, trávia spolu aktívne voľný čas. Dieťa prejavuje otcovi náklonnosť a lásku.
7. Na pojednávaní súd vypočul svedka D. J., ktorá uviedla, že navrhovateľka je jej dcéra, nie je s ňou vôbec v žiadnom kontakte, naposledy sa videli v júni 2020. Je starou matkou malol. dieťaťa. S vnúčikom sa stretáva tak, že kontaktuje otca malol. dieťaťa. V prípade, ak to časové súvislosti otcovi dovoľujú, otec jej umožní stretnúť sa s vnúčikom za jeho prítomnosti. Vzťah dieťaťa a otca je dobrý, rešpektujú sa navzájom. Má informáciu, že dcéra nesúhlasí, aby sa s vnukom stretávala. Zo strany otca je o dieťa dobre postarané.
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/5/2017-44 zo dňa 19.04.2017 zistil, že súd manželstvo rodičov malol. dieťaťa rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50 € mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom upravený nebol.
10. Z výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Zvolen č. živnostenského registra 611-7001 na meno otca malol. dieťaťa súd zistil, že má oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti.
11. Z oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 28.08.2020 súd zistil, že otec malol. dieťaťa nepoberá žiadnu dávku vyplácanú sociálnou poisťovňou.
12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Zvolen, odd. služieb pre občana zo dňa 31.08.2020 súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa od decembra 2015 vo výške 74,85 € a rodičovského príspevku od januára 2019 vo výške 270,- €. Otec malol. dieťaťa nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných príspevkov vyplácaných úradom. Nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
13. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov maloletého dieťaťa zo dňa 22.09.2020 vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Zvolen, odd. sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Zvolen, súd zistil, že navrhovateľka aktuálne od 18.09.2020 opätovne býva u svojho manžela, pričom do 16.09.2020 bývala v domácnosti u svojho priateľa. V domácnosti matky spoločne s ňou žijú aj 2 malol. deti. Navrhovateľka žila s manželom do apríla 2020, potom sa presťahovala aj s deťmi k svojmu novému priateľovi, avšak po incidente dňa 18.09.2020 medzi matkou a jej partnerom, kde musela zasahovať aj mestská polícia Zvolen, pričom partneri sa pobili, sa matka znovu vrátila k manželovi. Navrhovateľka je tohto času na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou. Jej manžel sa počas šetrenia vyjadril, že má v úmysle podať návrh na rozvod manželstva vzhľadom na predošlé správanie navrhovateľky. Aktuálne však chce navrhovateľke pomôcť, kým si nenájde vhodné bývanie. V čase šetrenia navrhovateľka uviedla, že sa zatiaľ neplánuje vrátiť k priateľovi. Otec malol. dieťaťa obýva jednoizbový byt, ktorý má v nájme od júla 2020. V čase šetrenia sa malol. dieťa nachádzalo v domácnosti otca. Počas pohovoru vystupovalo veľmi smelo, bolo zhovorčivé. Maloleté dieťa uviedlo, že priateľ matku bije, predtým zbil aj jeho. Viacej sa mu páči u otca, pretože je k nemu dobrý, chodia spolu na kúpalisko, otec mu kúpil lego a hrá sa s ním. S matku nechodí nikde, pretože býva chorá. Ak by si mohol vybrať, chcel by bývať u otca, ale to mu mama nedovolí. Keď je u mamy, často chodí neskoro do materskej školy, pretože mama zaspí. Nevie, kedy chodí mama spať, ale on sa zahrá plejko a až potom ide spať. Maloletý sa vyjadroval na svoj vek vyspelejšie.
14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka, ktorej bolo malol. dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/5/2017-44 zo dňa 19.04.2017 nevykonáva osobnú starostlivosť o malol. dieťa riadne. Rodičia sa v starostlivosti o malol. dieťa striedajú, pričom matka nemá stabilné prostredie pre opateru malol. dieťaťa, strieda domácnosti u priateľa a u manžela, v jej domácnosti dochádza opakovane k incidentom s tým, že musí zasahovať aj policajná hliadka. Pokiaľ ide o podozrenia z domáceho násilia a užívania návykových nelegálnych látok, tieto sú v štádiu šetrenia zo strany kolízneho opatrovníka. Všetky informácie však nasvedčujú tomu, že malol. dieťa nemá v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť. Z výsluchu svedkov na pojednávaní (staré matky malol. dieťaťa), zo správy o šetrení rodinných pomerov, ako aj z pohovoru s malol. dieťaťom vyplynulo, že syn jednoznačne preferuje starostlivosť otca. V jeho prítomnosti sa cíti šťastne a bezpečne. Z uvedených dôvodov súd maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec poskytuje dieťaťu pozitívne citové zázemie a má vytvorené stabilné výchovné prostredie pre maloletého.
24. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má vrámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach
a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou vyživovacou povinnosťou je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Je založená na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Oprávnený je dieťa ako potomok v prvom stupni. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého rodiča zvlášť. Má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale aj poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania a podobne. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvotná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka je momentálne na rodičovskej dovolenke s ďalším maloletým dieťaťom a jej mesačný príjem je vo výške rodičovského príspevku 270 € a prídavku na dieťa. Po zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti navrhovateľky súd určil povinnosť matky prispievať na výživu malol. syna sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne.
25. Pokiaľ ide o styk matky s maloletým dieťaťom, tento súd neupravoval, pretože vychádzal z vyjadrenia otca, ktorý nebráni stretávaniu sa matky s malol. dieťaťom, pokiaľ si upraví životné pomery, bude mať stabilnú domácnosť a starostlivosť o malol. dieťa bude vykonávať riadne. V prípade, že sa zmenia pomery na strane matky, má možnosť podať návrh na úpravu styku s malol. dieťaťom.
26. Vzhľadom na skutkový stav zistený v tomto konaní a závery vykonaného dokazovania súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči malol. dieťaťu a zmenu úpravy stretávania sa otca s malol. dieťaťom ako nedôvodný zamietol.
27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).