Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2To-80-2020.pdf
PDF · 74.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému M. M., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom R., t.č. R., ul. I. XX/X, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1 písm.g) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 3. novembra 2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2020, sp. zn. 2T/111/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2020, sp. zn. 2T/111/2019, bol obžalovaný M. M. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm.g) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20.08.2019 v čase okolo 15.49 h v predajni OD Billa-231 na Námestí baníkov 19/A v Handlovej odcudzil 2 ks parenice neúdenej Liptov 109g tak, že na predajnej ploche si tento tovar schoval do vrecka nohavíc, ktoré mal oblečené na sebe a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez toho, aby zaň zaplatil, čím spôsobil spoločnosti BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31347037 škodu vo výške 2,90 eur, pričom takto konal napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, spisová značka OU-PD-OVVS-2018/022403-7 zo dňa 21.12.2018, právoplatným dňa 13.03.2019 postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložením pokuty vo výške 80 eur. Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, § 36 písm.l), § 37 písm.m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste, pretože ho ihneď po vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného len proti tomuto výroku. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor považoval trest uložený súdom prvého stupňa za neprimeraný a príliš mierny s poukazom na to, že dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zák., najmä osobu obžalovaného ako páchateľa, ktorý bol v minulosti 9-krát súdne trestaný, z toho 7-krát za majetkovú trestnú činnosť, ani jedno z odsúdení nemá zahladené a naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 14.12.2016, sp.zn. 0T/54/2016, tiež za prečin krádeže podľa § 212 Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý vykonal 12. júna 2018. Po tomto prepustení spáchal priestupok proti majetku a ďalšiu drobnú krádež, ktorá je predmetom tohto konania. Obžalovaný je majetkovým recidivistom, opakovane sa dopúšťajúci protiprávnych konaní väčšinou majetkového charakteru a zjavne aj osobou bez stáleho príjmu, ktorá
si svoju obživu zabezpečuje aj krádežami. Práve aj zistená recidíva nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, kedy musí logicky pri ukladaní trestu prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred zložkou výchovnou. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že hrozba osemmesačného výkonu trestu bude pre neho trestom dostačujúcim, ktorý ho odradí od páchania ďalšej trestnej činnosti, keď pritom obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu 18 mesiacov. Na základe uvedených dôvodov prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania i prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému podľa § 212 ods.1, § 38 ods.2, § 36 písm.l), § 37 písm.m) Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby a zaradil ho na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade odvolania podaného prokurátorom, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 17. júla 2020, na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 3. novembra 2020 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému M. M., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov uložený obžalovanému podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písm.m) Trestného zákona, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm.g) Tr.zák., správne zistený rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený podmienečný trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Napadnutý rozsudok je vecne správny, dostatočne, presvedčivo a podrobne odôvodnený, preto odvolací súd sa s úvahami a závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň len odkazuje.
Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k podmienečnému trestu odňatia slobody uloženému obžalovanému považuje za potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného M. M.. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania priznal spáchanie protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. U obžalovaného bola teda správne zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. ( priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval).
Okresný súd vzal pritom správne do úvahy nielen konkrétne okolnosti prípadu, zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m) Tr.zák. a spôsob konania obžalovaného, ale aj skutočnosť, že obžalovaný odcudzil len potraviny, ktorých hodnota bola spolu iba 2,90 € z dôvodu, že bol hladný a ukradnutý tovar ihneď po vyzvaní pracovníkom SBS vrátil a tak podľa výpovede splnomocnenca poškodenej spoločnosti BILLA, s.r.o. Bratislava nespôsobil poškodenej strane žiadnu škodu.
Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody by totiž bol neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna stránka trestu. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo pre obžalovaného M. M. neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest podmienečný, nespojený priamo s odňatím slobody a to vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich.
So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.