Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-39-2019.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: Y. I., C.. XX.XX.XXXX, S. Q.. X. XX, I., práv. zast.: JUDr. Vladimír Koman, advokát, Hraničná 13, 058 01 Poprad proti žalovanému: 1. O. V., C.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, I., 2. X. X., C.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, I., obidve zastúpené: JUDr. René Pribylinec, advokát, Okružná 789/16, Poprad, o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalovaných JUDr. Reného Pribilinca, advokátska kancelária Poprad, Okružná 789/16 do 3 dní od doručenia uznesenia súdneho úradníka o jej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 23.09.2019 v jej úprave písomným podaním doručeným súdu dňa 26.09.2019 domáhala určenia, že do dedičstva po poručiteľovi O. V., C.. XX.XX.XXXX, H.. XX.XX.XXXX, C. S. V. Š. XX, XXX XX I., patrí jej pohľadávka voči poručiteľovi vo výške 2.500 eur spolu s jej príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.500 eur od 17.12.2018 do zaplatenia.
2. Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tak, že žalobkyňa bola s poručiteľom O.T. V. v partnerskom vzťahu viac ako rok pred jeho smrťou. Počas tejto doby sa dohodli, že partner kúpi byt, a že za spoločné peňažné prostriedky ho zrekonštruujú. O. V. byt kúpil. Na rekonštrukciu bytu žalobkyňa poskytla 2.500 eur, ktoré boli poukázané na účet poručiteľa IBAN č. O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Po jeho smrti žalobkyňa pohľadávku voči nemu vo výške 2.500 eur si dňa 17.12.2018 uplatnila v dedičskom konaní, ktoré prebehlo na tunajšom súde pod sp.zn. 5D 268/2018, Dnot 295/2018. Súd ani notár ju o výsledku dedičského konania neinformoval. Na požiadanie bolo žalobkyni doručené rozhodnutie súdu vydané v tejto dedičskej veci, z ktorého sa dozvedela, že dedičia poručiteľa predmetnú pohľadávku popreli z dôvodu, že nie je preukázaný právny dôvod platieb poukázaných na účet poručiteľa. Podľa rozhodnutia dedičstvo po poručiteľovi nadobudli žalované v 1. a 2. rade ako deti poručiteľa, každá v pomere jednej polovice. Obe dedičky sa nikdy o svojho otca nezaujímali. Neboli s ním v kontakte. Nevedeli, aké boli jeho potreby. Žalobkyňa ako jeho priateľka vedela, v akom zúfalom stave bol byt, ktorý kúpil, a že je potrebné do neho investovať. Preto mu poskytla peňažné prostriedky na jeho opravu a úpravu. Konanie zo strany dedičiek žalobkyňa považuje za neetické a nemorálne.
3. V prílohe žaloby ako dôkazy zástupca žalobkyne označil a predložil listiny: doklady o poukázaní peňažných prostriedkov bezhotovostne na účet, písomné podanie vo veci prihlásenia pohľadávky do dedičstva zo dňa 17.12.2018, žiadosť o podanie informácie adresovanú tunajšiemu súdu k sp. zn.
5D 268/2018 datovanú dňom 09.08.2019, rovnopis uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 13.03.2019 č. k. 5D 268/2018-51, Dnot 295/2018, výpis z LV č.XXXX pre Katastrálne územie I. zo dňa 06.09.2019, a fotodokumentáciu z rekonštrukcie bytu.
4. Uznesením zo dňa 28.11.2019 č.k. 4C 39/2019-33 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalované na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.02.2020 zástupca žalovaných navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že ani žalované ani ich matka, bývalá manželka poručiteľa I. V., nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by ich otec a bývalý manžel žil alebo býval pred svojou smrťou so žalobkyňou. Žalobkyňa sa nezúčastnila ani pohrebu. Jej meno počuli prvý krát v súvislosti s dedičským konaním. Po rozvode v marci 2018 ich matka vyplatila otca z bytu, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve, sumou 25.000 eur. Do týždňa si otec žalovaných kúpil za kúpnu cenu 43.000 eur byt. Kúpnu cenu zaplatil z tejto hotovosti a z hypotekárneho úveru poskytnutého mu Prima bankou a.s. vo výške 25.000 eur. Po kúpe bytu mu tak ostalo ešte 7.000 eur. V auguste 2018 si zobral úver (pravdepodobne spotrebný) vo výške 5.000 eur. Na rekonštrukciu bytu mal tak otec žalovaných k dispozícii 12.000 eur a nepotreboval žiadne peniaze od žalobkyne. Aj napriek rozvodu a kúpe bytu otec žalovaných býval do svojej smrti s ich matkou, bývalou manželkou, čo môže potvrdiť ako svedok sused A. W.. Z dokladov o úhrade peňažných prostriedkov na účet predložených žalobkyňou spolu so žalobou nie je absolútne zrejmé, z akého titulu došlo k ich úhrade, a na aký účel mali byť použité. Žalobkyňa ničím nepreukázala priamu súvislosť medzi poukázanými peňažnými prostriedkami a rekonštrukciou bytu otca žalovaných. Navyše, podľa dokladov jedna úhrada vo výške 1.000 eur nebola poukázaná žalobkyňou, ale p. B. T., pričom z ničoho nevyplýva, že by táto tak mala učiniť na podnet žalobkyne. Poprel tvrdenie žalobkyne, že žalované sa o poručiteľa nezaujímali. Uviedol, že obe dlhodobo žijú mimo územia Slovenskej republiky, nemohli byť s ním v každodennom kontakte. Zakúpený byt bol síce starší, ale nebol zúfalom stave. Otec žalovaných sa mohol sa do neho nasťahovať. Navrhol vypočutie svedkov, bývalej manželky poručiteľa a matky žalovaných I. V., a suseda A. W..
5. Uznesením zo dňa 16.06.2020 č.k. 4C 39/2019-42 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu žalobkyne na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k žalobe a jej prílohám. Písomným podaním zo dňa 07.07.2020 zástupca žalobkyne oznámil, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že matka žalovaných vedela o tom, že žalobkyňa sa s jej bývalým manželom stýka. Ako dôkaz predložil fotodokumentáciu z oslavy jeho 50-tych rokov. Pohrebu sa žalobkyňa nezúčastnila, pretože psychicky nezvládla jeho smrť. O. V. síce býval s matkou žalovaných v jednom byte, avšak cca 4 roky nekomunikovali. Preto si so žalobkyňou chceli nájsť byt. Predtým sa stýkali v prenajatom byte. B. T. pracovala so žalobkyňou v jednom hoteli. Keď mala voľno, žalobkyňa ju požiadala, aby poslala O.Y. V. poštou jej peniaze, o čom môže prísť B. T. žijúca v Českej republike svedčiť. S oboma žalovanými ich otec nemal dobrý vzťah, spolu nekomunikovali. O jeho zámeroch ony, ani ich matka, nevedeli. O všetkom vedeli priatelia O. V., ktorých navrhol vypočuť ako svedkov.
6. Uznesením zo dňa 09.07.2020 č.k. 4C 39/2019-59 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu žalovaných na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalobkyne k vyjadreniu k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Podaním zo dňa 31.08.2020 zástupca žalovaných oznámil, že trvá na návrhu na zamietnutí žaloby. Uviedol, že žalobkyňa nebola prvá ani posledná milenka otca žalovaných. Trval na tom, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že s otcom žalovaných si plánovali spoločnú v budúcnosť. K meritu samotnej veci nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť jej pohľadávky voči ich otcovi. Obe žalované iba nedôvodne „očierňuje“.
7. Na deň 03.11.2020 súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia oboch sporových strán. Súd sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom, avšak bezvýsledne. V súlade s ust. § 171 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd oznámil, že medzi stranami nie je sporné skutkové tvrdenie, že na účet neb. otca žalovaných, O. V., bolo pred jeho smrťou poukázaných celkom 2.500 eur. Sporné medzi stranami sú skutkové tvrdenia žalobkyne, že medzi ňou a otcom žalovaných existovala dohoda o rekonštrukcii bytu ním kúpeného, a že peňažné prostriedky poukázané na jeho účet pred jeho smrťou boli poukázané za účelom rekonštrukcie tohto bytu. Súd súčasne stranám oznámil predbežné právne posúdenie sporu tak, že žalobu považuje pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žalobe za procesne neprípustnú, a tiež nateraz pre nepreukázanie skutočnosti zakladajúcich vznik dlhu otca žalovaných voči žalobkyni v súvislosti s rekonštrukciou bytu vo výške 2.500 eur za vecne nedôvodnú. Zástupca žalobkyne aj po uvedení predbežného právneho posúdenia veci súdom trval na
podanej žalobe s tvrdením, že žalobkyňa na žalobe má naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z § 171 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd v danej veci na základe vykonanej repliky a dupliky a po predbežnom právnom posúdení žaloby ako procesnej neprípustnej považoval za účelné a hospodárne vec prejednať a rozhodnúť, a otvoril pojednávanie.
8. Na pojednávaní zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, svojich doterajších vyjadreniach a navrhnutých dôkazoch. Doplnil svoje tvrdenia tak, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalobe z dôvodu, že naďalej pracuje na tom, aby si zadovážila byt pre seba. Žalovaná suma bude tvoriť aspoň nejaký základ pre jeho nadobudnutie. Zástupca žalovaných taktiež trval na zamietnutí žaloby, všetkých svojich doterajších vyjadreniach a navrhnutých dôkazoch. Doplnil, že žalobu považuje tiež za procesne neprípustnú z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žalobe. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu z dôvodu jej procesnej neprípustnosti v súlade s predbežným právnym posúdením zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:.
9. Podľa § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä c) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
10. Žalobná žiadosť o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí pohľadávka voči tretej osobe, teda že do dedičstva po poručiteľovi patrí dlh poručiteľa voči tretej osobe, typovo z hľadiska žaloby teda o určenie, že ku dňu smrti poručiteľa existoval jeho dlh voči tretej osobe, je právnou povahou určovacou žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preto existencia naliehavého právneho záujmu na žalobe (ak nevyplýva z osobitného právneho predpisu). Žaloba o určenie, že dlh poručiteľa voči tretej osobe patrí do dedičstva, resp. že ku dňu smrti poručiteľa existoval jeho dlh voči tretej osobe, nie je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
11. Podľa konštantnej judikatúry pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (pôvodne podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Podľa judikatúry určovacia žaloba spravidla nebude, čo do naliehavého právneho záujmu, opodstatnená tam, kde možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, predtým § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 a ďalšie).
12. Procesná povinnosť preukázať, že existuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, tzn. žalobcu. Pokiaľ žalobca chce preukázať svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, musí na jednej strane tvrdiť a preukázať určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.
13. V predmetnej veci sa žalobkyňa žalobou domáha určenia, že do dedičstva po poručiteľovi O. V., C.. XX.XX.XXXX, H.. XX.XX.XXXX, C. S. V. Š. XX, XXX XX I., patrí dlh poručiteľovi voči nej vo výške 2.500 eur spolu s jeho príslušenstvom, typovo teda určenia, že ku dňu smrti tohto poručiteľa existoval jeho dlh voči žalobkyni vo výške 2.500 eur spolu s jej príslušenstvom. Zástupca žalobkyne na vysvetlenie naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na takejto určovacej žalobe aj po predbežnom právnom posúdení veci bez ďalšieho iba uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalobe z dôvodu, že naďalej pracuje na tom, aby si zadovážila byt pre seba, a že žalovaná suma bude tvoriť aspoň nejaký základ pre jeho nadobudnutie. Tieto tvrdenia zástupcu žalobcu ničím neodôvodňujú naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej určovacej žalobe a jej procesnú prípustnosť.
14. K procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že dlh poručiteľa voči tretej osobe patrí do dedičstva, resp. že ku dňu smrti poručiteľa existoval jeho dlh voči tretej osobe (v danej veci voči žalobkyni), súd udáva:
15. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
16. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľovou dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
17. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
18. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou dohodu o dedičstve.
19. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode dedičov, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
20. Dedenie ako inštitút hmotného práva možno charakterizovať ako prechod práv a povinnosti na právnych nástupcov (dedičov) v dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť fyzickej osoby. Pod dedičstvom je treba rozumieť majetkové práva a povinnosti, ktoré patrili poručiteľovi, a to vrátane dlhov poručiteľa, tzn. všetky práva a povinnosti majetkovej povahy a záväzkové práva, ktoré ku dňu smrti poručiteľa patrili poručiteľovi, s výnimkou tých práv, ktoré podľa osobitnej právnej úpravy nepatria do dedičstva alebo ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôžu prejsť na inú osobu (§ 579 Občianskeho zákonníka). Z cit. ust. § 460 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, teda priamo zo zákona, bez zreteľa na vôľu dedičov (hoci tieto účinky môže dedič odvrátiť odmietnutím dedičstva), a nie je podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami.
21. Občiansky zákonník síce v cit. ust. § 481 a nasl., ktoré svojou podstatou sú procesnoprávnou úpravou, predpokladá účasť štátu pri určení osôb, ktoré dedičstvo po poručiteľovi nadobudnú. Na tieto ustanovenia nadväzuje procesnoprávna úprava obsiahnutá v Civilnom mimosporovom poriadku (ust. § 158 a nasl. označené ako „Konanie o dedičstve“, pôvodne § 175 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Táto procesnoprávna úprava dedenia však nijako nepopiera dopad cit. ust. § 460 Občianskeho zákonníka, tzn. že dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa. Podľa dlhoročnou aplikačnou praxou osvojených záverov rozhodnutie súdu v dedičskom konaní nemá charakter konštitutívneho rozhodnutia, ale má iba deklaratórny charakter, a je záväzné len medzi účastníkmi dedičského konania, netýka sa tretích osôb. Postavenie dedičov v období od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva rozhodnutím súdu zodpovedá postaveniu spoločných a nerozdielnych spoločníkov. Dedičia do potvrdenia alebo vyporiadania dedičstva sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva sú oprávnení a povinní voči tretím osobám spoločne a nerozdielne, a v sporoch s tretími osobami majú postavenie nerozlučných spoločníkov.
22. Podľa § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti pri výpočte čistej hodnoty na ne neprihliada.
23. Podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví o iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
24. Konanie o dedičstve podľa ust. § 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku je konaním nesporového charakteru. To sa odráža v tom, že súd (notár) v konaní o prejednanie dedičstva sa síce pokúsi o odstránenie sporu v tomto konaní, ale ak sa mu spor odstrániť nepodarí, je povinný postupovať dôsledne podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. V prípade sporu v aktívach a pasívach dedičstva, cit. ust. § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súdu (notárovi) ukladá obmedziť sa iba na zistenie ich spornosti a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliadať. Súd (notár) riešenie sporu o aktíva a pasíva poručiteľa nijako neiniciuje, neprerušuje z tohto dôvodu dedičské konanie, ani žiadnemu z dedičov nemôže uložiť, aby podal žalobu zameranú na odstránenie zistenej spornosti.
25. Podľa tvrdenia žalobkyne, ktorého pravdivosť vyplýva aj uznesenia Okresného súdu Kežmarok v dedičskej veci po poručiteľovi O. V., H. Q. XX.XX.XXXX, predloženého žalobkyňou spolu so žalobou zo dňa 13.03.2019 sp.zn. 5D 268 /2018, Dnot 295/2018, súdny komisár poverený súdom prejednaním dedičstva po poručiteľovi dlh poručiteľa voči žalobkyni špecifikovaný žalobkyňou žalobou v prejednávanej veci nezaradil do dedičstva a neprihliadal na neho z dôvodu, že žalované ako dedičky po poručiteľovi zo zákona v 1. dedičskej skupine (deti poručiteľa) ho neuznali. S poukazom na § 198 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa obmedzil len na konštatovanie spornosti tohto dlhu poručiteľa. Takýto postup súdneho komisára bol správny, v súlade s cit. ust. Civilného mimosporového poriadku. Žalobkyňa sa tak ako potencionálny veriteľ nestala účastníkom tohto dedičského konania a otázku spornosti dlhu poručiteľa si musí vyriešiť mimo dedičského konania.
26. Procesná právna úprava dedičského konania vychádza zo zámeru, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktíva a pasíva poručiteľovho majetku. Ako už súd vyššie uviedol, dedič totiž zo zákona nevstupuje len do práv a povinností, ktoré sú mu známe a nesporné v čase konania o dedičstve, ale zásadne do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli, aj keď boli v konaní o dedičstve sporné alebo neznáme, a preto o nich nebolo v dedičskom konaní rozhodnuté. Preto majetok alebo dlhy, ktoré neboli v pôvodnom dedičskom konaní zaradené do aktív a pasív dedičstva z dôvodu ich spornosti, a ich spornosť sa odstráni mimo konania o dedičstve, alebo neboli známe a dodatočne sa objavili, v zásade sú spôsobilé byť predmetom tzv. dodatočného konania o dedičstve (§ 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
27. Podľa ust. § 211 ods. 1 veta druhá Civilného mimosporového poriadku ak sa však objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. Z hľadiska procesného postupu v prípade spornosti aktív a pasív dedičstva je teda rozdiel, či ide o sporný majetok alebo o sporný dlh poručiteľa. Pokiaľ ide sporný majetok poručiteľa, procesným nástrojom na odstránenie spornosti je žaloba na určenie, že sporný majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. typovo že poručiteľ bol v okamihu svojej smrti vlastníkom tohto majetku. Takáto žaloba na určenie je konštantnou rozhodovacou praxou súdov považovaná za procesne prípustný (účinný a vhodný) prostriedok riešenia spornosti majetku poručiteľa (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006 sp.zn. 3 Cdo 178/2006, sp.zn. 3Cdo 168/2014, a pod). Po odstránení spornosti majetku na základe takejto žaloby súd (notár) vychádzajúc z ust. § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku je povinný tento nový majetok dodatočne prejednať, potvrdiť alebo vyporiadať medzi dedičmi.
28. Ak však ide o sporný dlh poručiteľa, podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vykoná dodatočné konanie o dedičstve len ak sa objaví ďalší dlh poručiteľa spolu s ďalším majetkom. Ak sa však objaví iba dlh poručiteľa (bez akéhokoľvek ďalšieho majetku), dodatočné konanie o dedičstve súd (notár) nevykoná. Toto procesné ustanovenie je dôsledkom právnej úpravy cit. ust. § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľovou dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ust. § 470 Občianskeho zákonníka teda presne stanovuje, v akej výške dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa (do výšky nadobudnutého dedičstva). V dôsledku toho zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa voči tretím osobám v zásade vôbec nezávisí od tohto, či boli alebo neboli pojaté do pasív dedičstva. Zákonodarca v ust. § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku výslovne vyjadril zámer, aby v prípade spornosti iba dlhu poručiteľa, otázku zodpovednosti jednotlivých dedičov za dlhy poručiteľa už neriešil súd (notár) v dedičskom konaní. V dôsledku ust. § 470 Občianskeho zákonníka je súd v sporovom konaní na základe žaloby veriteľa o plnenie voči dedičom oprávnený vyriešiť s konečnou platnosťou otázku ako existencie samotného dlhu poručiteľa voči dedičom ako predbežnú otázku, tak aj otázku zodpovednosti jednotlivých dedičov za tento dlh. Za situácie, že veriteľ môže žalovať dedičov poručiteľ žalobou priamo na plnenie, žaloba na určenie existencie dlhu poručiteľa nie je efektívnym prostriedkom ochrany veriteľa voči dedičom. Neslúži účelu dodatočného prejednania dedičského konania (ak sa neobjaví aj majetok poručiteľa, čo v danej veci žalobkyňa netvrdí). A aj v prípade dodatočného prejednania dlhu v dedičskom konaní spolu s dodatočným majetkom, žalobkyňa nezíska rozhodnutie slúžiace potrebám praktického života, nakoľko nezíska rozhodnutie, ktoré by mohlo byť podkladom pre prípadný nútený výkon rozhodnutia, ak by dedičia dlh poručiteľa voči veriteľovi dobrovoľne nesplnili. Dedičské rozhodnutie by iba deklarovalo prechod dlhu poručiteľa na žalované ako dedičky, avšak obom žalovaným ako dedičkám by z neho nevyplývala žiadna povinnosť plnenia.
29. Preto súd v danej veci prijal záver, že vzhľadom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka a § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku žalobkyňa ako veriteľ nemá na žalobe o určenie, že dlh poručiteľa voči nej patrí do dedičstva, resp. že existuje dlh poručiteľa voči nej, naliehavý právny záujem. Takáto žaloba nie je vhodným správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobkyne ako veriteľa poručiteľa O. V., a neslúži potrebe praktického života. Žalobkyňa na základe nej (ak sa neobjaví nejaký ďalší majetok) nedosiahne dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Ak by aj súd spolu s nejakým ďalším majetkom poručiteľa sporný dlh po odstránení jeho spornosti na základe podanej určovacej žaloby dodatočne prejednal v dedičskom konaní, dedičské rozhodnutie bude iba deklarovať prechod dlhu poručiteľa na žalované ako dedičky, a dedičkám nebude z neho vyplývať žiadna povinnosť. V prípade, že žalované ako dedičky dlh dobrovoľne nesplnia, žalobkyňa sa nebude môcť domáhať núteného splnenia povinnosti, a bude nútená podať ďalšiu žalobu, a to žalobu na plnenie. Preto súd žalobu ako procesne neprípustnú zamietol. Vzhľadom na neprípustnosť žaloby súd sa nezaoberal meritom veci a návrhy strán na dokazovanie smerujúce k meritu veci zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu a neúspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Súd žalobu v celom rozsahu ako procesne neprípustnú zamietol. Žalované mali teda v konaní plný úspech. Preto súd vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť obom žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu trov. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výrokom I.- II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.