Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovaným R. Z. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa a iné, o odvolaní obžalovaných R. K. a R. U. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.02.2020 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2020, takto

rozhodol:

I./

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému R. K..

Podľa sa obžalovanému

R. K., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

u k l a d á

Podľa , , , , a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok pod sp.zn. zo dňa 05.02.2019, právoplatným dňa 05.02.2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II./

Podľa sa odvolanie obžalovanej R. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava bol obžalovaný R. Z. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa spolupáchateľstvom podľa a prečinu porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa , obžalovaná R. U. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa , spolupáchateľstvom podľa a prečinu porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa , a obžalovaný R. K. uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa a prečinu porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa , na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 18.06.2018 v čase asi o 07.52 hod. po tom ako sa spoločne uistili, že vlastníci domu na X. ulici číslo XX v F. N. R. a Z. R. už odišli z domu, prišli spolu na osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia, evidenčného čísla 6P3 8372, pred tento rodinný dom, kde R. K. vystúpil z vozidla a preskočil bránu vedúcu na pozemok, pričom niesol so sebou vopred pripravené kladivo, pristúpil k rodinnému domu, kde presne nezisteným spôsobom rozbil sklenenú výplň okna vedúceho do obývacej miestnosti, toto si následne otvoril a z obývacej steny odcudzil šperkovnicu, v ktorej sa nachádzali zlaté šperky, a to článkový náramok s kameňom o hmotnosti 8,64 g, náramok s príveskom o hmotnosti 6,68 g, jeden pár dámskych náušníc o hmotnosti 3,52 g, retiazka o hmotnosti 9,89 g a pečatný prsteň, prehľadal dom, pričom prešiel do detskej izby, z ktorej odcudzil tablet zn. Lenovo, Tab3 10 Business, po čom sa vrátil do vozidla, v ktorom ho na vopred dohodnutom mieste pri zadnej časti pozemku čakali R. Z. a R. U., ktorí na mieste dávali pozor, aby nebol R. K. vyrušený, a následne z miesta odišli, čím spôsobili manželom Z. R. a N. R. škodu krádežou vo výške 778,- Eur a poškodením okna vo výške 130,93 Eur.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovaným tresty nasledovne.

Obžalovanému R. Z. podľa , , , , , a a , „per analogiam“ uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej R. U. podľa , , , , a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému R. K. podľa , , , a uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa mu zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 05.02.2019, právoplatným dňa 05.02.2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa okresný súd zároveň obžalovaným uložil, aby poškodeným Z. R., nar. XX.XX.XXXX v Q. a N. R., nar. XX.XX.XXXX v R., obom trvale bytom v F., trvale bytom Q. č. XX, prechodne bytom F., X. č. XX, ako spoločne a nerozdielne oprávneným veriteľom nahradili škodu vo výške 340,93 Eur.

Podľa okresný súd poškodených Z. R., nar. XX.XX.XXXX v Q. a N. R., nar. XX.XX.XXXX v R., oboch trvale bytom v F., trvale bytom Q. č. XX, prechodne bytom F., X. č. XX so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 418-426 spisu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný R. K. i obžalovaná R. U., ktoré následne obaja odvolatelia aj náležite písomne odôvodnili.

Obžalovaný R. Z., okresný prokurátor a poškodení odvolanie nepodali.

Obžalovaná R. U. podaným odvolaním napadla výrok o vine, treste i konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, argumentujúc v písomnom zdôvodnení (na č.l. 416 spisu) len tým, že nesúhlasí s vyjadrením okresného súdu, že jej výpoveď je nedôveryhodná, nakoľko ona vypovedala pravdu, len si to nepamätala, od detstva mala psychické problémy z pamäťou a preto chodila do špeciálnej školy. Obžalovaný R. K. v písomnom zdôvodnení odvolania tak sám ako i prostredníctvom obhajcu (na č.l. 441,443-444 spisu) namietal výrok o treste majúc za to, že uložený trest je neprimerane prísny vzhľadom k tomu, že sa ku skutku priznal, tento oľutoval pričom nesúhlasí s vyjadrením súdu, že účelom jeho výpovede bolo vyviniť obžalovanú U. zo spáchania predmetného skutku. Má za to, že mu mala byť priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa a táto zohľadnená pri ukladaní trestu odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby a preto žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť mu trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Obžalovaný tiež vo vlastne koncipovanom odvolaní uviedol, že žiada odvolací súd o preskúmanie právnej kvalifikácie skutku najmä pokiaľ ide o kvalifikačný znak „na chránenej osobe“ a tiež čo sa týka zákonnosti uloženia súhrnného trestu.

Konanie na odvolacom súde : Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný R. K. prostredníctvom obhajcu uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a poukazoval na písomné dôvody v ňom uvedené s tým, že trvá predovšetkým na preskúmaní právnej kvalifikácie skutku a to z dôvodu, že obžalovaní U. a Z. neboli stíhaní v takej istej právnej kvalifikácii ako on. Podľa názoru obžalovaného nemal byť použitý a to z dôvodu, že trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Podľa názoru obžalovaného v zmysle musí byť spáchaný trestný čin priamo na osobe, sestra obžalovaného nebola v čase spáchania skutku v dome, ktorý bol vykradnutý, preto je právna kvalifikáciu skutku nesprávna. V prípade, že by mal byť za tento skutok stíhaný on, mali za tento skutok stíhané aj ďalšie dve osoby. Podľa názoru obžalovaného mal byť skutok kvalifikovaný podľa . Obžalovaná R. U. na verejnom zasadnutí len uviedla, že zotrváva na svojom písomnom odvolaní, toto nechcela žiadnym spôsobom doplniť, pričom zvýraznila, že nesúhlasí s výškou trestu, tento považuje za neprimerane vysoký a preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť jej miernejší trest.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolania oboch obžalovaných, ako nedôvodné v zmysle zamietnuť. Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to oprávnenými osobami, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej R. U. je nedôvodné a odvolanie obžalovaného R. K. je dôvodné len čiastočne.

K výroku o vine vo vzťahu k obžalovanému R. K.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o obžalovaného R. K., tento na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2020 vyhlásil, že je vinný zo žalovaného skutku, ktoré vyhlásenie bolo po zachovaní zákonného procesného postupu a po kladnom zodpovedaní otázok podľa , , , , uznesením podľa prijaté s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd nevykoná.

Takto sa výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému R. K. stal právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním, preto sa krajský súd nezaoberal tou časťou odvolania obžalovaného, kde namieta právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.

K výroku o vine vo vzťahu k obžalovanej R. U.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd aj v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku (pri ustaľovaní viny u obžalovanej U.,) postupoval v súlade s , na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovanej na obhajobu, následne v súlade s ustanovením vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej U. a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok obžalovanej krajský súd považuje za potrebné iba potvrdiť, že aj podľa jeho názoru vina obžalovanej na predmetnom skutku bola spoľahlivo a bezpečne preukázaná. Na rozdiel od obžalovanej, odvolací súd považuje výpoveď spoluobžalovaného Z. (ktorý aj po vyhlásení o vine podrobne popísal formu participácie, ako sa on, obžalovaný K. i obžalovaná U. podieľali na páchaní predmetnej trestnej činnosti ) za dôveryhodnú, pričom nezistil z obsahu spisu žiaden dôvod, pre ktorý by mal úmysel spoluobžalovanú zo skutku krivo obviniť. K výpovedi obžalovaného K. krajský súd konštatuje, tento síce vypovedal v prospech obžalovanej U., keď uviedol, že táto so skutkom nemala nič spoločné, avšak jeho výpoveď (ktorá mala len veľmi stručný obsah bez možnosti ho akýmkoľvek spôsobom konfrontovať s celým obsahom skutkového deja, nakoľko v ostatnej časti odmietal vo veci vypovedať) považuje aj odvolací súd za nevierohodnú, vykonanú v snahe napomôcť obžalovanej, čo dokazuje aj výpoveď obžalovaného Z. ktorý, potvrdil, že obžalovaný K. s obžalovanou U. tvorili v čase skutku milenecký pár a preto je zrejmé, aký motív viedol obžalovaného K. takto činiť.

Obžalovaný R. Z. na hlavnom pojednávaní k účasti obžalovanej U. na spáchanom skutku vypovedal, že obžalovanú U. pozná asi 5-6 rokov a spoznal ju z čias, kedy robil taxikára. Obžalovaného K. spoznal až vtedy, keď mu táto zavolala, že potrebujú s obžalovaným K. niekam odviezť. Ďalej vypovedal, že za to čo urobili nesú rovnaký podiel viny, pretože obžalovaná U. a obžalovaný K. mu povedali o čo ide, teda že on spolu s obž. U. budú dávať pozor počas toho, ako obž. K. vykradne svoju sestru. O tomto zámere sa obž. Z. dozvedel deň vopred u obžalovanej U..

Z vykonaného dokazovania preto bez akejkoľvek rozumenej pochybnosti vyplynulo, že obžalovaná U. tak svojim konaním naplnila znaky skutkových podstát prečinu krádeže podľa , spolupáchateľstvom podľa a prečinu porušovania

domovej slobody podľa , , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa , a to v znení účinnom od 01.08.2020, ktorý okresný súd správne aplikoval v súlade s ustanovením , keďže znenie ustanovenia účinné od 01.08.2019 bolo pre obžalovanú priaznivejšie oproti právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe.

Z týchto dôvodov preto krajský súd má za to, že okresný súd rozhodol o vine obžalovanej zákonným spôsobom.

K výroku o treste k obom obžalovaným:

Pokiaľ ide o preskúmavaciu povinnosť odvolacieho súdu ohľadne výrokov o treste uložených obom obžalovaným napadnutým rozsudkom, odvolací sú konštatuje, že v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd v danom smere len pri ukladaní trestu obžalovanej R. U. u ktorej prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľky, jej pomery a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne ukladaný obžalovanej pri absencii poľahčujúcich okolností a následnej prevahe priťažujúcich okolností (, ) v rámci upravenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenej v za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovanej. Takto uložený trest plne zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Okresný súd totiž musel pri ukladaní trestu zo zákona prihliadať na tú skutočnosť, že obžalovaná bola v minulosti až 10-krát súdne trestaná za rôznorodú trestnú činnosť, v roku 2014 naposledy aj na nepodmienečný trest odňatia slobody (z ktorého bola aj podmienečne prepustená), kedy by za danej situácie ako i postoj obžalovanej k trestnej činnosti a spoločenským normám, bolo uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody pri strede trestnej sadzby spoločensky neakceptovateľné.

Okresný súd rozhodol v danom prípade v súlade so zákonom aj v tom smere, keď obžalovanú podľa na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia a to z dôvodu, že v posledných 10-tich rokoch bola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Po následnom preskúmaní výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému R. K. krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu tomuto obžalovanému nesprávne postupoval, keď i napriek vyhláseniu o vine obžalovaného, prijatiu vyhlásenia a oľutovania trestného činu, tomuto nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa .

Argumentáciu okresného súdu, že túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal, pretože zo spáchania trestných činov svojou následnou výpoveďou vyviňoval obžalovanú U., hoci skutková veta, ku ktorej vyhlásenie urobil popisuje aj jej účasť na spáchaných trestných činoch, nemožno akceptovať, nakoľko učinením vyhlásenia o vine v zmysle obžalovaný uplatňuje svoje „osobnostné právo“ na uznanie svojej viny v skutkovej časti popísanej trestnej činnosti a nie viny inej osoby ani participáciu tejto osoby na trestnej činnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný svoju vinu zo žalovaného skutku uznal, túto oľutoval, a i keď jeho snahou bolo pomôcť vtedajšej partnerke vyvinením z daného skutku, no postojom k vlastnej trestnej činnosti (ktorú priznal, oľutoval a nijakým spôsobom nespochybňoval), sa podľa názoru odvolacieho súdu „neobral“ o možnosť na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa .

Toto (v podstate jediné) pochybenie okresného súdu na základe odvolania obžalovaného napravil odvolací súd tým, že podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne v zmysle a príslušných zásad pri ukladaní trestu obžalovanému uložil podľa , , , , a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a podľa Trestného

zákona zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok pod sp. zn. zo dňa 05.02.2019, právoplatným dňa 05.02.2019 (za zbiehajúcu sa trestnú činnosť), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže v napadnutom rozsudku mu bol pri zbiehajúcej sa trestnej činnosti za najprísnejší trestný čin ( zločin všeobecného ohrozenia podľa , kde je trestaná sadzba 4-10 rokov odňatia slobody) uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, takto čiastočne modifikovaný (znížený) súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5-tich rokoch ukladaný pri dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby považuje krajský súd s poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a na vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností za zákonný a zároveň rešpektujúci ustanovenia a , ako aj požiadavku generálnej ako i individuálnej prevencie.

Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest odňatia slobody naznačenú nevyhnutnú mieru spĺňa. K naplneniu účelu trestu totiž prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Následne zhodne ako prvostupňový súd obžalovaného pre výkon trestu v zmysle 48 ods.2 písm. a/ zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a to z toho dôvodu, že obžalovaný pred spáchaním momentálne stíhanej trestnej činnosti v posledných 10- tich rokoch vo výkone trestu nebol.

Z vykonaného dokazovania napokon vyplýva, že i v rámci tzv. adhézneho konania boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody poškodeným resp. pre odkázanie so zvyškom ich nároku na civilný proces a preto okresný súd správne a zákonným spôsobom podľa a rozhodol o uplatnenej škode.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyjadrené úvahy, preto rozhodol Krajský súd v Trnave tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.