Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-33-2019.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., zastúpená JUDr. Jánom Notom, advokátom so sídlom Veličná č. 371, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 ako správcovi majetku neznámeho (nezisteného) vlastníka: D., rod. R., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. a N., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a nezisteného spoluvlastníka D., T. k pozemku parc. reg. E č. XXXX orná pôda o výmere 5994 m2, zapísanému na LV č. XXXX pre k.ú. a obec Y..
II. Súd zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e pozemok parc. reg. C-KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 4900 m2 vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXX vyhotoveným spoločnosťou H. dňa 02.10.2020 a žalobkyňa s nezisteným spoluvlastníkom D., T. sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. reg. C-KN č. XXXX/XX o výmere 1094 m2 vytvoreného geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/ XXX vyhotoveným spoločnosťou H. dňa 02.10.2020, a to žalobkyňa v podiele 7221/27350-in z celku a nezistený spoluvlastník D. T. v podiele 20129/27350-in z celku.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Dňa 19.11.2019 bola súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, k pozemku parc. č. E-KN XXXX - orná pôda o výmere 5 994 m2 vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, zapísanom pre k.ú. Y., okres E. a vyporiadava ho tak, že tento pozemok prikáže do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu žalovaného zaplatiť na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici sumu 2.673,15 eur.
2/ Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je podielový spoluvlastník k pozemku na parc. č. E-KN XXXX
- orná pôda o výmere 5 994 m2 vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, zapísanom pre k.ú. Y., okres E. (ďalej tiež ako „pozemok parc. č. E-KN XXXX“), a to v podiele 58/67. Žalovaný je podielový spoluvlastník k pozemku na parc. č. E-KN XXXX v podiele 9/67, pričom tohto spoluvlastníka, ako spoluvlastníka na neznámom mieste zastupuje Slovenský pozemkový fond v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení n.p. Žalobkyňa sa pokúšala o mimosúdne vyriešenie vzájomných vzťahov. Ako väčšinový spoluvlastník (podiel 58/67) nehnuteľnosti uvedenej na LV č. XXXX požiadala Slovenský pozemkový fond žiadosťou zo dňa 15.10.2019 o odpredaj spoluvlastníckeho podielu 9/67, parcely č. E-KN XXXX o výmere 5 994 m2, a to v zmysle ustanovenia § 3
ods. 1 bodu a) a c) nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľnosti Slovenským pozemkovým fondom, na základe ktorého je možné previesť vlastníctvo nehnuteľného majetku z dôvodu a) vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel a nie je možné, alebo pre fond účelné rozdelenie pozemku, ako aj c) nemožnosti samostatného účelného využitia daného pozemku. Listom zo dňa 31.10.2019 bolo žalobkyni zo strany Slovenského pozemkového fondu oznámené, že ma zabezpečiť stanovisko obce a znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti a po prijatí týchto podkladov bude žiadosť zaslaná do Bratislavy na posúdenie. Pri telefonickom kontaktovaní zodpovednej osoby zo Slovenského pozemkového fondu, bolo žalobkyni oznámené, že vzhľadom k veľkému počtu doručených žiadostí v danom regióne, bude podaná žiadosť riešená až po doručení podkladov a bolo vyslovené aj odporúčanie riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva cestou príslušného okresného súdu. Reálne rozdelenie veci, pozemku, nie je dobre možné, pretože ide o pozemok rozdelením účelne nevyužiteľný. Vzhľadom na účelné využitie veci po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania, ako prikázanie do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Keďže v bezprostrednej blízkosti pozemkov je plánovaná stavba rodinného domu, v ktorej by žalobkyňa chcela bývať so svojou rodinou a chcela by zveľadiť aj okolie tohto rodinného domu, má oprávnený záujem na tom, aby pozemok súd prikázal, za náhradu, do jej výlučného vlastníctva. Pri stanovení hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyňa vychádza z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v aktuálnom znení s prihliadnutím na prílohu č. 3 Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb a navrhuje, aby súd určil hodnotu nehnuteľností vychádzajúc z východiskovej jednotkovej hodnoty 3,32 eur/m2 pri obciach do 5000 obyvateľov. A teda žalobkyňou stanovená celková cena vychádza potom aj zo spoluvlastníckeho podielu 9/67 z celkovej výmery 5 994 m2 pozemku na parc. č. E-KN XXXX, podľa ktorej žalovanému prináleží výmera 805,16 m2 a teda celková cena po vynásobení všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3 (3,32 eur/m2) je potom 2 673,15 eur.
3/ Súd sa ako s prvou otázkou v spore zaoberal tým, či je splnená podmienka konania v podobe existencie procesnej subjektivity žalovaného, keď ako žalovaný bol označený D., rod. R., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom.
4/ Súd uznesením č. k. 6C/33/2019-27 zo dňa 10.03.2020 žalobkyňu vyzval, aby riadne označila žalovaného D. uvedením jeho dátumu narodenia a bydliska a ak to nie je možné, tak uvedením akýchkoľvek iných identifikačných údajov, či skutočností, z ktorých bude zrejmé, či žalovaný D. v čase podania žaloby žil alebo nežil a ak v čase podania žil, či adresa jeho pobytu bola známa alebo nie. Súčasne súd žalobkyňu vyzval na uvedenie dôkazov na preukázanie skutočnosti, že D. v čase podania žaloby žil alebo nežil ak v čase podania žil, či adresa jeho pobytu bola známa alebo nie.
5/ Žalobkyňa súdu predložila vyjadrenie N. zo dňa 27.04.2020, v ktorom sa uvádza, že na základe poskytnutých údajov uvádzaného spoluvlastníka „R., T. nie je možné ho identifikovať a tiež ani príbuzenský vzťah (č. l. 54 spisu). Žalobkyňa ďalej predložila potvrdenie Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu zo dňa 01.06.2020, že osoba s menom a priezviskom D. sa v ich registri nenachádza (č. l. 59 spisu). Napokon žalobkyňa predložila komasačný hárok č. 13 pre N., uhodnovernený v Y. dňa 31.05.1947, na základe zápisnice V. (ktorý hárok je uvedený ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu D. v časti C iné údaje LV č. XXXX k. ú. Y.). Z uvedeného hárku vyplýva, že v podiele 9/67 -ín z celku bol zapísaný ako spoluvlastník tam uvedených parciel (medzi nimi i parc. č. XXXX/XX) D., Y., bez uvedenia dátumu narodenia (č. l. 61-62 spisu). Na základe uvedeného súd uzavrel, že ak D. v roku 1947 sa v dôsledku komasácie stal spoluvlastníkom danej parcely a nie je pri ňom uvedené, že by bol maloletý, tak nepochybne bol v roku 1947 dospelý. To potom znamená, že sa mohol narodiť najneskôr v roku 1929 a nakoľko sa nepreukázalo, resp. bez dátumu jeho narodenia nebolo možné zistiť, či zomrel, súd musel vychádzať z toho, že nemožno vylúčiť, že táto osoba niekde žije, pretože v čase podania žaloby by mohla mať minimálne 91 rokov. Keďže je potom táto osoba neznáma (vrátane jej pobytu), je potrebné v spore konať na jej mieste so Slovenským pozemkovým fondom, pretože podľa ustanovení § 8 ods. 1 písm. c/ a d/, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, je oprávnený nakladať pred súdmi s pozemkami tzv. neznámych (nezistených) vlastníkov vo vlastnom mene.
6/ Slovenský pozemkový fond, sa ku žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10.02.2020, v ktorom uviedol, že žiada, aby žalobkyňa preukázala, že sa skutočne jedná o neznámeho vlastníka, a to potvrdením N., že nemá vedomosť o pobyte tejto osoby, resp. o jej právnych nástupcoch a potvrdením, príslušného súdu, že po tejto osobe nebolo prejednané dedičstvo. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady Slovenský pozemkový fond uviedol, že žiada predložiť všetky kúpne zmluvy uvedené ako titul nadobudnutia na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. a územnoplánovaciu informáciu N. týkajúcu sa sporného pozemku.
7/ Žalobkyňa dňa 09.04.2020 súdu doručila územnoplánovaciu informáciu N. v lokalite P. zo dňa 08.07.2019 a znalecký posudok na určenie hodnoty pozemkov z januára 2020 (č. l. 31-48 spisu).
8/ Súd následne vo veci nariadil na deň 09.07.2020 predbežné prejednanie sporu, na ktorom, keďže sa spor nepodarilo vyriešiť inak, určil termín pojednávania na deň 08.09.2020, ktoré bolo odročené za účelom vykonania obhliadky na mieste samom.
9/ Na obhliadke súd zistil, že pozemok, ktorého sa týka predmet sporu v prírode predstavuje trávnatú plochu v oblasti, kde je individuálna bytová zástavba, pričom na mieste samom súd nezistil existenciu takej prekážky, ktorá by bránila reálnemu rozdeleniu pozemkov (fotografie na č.l. 102 až 127 spisu).
10/ Súd totiž v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že vzhľadom na výmeru a veľkosť podielov strán sporu, prichádza v danom spore, ako spôsob vyporiadania do úvahy reálne rozdelenie veci a nie navrhované prikázanie celého pozemku žalobkyni za náhradu, s ktorým návrhom žalobkyne súhlasil aj Slovenský pozemkový fond. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v takomto type sporu súd nie je viazaný návrhom žalobcu na spôsob vyporiadania (I.). Môže teda spoluvlastníctvo vyporiadať aj iným než navrhovaným spôsobom. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné (rozsudok NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2004, Zo súdnej praxe č. 64/2004).
11/ Vzhľadom na uvedené si žalobkyňa dala vypracovať geometrický plán, ktorým bola pre ňu vyčlenená samostatná parcela vo výmere zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, a to parcela reg. C- KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 4900 m2 s tým, že zvyšná časť pôvodnej parcely, ktorá predstavuje 1094 m2, ostane v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. S takýmto spôsobom vyporiadania súhlasil aj Slovenský pozemkový fond (č.l. 130 p. v. spisu).
12/ Po vykonaní dokazovania obhliadkou miesta samého, listinami, fotografiami a znaleckým posudkom založenými v spise, ako aj geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXX vyhotoveným spoločnosťou H. dňa 02.10.2020, N., súd žalobe žalobkyne, pokiaľ sa ňou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva vyhovel, pretože v prípade zachovania spoluvlastníctva by žalobkyňa nemala prakticky žiadnu možnosť so svojím spoluvlastníckom podielom samostatne a bez obmedzení vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, nakladať a použiť ho na stavebné, či iné účely. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou tak, aby k tomu došlo v primeranom čase, bolo pritom v danom prípade vylúčené, pretože Slovenský pozemkový fond eviduje veľké množstvo žiadostí o odkúpenie spoluvlastníckych podielov neznámych (nezistených) spoluvlastníkov, ktoré nie je možné v dohľadnom čase vybaviť (ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti).
13/ Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14/ Ako už bolo uvedené vyššie, súd zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal reálnym rozdelením pozemku, pretože toto bolo dobre možné s ohľadom na výmeru pozemku 5994 m2 a veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu. Na podiel žalobkyne totiž pripadá výmera 5188,84 m2 a na podiel neznámeho spoluvlastníka 805,16 m2. Hoci sa predmetný pozemok nachádza, podľa údajov na liste vlastníctva mimo zastavaného územia obce (v extraviláne), v skutočnosti sa nachádza v blízkosti
rodinnej zástavby a hoci ide, podľa listu vlastníctva o ornú pôdu, v skutočnosti ide o trávnatú plochu, ktorá je podľa územnoplánovacej dokumentácie obce Y. zaradená do funkčnej plochy P. - plocha bývania individuálneho (plochy navrhovaných rodinných domov). Vzhľadom na uvedené sa daný pozemok nevzťahuje zákaz drobenia pozemkov upravený v ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sa za poľnohospodársky pozemok podľa tohto zákona nepovažuje pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je aj ust. § 42h zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok.
15/ Nakoľko Slovenský pozemkový fond neprejavil záujem, aby bola pre neznámeho (nezisteného) spoluvlastníka vydelená samostatná parcela, súd vykonal vyporiadanie v zmysle geometrického plánu predloženého žalobkyňou, ktorým bola pre ňu z pôvodnej parcely vyčlenená samostatná parcela C-KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 4900 m2 a v zvyšnej časti pôvodnej parcely, predstavujúcej podľa predmetného geometrického plánu C-KN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1094 m2 súd zachoval spoluvlastníctvo strán sporu s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne na novovytvorenej C-KN parc. č. XXXX/X súd určil na 7221/27350-in z celku a podiel nezisteného spoluvlastníka na 20129/27350-in z celku, t.j. v takom rozsahu, aby na podiel nezisteného spoluvlastníka pripadala jeho doterajšia výmera 805,16 m2.
16/ Vzhľadom na takýto výsledok sporu možno konštatovať, že strany sporu boli v konaní úspešné čiastočne, pričom rozsah úspechu je vyjadriť takmer nemožné, pričom aj keby to bolo možné, bolo by to bezpredmetné, pretože žalobkyňa výslovne uviedla, že nežiada priznať náhradu trov konania a Slovenský pozemkový fond tiež takúto náhradu v daných typoch sporu nepožaduje. Súd preto za aplikácie § 255 ods. 2 CSP, nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
17/ Neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tvorí geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXX vyhotovený spoločnosťou H. dňa 02.10.2020, N..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).