Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/69/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: W. N., nar. 19.XX.XXXX, bytom G. XX/XX K. pri Y., o zaplatenie 284,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 29. októbra 2018, č. k. -67

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 284,08 Eur, (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (III).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal okrem zaplatenia priznanej sumy tiež i úrokov vo výške 28% ročne zo sumy 284,08 Eur od 27.7.2017 do zaplatenia, zo záväzkového právneho vzťahu strán, založeného Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.11.2015 (ďalej tiež len „zmluva“). Žalobca v podstatnom tvrdil, že na základe zmluvy zriadil a viedol pre žalovanú bankový účet, prostredníctvom ktorého jej poskytoval ďalšie bankové produkty a služby. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu porušila svoju zmluvnú povinnosť mať na účte dostatok prostriedkov, potrebných na realizáciu debetných operácii a na úhradu dohodnutých poplatkov, následkom čoho vzniklo na jej účte nepovolené prečerpanie v žalovanej výške, ktoré podľa zmluvných dojednaní vo Všeobecných obchodných podmienkach banky ( ďalej tiež len „VOP“) podliehalo úročeniu podľa Sadzobníka výške 28% ročne.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich týmto tvrdeniam žalobcu. Aplikoval naň ust. , , až 4, až 3, a , v znení neskorších zmien a doplnkov, a a , , v znení neskorších zmien a doplnkov, a , , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov; právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o bežnom účte, majúcej zároveň povahu zmluvy spotrebiteľskej, pri realizácii ktorého podľa jeho záveru vznikol žalovanej záväzok z nepovoleného prekročenia vo výške 284,08 Eur, povinnosť splniť ktorý jej preto bezo zvyšku uložil. Naproti tomu, na podklade záveru, že zmluva je v časti upravujúcej úroky neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti smerujúcej k zaplateniu úrokov. Rozpor dohody o úrokoch s dobrými mravmi pritom vyplynul podľa myšlienkového konštruktu súdu prvej inštancie z porovnania so štatisticky vykazovanou priemernou výškou úrokov, za ktoré poskytovali obdobné úvery

banky v čase uzavretia zmluvy. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti skonštatoval, že v zmluve dohodnuté úroky (28%) presahujú priemernú výšku úrokov (10,34%) viac ako dvojnásobne. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 procesným úspechom žalobcu v spore.

4. Len proti zamietavému výroku tohto rozsudku (II) podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v jej ostávajúcom rozsahu. V odvolaní žalobca vytkol napadnutému rozsudku nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia otázky platnosti/ neplatnosti dojednania strán o výške úroku v zmluve. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že úrok vo výške 28 % ročne podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a v súvisiacej argumentácii upriamil pozornosť na nevyhnutnosť posudzovať výšku úroku v kontexte aj ostatných úverových nákladov, spadajúcich pod pojem odplaty za spotrebiteľský úver v zmysle ust. . Celkové náklady úveru, premietnuté v údaji o RPMN, podľa odvolacej argumentácie žalobcu, neprevyšujú dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN na trhu. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Vyhovujúci výrok rozsudku (I) nakoľko nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť ( C.s.p a ust. a contrario ), nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému zamietavému výroku a závislému výroku o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné.

8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. , nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky platnosti dohody strán o výške úroku v úverovej zmluve. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Podľa ust. , v znení neskorších zmien a doplnkov (s účinnosťou od 1.6.2014 - pozn. odv. súdu), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa ust. veta prvá nar. vl. č. v znení neskorších zmien a doplnkov, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

11. Podľa ust. nar. vl. č. v znení neskorších zmien a doplnkov, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je

12. Súd prvej inštancie vystaval záver o neplatnosti dojednania strán o úroku v úverovej zmluve vo výške 28 % na zistení, že podľa zverejnených štatistických údajov predstavovala v rozhodnom čase (v čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková sadzba pri obdobných úveroch poskytovaných obchodnými bankami 10,34 % a na úvahe, že táto disproporcia predstavuje viac ako dvojnásobné prevýšenie oproti obvykle uplatňovaným bankovým úrokom, a preto odporuje dobrým mravom. Tomuto spôsobu právneho posúdenia veci je potrebné vytknúť, že v ňom súd prvej inštancie konfrontoval dohodu o úrokoch s dobrými mravmi, ktoré nepredstavujú alternatívu zákonnosti, ale vždy len krajný spôsob právneho posúdenia veci pokiaľ zákonná úprava inak nevytvára priestor pre účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv. V danom prípade ale výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľských zmlúv upravovalo citované ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy tak, že na základe odkazu v tejto norme je najvyššia prípustná výška odplaty explicitne ustanovená vykonávacím predpisom - ust. nar. vl. č. , v znení neskorších zmien a doplnkov. Nakoľko súd prvej inštancie vec neposúdil podľa týchto predpisov, ktoré sú pre záver o platnosti dojednania o výške úrokov nezastupiteľné, možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu postihnuté podstatnou právnou vadou.

13. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami pri preskúmavaní dohody strán o úroku v zmluve, neposúdil je platnosť v spektre rozhodujúcich zákonných kritérií, v dôsledku toho nevenoval náležitú pozornosť, a preto neustálil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre záver o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. neostávalo iné, než rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, a tiež v závislom výroku o trovách konania ( ), zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti ostávajúcej časti predmetu konania (úrokov). K tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. , súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

15. V novom rozhodnutí vo veci sa súd prvej inštancie vysporiada so všetkými trovami, včítane trov odvolacieho konania ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.