Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-92-2020.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: mal. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, P., zast. zákonnou zástupkyňou: S.. D. X., nar. XX.XX.XXXX,bytom T. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zast.: JUDr. Pavel Sabo, advokát, Boženy Nemcovej 10, 984 03 Lučenec, proti povinnému: S.. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX I. T., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marián Jurina, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesa 53, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 10292/2009 o vymoženie výživného., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/352/2009-46 zo dňa 20. januára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti prevyšujúcej sumu 6.106,59 Eur p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie") exekúciu v časti sumy 6.106,59 Eur zastavil (I. výrok) a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (II. výrok).
2. Z uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetom exekučného konania je vymoženie výživného na maloletého oprávneného v časti zameškaného výživného v sumách 664,66 Eur a 0,78 Eur, ako aj bežného výživného v sume 132,77 Eur mesačne na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16C/115/2007 zo dňa 04.09.2007. V priebehu exekučného konania došlo k zníženiu výživného, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/229/2009 zo dňa 31.03.2010 na sumu 70,- Eur mesačne od 01.04.2010. Výživné bolo ďalej rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12P/104/2013 zo dňa 13.03.2014 znížené na sumu 40,- Eur počnúc dňom 18.03.2014. Povinný podal dňa 13.11.2019 u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nesúhlasí s platbou 70,- Eur na exekučnom príkaze a zároveň uviedol, že za obdobie od marca 2014 do novembra 2019 mu vznikol preplatok v sume 2040,- Eur. Od roku 2010 mal povinný na výživnom uhradiť sumu 7.835,54 Eur.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný mal v zmysle exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16C/115/2007 zo dňa 26.07.2007 uhradiť na výživnom spolu sumu 1.462,12 Eur. Podľa rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/229/2009 zo dňa 31.03.2010 mal povinný uhradiť výživné spolu v sume 3.290,- Eur. Na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12P/104/2013 zo dňa 13.03.2014 mal povinný uhradiť na výživnom sumu 2.720,- Eur. Vymáhaný nárok za obdobie do 18.10.2019 mal predstavovať sumu 7.472,12 Eur.
4. Zákonná zástupkyňa oprávneného uviedla, že povinný ku dňu 18.10.2019 dlhuje na výživnom sumu 1.365,53 Eur, pričom platby starých rodičov maloletého v celkovej sume 3.250,- Eur nepovažuje
za výživné. Z dokladov o plnení výživného boli preukázané úhrady na výživnom v sume 5.748,62 Eur. Z predloženého exekútorského spisu vyplynuli aj ďalšie platby v celkovej sume 3.250,- Eur uhradené starou matkou oprávneného. Súd prvej inštancie však tieto platby neuznal, nakoľko stará matka oprávneného nie je povinnou v danej exekučnej veci a jej plnenie nenahrádza plnenie povinného z exekučného titulu. Súd prvej inštancie prihliadol na vyčíslenie nedoplatku zákonnej zástupkyne oprávneného na výživnom, pričom zánik nároku vo zvyšnej časti výživného považoval nesporný (7.472,12 Eur - 1.365,53 Eur = 6.106,59 Eur). Súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil v časti, v ktorej nesporne došlo k zániku nároku splnením t. j. v sume 6.106,59 Eur, v prevyšujúcej časti návrh povinného ako nedôvodný zamietol.
5. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní oprávnený uviedol, že suma 3.250,- Eur uhradená starou matkou oprávneného nebola darom, ako to tvrdí matka oprávneného. Uviedol, že suma 5.748,62 Eur bola uhradená terajšou manželkou povinného a suma 3.250,- Eur bola uhradená starou matkou oprávneného. Suma 8.998,62 Eur bola určená na výživné na oprávneného. Z týchto dôvodov mal povinnému vzniknúť preplatok sume 1.527,28 Eur. Povinný uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť splnil, a preto žiada o zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Z obsahu odvolania je zrejmé, že povinný nesúhlasil s nezastavením exekúcie v časti prevyšujúcej 6.106,59 Eur. V časti, v ktorej bola exekúcie zastavená (v sume 6.106,59 Eur) by povinný ani nemohol podať odvolanie, pretože v tejto časti bolo rozhodnuté v jeho prospech a podľa § 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") môže odvolanie podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Zákonná zástupkyňa oprávneného k odvolaniu povinného uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/104/2013-401 zo dňa 13.03.2014, právoplatného dňa 02.04.2014, bolo zastavené konanie o určenie povinnosti uhrádzať výživné starou matkou maloletého dieťaťa. Suma vo výške 3.250,- Eur podľa zákonnej zástupkyne oprávneného nepredstavuje sumu výživného a bola dobrovoľne zaplatená zo strany starých rodičov oprávneného. Uviedla, že platby od starých rodičov oprávneného neboli plnenia za povinného ale plnenia z vlastnej iniciatívy starých rodičov po tom, čo povinný požiadal o zníženie výživného zo sumy 70,- Eur na sumu 40,- Eur. Zákonná zástupkyňa oprávneného poukázala na rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/104/201-401 zo dňa 13.03.2014, v zmysle ktorého mala stará matka oprávneného uviesť, že nesúhlasí s tým, aby bola zaviazaná platiť maloletému oprávnenému výživné, avšak môže mu niečo prispieť dobrovoľne. Starý otec maloletého mal uviesť, že nesúhlasí s tým, aby na maloletého platil výživné. Povinný si preto neprávom zahrnul do sumy výživného aj platby od starých rodičov. Dar starých rodičov nenahrádza povinnosť povinného platiť na oprávneného výživné riadne a včas, a to k rukám matky tak, ako je uvedené v exekučnom titule.
7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Podľa 57 § 1 písm. f) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
13. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku; ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu
15. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený doručil dňa 23.09.2009 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal dňa 30.09.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/115/2007-28 zo dňa 26.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.08.2007 a vykonateľnosť dňa 25.10.2007. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 11.11.2009. podľa § 45 ods.1 Exekučného poriadku. Dňa 02.12.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením exekúciu v časti 6.106,59 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný.
16. Odvolací súd z uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu súdneho a exekútorského spisu zistil, že v exekúcii je vymáhaná pohľadávka na zameškanom výživnom v sume 664,66 Eur a 0,78 Eur ako aj bežného výživného za obdobie december 2009 - marec 2010 v sume 796,68, za obdobie apríl 2010 - február 2014 v sume 3.290,- Eur a za obdobie marec 2014 - 18. október 2019 v sume 2.720,- Eur. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že povinný na výživnom uhradil sumu 6.106,59 Eur. Čo však v konaní je sporné, boli úhrady v celkovej sume 3.250,- Eur, ktoré uhradila stará matka oprávneného. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že okrem úhrad v celkovej výške 5.748,62 Eur, ktoré vykonala súčasná manželka povinného poštovou poukážkou alebo z účtu sa do sumy výživného mala započítať aj suma 3.250,- Eur, ktorá bola uhradená matkou povinného, a teda starou matkou oprávneného. V odvolaní povinný namietol len to, že čiastka 3.250,- Eur zo strany jeho matky bola darom pre maloletého oprávneného a mala byť započítaná na výživné. Matka oprávneného vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sumu 3.250,- Eur nemožno považovať za výživné, nakoľko starí rodičia oprávneného neboli na platenie výživného na maloletého oprávneného zaviazaní žiadnym exekučným titulom a v danom prípade sa jedná o dar z vlastnej iniciatívy starých rodičov oprávneného.
17. Úhrada výživného v sume 6.106,59 Eur nebola žiadnym z účastníkov konania spochybnená. Spornou však zostáva otázka, či možno sumu 3.250,- Eur uhradenú starou matkou oprávneného (matkou povinného) považovať za úhradu pohľadávky na výživnom za povinného, alebo či sa jednalo o dar tak, ako to tvrdí matka oprávneného (ako jeho zákonný zástupca). V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. V danom prípade je exekúcia vedená proti povinnému, ktorý je otcom maloletého oprávneného, starí rodičia oprávneného k vyživovacej povinnosti zaviazaní neboli. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13.11.2019 uviedol, že súdnemu exekútorovi dodal potvrdenia o úhradách výživného, súdne rozhodnutia, ktorým mu bola určená výška výživného v sume 40,- Eur od marca 2014. Z týchto dôvodov mal povinnému vzniknúť za obdobie marec 2014 až október 2019 preplatok vo výške 2040,- Eur. Celkovo mal povinný zaplatiť sumu 7.835,54 Eur. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ani nepredložil dôkazy o tom, že suma 3.250,- Eur, ktorú maloletému oprávnenému uhradila matka povinného, by mala predstavovať splnenie dlhu na výživnom za povinného. Aj v exekučnom konaní platí v prípade vzniku spornosti pre toho kto tvrdí určité skutočnosti, tieto tvrdenia musí súdu náležite preukázať. Povinný na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odvolaní žiadne dôkazy nepredložil, a teda tvrdené skutočnosti nepreukázal.
18. Povinný namietal argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že plnenie starej matky povinného nenahrádza plnenie z exekučného titulu, nakoľko bolo plnené dobrovoľne. Odvolací súd preskúmaním exekútorského spisu sp. zn. EX 1292/2009 zistil, že dňa 12.11.2019 bola súdnym exekútorom telefonicky kontaktovaná stará matka oprávneného, ktorá k jej plneniam uviedla, že: „...platila oprávnenému, keďže mala za to, že aktuálne výživné 40,- Eur je oprávnenému reálne málo, tak aby mu doplatila do pôvodného výživného 70,-Eur, keďže toto bolo rozsudkom v r. 2014 znížené." Aj z vyjadrenia starej matky oprávneného, ktoré je súčasťou exekútorského spisu je zrejmé, že jej plnenia, ktoré poukázala maloletému oprávnenému, nenahrádzali vyživovaciu povinnosť povinného.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že povinný svoje tvrdenia o tom, že suma 3.250.- Eur uhradená starou matkou oprávneného bola uhradená ako výživné za povinného súdu prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní, nijako nepreukázal. Odvolací súd pri tom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2020: „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí."
20. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Toto rozhodnutie nebráni povinnému opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).