Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/2/2020

Potvrdené rozhodnutím 2To/28/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana Krč- Šeberu a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému I. K., rodenému G., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom E., O. XXXX/XA, pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2021 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. novembra 2020, sp. zn. 1T/2/2020 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného I. na hlavnom pojednávaní konanom 3. novembra 2020 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa písmeno b) sa obžalovaný I. K., rod. G., narodený XX. augusta XXXX

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 24.01.2020 č. k. -63 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa , , na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej dohode s J. K., ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie, v presne nezistený deň v mesiaci október 2017 v Morghan bare v meste Myjava J. K. požiadal poškodeného W. E. o poskytnutie pôžičky vo výške 25.000,- € na rozbeh podnikania s pohonnými hmotami, ktorá mala byť zabezpečená pozemkom v hodnote 50.000,- € majiteľa obvineného I. K., pričom za dva mesiace sa mali peniaze poškodenému vrátiť aj so ziskom 5.000,- €, poškodený s touto ponukou súhlasil a tak dňa 06.11.2017 v Hodoníne, Česká republika, J. K. vyplatil prvú časť pôžičky v sume 6.000,- €, ešte toho istého dňa obvinený I. K. v prítomnosti J. K. v Kráľovej pri Senci ukázal poškodenému pozemok, ktorý mu mal byť poskytnutý ako zábezpeka pôžičky pre J. K., následne poškodený dňa 10.11.2017 v pobočke P. banky, a. s. v OC Laugaricio v Trenčíne, vyplatil ďalšiu časť pôžičky v sume 7.000,- € na účet číslo IBAN D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého disponentom je obvinený I. K. a dňa 27.11.2017 v pobočke P. banky, a. s., v Piešťanoch vložil na účet č. W. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poslednú časť pôžičky pre J. K. vo výške 12.000,- €, kde mu obvinený I. K. dal podpísať kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa poškodený mal stať vlastníkom pozemku par. č. 153/33 o výmere 738 m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Krmeš, obec Kráľova pri Senci, okres Senec, avšak obvinený I. K. túto kúpnu zmluvu napriek prísľubu nedal podpísať skutočnému majiteľovi pozemku O. T. a následne zavkladovať na príslušný katastrálny odbor, čo nemal nikdy v úmysle, pričom finančné prostriedky poškodenému v lehote dvoch mesiacov neboli vrátené, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 25.000,- €, a pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa písmeno a) na tom skutkovom základe, že obvinený I. K. dňa 20.03.2018 v čase medzi 8:30 hod. až 9:43 hod. na pracovisku odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, na Jesenského ulici č. 294 v Dubnici nad Váhom, vypovedal ako svedok v trestnom konaní vedenom na danom odbore vo veci zločinu podvodu podľa , , pod číslom konania ČVS: ORP-137 2-VYS- TN-2018, pričom pri tomto svojom výsluchu predložil vyšetrovateľovi PZ ako dôkaz listinu označenú ako „Trojstranná dohoda zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená podľa , a nasl. ()“, ktorá mala byť uzatvorená dňa 27.11.2017 v Pezinku medzi osobami W. E. ako budúci kupujúci, J. K. ako dlžník a I. K. ako sprostredkovateľ a predávajúci na základe plnej moci, následne však bolo o tejto listine zistené, že sa jedná o pozmenenú listinu, nakoľko táto bola vytvorená z druhej strany inej listiny už opatrenej pravým podpisom W. E. ako budúceho kupujúceho, na ktorú bol dodatočne dotlačený text trojstrannej dohody v znení, v akom

ju predložil obvinený, pričom obvinený, napriek tomu, že vedel o takomto pozmenení tejto listiny, túto vedome predložil ako právu, za účelom podporenia svojej výpovede v danom trestnom konaní, pretože

skutky nie sú trestnými činmi.

Podľa súd poškodeného W. E., narodeného XX. februára XXXX, trvale bydliskom N.. M. R. E. XXXX/XXA, P. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 27.01.2020 na obžalovaného obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom skutky právne kvalifikoval v bode 1. ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , a v bode 2. ako zločin marenia spravodlivosti podľa písmeno a) .

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa , resp. . Zároveň bol poučený podľa s tým, že ku skutkom môže urobiť vyhlásenie podľa , pričom po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa , tj. že je nevinný z oboch skutkov uvedených v obžalobe.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného W. E., svedkov J. K. a O. T., čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov D. K., G. F., O. E. a G. X. (postupom podľa ), čítaním znaleckých posudkov z odboru Kriminalistika odvetví Písmoznalectvo a Grafická diagnostika (č. l. 313, resp. 357; postupom podľa ) a čítaním listinných dôkazov, a to trojstrannej dohody (č. l. 235), plnomocenstva (č. l. 415), odpisu z registra trestov (č. l. 556), výpisu z evidencie priestupkov (č. l. 559) a zápisnice o vydaní veci (č. l. 365; to všetko postupom podľa ). Zamietol súd podľa v spojení s per analogiam návrh, aby postupom podľa čítal zápisnicu o výsluchu svedka I. T. č. l. 293, keď jeho výsluch bol vykonaný 11.07.2018, tj. ešte skôr, ako obžalovanému bolo vznesení obvinenie uznesením z 08.11.2018, a teda sa jedná ohľadne predmetnej zápisnice o procesne nespôsobilý dôkazný prostriedok.

Obžalovaný v plnom rozsahu odmietol svoju vinu zo žalovaných skutkov v celom rozsahu. Niekedy v mesiaci október 2017 ho oslovil svedok K., či by mu nepožičal 25.000,- € na rozbeh podnikania s pohonnými hmotami. Z minulosti ho poznal ako majiteľa niekoľkých benzínových púmp. Povedal mu, že na to nemá žiadne finančné prostriedky, ale že by mu mohol na tento účel zapožičať pozemok v hodnote 50.000,- €, ak by zohnal niekoho, kto mu peniaze na rozbeh podnikania požičia. Ešte v tom istom mesiaci sa mu ozval svedok K., že príde aj s poškodeným pozemok pozrieť, že by mu poškodený požičal 25.000,- €, za čo by dostal ako zálohu pozemok a tých 25.000,- € by potom on požičal svedkovi K.. Stretli sa na benzínovej pumpe v Senci, kam prišiel ešte ďalší známy poškodeného, zrejme I. T., následne si pozemok prezreli a poškodený sa vyjadril, že jeden z nich dvoch poskytne požadované finančné prostriedky. Následne mal pripraviť kúpnu zmluvu a poslať ju poškodenému, ktorý ju mal skontrolovať, skonzultovať s jeho obhajcom, prípadne pripomienkovať a v prípade súhlasu podpísať a poskytnúť požadované finančné prostriedky. Vtedy aj poškodený chcel naoko zvýšiť kúpnu cenu na 30.000,- €, čo sa aj premietlo do kúpnej zmluvy, aby zo zisku z ďalšieho predaja pozemku nemusel platiť dane a odvody. Ale skutočná dohoda bola na kúpnej cene 25.000,- €. Týždeň po podpise zmluvy poškodený na účet uvedený v kúpnej zmluve zaslal prvých 7.000,- €. Potom asi po dvoch týždňoch sa osobne stretli pri banke v Piešťanoch, kde poškodený vložil na účet podľa kúpnej zmluvy 12.000,- €, ktoré mal v hotovosti. Následne poškodený podpísal kúpne zmluvy, ktoré on odovzdal svedkovi K. s tým, že keď sa doplatí ďalších 6.000,- €, kúpna zmluva sa dá zavkladovať po predošlom podpise predávajúceho svedka T., na ktorého mal pozemky napísané, keď sa rozvádzal. Takto mal napísaných viac pozemkov. Toto bolo do konca novembra 2017, pričom už 06.12.2017 mu začal poškodený písať SMS správy, že svedok K. mu dlží veľa peňazí, celkom asi 8.700,- €. On sa ale zaujímal hlavne o to, kedy bude doplatených posledných 6.000,- €, aby boli splnené podmienky kúpnej zmluvy. Vtedy mu poškodený povedal, že predáva VW Golf, že by to mohol z toho doplatiť. Deň pred stretnutím mu tiež napísal poškodený SMS, že

ihneď po predaní auta mu doplatí posledných 6.000,- €. Na to poškodenému sľúbil, že ihneď po pripísaní zvyšnej sumy zabezpečí zavkladovanie kúpnej zmluvy. Svedka K. sa vtedy tiež pýtal, či je pravda, že dlží poškodenému 8.700,- €, na čo mu ten odpovedal, že v skutočnosti mu dlží ešte viac. Začiatkom roka 2018 prišiel do kancelárie jeho manželky email, že s obžalovaným uzavrel kúpnu zmluvu na 25.000,- €, z ktorej zaplatil 19.000,- € a chýba doplatiť 6.000,- € a nič sa nedeje. Následne sa dohodol aj s manželkou, že v dôsledku nedoplatenia celej kúpnej ceny poškodenému vrátia ním zaplatenú sumu, ktoré aj zaslali späť na účet poškodeného, čím považoval celú vec za uzatvorenú. Pokiaľ sa dopytoval svedka K. prečo to skončilo tak, ako to skončilo, ten mu predložil trojstrannú dohodu podpísanú poškodeným, ktorá mala všetky vzťahy urovnávať, pričom keď bol následne na polícii na výsluchu, v dobrej viere považujúc ju za pravdivú ju po výzve vydal vyšetrovateľovi. Keď poškodenému zasielal späť posledných 10.000,- €, požadoval od svedka K., aby doniesol od poškodeného papier, že sú spoločne vysporiadaní, preto o pravosti trojstrannej dohody nemal dôvod pochybovať. Predsa by dobrovoľne nevydal vyšetrovateľovi listinu, ak by vedel, že je sfalšovaná, keďže by sa tým dopustil trestného činu. Trojstrannú dohodu nevytlačil, nevyhotovil a nepozmenil, k čomu sa v celom rozsahu doznal svedok K. dôvodiac, že chcel, aby bol obžalovaný pokojný. Až počas výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie sa dozvedel o tom, že poškodený si nechal od svedka K. pred notárom podpísať aj inú zmluvu, ktorá bola na 8.700,- €, ktorú v tomto konaní poškodený účelovo spája s jeho osobou a žiada vyplatiť od neho. Pritom aj sám poškodený sa v prípravnom konaní, keď bol dopytovaný obhajcom, či vedel obžalovaný o prvých požičaných 6.000,- € svedkovi K., vyjadril, že obžalovaný to nemal prečo vedieť. Konieckoncov poškodeným je on, keďže za J. K. vrátil 19.000,- €, ktoré doteraz nemá. Paradoxom pritom je, že poškodený, ktorý chcel štát okradnúť o daň a odvody zo zisku z ďalšieho predaja pozemku, sa prostredníctvom štátu v trestnom konaní domáha zaplatenia 8.700,- € od neho, ktorý mu ich zjavne vôbec nedlží.

Poškodený E. uviedol, že s obžalovaným sa pozná približne 3 roky, pričom aktuálne ich vzťah popísal tak, že majú majetkový spor. Pokiaľ ide o stíhané skutky, začalo to niekedy na prelome októbra a novembra 2017, kedy ho kontaktoval kamarát svedok K. s tým, že mu ponúkal pozemky v Kráľovej pri Senci. Ako dôvod uviedol, že chce opäť začať podnikať s pohonnými hmotami, na čo potrebuje kapitál. Ako zábezpeku ponúkol stavebné pozemky, ktoré mal odfotené v telefóne a následne mu aj zaslal email s fotkami a znaleckým posudkom preukazujúcim hodnotu toho - ktorého pozemku okolo 55.000,- €. Pozemkov bolo viac, 8 až 10. Potom zvážil možnosti, ponuku považoval za zaujímavú, ale nemal peniaze. Vtedy sa sťahoval do Prahy a predával svoje motorové vozidlo Mercedes ML. Kontaktoval teda po tomto predaji svedka K., že má záujem o pozemok a má aj peniaze. Následne zaplatil svedkovi K. v hotovosti 6.000,- €, peniaze vymieňal v banke v Hodoníne z Českých korún na eurá. Svedok K. mu to prezentoval tak, že sa jedná o zálohu na kúpnu cenu za pozemok. Potom išli na stretnutie ohľadne pozemkov, kde prvýkrát stretol obžalovaného na benzínovej pumpe. Následne si pozemky prehliadol, overil si ich vlastníctvo a dohodli sa na kúpe s tým, že so zavkladovaním sa bude čakať, kým doplatí celú kúpnu cenu. Celá idea, resp. dohoda bola taká, že on zaplatí za pozemok 25.000,- €, následne v nejakej dobe sa na pozemok nájde kupec, pričom pozemok sa prevedie na kupca so ziskom ďalších 5.000,- €. Tým kupcom mohol byť aj svedok K., keď ten rozbehne podnikanie s pohonnými hmotami a so zisku vyplatí poškodeného. Potom zaplatil prvú sumu 7.000,- € a čakal na doplatok z leasingovej spoločnosti, ktorý keď odstal, zaplatil ďalších 12.000,- €. Peniaze posielal, resp. vkladal na účet uvedený v kúpnej zmluve, ktorú pripravil obžalovaný, ktorý bol účtom manželky obžalovaného. Pri vklade sumy 12.000,- € v Piešťanoch podpisoval kúpne zmluvy na pozemok a ostal prekvapený, že tie ešte nie sú podpísané majiteľom pozemku. Tam mal podľa dohody svedok K. doniesť aj úplne na začiatku zaplatenú zálohu 6.000,- €, aby celková ním zložená suma bola 25.000,- €, čo však neurobil. Na druhý deň volal, že peniaze už nemá a aby mohla prebehnúť úspešne celá transakcia, žiadal ďalších 6.000,- €. Následne sa všetci stretli v Auparku v Piešťanoch, kde svedok K. priznal, že obžalovaný nevedel o tej úplne na začiatku zaplatenej zálohe 6.000,- €, ktorú on už minul, pričom dôvodil tým, že išiel po naftu do Poľska, kde havarovala cisterna. Obžalovaný vtedy alebo už po vklade 12.000,- € na účet (tento rozpor vo výpovediach poškodeného sa nepodarilo odstrániť postupom podľa ) požadoval doplatiť ešte 6.000,- €, aby transakcia prebehla. Potom hľadali možné riešenia, ako získať ďalších 6.000,- €, pričom on predával vtedy aj druhé auto, VW Golf. Súhlasil teda, že ak predá toto auto, doplatí aj 6.000,- €, ktoré mu mal neskôr vrátiť svedok K. z obchodu s pohonnými hmotami. Toto auto ale nepredal, peniaze nemal a pozemok preto stále nebol na neho prevedený. Potom ale po nejakých dvoch dňoch videl v televízii, že obžalovaný je trestne stíhaný v súvislosti s pozemkami. Dostal strach, nedarilo sa mu riadne komunikovať s obžalovaným a svedkom K., kde problémom bol práve svedok K., ktorý sa vykrúcal, stále vravel, že nemá žiadne peniaze. Začal mať preto podozrenie, že ide o podvod a tak začiatkom roka 2018 cez SMS napísal o tomto podozrení obžalovanému s tým, aby sa to urovnalo. Ten aj navrhol nejaké

možnosti ako splátkový kalendár, ale k ničomu nedošlo a veci sa pohli až vtedy, keď to oznámil polícii. Potom mu v priebehu trestného konania bolo vrátených postupne celých 19.000,- €. Pokiaľ si uplatnil nárok na náhradu škody 8.700,- €, pričom nevrátená zostala na začiatku svedkovi K. zaplatená záloha 6.000,- €, k tomuto rozporu uviedol, že časť tejto sumy je tá záloha a zvyšok 2.700,- € je suma, ktorú mu dlžil svedok K., keď si priebežne od neho požičiaval peniaze na podnikanie. Práve preto mu svedok K. podpísal papier o prevzatí 8.700,- € ako doklad o tom, že peniaze prevzal. Ten papier sa volal zmluva o prevzatí peňazí a bol podpísaný 22.12.2017. V ten istý deň bola podpísaná aj zmluva o pôžičke na tú istú sumu. Dôvodom bolo, že on požadoval zmluvu o prevzatí peňazí a svedok K. požadoval zmluvu o pôžičke. Suma 8.700,- € ale nikdy nebola vyplatená obžalovanému, a teda túto sumu mu dlží svedok K., ktorý ju v hotovosti prevzal. Ani suma 6.000,- € a ani suma 8.700,- € však neboli uvedené v kúpnej zmluve ako časť zaplatenej kúpnej ceny. Nárok na náhradu škody 8.700,- € si uplatnil aj voči svedkovi K. v konaní, kde bol ten odsúdený, s uplatneným nárokom však bol odkázaný na civilný proces. Nárok si v civilnom procese neuplatnil, nakoľko má v inej veci vedomosť o tom, že svedok K. má exekúciu, ktorá bola zastavená preto, lebo je nemajetný. Pokiaľ ide o samotnú trojstrannú dohodu, podpis je síce jeho ale on ju nepodpísal, prvýkrát ju videl v priebehu vyšetrovania.

Svedok K., ktorého trestná vec za skutky na prakticky totožnom skutkovom základe, ako bola podaná obžaloba na obžalovaného, bola vylúčená a prejednaná v samostatnom konaní a vo veci bol právoplatne odsúdený, uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku 2021, považuje ho za priateľa. Spoznali sa cez známeho. Pokiaľ ide o skutok, za ktorý je stíhaný obžalovaný, v plnej miere sa k tejto trestnej činnosti priznal a oľutoval ju a teraz vypovedá ako svedok. Pokiaľ ide o poškodeného, toho pozná 10 až 15 rokov, pričom si v minulosti chcel od neho požičať financie. Keďže poškodený požadoval zábezpeku, oslovil obžalovaného, ktorý bol vlastníkom pozemku, aby ho za týmto účelom poskytol. Trojstrannú dohodu sfalšoval on, pričom všetkých uviedol do omylu. S poškodeným a obžalovaným predtým nemal obchodné aktivity. Obžalovaný ho napadol preto, lebo vedel, že má nejaké pozemky, vedel o aké pozemky ide a vedel to aj poškodený, bol o tom znalecký posudok, pričom poškodený si to ďalej chcel aj sám preveriť. Pokiaľ ide o falšovanie trojstrannej dohody, obžalovaný mal byť sprostredkovateľom, pričom k falšovaniu sa uchýlil pre to, aby mal istotu, že obchod s poškodeným vyjde a aby bol obžalovaný kľudný, že je všetko vysporiadané. Ostatní ale nevedeli o sfalšovaní trojstrannej dohody. Celková suma pôžičky bola 25.000,- €, pričom bola poškodeným vyplatená v sumách 6.000,- € 07.11. a následne v dvoch častiach 7.000,- € a 12.000,- €, ktoré sumy obžalovaný poškodenému vrátil. Tých pôvodných 6.000,- € zostalo nezaplatených. Pokiaľ ide o to, prečo poškodený požadoval 8.700,- €, nevedel prečo, prvá pôžička od neho bola 6.000,- €. O tejto obžalovaný nevedel. Čo sa týka kúpnej zmluvy medzi T. ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim, podľa článku III. bod 2. suma 5.000,- € nebola pri ohliadke zložená, podľa článku III. bod 3. suma 7.000,- € bola poškodeným zaplatená na účet, ktorým disponoval obžalovaný a podľa článku III. bod 4. suma 18.000,- € mala byť doplatkom, z ktorého bola zaplatená len suma 12.000,- €. Škodu, ktorú spôsobil poškodenému, je ochotný uhradiť.

Svedok T. popísal, že sa s obžalovaným pozná asi 6 rokov, býval vtedy v podnájme, kde sa stretli. Mali kamarátsky vzťah, ale už sa na neho hnevá, pretože mu požičal peniaze, ktoré ostali nevrátené. Pozemok v Kráľovej pri Senci síce mal napísaný na seba, ale jednalo sa o zábezpeku za pôžičku obžalovanému, čo bolo celkom asi 38.000,- €. Tento pozemok mal na seba napísaný asi 2 roky. Potom prišiel obžalovaný s tým, že má kupujúceho, že to treba prepísať a vráti mu peniaze. U notára potom s obžalovaným asi v lete 2018 niečo podpísal, zrejme ho splnomocnil, aby mohol pozemok predať bez jeho vedomia. Celé to bol predstieraný prevod, nie reálna kúpa pozemku. Začalo to ešte v roku 2015 tak, že obžalovaný potreboval peniaze na dokončenie domu, ktorý mu aj ukázal a on zas potreboval od obžalovaného vybaviť zlegalizovanie iného pozemku. Dohodli sa teda, že on si v banke akože za účelom kúpy pozemku zoberie pôžičku, ktorú následne požičia na 30 dní obžalovanému a ten mu peniaze vráti a zabezpečí legalizáciu toho iného pozemku. Keď dlhšie peniaze obžalovaný nevracal, ponúkol ako zábezpeku prepis pozemku v Kráľovej pri Senci, čo akceptoval. Vlastníctvo nejakého pozemku musel zdokladovať aj banke, nakoľko pôžička bola na ten účel určená. Jeho vlastníctvo pozemku v Kráľovej pri Senci teda predstavovalo tak zábezpeku pre neho za obžalovanému už skôr požičané peniaze, ako aj akýsi dôkaz potrebný pre banku, aby sa zdokladovalo splnenie účelu pôžičky. Po 4 rokoch mu však z toho obžalovaný vrátil len sumu 15.000,- €. To bolo ešte v roku 2015, pričom pôvodne si to obžalovaný požičal na 30 dní.

Svedkyňa K., manželka obžalovaného po tom, ako mu bolo vznesené obvinenie, využila jej zákonné právo a odmietla vo veci vypovedať.

Svedok F. si vzhľadom na odstup času toho pamätal už len veľmi málo, s určitosťou ale povedal, že mu boli ponúknuté na predaj pozemky v obci Kráľová pri Senci a v Bratislave, pričom podľa slov ponúkajúceho boli pozemkami stavebnými, alebo určenými na zástavbu. Po miestnom zisťovaní, rozhovore na miestnom obecnom úrade ale zistil, že toto sa nezakladá na pravde, a preto ponuku odmietol. Jeho známy, poškodený, ktorý ho aj prvotne o tejto možnosti informoval, ku kúpe pristúpil, o čom ho informoval už v čase, keď boli na miestnom zisťovaní. Vtedy sa všetci stretli na čerpacej stanici a odtiaľ išli na to miestne zisťovanie. Pôvodne to mala byť kúpa s možnosťou spätnej kúpy, nakoľko predávajú argumentoval, že potrebuje urýchlene finančné prostriedky na zaplatenie iných záväzkov a následne by podľa jeho slov tieto hodnotné stavebné pozemky kúpil na späť samozrejme s vyššou cenou. Medzi týmito cenami bol výrazný rozdiel, obchod sa javil ako veľmi výhodný. Jeho nakoniec odradilo zistenie na obecnom úrade v Královej pri Senci, že ešte nejde o stavebné pozemky. Pozemkov v Bratislave mu boli ponúknuté až po tom, ako predávajúceho informoval, že pozemky v Královej pri Senci neboli ešte stavebnými pozemkami, boli bez inžinierskych sietí a nemali teda hodnotu, ktorú on tvrdil. Ani pozemky v Bratislave neboli ešte stavebnými pozemkami, čo sa zas dozvedel zo stavebného úradu v Bratislave. Nebol si istým, či už na miestnom zisťovaní v Kráľovej pri Senci mu poškodený potvrdil, že dal vopred za pozemky peniaze a mali sa následne podpisovať zmluvy, zrejme áno. V Kráľovej pri Senci jednali zrejme s obžalovaným, nevie to však určite. Išlo o osobu tmavšej pleti, približne 180 cm vysokú, športovo oblečenú, s kratšími tmavými vlasmi. Podľa jeho vyjadrenia zastupoval predávajúceho. Informácia o tom, že pozemky zmenia charakter na pozemky stavebné, resp. že v danej lokalite je predpoklad na výstavbu rodinných domov mu poskytol starosta obce, táto však bola v rozpore s informáciou, ktorú mu poskytla pracovníčka obecného úradu, ktorá ho informovala, že so zmenou územného plánu nesúhlasí väčšina poslancov obecného zastupiteľstva.

Svedok E. sa sám bližšie ku skutkom, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, nevedel vyjadriť. Bol konateľom a spoločníkom spoločnosti AdLease, s.r.o.. 10.11.2017 bola z účtu vedeného na meno svedkyne K., ktorého disponentom je obžalovaný, prevedená suma 2.000,- € na účet, ktorého majiteľom je spoločnosť AdLease, s.r.o. Z minulosti poznal svedka K., s ktorým sa spoznal cez jeho syna, s ktorým pracoval v reštaurácii. Potom začal podnikať v oblasti sprostredkovanie úverov a leasingov na motorové vozidlá cez spoločnosť Quatro, pričom leasing na auto vybavoval aj pre syna svedka K.. V tom čase sa ho svedok K. opýtal, či by nemal záujem o to, aby spoločnosť AdLease zobrala úver na kúpu polyfunkčnej budovy pri Bratislave, ktorú by prerobili a ubytovali tam nejakých robotníkov a tak na tom zarábali. S tým súhlasil a tak ho potom zobral do jednej spoločnosti, myslí, že Gepard, kde požiadal o úver, ale tento mu zamietli. Následne na to prišiel svedok K. s ponukou, že by potreboval peniaze na rozbeh podnikania, chcel kupovať pohonné hmoty a tieto následne predávať po čerpacích staniciach. Pýtal sa ho, či by nevedel niekoho osloviť kto by mu zafinancoval tento rozbeh podnikania, že by potreboval nejakých 20

- 30.000,- eur a že ako záruku vie založiť pozemky v hodnote okolo 90.000,- eur v Kráľovej pri Senci. Ak by na to niekoho zohnal, tak mu sľúbil nejakú províziu. Potom sa aj bol pozrieť so svedkom K. na tieto pozemky v Kráľovej pri Senci, kde stretol aj obžalovaného, ktorý mal byť majiteľom týchto pozemkov. Potom cez internet skúšal ponúknuť tieto pozemky súkromným investorom, jedného aj našiel a spoločne s obžalovaným išli aj na stretnutie na tie pozemky, lenže tomu pánovi sa nepáčilo umiestnenie týchto pozemkov, keďže cez ne išlo elektrické vedenie. Vedľajšie pozemky sa mu pozdávali, ale tie podľa obžalovaného patrili jeho manželke, a tak sa s tým investorom dohodli, že sa ich pokúsi s manželkou vymeniť, ale nič z toho nebolo. Svedkovi K. potom povedal, že nikoho iného na to nezohnal a že to nikto nechce, lebo ide cez to elektrické vedenie a tie pozemky tak nemajú takú hodnotu ako tvrdí, na čo mu on povedal, že si ide na pozemky spraviť znalecký posudok a požiadal ho, či by mu na to nepožičal 3.500,- €, čo odmietol. Asi dve hodiny na to mu zavolal, že v akej banke má účet, že mu jeho kamarát pošle 2.000,- € na ten znalecký posudok. Súhlasil s poslaním na účet spoločnosti AdLease, s.r.o. 2.000,- €, ktoré vtedy aj prišli, ktoré vybral a odovzdal svedkovi K.. Od tej doby si svedok K. od neho požičal na viackrát peniaze od 10,- do 100,- €, celkovo asi aj 2.000,- €, pričom mu tvrdil, že ich potrebuje na rôzne účely. Potom sa odsťahoval do Bratislavy a už s ním stratil kontakt.

Svedok X. o skutkoch, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, nevedel nič. Svedok K. bol raz u neho s tým, že má zámer si od neho prenajať nejaké autá a cisterny. Menil to, raz to mala byť cisterna, potom plachtový náves. Dal mu ponuku na tento prenájom na čo mu svedok K. povedal, že keď bude mať na to financie, tak sa ozve. Hovoril mu vtedy, že autá nie sú problém, ale problémom môžu byť návesy, preto sa to z jeho strany trošku natiahlo, asi nejaké dva mesiace a potom sa ďalej k tomu už nevrátili, lebo zrejme nemal financie. Pokiaľ mu niekto nezloží zábezpeku a nepodpíše s ním zmluvu, tak pre neho

obchod neexistuje. S myšlienkou o prenájme áut a cisterien prišiel svedok K. asi v októbri alebo novembri XXXX, chvíľku to trvalo, nakoľko je problém zohnať takú cisternu, no naposledy sa o tom bavili nejak v januári 2018. Na prenájom cisterny tam treba zábezpeku 2 mesiace nájmu dopredu plus prvé mesačné nájomné. Prenajať si to chcel na spoločnosť RELIP, s.r.o., na ktorú mu robil ponuku nájmu. Svedok K. vtedy hovoril, že rozbieha obchod s naftou, pričom jeho to zaujímalo len z technického hľadiska, aby vedel, aké parametre má mať auto či cisterna.

Zo zápisnice o vydaní veci, trojstrannej dohody a v prípravnom konaní vypracovaných znaleckých posudkov vyplynulo, že obžalovaný bol vyšetrovateľom pri výsluchu 30.04.2018 za účasti nezúčastnenej osoby a po príslušnom poučení podľa vyzvaný na vydanie trojstrannej dohody bližšie popísanej v skutkovej vete rozsudku a túto dobrovoľne vydal. Podpis na tejto trojstrannej dohode bol síce pravým podpisom poškodeného, zároveň sa však ohľadne trojstrannej dohody jednalo o pozmenenú listinu, keď ku pravému podpisu poškodeného na strane 2 bola dodatočne pripojená prevažná časť textu (celá strana 1 a aj časť strany 2). Plnomocenstvom z 13.06.2018 svedok Král ako budúci predávajúci v šiestom rade a spoluvlastník dvoch pozemkov v katastrálnom území Krmeš splnomocnil obžalovaného na všetky právne úkony súvisiace s týmito pozemkami, keď budúcim kupujúcim mala byť spoločnosť Value Investments s.r.o..

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s (podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať), súd aj so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa , okrem iného i so zreteľom na zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“) dospel k záveru, že skutky, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, nie sú trestným činom, a preto aplikujúc obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvotne poukazuje na znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. a trestného činu marenia spravodlivosti podľa 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák.:

Objektom skutkovej podstaty trestného činu podvodu je záujem na ochrane majetku, ako vyplýva z označenia štvrtej hlavy Tr. zák. i pomenovania predmetného trestného činu. Jeho objektívnou stránkou je konanie páchateľa spočívajúce v tom, že páchateľ tohto trestného činu na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku aspoň malú škodu. Naproti tomu objektom skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti je záujem na ochrane poriadku vo verejných veciach, konkrétne na nerušení činnosti orgánov verejnej moci, ako vyplýva z označenia ôsmej hlavy, piateho dielu Tr. zák. i pomenovania predmetného trestného činu. Jeho objektívnou stránkou je konanie páchateľa spočívajúce v tom, že páchateľ tohto trestného činu v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. Subjekt skutkovej podstaty oboch týchto trestných činov je vymedzený všeobecne („kto“), tzn., že tohto trestného činu sa môže dopustiť ktokoľvek, kto je trestne zodpovedný a svojim konaním naplní ďalšie znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, pričom z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty oboch týchto trestných činov sa vyžaduje, aby páchateľ tohto trestného činu konal úmyselne (§ 17 Tr. zák.), a to buď vo forme priameho (§ 15 písm. a) Tr. zák.), alebo vo forme nepriameho (§ 15 písm. b) Tr. zák.) úmyslu.

Na tomto mieste súd uzatvára, že na podklade vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že skutok (ako taký) uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby sa stal. Toto vyplynulo z výpovedí obžalovaného, poškodeného i svedka K., ako aj z listinných dôkazných materiálov na hlavnom pojednávaní oboznámených. Nevyvstali teda odôvodnené pochybnosti o jednotlivých odovzdaných sumách a momentoch ich odovzdania.

Na druhej strane ale súd dospel k záveru, že predmetné skutky nie sú trestným činom, pričom toto odôvodňuje osobitne ku každému stíhanému trestnému činu.

K stíhanému prečinu podvodu:

Podľa podanej obžaloby sa obžalovaný mal podvodu dopustiť tým, že uviedol poškodeného do omylu tým, že kúpnu zmluvu na pozemok, ktorým mala byť zabezpečená pôžička pre svedka K. v sume

25.000,- €, nedal podpísať predávajúcemu a zavkladovať, čo ani nikdy nemal mať v úmysle a tým mal poškodenému spôsobiť škodu 25.000,- €. Dokázané ale bolo, že svedok K. najskôr žiadal obžalovaného o poskytnutie pôžičky 25.000,- € na rozbeh podnikania s pohonnými hmotami. Keďže ale obžalovaný vtedy nemal financie, ponúkol mu, aby si našiel nejakého veriteľa, ktorý by mu peniaze požičal a on je ochotný mu zabezpečiť ručenie jedným z pozemkov v Kráľovej pri Senci v hodnote 50- až 55.000,- €. Následne sa svedok K. stretol s poškodeným, kde toho požiadal o poskytnutie pôžičky 25.000,- € na rozbeh podnikania s pohonnými hmotami, ktorá mala byť zabezpečená pozemkom v hodnote 50.000,- €, ktorý mal patriť obžalovanému, resp. mal byť pre jeho rozvod napísaný na jemu blízku osobu, svedka T.. Za dva mesiace sa mali peniaze poškodenému vrátiť aj so ziskom 5.000,- €. Poškodený s touto ponukou súhlasil, a teda následne išiel poškodený so svedkom K. do Hodonína v Českej republike, kde po vybratí finančnej hotovosti a jej výmene za eurá vyplatil svedkovi K. 6.000,- €. Potom išli spoločne do Senca, kde sa na benzínovej pumpe stretli s obžalovaným a všetci spolu išli do Kráľovej pri Senci, kde obžalovaný ukázal poškodenému pozemok, o ktorom mu tvrdil, že bude stavebným pozemkom a že jeho hodnota je 50.000,- € a ktorým mala byť zabezpečená pôžička pre svedka K.. Následne poškodený vyplatil časť pôžičky vo výške podľa kúpnej zmluvy 7.000,- € na účet manželky obžalovaného, ktorého disponentom bol obžalovaný a potom sa obžalovaný, poškodený a svedok K. stretli v Piešťanoch, kde poškodený v banke vložil na totožný účet ďalšiu časť pôžičky vo výške podľa kúpnej zmluvy 12.000,- €. Tam aj ako kupujúci podpísal kúpnu zmluvu na pozemok, kde ale bola kúpna cena 30.000,- € až aj so zarátaným ziskom, tá ale ešte nebola podpísaná predávajúcim. Na ďalší deň sa poškodený dozvedel o tom, že prvých 6.000,- € použil svedok K. pre seba a nie na vyplatenie poslednej časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a potom aj to, že obžalovaný trvá na doplatení tých 6.000,- € a až potom dá podpísať zmluvu predávajúcemu a podá návrh na vklad, čo sa potvrdilo pri ďalšom ich stretnutí v Piešťanoch, kedy sa aj dohodli na tom, že poškodený zoženie 6.000,- € z predaja auto VW Golf, ktoré mu potom svedok K. vráti z rozbehnutého podnikania s pohonnými hmotami. Keďže ale auto nepredal a peniaze nezohnal, obžalovaný návrh na vklad nepodal a po tom, ako poškodený žiadal od neho vrátiť zaplatené peniaze, mu postupne splatil 19.000,- €. Ak mal za to, že prvých 6.000,- € mala byť prvá splátka podľa kúpnej zmluvy a naopak obžalovaný mal za to, že ešte musí poškodený doplatiť ešte 6.000,- €, ako zvyšnú časť pôžičky 25.000,- €, čo ale neurobil, a preto on nedal zavkladovať kúpnu zmluvu, treba zdôrazniť, že okrem toho, že svedok K. za toto konanie bol právoplatne odsúdený, zhodol sa poškodený s ním v tej časti výpovede, že obžalovaný o tom, že poškodený svedkovi K. ešte skôr požičal 6.000,- € na začiatku vôbec nevedel. Pri prvom stretnutí a až do zaplatenia 12.000,- € mu to nepovedal ani poškodený a ani svedok K.. Naopak, poškodený najneskôr po zaplatení 12.000,- € vedel, že obžalovaný trvá ešte na doplatení 6.000,- €, aby dal podpísať kúpnu zmluvu predávajúcemu a podal návrh na vklad. Keďže obžalovaný sám nebol „v obraze“, bol mu zamlčaný už existujúci dlh svedka K. voči poškodenému najmenej v sume 6.000,- € (poškodeným uplatnenému nároku na náhradu škody v sume 8.700,- € sa bude súd venovať ešte nižšie) a nebolo uhradených posledných 6.000,- €, teda nebola splnená podmienka, ktorá mala byť splnená aby došlo k prepisu pozemku na poškodeného, je len logickým výsledok, že obžalovaný, sám uvedený do omylu ohľadne spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, nezabezpečil prepis pozemku na poškodeného do času kým nebude uhradených 6.000,- € na účet. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sumu 19.000,- € od poškodeného, ktoré prišli na účet jeho manželky, ktorým on nedisponoval, ihneď poškodenému nevrátil, nakoľko tieto už nemal, lebo ich vybral a odovzdal svedkovi K.. V žiadnom prípade preto nemožno uzavrieť, že by bolo dokázané, že obžalovaný od začiatku úmyselne uvádzal poškodeného do omylu aby seba obohatil, ale dokonca ani, že mal v úmysle nevrátiť poškodenému zaplatené peniaze, ktoré mu postupne v celom rozsahu aj vrátil. K podpísaniu kúpnej zmluvy predávajúcim T. a následnému podaniu návrhu na vklad nedošlo z dôvodov na strane poškodeného, ktorý nedoplatil 6.000,- €. Z uvedeného je zrejmé, že nebola naplnená ani objektívna a ani subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného prečinu podvodu. Ďalej tiež považuje súd za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ústne dohody, ktoré boli medzi obvineným, poškodeným a svedkom K., uzatvárané nezodpovedajú písomným zmluvám, ktoré boli alebo mali byť uzatvorené. Poškodený napríklad okrem iného spomenul aj zmluvu o prevzatí peňazí, resp. o pôžičke, na základe ktorej mal 22.12.2017 od neho svedok K. prevziať sumu 8.700,- €. To ale nezodpovedalo realite, keďže už skôr mu mal požičať 6.000,- € (čo mala byť ním tvrdená záloha na kúpnu cenu) a ešte predtým mu mal požičiavať peniaze v menších sumách celkom 2.700,- €. Nepochybné teda je, že sumu 8.700,- € dlží poškodenému svedok K., ktorý to aj sám nespochybňuje, a teda nie je zrejmé, prečo sa zaplatenia tejto sumy poškodený domáha voči obžalovanému.

Záverom v načrtnutom smere ešte súd dopĺňa, že spletitosť a očividná neprehľadnosť dokázaných vzťahov medzi obžalovaným, poškodeným a svedkom K. (tiež netreba opomenúť svedka T.) sa

navyše vyznačovala výraznou mierou zanedbania bežnej opatrnosti tak, ako to predpokladá skoršia judikatúra súdov aplikovateľná na prejednávaný skutok (viď napr. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV , rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky , rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky alebo nález Ústavného súdu Českej republiky ), v obdobných prípadoch vylučujúca aplikáciu trestnoprávnych predpisov, keďže sa jedná o súkromnoprávny vzťah. Je totiž zrejmé, že obžalovaný mal požičať bez reálnej záruky nemajetnému svedkovi K. značné množstvo finančných prostriedkov 25.000,- €, ktoré ale sám nemal, a preto si ich požičal od poškodeného, na zabezpečenie ktorého záväzku zas mal slúžiť pozemok v Kráľovej pri Senci. Tiež obžalovaný podľa jeho vlastného vyjadrenia poškodenému vrátil 19.000,- €, hoc mu ich v skutočnosti nedlhoval on, ale svedok K.. Poškodený ešte predtým a bez vedomosti obžalovaného a reálnej záruky odovzdal nemajetnému svedkovi K., o ktorého nemajetnosti vedel, nakoľko ten mu mal z minulosti dlžiť viac peňazí, 6.000,- € a následne zrejme zaslepený vidinou zisku najskôr poslal na účet pre obžalovaného časť dohodnutej kúpnej ceny 7.000,- €, potom vložil na účet pre obžalovaného ďalšiu časť dohodnutej kúpnej ceny 12.000,- € a napokon nedoplatil jej poslednú časť, a tak kúpna zmluva na pozemok nebola daná na podpis predávajúcemu a nebol daný návrh na vklad v prospech poškodeného, ktorému nakoniec, síce s omeškaním, ale celých obžalovanému zaplatených 19.000,- € obžalovaným bolo aj vrátených. Treba opätovne zdôrazniť zištný motív konania obžalovaného dokázaný okrem iného tým, že sám mal požadovať, aby kúpna cena v kúpnej zmluve bola naoko zvýšená z 25.000,- € na 30.000,- €, aby on zo zisku, ktorý mal vyplynúť z ďalšieho predaja pozemku, nemusel platiť dane a odvody a zároveň samotný sľúbený zisk, ktorý pri poskytnutí 25.000,- € na dva mesiace mal byť 5.000,- €, čo možno považovať aj za úrok 100 % ročne, teda akúsi formu úžery.

K stíhanému zločinu mareniu spravodlivosti:

Obžalovanému sa ďalej prakticky kládlo za vinu, že počas jeho výpovede ako svedok v trestnom konaní vedenom vo veci zločinu podvodu podľa , Tr. zák. pod ČVS:ORP-137/2- VYS-TN-2018 predložil vyšetrovateľovi ako dôkaz listinu označenú ako „Trojstranná dohoda zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená podľa , a nasl. ()“, ktorá mala byť uzatvorená 27.11.2017 v Pezinku medzi poškodeným ako budúcim kupujúcim, J. K. ako dlžníkom a obžalovaným ako sprostredkovateľom a predávajúcim na základe plnej moci, o ktorej bolo následne zistené, že sa jedná o pozmenenú listinu, nakoľko táto bola vytvorená z druhej strany inej listiny už opatrenej pravým podpisom poškodeného, na ktorú bol dotlačený text trojstrannej dohody v znení, v akom ju obžalovaný predložil, pričom ten napriek tomu, že o jej pozmenení vedel, túto predložil ako právu za účelom podporenia svojej výpovede v danom trestnom konaní. Prvotne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto trojstrannú dohodu nemal obžalovaný vydať dňa 20.03.2018 na pracovisku kriminálneho polície OR PZ v Trenčíne, ale 30.04.2018 na 2. oddelení vyšetrovania na OR PZ v Pezinku. Nie je kardinálny problém ani v tom, že je otázne, kedy teda k vydaniu trojstrannej dohody obžalovaným došlo, nakoľko v zásade nie je pochybnosť o tom, že trojstranná dohoda bola obžalovaným vydaná dobrovoľne a ani v riešení otázky, do akej miery je falšovanie dôkazov súčasťou skutku, keďže obvinený zásadne môže aj klamať a má právo neobviňovať sám seba, do akej miery môže aj falšovať a brániť v získaní dôkazu. Podstata podľa názoru súdu spočíva v tom, že obvinený trojstrannú dohodu predložil na vyzvanie orgánu činného v trestnom konaní po poučení podľa o povinnosti vydať vec s tým, že ak vec nebude vydaná môže byť odňatá. Obvinený tak nevydal trojstrannú dohodu sám z vlastného popudu, ale na vyzvanie orgánu činného v trestnom konaní s tým, že ak ju nevydá bude mu odňatá. Je nepochybné, že ak by obvinený trojstrannú dohodu nevydal, ale by mu bola následne odňatá, nemôže sa dopustiť zločinu marenia spravodlivosti podľa Tr. zák., nakoľko trojstrannú dohodu on nepredložil. Obdobne ale nemohol naplniť znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa Tr. zák. ani tým, že ju vydal na vyzvanie podľa Tr. zák., keď ju nepredložil sám z vlastného popudu, ale vydal na výzvu orgánu činného v trestnom konaní. Totiž paradoxne, ak by ju obžalovaný vtedy nevydal, mohol by sa zase pre zmenu naopak vystaviť riziku, že by orgány činné v trestnom konaní mohli kvalifikovať takéto jeho konanie, odmietnutie vydať vec, ako zločin marenia spravodlivosti podľa Tr. zák. z dôvodu, že by bránil v získaní dôkazu. Len pokiaľ by bolo dokázané, že by sám obžalovaný trojstrannú dohodu sfalšoval alebo pozmenil, alebo by na takomto konaní nejakým spôsobom participoval, boli by na zváženie, či by sa nemohol dopustiť stíhaného zločinu marenia spravodlivosti. Bolo však dokázané výpoveďou obžalovaného a priznaním svedka K., že obžalovaný o sfalšovaní alebo pozmenení trojstrannej dohody nevedel.

Prihliadnuc na všetky vyššie uvedené závery súd obžalovaného spod obžaloby podľa písmeno b) oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.