Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Tk-1-2018.pdf
PDF · 620.16 KB
Case nature
Area
Subarea
22Tk/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a členov senátu JUDr. Drahomíra Caroline Boháčiková a Miroslava Bada, v trestnej veci obž. U. R., pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2020 v Žiline, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
U. R. G. Q. Á. B. , nar. XX. XX. XXXX F. L., trvale bytom F., Ul. X. Č.. Q. XXXX/ X, okr. L., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina,
j e v i n n ý , ž e
1/ najmenej od začiatku roku 2014 do 18.10.2017 na viacerých miestach v mestách F. a L., okres L., predával mnohým osobám, medzi nimi aj v tom čase mladistvému L. Z., nar. XX.XX.XXXX, rôzne syntetické, aj vysoko návykové, psychoaktívne látky, medzi nimi látku užívateľmi označovanú ako „FIREBALL“ alebo ?-PVP (?-pyrolidínovalerofenón), ktorej systémový názov je 1- fenyl-2-(1-pyrolidinyl)-1-pentanón), resp. látku ?-PHP (?-pyrolidínohexanofenón), ktorej systémový názov je 1-fenyl-2-(pyolidín-1-yl)hexanón, látku označovanú užívateľmi ako „Bylinky“, (AB-FUBINACA, systémový názov N-(1-amino-3-metyl-1-oxobután-2-yl)-1-(4-fluorobenzyl)-1H-indazol-3-karboxamid), pričom látky ?-PVP a AB FUBINACA sú uvedené aj v prílohe č. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 121/2015 Z. z. zo 14. mája 2015, ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok, za ktoré mu bolo odberateľmi, medzi ktorými sú aj následní distribútori týchto látok (minimálne C. R.Č., nar. XX.XX.XXXX), platené jednak peniazmi, ako aj vecami pochádzajúcimi z trestnej činnosti páchanej inými osobami, kde obžalovaný následne časť výnosu z predaja uvedených látok investoval do kryptomeny bitcoin, prostredníctvom ktorej cez internet čiastočne realizoval nákup ďalších psychoaktívnych návykových látok určených na ďalší predaj, z časti výnosu z predaja týchto látok si financoval a zabezpečoval všetky svoje materiálne a iné potreby, nakoľko iný zdroj príjmu nemal, pričom 11.09.2015 za sumu 36.400,-€ na podklade kúpnej zmluvy nadobudol výlučné vlastníctvo k dvojizbovému bytu č. XX, vo vchode č. 5, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, v katastrálnom území F., obec F., okres L., postavenom na parcelách registra „C“ č. XXX/X, č. XXX/ X, č. XXX/X a č. XXX/X, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom uvedeným v podiele 3553/104840, tiež v období od roku 2014 do polovice roku 2017 postupne nadobudol vlastníctvo k siedmim osobným motorovým vozidlám, a to zn. ŠKODA Super B, VIN: A., zn. AUDI A5, VIN: Z., zn. ŠKODA Octavia, VIN: A., zn. AUDI A5 VIN: Z., zn. DAF FA, VIN: H., zn. AUDI Q7, VIN: Z., a ostatne 24.05.2017 za sumu 26.000,-€ nadobudol vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu zn. ŠKODA Octavia RS, šedej farby, ev. č. L.-XXXEH, VIN: A., rok výroby 2015, a časť výnosu z predaja uvedených látok vo výške 95.870,-€ ukrýval v trezore, ktorý mal uschovaný v rodinnom dome jeho matky C. R., nar. XX.XX.XXXX, v L. - U. na Ul. T.. L. XXXXX/XX, pričom časť uvedenej hotovosti plánoval použiť na kúpu ďalšieho motorového vozidla a bytu,
2/ od presne nezistenej doby do 18. 10. 2017 do 22.35 h, kedy bola na základe príkazu Okresného súdu Martin. sp. zn.: G.-F.-XX-X/XXXX vykonaná domová prehliadka v ďalej špecifikovanej nehnuteľnosti, vo F. na Ulici X. Č. Q. XXXX/X, v byte číslo XX, ktorého jediným vlastníkom je obvinený, teda v mieste svojho trvalého bydliska, na chladničke nachádzajúcej sa v kuchyni spojenej s obývačkou prechovával 2 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 50,-€ so sériovým číslom X76198172744 a sériovým číslom X76198172744, 1 ks eurobankovky v nominálnej hodnote 20,-€ so sériovým číslom NA3311566011, v druhej poličke čiernej skrinky nachádzajúcej sa v kuchyni spojenej s obývačkou prechovával 1 ks eurobankovky v nominálnej hodnote 20,-€ so sériovým číslom SC 3311566056 a 2 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 50,-€ so sériovým číslom SD0754848430 a sériovým číslom SD 0754848436, pričom na uvedenej poličke, v čiernom obale na DVD, taktiež prechovával 2 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 50,- € so sériovým číslom SD 0754848301 a sériovým číslom SD 0754848434, 2 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 50,-€, obe s rovnakým sériovým číslom X76198172744, 4 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 20,-€, všetky s rovnakým sériovým číslom SC 3311566056, 7 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 20,-€, všetky s rovnakým sériovým číslom BA3311566356, a v poličke skleneného stolíka nachádzajúceho sa v kuchyni spojenej s obývačkou prechovával 2 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 50,-€ so sériovým číslom SD 0754848325 a sériovým číslom SD 0754848438, 4 ks eurobankoviek v nominálnej hodnote 20,-€ s rovnakým sériovým číslom NA 3311566011, 1 ks eurobankovky v nominálnej hodnote 20,-€ so sériovým číslom BA 3311566356, a tiež do 14.15 h 18.10.2017, kedy bola obžalovanému obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods. 1 Tr. por. a vykonaná osobná prehliadka u seba prechovával 1 ks eurobankovky v nominálnej hodnote 20,-€ so sériovým číslom NA 3311566011, pričom všetky uvedené zaistené bankovky boli následne predložené na skúmanie do Národnej banky Slovenska, kde bolo po ich analýze zistené, že sa jedná o podarené falzifikáty eurobankoviek so stupňom kvality „3“, ako aj menej podarené falzifikáty so stupňom kvality „4“,
t e d a
v bode 1/
- podporoval a šíril zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu a taký čin spáchal aj na chránenej osobe - dieťati,
- príjem pochádzajúci z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu, zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti, zmariť jeho zaistenie na účely jeho prepadnutie, ukrýval, užíval, spotreboval, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a získal ním pre seba prospech veľkého rozsahu,
v bode 2/
- sebe zadovážil falšované peniaze a také peniaze prechovával,
č í m s p á c h a l
v bode 1/
- zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
- obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
v bode 2/
- zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 233 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného U. R. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák., § 32 písm. e) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému U. R. aj trest prepadnutia majetku.
Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému u k l a d á aj ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. bude obžalovaný p o v i n n ý po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu v lehotách určených probačným a mediačným úradníkom.
odôvodnenie:
Dňa 05.04.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Martin na Okresný súd Žilina obžalobu sp. zn. 2Pv 212/17/5506 - 135 zo dňa 05.04.2018 na obv. U. R. v bode 1/ pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. U. R., svedkov C. R., P. C. D., D. W., Q. N. U., L. N., Bc. S. W., F. D., V. P., U. K., R. F., C. U., T. E., T. P., S. C., L. A., U. M., L. W., L. W., C. R., L. Z., výsluchom znalca prof. MUDr. Novomeského PhD., Ing. Ingrid Šestákovej, Mgr. Ivana Bacigála, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania N. K., U. N., I.. L. T., F. D., prečítaním odborných vyjadrení, znaleckých posudkov a oboznámením listinných dôkazov.
Obž. U. R. na hlavnom pojednávaní dňa 29.05.2018 uviedol, že trvalý pobyt má evidovaný v byte na ul. 1. N.. brigády XXXX/X, vo F., kde býval pred vzatím do väzby. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Nepoberal podporu v nezamestnanosti ani sociálne dávky. Nemal žiaden príjem, žil z toho, čo dostal od matky. Ku skutku odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2019 tvrdil, že v minulosti asi dva tri mesiace pracoval pri zbere ovocia v Taliansku. Potom pracoval krátko aj na dohodu ako biletár na diskotéke a ako skladník. Trvalejšiu prácu si našiel až u L. J. v predajni Hypnotic, kde predával látky, ktoré neboli zakázané. Išlo o obchod, ktorého predchodcom boli crazy shopy a euforia shopy. Klienti, ktorým tieto látky predával mu tvrdili, že predáva normálnu vec. Vedel o tom, že sú to ľudia z drogovej scény. Títo mu tvrdili, že tieto látky sa v krvi a v moči neukazujú, pričom niektorí chodievali aj na probáciu, kde ich kontrolovali. Nevedel uviesť prečo ho títo ľudia vyhľadávali. V crazy shope mal plat 500 - 600,- Eur, neskôr 1.000,- Eur + 6 % z predaja. V obchode boli denné tržby 150 - 300,- Eur. Chodili k nemu konzumenti z viacerých okresov, ktorí ho poznali. Postrehol, že crazy shopy zatvárali v roku 2012, ale nevenoval tomu pozornosť. J. sa za predaj týchto látok následne ocitol vo väzbe v ktorej bol asi rok. Predával látky Pripradol a Pyrovarelon. Keď ho prepustili, tvrdil mu, že to, čo sa mu kládlo za vinu, že nešlo o nič nelegálne. Argumentoval mu tým, že neexistuje zákon, ktorý by nakladanie s takýmito látkami zakazoval. Aj toto ho preto utvrdilo v tom, že takáto činnosť nie je protiprávna. Čítal o tom aj články v týždenníku Plus 7dní, kde bol odfotený aj pokladničný doklad o kúpe takejto látky. Keď skončili crazy shopy ostal nezamestnaný a zaevidoval sa do evidencie ako uchádzač o zamestnanie na úradu práce. Mal priznanú dávku v hmotnej núdzi, pričom ho úrad posudzoval spolu s matkou s ktorou žil v spoločnej domácnosti a ktorej bola dávka vyplácaná. Úrad mu poskytol dočasnú prácu v ExiSporte v Martine kde pracoval. Po skončení pôsobenia v danej k predajni mu úrad sprostredkoval prácu v Matici Slovenskej na úseku údržby. Potom mu poskytli prácu v Košťanoch ako šička, ale tam nenastúpil, lebo si zlomil nohu. Dokopy takto pracoval cca 13,5
mesiacov. Prácu si hľadal aj sám, ale hľadal niečo čo by ho bavilo. Nemal záujem o prácu, kde by sa musel prispôsobiť, resp. vstávať skoro ráno. Predaj fireballu a byliniek nevykonával cez živnosť, lebo to nerealizoval ako náplň práce. Robil to viac menej vo voľnom čase.
V roku 2014 ho kontaktovali bývalí klienti crazy shopu, či by im nezabezpečil žiadanú látku. Súhlasil a začal to objednávať cez internet s dodacou adresou v jeho byte vo Vrútkach. Kontaktovali ho napr. telefonicky. Mal číslo XXXX XXX XXX. Dodal, že nikdy nežiadal o vydanie duplikátu tejto telefónnej karty. Konzumenti ho kontaktovali aj cez Viber, alebo Facebook, lebo nie vždy sa mu dovolali na telefón. V telefóne mal blokovaných asi 200 čísel, lebo mnohých ignoroval. Používal viac mailových adries, resp. užívateľských mien. K počtu telefonátov v sledovanom období dodal, že vtedy bol L. J. na dovolenke a väčšina konzumentov kontaktovala jeho. Išlo o skreslené obdobie, nakoľko po iné obdobia to také frekventované nebolo. Z predaja týchto látok mohol mať čistý mesačný príjem cca 700,- Eur. V tejto sume ale boli aj náhodné príjmy z iných aktivít, napr. z leštenia áut, tlmočenia a pod. Z týchto iných aktivít mohol mať príjem každý druhý mesiac cca 200,- Eur. Nemal živnosť, objednával to z e-shopu na internete. Neplatil z toho dane ani odvody, nakoľko išlo iba o privyrábanie si. Niekedy došlo k strate zásielky počas prepravy do Vrútok, inokedy na rozdiel od objednávky došla úplne iná vec. Z uvedeného dôvodu to nepredával plynulo, ale boli aj obdobia, kedy napr. dva mesiace nič nepredával. Určite nezarobil státisíce. Peniaze ktoré mal investoval do kúpy bitcoinov. Najskôr si kúpil 3 - 4 kusy. Väčšinu peňazí použil na opätovnú kúpu fireballu, časť na svoje výdavky, napr. na kávu, obed. Niekedy kúpil náhradné diely a doplnky na autá. Keď sa zoznámil s jedným človekom a ten mu vysvetlil podstatu obchodu s biotconom a jeho používanie v dark markete. Išlo o obyčajný e-shop s tovarom, ktorý nebol zakázaný. Dalo sa naň jednoducho prihlásiť stiahnutím aplikácie na Google play. Tento chlap mu pri stretnutí nechal žltý lístok, ktorý je v spise a USB kľúč. Keď použil údaje z toho papierika dostal sa na internet, kde bol aj tovar - zakázané drogy a iné aktivity o ktoré záujem nemal. Disponoval aj bitcoinovou peňaženkou. Niekedy za bitcoiny kupoval aj objednávané látka, napr. fireball. Tovar objednaný z internetu predával iba pár ľuďom s ktorými bol ochotný sa stretnúť. Išlo o C. R., L. K., dokopy asi 7 - 10 dospelých osôb. R. a K. si od neho objednávali tovar vo väčšom rozsahu, aj za 100 - 200,- Eur. Patrili medzi nich aj L. Z., T. E., T. P., L. W. a L. W., ktorý to od neho brali v menšom rozsahu. Predával im to určité obdobie, ktoré nevedel presne špecifikovať. Nevnímal to ako dílerstvo, nakoľko látky im objednával cez internet a potom predal. Bol rovnako konzumentom týchto látok, takto si overoval ich účinok, pričom žiadne negatívne prejavy užívania u neho neboli. Po požití dosahoval efekt vzrušeného, nabudeného tela, bolo to príjemné a preto to vyhľadával. Potvrdil, že užíval aj bylinky, ktoré mali na neho pozitívny účinok, napr. keď vykonával určitú činnosť lepšie sa dokázal sústrediť len na ňu. Každý akt vedel človek lepšie prežiť a finále bol dobrý spánok. Uvedené osoby poznal ešte z crazy shopu, preto žiadnu osobu na užívanie týchto látok nenahováral. Osoby ho vyhľadávali, nemusel ich ani kontaktovať. Povedal im, že si to môžu objednať sami na internete. Keď to skúšali nešlo im to a požiadali ho o to, aby to objednával on. Súhlasil, ale dodal, že to zadarmo robiť nebude. Oni súhlasili, pričom keď prišli a mali napr. 50,- Eur, ukázali mu na internete čo chcú a on im to objednal. Zistil, že keď toho nakúpil viac, cena bola výhodnejšia. Preto ak bol napr. nákup za 30,- Eur, predal im to za 50,- Eur. Cena jeho nákupu sa menila, rovnako aj cena, za ktorú potom fireball predával. Vždy to bola cena dohodová. Konzumenti boli z rôznych miest a tak si oni stanovili, že minimálne množstvo fireballu, ktoré od neho zoberú a kúpia bude za cenu 15,- Eur. Zo začiatku v roku 2014 urobil s kupujúcimi pár bartrových obchodov, kedy im fireball predal za iný tovar, napr. alkohol, čokolády, ale bolo to iba výnimočne, lebo kupujúcim vysvetlil, že za takýto tovar ďalší materiál neobjedná. Prestal s tým aj z dôvodu, že sa dostal do problémov. Potom to predával už iba za peniaze. V roku 2015 - 2016 to tak ako on robilo ešte asi 5 - 6 osôb. Aký rozsah predaja v jednotlivých obdobiach robil uviesť nevedel. Podotkol, že po užívaní týchto látok sa mu výrazne zhoršil vzťah s matkou, ktorá mu tvrdila, že je už iný. Zistil, že ľudia, ktorým to predával sa mu začali dobíjať doslova do života, s čím nebol spokojný. Látky, ktoré predával konzumentom nemali samé o sebe na nich negatívne účinky. Tie mohli mať vtedy ak tieto látky kumulovali napr. s inými látkami, ktoré im on nedodával. Chcel s tým skončiť a rozhodol sa spolupracovať s políciou, ktorej dodával informácie o týchto látkach. Polícia mu tvrdila, že uvedené látky začali byť problémom Martina a prerástlo to nad hlavu. K razii z októbra 2017 dodal, že oľutoval čin, ktorý spáchal z nevedomosti, lebo nemal zámer páchať nejaký trestný čin. Ak zákon toto konanie definuje ako toxikomániu tak sa ospravedlňuje. Nikdy nemal ani domnienku, že by páchal niečo nezákonné. Vychádzal aj z toho, že toto isté robil v crazy shope a navyše v roku 2013 bola u neho vykonaná razia políciou, pričom ho pustili zo zadržania a trestné stíhanie zastavili. Uznesenie ani nečítal, preto nevedel uviesť dôvody zastavenia stíhania.
V súvislosti so sáčkami, ktoré vydal polícií pri prehliadke osobného motorového vozidla a v byte v ktorom býval potvrdil, že mal vedomosť o tom, že sú to syntetické látky, ktoré si objednal z internetu. Bylinky v sáčku, ktoré u neho polícia zaistili boli určené pre jeho potrebu. Mama vedela, že tieto látky užíva. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či predaj týchto látok iným osobám, ktoré realizoval mama spozorovala. S políciou chcel spolupracovať preto, že J. predával fireball iným osobám, do ktorého potom miešali iné látky a predávali to ďalej. Tým zvyšovali množstvo predajnej látky a svoj príjem z predaja. Konzumenti sa potom správali napr. tak, že skákali do kríkov. Mal záujem na tom, aby to v Martine nebolo. Konzumenti vnímali to, že on predával fireball v crazy shope a preto predaj tohto fireballu si spájali s jeho menom. Osobne fireball predával spôsobom, že dodanú látku najskôr sám na sebe odskúšal a keď bola kvalitná predával ju až následne. Konzumoval ich od roku 2012 do dňa zadržania 18.10.2017, preto s tým mal praktické skúsenosti a vedel posúdiť ich vplyv na konzumenta. Žiadne halucinácie z toho nemal. Na druhej strane priznal, že keď za ním prišli klienti a požiadali ho, aby im objednal určitú látku s označením napr. APVP nedokázal posúdiť to, či to bola rovnaká látka akú predával v crazy shope. Aj túto látku najskôr odskúšal sám a posúdil podobnosť účinkov na konzumenta s látkami, ktoré predával v crazy shope. Škodlivosť, alebo návykovosť tejto látky posudzoval podľa vplyvu na jeho osobu. Garantovať nič nemohol. Keď sa mu nejaká dodaná látka napr. z Číny nepozdávala, radšej ju nepredával. Skúmal ju iba zmyslovými orgánmi napr. či vonia a pod. Žiadne testy s danou látkou nerobil. Išlo o látky na báze chemickej, nie organickej. Zmyslovými orgánmi nedokázal definovať pomer látok, ktoré mali chemický základ, vedel posúdiť iba ich výsledný efekt na človeka. Spôsob užitia týchto látok konzumentmi neriešil. K legalizácií príjmov z trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu dodal, že sa vnímal ako obyčajný človek. Nenosil žiadne značkové veci, na dovolenke bol období, ktoré sa mu kladie za vinu iba tri dni v Chorvátsku. Pokiaľ mal nejakú hotovosť, nevidel dôvod aby ju ukladal do trezora k matke. Ak by matka vedela, že by mal mať nejaké príjmy z takejto činnosti, alebo že by ich chcel uložiť k nej do trezora, poslala by ho kade ľahšie. Priznal, že auta menil pomerne často, lebo išlo o jeho záľubu už z mladosti. Na autá mu prispievala matka, ktorá tým, že nejazdila autom, ho žiadala aby v prípade potreby ju zaviezol kam bolo potrebné. Išlo o autá luxusných značiek, ale kupoval ich použité, s vysokým počtom najazdených kilometrov a preto neboli cenovo ako nové. Peňažný vklad 16.000,- Eur v banke pri kúpe Audi A5 urobil osobne, nakoľko matka mala v tom čase cudzinecký doklad totožnosti a úkon v banke bez akceptovateľného dokladu by jej umožnený nebol. V súvislosti so záľubou v autách, predával aj doplnkové diely, ktoré objednával cez internet z Číny. Išlo napr. aj o detailizáciu áut replikami, ktoré boli lacnejšie ako originály. Cez nasporené peniaze si kupoval imitačné detaily na autá, tieto nainštaloval a tým sa vizuálne zvýšila cena auta, ktoré malo napr. športový nádych. Predával to ako keby to boli originály, ale keď sa na to kupujúci spýtal povedal, že je to replika. Tak to bolo napr. aj s Audi Q7, ročník 2008, ktoré malo najazdených 385 tisíc kilometrov. Autá napr. Škodu Superb, Octaviu RS, Audi A5 predal cez bazár AAA auto, kde boli vozidla vedené na jeho meno do predaja. Auto tam stálo napr. aj štyri mesiace a nevyužíval ho. Preto sa mohlo stať, že v určitom období mal na svojom mene vedené viac ako jedno auto súčasne. K výmene bytu dodal, že sused vo Vrútkach vlastnil väčší byt s terasou, pričom keď sa chcel odsťahovať mal záujem o tento byt. Svoj menší byt by predal a kúpil by susedou väčší. Bol s tým aj za mamou. Poprel, že by v ostatnom období mal záujem o kúpu nehnuteľnosti. Dodal, že o nehnuteľnosť o byt sa zaujímal iba v súvislosti so žiadosťou jeho známej menom K., ktorá hľadala byt, t.j. jeho kúpu alebo do prenájmu. Riešil to cez realitku, ktorá mu našla byt pri Ľadovni, ale to si potom mala dotiahnuť K.. K nákladom na živobytie uviedol, že tieto si viac menej hradil sám. Išlo o drobné výdavky na kávu a pizzu. Na oblečenie míňal minimálne. Naftu do auta mu platila aj mama, lebo ju s autami vozieval. On minul na naftu mesačne cca 150,- Eur. Jeho celkové mesačné výdavky boli vo výške cca 300,- Eur. Ku dňu zadržania mal pri sebe 300 - 400,- Eur. Sumu 1.450,- Eur, ktorú mal uloženú v byte v kasičke dostal k 25. narodeninám ako dar. Vybral si ju asi týždeň pred raziou od mamy z domu, lebo ich chcel použiť na drobné veci okolo auta. Mal doma aj 1.800,- Eur, ktoré mu mama dala na vyplatenie studne. Keď ich neminul, mal ich vložiť do Slovenskej sporiteľne. Réžiu bytu mu platila matka, ktorá ho vnímala ako človeka, ktorý sa nevie o seba postarať sám. Nehovoril jej o náhodných príjmoch zo svojich aktivít. Kúpila mu aj nábytok do bytu. Rovnako mu hradí aj výdaje, ktoré má s väzbou. Potvrdil, že osobne účet v banke nemal. Následne dodal, že mal nejaký vo VÚB od ktorého kartu nemal, ale objednával si cez neho iba galantérku z Číny. K majetkovým pomerom matky dodal, že neriešil to, čo vlastnila a ani jej aktivity z ktorých mala príjem. Bolo pre neho podstatné to, či je mama s druhom šťastná a spokojná. Mama mala peniaze uložené v dome v trezore. PIN kód trezora poznal iba on, sestra a W.. Mama ho nepoznala, lebo v minulosti nesprávnym PIN kódom trezor zablokovala, nedal sa otvoriť. Otvorili ho násilne, čím ho zničili a museli kúpiť nový. Mame už nový PIN nehovorili. Keď chcela mama trezor otvoriť na požiadanie prišiel k nej
a otvoril ho. Keď tam boli sestra, alebo matkin druh, vtedy ho na otvorenie trezora nevolala. Dodal, že u mamy na povale mal malú plechovú skrinku, v ktorej mal golfové loptičky. V trezore mala mama asi 50.000,- Eur, sestra asi 30.000,- Eur a sumu 5.500,- Eur W.. Pred zadržaním predal Audi Q7 a peniaze odovzdal mame. Možno boli v trezore aj tie. Z tejto sumy mu mama dala 1.800,- Eur na studňu. Mama mala v trezore peniaze, ktoré mala ešte ako dar od svojej matky z Poľska. Mala tam aj peniaze ktoré si zarobila pedikúrou. Matke nikdy žiadne peniaze nepožičal, lebo nemal z čoho. K priepisu hovoru, ktorého obsahom bola požiadavka matky aby jej požičal peniaze uviedol, že to pre neho automaticky znamenalo metaforicky, že príď domov, potrebujem otvoriť trezor. Matka sa takto vyjadrovala aj k sestre a druhovi ak ich žiadala, aby jej prišli otvoriť trezor. Matka stavala dom od roku 2013, pričom hrubú stavbu mala postavenú v rokoch 2013 - 2014 za 40.000,- Eur, vrátane okien, dverí a stropov. Dom stavali Poliaci. Dokončovacie práce robili svojpomocne. Materiál kupovali zo stavebnín a na dome pomáhali rodinní príslušníci. Potvrdil, že si v minulosti obzeral auto zn. Mercedes. Bolo to v predajni, kde sa mu venoval predajca. O niekoľko dní mala byť prezentácia vozidiel vo Valči a preto si predajca poznačil jeho mailovú adresu a telefón a potom to používal na týchto podujatiach. Na podujatí sa zúčastnil a vyskúšal tam asi 6 - 7 modelov tejto značky. Predajca si myslel, že má o auto reálny záujem a chce ho kúpiť. On sa v predajni na auto prizeral iba tak, lebo mal v autách záľubu. Určite ho nechcel kúpiť. Potvrdil, že v ostatnom období sa rozprával o predaji Octavie, šedej farby, že by za utŕžené peniaze z jej predaja kúpili dve Rapidky, alebo by sa doplatila hypotéka za dom. Takisto rozmýšľal o kúpe použitej A8, ale to mu známy neodporúčal. Tieto telefonické hovory s matkou sa uskutočnili 04.10.2017. Posledné auto, ktoré mal bola Škoda Octavia RS kúpená za 26.000,- Eur. K falošným bankovkám na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2019 tvrdil, že v danom období bol na telefóne zastihnuteľný max. dve hodiny zo dňa, nakoľko po ostatnú dobu sa venoval svojim aktivitám. Aj napriek tomu, že v ITP je dokumentovaných cca 30 kontaktov na jeho telefón denne, toto nebolo reálne, nakoľko v telefóne mal aplikáciu black list, teda blokovanie množstva hovorov a SMS. Tým sa mnohé hovory a správy k nemu vôbec nedostali a to aj napriek snahe konzumentov kontaktovať ho. Takto mal blokovaných asi 50 čísiel, napr. D., F., C., N., L. a B.. Ak mal uložené číslo telefónu s menom, na black liste bolo uvedené toto meno. Mal tam aj osoby, ktoré ho oklamali pri objednávke, keď tvrdili, že majú napr. 50,- Eur a keď odišli mali možno 10,- Eur. Takých rovnako blokoval na black liste. Z uvedeného dôvodu robil iba obchody s vyššou sumou, teda nechcel fireball predávať za drobné peniaze, teda v malých množstvách. Na hlavnom pojednávaní v súvislosti s poskytovaním súčinnosti znalcovi Ing. Bacigalovi pri vizuálnej projekcii zobrazenia telefónov uviedol, že v telefóne Honor nevidel aplikáciu black list. Obžalovaný na žiadosť znalca, aby mu uviedol telefónne číslo ktoré bolo blokované a overí existenciu blokovania uviedol, že si na žiadne telefónne číslo a ani na meno blokovaného nespomenie. K majetkovým pomerom matky dodal, že tá bola hospodár rodiny a musela mať pri sebe vždy vysokú hotovosť. Ešte keď bývali v byte u sestry mala peniaze v dvoch kasičkách, v jednej peniaze na disponovanie, v druhej peniaze na ukladanie. Keď prešli bývať do domu tento stav pretrvával. V roku 2012 mame dala stará mama 70.000,- Eur, pričom sa to už do kasičiek nezmestilo. Vtedy kúpili trezor. Kúpil ho W. na žiadosť matky. V ďalšom tvrdil, že dom stavali už od roku 2011 a v roku 2013 už bol dostavaný. V dome s mamou býval do roku 2016. K doloženým fotografiám dodal, že na jednej je matka s peniazmi v ruke. Bolo to v roku 2010 v byte u sestry. Na druhej fotografii je mama s druhom W.om v roku 2015-2016. Išlo o výhru v pokry, resp. mama hotovosťou platila nejaký výdaj. Látky, ktoré predával neboli také, že by bol od nich konzument závislý. Osobne ako konzument mohol prestať s ich užívaním z minúty na minútu. Látky ktoré predával nemali negatívne účinky, lebo by to poznal na sebe. Ak to konzumenti miešali ešte s niečím, resp. užili to s alkoholom, alebo pervitínom účinky mohli byť iné ako po užití fierballu bez prímesí. Vtedy mal mesačný príjem 700,- Eur, z toho bolo 200,- Eur za čistenie áut. Osobne nemal úspory. V peňaženke nosieval cca 700,- Eur. V trezore mal 1.450,- Eur, ale tie pred raziou vybral, tak tam nemal nič. V ďalšom tvrdil, že sejf používal on, pričom v ňom mal iba drobné osobné veci ako napr. golfové loptičky, bižutériu. Trezor používala mama. K textu písma na papieri v trezore dodal, že je to mamine písmo. Aj napriek tomu, že ho mama vyzývala aby si prišiel po sejf, neurobil to. Obž. U. R. na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2020 dodal, že je výlučným vlastníkom bytu na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach. Vlastní aj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia RS ev. č MT XXXEH. Žiadne iné nehnuteľnosti, ani cennejšie hnuteľné veci nevlastní. Nemá žiadne úspory, ani ceniny. Nemá vedený ani účet v banke.
Svedkyňa C. R.ová na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obž. U. R.a. Býva v rodinnom dome na ul. J. L. č. XX v L.. Dom vlastní sama. V roku 2009 sa rozviedla a predala spoločný byt. Následne si kúpila pozemok, na ktorom v roku 2010 - 2011 postavila rodinný dom. Žila v ňom s priateľom D. W.om a synom U.. V roku 2012 k nej prišla matka z Poľska, pričom jej odovzdala dar 68.000 Eur, 24.000,- Poľských zlotý a zlato. Doklad o tom nemá, ale matka o tom povedala sestre Q. U.. Dodala, že matka jej ešte v roku 1997 darovala 60.000,- Sk. Dokladmi o odovzdaní peňazí disponuje. Ide o ručne vypísané vyhlásenie z roku 2012, pričom matka jej peniaze dala za okolností, aby to nebol spoločný majetok s vtedajším manželom. Matka darovala sestre trojizbový byt v Poľsku. Matka zomrela v decembri 2012. Dodala, že hrubú stavbu aj zo strechou postavila firma z Poľska v roku 2010 za sumu 42.000,- Sk. Platila im vlastnými peniazmi v hotovosti. Na dokončenie domu použila úver z ČSOB a ten refinancovala do I. Stavebnej sporiteľne. Dokončenie prác vykonala s W.om, jeho otcom, zaťom a synom svojpomocne. W. v tom čase pracoval v stavebninách. Syn U. v roku 2012 pracoval v predajni Hypnotik v Martine ako predavač, kde predával látky, ktoré vtedy neboli zakázané. Obchod vlastnil L. J., ktorý okrem toho predával aj drogy, za čo bol vo väzbe. Keď bol z väzby prepustený nasťahoval sa v blízkosti jej domu a odvtedy začali problémy medzi synom a ním. Niekedy v roku 2012 bola u nich vykonaná domová prehliadka, pri ktorej hľadali drogy. Nič nenašli a syna zo zadržania prepustili. Syn U. si potom hľadal prácu a pomáhal jej priateľovi s rôznymi prácami. V tomto období U.ovi niekto na ulici pred domom podpálil auto. Začala mať obavy, lebo okolo domu chodievali ľudia, ktorí pred tým chodievali k U.ovi do obchodu Hypnotik. Báli sa o život a majetok a preto na dome nainštalovali kamery a mali dvoch vlčiakov. V roku 2015 sa preto rozhodla, že synovi kúpy byt, ktorý aj dňa 14.09.2015 kúpila vo Vrútkach na ul. 1. N.. brigády. Byt synovi zariadila, platila zo svojich peňazí v hotovosti a uhrádzala mu aj mesačné náklady a to 60,- Eur byt, 30,- Eur elektrinu, úrazovú poistku vo výške 24,75 Eur raz za štvrťrok. Pred kúpou bytu o podmienkach predaja rokovala osobne, pričom na kúpu použila vlastné peniaze, ktoré dostala ešte od matky. Byt bol napísaný na syna. V jej dome býval do začiatku roku 2016. Aj potom mu kupovala stravu, oblečenie a pod. Syn si hradil pohonné hmoty, ak ju neviezol, telefón, a niekedy si urobil nákup potravín. Z čoho to platil uviesť nevedela. Potom dodala, že z internetu si kupoval napr. okuliare, USB, tie potom predával. Rovnako chodieval do Poľska na autosúčiastky. Syn si kupoval aj autá, prvé dve, t.j. Felíciu a Toledo za peniaze, ktoré si zarobil v Taliansku a na ostatné mu prispievala, lebo sama nie je šofér a syn ju všade vozieval. Na autá mu poskytla svoje peniaze, ktoré dostala od matky. V tom čase jej ostali peniaze aj zo stavby domu, teda vždy mala pri sebe peniaze. Auta sa kupovali po sebe tak, že najskôr sa predalo prvé, ďalšie sa kupovali až po predaji predošlého. Bola aj situácia, keď sa auto kúpilo popri inom aute, ktoré sa ešte nepredalo. Autá sa kupovali z bazárov. Kupovala ich so synom, pričom niekedy ich kúpil syn keď bola pri ňom iná osoba napr. R. F., alebo W.. Kupovali napr. A5, Q7 a pod. Neriešila to, že pri takých značkách sú drahé poistky a nákladné pohonné hmoty. Réžiu áut si platil syn. Kde pracoval syn v rokoch 2012 až do jeho zadržania v roku 2017 uviesť nevedela, dodala, že bol zrejme na úrade práce ako nezamestnaný. Od syna si nikdy pôžičku nebrala. O tom, že syn mal v roku 2017 záujem o kúpu auta a inej nehnuteľnosti vedomosť nemala. Dňa 22.05.2017 v prítomnosti U. K. darovala synovi 26.000,- Eur na kúpu vozidla zn. Škoda RS šedej farby. Syn autá kupoval tak, že najskôr predal to pôvodné a vrátil jej utŕžené peniaze. Dával je hotovosť, niekedy to urobil prevodom. V roku 2015 už mala doma trezor, do ktorého si ukladala peniaze a šperky. Trezor bol v dcérinej izbe vzadu v dome. Vtedy poznala aj jeho PIN kód. Trezor dosť často haproval, pričom pri ostatnom zhaprovaní, kedy pišťal ho D. W. zresetoval a zmenil PIN. Nakoľko je antitechnický typ, PIN poznali iba syn, D. W. a dcéra. V trezore boli aj peniaze patriace D.ovi W.ovi a rozhodná časť úspor dcéry. Ak potrebovala peniaze z trezoru napr. na kúpu auta, alebo na svadbu, chodievala doň iba vtedy keď prišli domov deti, alebo W., ktorí trezor otvorili. Časť peňazí bola aj jej ešte od matky, ktoré chcela použiť na výmenu, alebo kúpu bytu pre dcéru C. po svadbe. V roku 2015 kúpila byt pre syna, preto chcela rovným dielom pomôcť aj dcére. Pri domovej prehliadke vykonávanej v jej rodinnom dome v roku 2018 vydala okrem iného aj trezor. Následne vypovedala na polícií, pričom bola taká psychicky rozpoložená, že si na obsah výpovede ani nepamätá. Pamätá si, že sa vyjadrovala aj k peniazom v trezore, pričom po výpovedi dcéry doplnila, že časť peňazí bolo jej a W.a. V trezore na lístočku vždy nechávala aj napísanú sumu uložených peňazí. Keď vypovedala neskôr už za prítomnosti právnika vypovedať odmietla. Dodala, že na hlavnom pojednávaní si už presne pamätá, že v trezore bola suma 95.870,- Eur, pričom na papieri bola napísaná nižšia suma. Vybrala z neho sumu 1.870,- Eur na letenky do Veľkej Británie kam chcela letieť s priateľom, ale letenky nakoniec nekúpili a peniaze vrátila do trezora. Preto bola na papieriku napísaná suma 94.000,- Eur. Do trezoru dávali peniaze všetci od roku 2015. Išlo o dary z osláv, našetrené peniaze a pod. Každý vedel koľko tam má. Dcéra si to písala do zošita. Sama tam rukou napísala na papier iba
celkový stav teda 94.000,- Eur. Keď do trezoru doložili peniaze, lístok so sumou v trezore vymenila s novým číslom, novým stavom. Písala to iba ona. Z tejto sumy bolo k 17.10.2017 jej presne 55.000,- Eur. Potom čo kúpila synovi byt, zariadenie bytu a vozidlo Škoda RS minula asi 66.000,- Eur. Zo sumy 80.000,- Eur, ktoré mala od matky jej ostalo cca 14.000,- Eur. Potom si brala úver z ČSOB a navýšila ho v I. Stavebnej sporiteľni. Od bánk mala vyše 59.000,- Eur, aby neostala na holičkách bez peňazí, ktoré predtým investovala. Chcela mať pri sebe hotovosť. Považovala za normálne, že mala úver z banky nepoužitý doma a platila za to úroky. Mesačná splátka úveru bola vo výške 420,- Eur s úrokom 6 % pri splátkovom kalendári na 5 rokov. Boli to jej peniaze a mohla si s nimi robiť čo chcela. 19.000,- Eur použila na stavbu z úveru a 40.000,- Eur si nechala v trezore. V ďalšom tvrdila, že úver z banky bol ešte z roku 2010, ďalší z roku 2015. Od roku 2010 do roku 2015 jej z úverov z bánk ostalo cca 40.000,- Eur. V septembri 2012 jej do kasičky pribudlo 80.000,- Eur od matky, ktoré brala ako smutné peniaze, lebo matka v decembri 2012 zomrela. Na tieto peniaze preto siahnuť nechcela. Zlato a šperky od matky, ktoré boli poškodené predala. Aj to bol dôvod prečo po smrti matky hneď v roku 2013 nechcela peniaze rozdeľovať pre svoje deti. Dodala, že do roku 2015, keď ešte trezor nemali, mali peniaze uložené v striebornej kase. Trezor si obstarali potom ako bola strieborná kasa plná, po okraj, aby sa peniaze nepoškodili. Vtedy sa kupovali a predávali autá, a preto sa do kasičky vkladalo aj vyberalo. Do trezora išli vždy dve osoby, nikdy doň nešiel nikto bez jej prítomnosti. Jej dcéra C. D. mala v roku 2015 30 rokov a v tom roku plánovala svadbu, ktorá sa nakoniec nekonala. Na oslavu prišiel aj biologický otec dcéry a daroval jej hotovosť 12.000, alebo 14.500,- Eur. Zrejme to bol doplatok za vyrovnanie medzi nimi. V roku 2015 pomocou dcéry refinancovala úver v I. stavebnej sporiteľni do OTP banky. 12.08.2017 mala dcéra svadbu, na ktorej boli solventní hostia, od ktorých dostala drahé dary, hotovosť. Po svadbe dcéry a po predaji auta Škoda RS jej chcela dať dar 40.000,- Eur, ktoré peniaze mala v trezore. Dávala by jej to zo sumy 55.000,- Eur, ktoré boli v trezore jej. Do svadby dcére nedala žiadne peniaze, lebo dcéra do roku 2016 bývala spolu s ňou. Po roku 2016 bývala s manželom. Tieto peniaze jej zaistila polícia s trezorom 18.10.2017. Trezor bol na danom mieste od začiatku po jeho zaistenie políciou, pričom ho nikdy nechcela nikde premiestniť. Dcéra si šetrila peniaze a mala ich v trezore aj potom ako odišla bývať k manželovi. Dcéra mala v trezore 36.450,- Eur. Už v roku 2017 na výmenu hľadali väčší dom, aby mohli bývať spolu s dcérou. Tieto peniaze chcela dať dcére pri výmene domu, alebo bytu. W. mal v trezore asi 4.500,- Eur. V ďalšom potvrdila že od roku 2004 doposiaľ mala telefónne číslo XXXX XXX XXX a popri tom asi 5 rokov aj číslo XXXX XXX XXX. Z jej telefónov mohli volať aj W. a deti. Potvrdila, že dňa 21.08.2017 jej mohol volať syn, ktorý sa zaujímal o výmenu, alebo kúpu väčšieho bytu, lebo mal frajerku. Na to ale peniaze nemal, tak sa jej na to pýtal, chcel aby mu na to prispela. Syna vtedy brala ako utáraného šaša, kde by na väčší byt zohnal, lebo ani v roku 2017 nebol zamestnaný. Nemal na auto ani na byt. Vždy sa k nej chodil najesť a ukazovať na krajších autách. Chodieval k nej či mu nepožičia na rozbehnutie napr. kebabu, čo odmietla. Bol snílek, mal frajerku, chcel sa ukazovať. K obsahu telefonátu ohľadom sejfu uviedla, že sejf a trezor vníma ako iné pojmy. Vtedy sa rozprávala so synom o sejfe, ktorý bol na povale, v ktorom boli golfové loptičky , kimoná, CD hry a pod. Bol veľkosti ako škatuľa od topánok. Nešlo o trezor. Syn si mal preto prísť, lebo sama už na povalu pre úraz nevyjde. K obsahu telefonátu z 03.06.2017 uviedla, že ak tam niečo také trepla, aby prišiel otvoriť trezor, myslela to ako metaforu. Nikdy si od syna peniaze nepožičala, nechcela kupovať byt ani pozemok. V ďalšom sa na túto tému na hlavnom pojednávaní odmietla vyjadrovať.
Vzhľadom na to, že svedkyňa odmietla vypovedať, súd na návrh procesných strán prečítal výpoveď svedkyne C. R.ovej z prípravného konania.
Svedkyňa v prípravnom konaní dňa 18.10.2017 uviedla, že trezor kúpil W. s obž. U. R.om z dôvodu, lebo mávali cennosti po zásuvkách. Po kúpe doň vkladali aj peniaze. Potvrdila, že po zresetovaní PIN kódu, tento poznal iba syn U., ktorý do trezoru vkladal peniaze. Syn si vyberal peniaze na byt z trezoru každý mesiac. Ako často tam vkladal peniaze uviesť nevedela, lebo chodieval do domu aj keď nebola doma. Na jej požiadanie jej nosieva domov poplatky, ktoré hradí za byt, a to aby mala o tom prehľad. Potvrdila, že PIN kód do trezoru nepoznala. Dôverovala synovi. Mala záujem na tom aby ku koncu roku 2017 vyplatila úver, aby v prípade ak sa jej niečo stane deti nemali z úverom starosti. V trezore po jeho zaistení políciou bolo vyše 90.000,- Eur, ktoré nemá ako preukázať a zdokladovať, pričom jej bolo 40.000 - 50.000,- Eur, dcériných okolo 30.000,- Eur, ktoré mala zo svadby zo dňa 12.08.2017 a z úspor. Následne tvrdenie opravila, že dcéra tam síce má peniaze, ale nevie koľko, lebo jej ich šetrila ona a peniaze zo svadby mala mimo trezoru. Ostatné peniaze sú synove za predaj auta Q7, ktoré predal asi v jari 2017. Syn mal v trezore asi 30.000,- Eur. Naposledy bola v trezore deň pred
jeho zaistením políciou, kedy dala synovi 1.800,- Eur. Čo s touto sumou peňazí urobil uviesť nevedela. V ďalšom dodala, že syn po predaji áut asi štyrikrát peniaze poukazoval na jej účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Naposledy v roku 2017 kedy tam poukázal sumu 12.000
- 13.000,- Eur. Autá boli písané na neho. Má aj účet vedený v OTP banke č. P ktorý používa spolu s dcérou a je určený iba na splácanie úveru, na ktorý poukazuje peniaze cez internet banking. Potvrdila, že peniaze v obálke, ktoré vydala polícií pri domovej prehliadke boli jej a dcéry. Uviedla, že mama jej za života dala asi 38.000,- Eur, pričom po jej smrti sestra Q. U. predala byt po matke a z predaja jej dala postupne, nie naraz asi 50.000,- Eur. Naposledy jej zaplatila asi v roku 2014 - 2015, ale nemá z toho žiadne doklady. Býva v dome , ktorý si postavila. Pozemok kúpila za peniaze po rozvode, pričom dom stavala z úveru od ČSOB vo výške okolo 26.000,- Eur, ktorý následne refinancovala do I. Stavebnej sporiteľne, kde jej dali 56.000,- Eur, z čoho zaplatila 26.000,- Eur pokutu. V roku 2016 refinancovala úver do OTP banky, kde dostala 45.000,- Eur. Úver je vedený na dcéru. V roku 2016 mala predčasnú splátku úveru vo výške 8.600,- Eur, čo našetrila. Je zamestnaná ako pomocný účtovník a má mesačný príjem je 700,- Eur v čistom. Pred tým bola živnostníčka s príjmom asi 1.000,- Eur mesačne. Jej mesačné náklady tvorilo 150 ,- Eur za užívanie domu a splátky úveru 210 - 220,- Eur. Druh je zamestnaný ako skladník a má príjem, ktorého výšku nepozná, ale prispieva jej na domácnosť mesačne sumou 700,- Eur. Syn si kúpil byt asi v roku 2015 za sumu 36.500,- Eur. Kúpil ho z predaja auta Audi a zvyšok cca 13.000,- Eur mu doplatila. Na toto auto mu predtým prispela sumou 12.200,- Eur, ktoré mala od mamy. Syn naposledy pracoval v crazy shope, predtým v EXI sporte a predtým bol brigádne v Taliansku. Za peniaze z Talianska si kúpil prvé auto. Okrem toho nebol zamestnaný nikde. Keď bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, živila ho sama. Dávala mu 50 -60 ,- Eur. Nebýva u nej asi od roku 2015. Odkiaľ berie peniaze na obživu uviesť nevedela. Dodala, že ešte keď býval u nej v dome si privyrábal predajom cez internet, kde boli čiastky cca 200 - 300,- Eur. Svedkyňa v ďalšom v prípravnom konaní dňa 18.10.2017 k osobe syna U. odmietla vypovedať.
Svedkyňa v prípravnom konaní dňa 20.10.2017 odmietla vypovedať.
Svedkyňa C. R.ová v prípravnom konaní dňa 21.12.2017 uviedla, že v roku 2013 bola u nich vykonaná domová prehliadke. Niekedy v danom období synovi zhorelo auto. Syn vtedy býval u nich v dome, pričom okolo ich domu chodilo veľa zvláštnych osôb v dôsledku čoho sa báli o život a majetok. Preto si na dom namontovali kamery. Toto boli dôvody pre ktoré chcela, aby syn odišiel bývať mimo dom. V roku 2015 mu za hotovosť kúpila byt vo Vrútkach, ktorý bol písaný na syna. Kúpila mu aj zariadenie bytu. Platila mu byt, nájom aj všetky poplatky. Bolo to cez poštové poukážky a po zadržaní syna bankovým prevodom. Syn sa chodieval stravovať ku nej domov, pričom mu mesačne dávala aj vreckové 20 - 30 ,- Eur. Sám si platil iba pohonné hmoty a kávu, ale odkiaľ mal na to peniaze uviesť nevedela. V danom období nemala záujem o kúpu ďalšej nehnuteľnosti. Syn si kúpil prvé auto z peňazí zarobených v Taliansku. Bola to Felícia. Potom si kúpil Seat Toledo. Ďalšie autá v poradí kupoval z prostriedkov ktoré mu dala, pričom autá boli evidované na syna. Vždy jej nosil doklady o kúpe. Autá priebežne kupovala a predávala, pričom peniaze jej odovzdal osobne alebo prevodom na účet. Peniaze potom vybrala z banky a vložila do trezoru. Pri výbere aut bola prítomná. V jednom prípade bol svedkom jej výberu peňazí v banke, ich odovzdania synovi a kúpy auta aj R. F.. V júli 2017 syn predal auto zn. Q7 za sumu 10.500,- Eur, pričom peniaze vložil do trezoru. Posledné auto ktoré mal bola Škoda RS, ktorá sa mala po svadbe dcéry predať a mali sa kúpiť dve Rapidky. Túto Škodu RS syn kúpil za sumu 26.000,- Eur, pričom mal na to peniaze z predaja Q7 vo výške 10.500,- Eur, sumu 10.000,- Eur mu dala ona a sumu 5.000,- Eur mal požičané od sestry. Do trezoru sa chodilo iba vtedy ak sa tam vkladali väčšie sumy, teda cca raz za mesiac. Dcéra tam podľa jej vyjadrenia vložila celkovo 36.450,- Eur, ktoré pozostávali z jej úspor za minulé obdobie, sumy 14.350,- Eur od jej otca, ktoré dostala k 30. narodeninám a aj peniaze zo svadby. Peniaze chcela použiť na kúpu väčšieho bytu, alebo malého domu. V čase zaistenia trezoru mal v ňom D. W. sumu 4.500,- Eur. Syn mal v trezore iba sumu 1.450,- Eur, ktoré dostal na narodeniny. Zvyšok peňazí teda asi 55.000,- Eur bol jej. Ak vo výpovedi v18.10.2017 uvádzala, že v trezore mala sumu 45.000,- Eur, tak vtedy sa sekla v čísle, lebo do toho nezarátala sumu 10.500,- Eur, ktoré tam bolo z predaja Q7. Z týchto peňazí chcela predčasne splatiť úver v banke a zvyšok na rozbehnutie firmy Auto doprava. Po zresetovaní trezora v polovici roka 2015 PIN nepoznala. Ak chcela trezor otvoriť poprosila syna, dcéru, alebo W.a aby jej z neho peniaze vytiahli. Obžalovaný si naposledy z trezora vybral sumu 1.450,- Eur, bolo to pred odchodom do Bratislavy, kam išiel dňa 11.10.2017. Trezor bol vždy v zadnej izbe na jednom mieste, pričom ho neplánoval nikdy premiestniť. O ničom takom sa s nikým ani nerozprávala. Dňa 18.10.2017
policajti u nej doma pri domovej prehliadke zaistili trezor s jeho obsahom. Mala tam v jednej obálke údaj so sumou 1.100,- Eur a na druhej obálke údaj so sumou 700,- Eur, ktoré boli určené na studňu. To boli peniaze, ktoré polícia zaistili v byte o syna. Pred domovou prehliadkou mu z trezora dala aj sumy 400,- Eur na cestu do Bratislavy, z ktorých mal 300,- Eur použiť na kúpu pneumatík a 100,- Eur na cestu. Dostal aj 80,- Eur aby zaplatil byt. Pri sebe doma tak mohol sumu vo výške 3.730,- Eur. V dome nemala nikdy žiadne drogy, ani príjem z ich predaja. O tom, že by jej syn predával iným drogy vedomosť nemala. Dodala, že syn od roku 2012 nikdy nepracoval. V ďalšom uviedla, že matka jej v septembri 2012 doniesla z Poľska sumu 68.000,- Eur a 24.000,- zlotý, ktoré jej odovzdala. Poľské zlotý následne zmenila na Eurá v Poľsku v kantore. Okrem toho od matky dostala aj šperky v hodnote 5.000,- Eur, kde časť z nich predala. Ostalo jej zlato v hodnote 1.000,- Eur. Toto zlato v trezore v čase domovej prehliadky nebolo, lebo ho nosievala na sebe. Môže jej to potvrdiť len sestra, lebo matka v decembri 2012 zomrela. Z týchto peňazí ktoré mala pri sebe do roku 2015, kúpila synovi byt a prispievala mu na autá. Dodala, že za byt dala 36.000,- Eur, 10.000,- Eur dala synovi na auto, v trezore jej ostalo 55.000,- Eur, čo je spolu cca 100.000,- Eur. Mala na to peniaze od mamy (68.000,- Eur + 24.000,- zlotý), 4.200,- Eur z osláv, teda spolu 78.000,- Eur a zvyšok mala nasporené. Mesačne mala príjem cca 550,- Eur aj viac. Priateľ jej prispieval mesačne na domácnosť sumou 350,- Eur aj viac. V rokoch 2013 až 2015 mala pozastavenú živnosť, dostávala dávku v hmotnej núdzi vo výške 208,- Eur. V roku 2015 mala príjem zo spol. RTAX, kde pracovala a aj príjem z tlmočníctva, niekedy dostávala peniaze aj za pedikúru a to mesačne cca 300,- Eur. V roku 2016 pracovala na dohodu a mala príjem 50 - 60,- Eur mesačne. Príjem priateľa nepoznala, ale niekedy hrával aj poker. Do roku 2016 u nej bývala aj dcéra, ktorá jej rovnako prispievala na domácnosť, lebo pracovala ako predavačka a mala príjem asi 400,- Eur mesačne. Keď sa dcéra odsťahovala, nosila jej mesačne sumu 100 - 200,- Eur ktorú si šetrila. Keď syn do roku 2012 pracoval mesačne jej prispieval na domácnosť sumou 200,- Eur. Dodala, že mala účet v Slovenskej sporiteľni, kam jej boli poukazované peniaze. Ku vkladom hotovosti v drobných bankovkách na účet uviedla, že to nebol príjem z drog. Uviedla, že dcéra žije v byte s manželom, ktorý ten byt vlastní, pričom zaťažený nie je. Dcérin manžel spláca úver, ktorý si vzala na dom. Dcéra jej na splátky úveru, ktorý si vzala na dom neprispieva. Od dcéry ani od syna si peniaze v minulosti nepožičala a ani to nechcela urobiť. Naopak peniaze požičiavala synovi. Bežné výdavky na domácnosť ju vyjdú mesačne na 700 - 800,- Eur, pričom sú tvorené energiami na dom, splácanie úveru v banke, poistiek telefónu, stravy a drogérie. Z peňazí v trezore pomohla synovi kúpou bytu a auta. Rovnako chcela pomôcť aj dcére a z trezora jej chcela dať sumu 40.000,- Eur a doložiť na kúpu bytu, alebo domu, ktorý bol na predaj v susedstve. Toto všetko chcela vykonať po svadbe dcéry a zo zvyšku chcela splatiť úver v banke, ktorý mala l vo výške 33.855,- Eur. Za týmto účelom poukazovala na účet v OTP banke väčšie sumy, aby ku koncu roku splatila 20 % zostatku z úveru.
Svedkyňa P. C. D. v prípravnom konaní dňa 24.01.2018 uviedla, že v čase zaistenie maminho trezoru pri domovej prehliadke mala v ňom svoje peniaze vo výške 36.450,- Eur. Išlo o peniaze našetrené z výplat z predaja vecí vo výške 3.500,- Eur, z narodenín 1.850,- Eur, peniaze oboch synov vo výške 2.000,- Eur, 12.500,- Eur, ktoré dostala od svojho otca k 30. narodeninám v roku 2015 a peniaze zo svadby z roku 2017 vo výške 20.150,- Eur. Z týchto peňazí požičala bratovi sumu 5.000,- Eur na kúpu auta, ktoré jej doposiaľ nevrátil. Otec jej poslal na účet mamy darcovné dňa 18.12.2017 vo výške 300,- Eur, v roku 2015 poštovou poukážkou jej poslal sumu 180,- Eur, 23.12.2010 400,- Eur, 10.03.2009 sumu 350,- Eur, 20.09.2012 110,- Eura 19.04.2011 sumu 200,- Eur. Peniaze mala v trezore u mamy preto, lebo išlo o peniaze napr. zo svadby prevažne od jej rodiny. Peniaze v trezore neboli oddelené podľa toho koho boli, ale boli v jednom priesvitnom sáčku. Dodala, že v dome u mamy bývala od roku 2013 do októbra 2016. Potom sa presťahovala do bytu k manželovi. Úver v OTP banke má od roku 2012 kde ako dlžník figuruje ona, ale išlo o úver pre mamu braný na dom, ktorý spláca mama z účtu, ktorý ma vedený v OTP banke mesačne vo výške 210,- Eur. Úver bol refinancovaný do OTP banky. Trezor, ktorý mala mama v dome v izbe vzadu je tam od roku 2015, pričom predtým mala mama peniaze v striebornej kasičke. Trezor nebol z daného miesta nikdy premiestnený, pričom ho mama ani neplánovala niekam premiestniť. V dome bol iba jeden trezor. PIN do trezora poznala. Do trezora vkladala iba peniaze a to tie, ktoré dostala. Naposledy tam vložila peniaze zo svadby dňa 15.08.2017. Nikto tam už potom peniaze nevkladal. Naposledy bola v trezore 13.10.2017. Potom tam už nikto nebol. Dodala, že v čase zaistenia trezoru boli v trezore peniaze, pričom na papieriku bola rukou napísaná suma 95.870,- Eur. Našetrené peniaze tam vložila v roku 2013, dar od otca v roku 2015 a peniaze synov v roku 2016. Pri všetkých týchto vkladoch do trezora bola jej mama. Prístup do trezora mala ona, mama, brat a W.. Mama vedela PIN do trezoru do doby, kedy sa pokazil, potom už nie a preto keď chcela do trezoru vložiť
peniaze niekto z nich jej trezor otvoril. V trezore bolo aj zlato, ktoré mama nosievala a z neho si ho s ich pomocou vyberala. Okrem jej peňazí boli v trezore aj peniaze mami, jej priateľa a brata. Brat tam mal sumu 1.450,- Eur, ktoré si z neho vybral. Dokopy tam bolo 97.900,- Eur. Na papieri bola napísaná suma 97.700,- Eur. Z trezoru sa peniaze naposledy vybrali dňa 11.10.2017 vo výške 580,- Eur a o dva dni na to si peniaze vybral aj brat U. vo výške 1.450,- Eur. Bola pri oboch výberoch, ktoré realizovala mama. Časť bankoviek bola v priesvitnom sáčku, časť na hromade, nie v sáčku. Vkladanie aj vyberanie peňazí z trezora realizovali vždy iba v prítomnosti mamy. Matke dáva mesačne v hotovosti 100,- Eur, ktoré mama vkladá do banky na jej sporenie. Keď bývala ešte u mamy dávala jej mesačne sumu 300,- Eur, z čoho bolo 200,- na stravu a 100,- Eur na sporenie. Na účet mame nikdy peniaze neposielala. Dodala, že od roku 2013 do roku 2015 pracovala ako upratovačka a mala mesačný príjem 400,- Eur v čistom. Potom v roku 2015 pracovala ako upratovačka, ale už iba na 4 hodiny denne a mala príjem 180
- 200,- Eur. Vyplácali ju v hotovosti. Od júna 2016 do septembra 2016 pracovala ako administratívny pracovník kde mala čistý mesačný príjem 400,- Eur. Na materskú nastúpila 23.10.2016. Pred 5 rokmi pracovala ako predavačka. V aktuálnom období je na rodičovskej dovolenke a má prídavky na deti vo výške 260,- Eur a výživné na dieťa 132,78 Eur. Platí mesačné výdavky na poistnom 30,- Eur, na byt dáva manželovi 100,- Eur, synom šetrí 40,- Eur, internet 20,- Eur. Suma 150,- Eur je nájom a energie sú vo výške 40,- Eur. Do domácnosti prispieva aj manžel, ktorého mesačný príjem je vo výške 600,- Eur. Byt vlastní manžel a zaúverovaný nie je. Ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Má účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. na ktorý je matka peniaze nepoukazuje a aj účet v OTP banke, na ktorý jej mama poukazuje 100,- Eur, ktoré matke dáva v hotovosti. Ide o stavebné sporenie. V júli a v novembri 2017 dala mame hotovosť 400,- Eur a 300,- Eur, aby ich dala na svoj účet a previedla na jej účet kde má sporenie. Má na ňom nasporených 6.000,- Eur. Robia to tak preto, aby neplatili vysoké poplatky v banke. Úver v OTP banke spláca matka zo svojho účtu. V decembri 2017 jej mama chcela prispieť na kúpu bytu rovnakým dielom, akým prispela aj bratovi. Koľko stál bratov byt uviesť nevedela.
Svedok D. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s C. R.ovou sa spoznal v roku 2009 a stali sa z nich druh a družka. Obaja potom žili v spoločnej domácnosti s jej dcérou C. D. v nájomnom byte v Martine. C. R.ová sa po rozvode rozhodla pre stavbu rodinného domu. Pozemok na ul. J. L. v Martine kúpila C. R.ová za sumu 13.000,- Eur. Hrubú stavbu vrátane okien a strechy realizovali cez zhotoviteľa za sumu 42.000,- Eur. Bola hotová v decembri 2012. Vnútorné práce ako omietky, vodu, kúrenie, obklady, dlažby a pod. urobili svojpomocne v rámci rodiny. Materiál na tieto dokončovacie práce ich stál cca 6.300,- Eur. Hodnota domu môže byť cca 63.500,- Eur, pozemku 13.000,- Eur. Použila na to peniaze, ktoré mala z predaja bytu po rozvode a časť aj od mamy z Poľska. Stavebné práce na dome dokončili v roku 2013. K majetkovým pomerom obž. U. R.a dodal, že ako prvé vlastnil vozidlo zn. Škoda Felicia, ktoré si kúpil po návrate z Talianska kde pracoval. Druhé vozidlo zn. Seat Toledo kúpil po predaji Felície. Potom mal Octaviu, ktorej financovanie riešil s mamou tak ako aj vozidlá ktoré mal neskôr. Tieto vozidlá platila jeho mama. Následne kúpil Škodu Superb, A5, Octaviu RS, A5 a Q7. Vozidlá neboli nové, kupovali sa priebežne po predaji predošlého vozidla. Predávali sa preto, lebo mali nákladnú réžiu a opravy. Osobne pri kúpe vozidiel nebol. Iba v jednom prípade mal obžalovaný súbežne dve vozidlá. Dodal, že obžalovaný mal záľubu v autách, hudbe a v drobnostiach, napr. okuliaroch, módnych doplnkoch a pod. Z čoho mal peniaze na živobytie uviesť nevedel, ale všetko mu hradila mama. Dostával od nej priebežne aj drobné napr. 20 - 50,- Eur. Na toto všetko použila hlavne peniaze od mamy. Obžalovaný na domácnosť mame neprispieval. Obžalovanému niekedy pomohol s brigádou, na ktorej si privyrobil. Niekedy mu peniaze požičala aj sestra C. D.. C. R.ová pre rozpory medzi ňou a synom tomuto kúpila byt, lebo chcela aby sa osamostatnil. Obžalovaný s týmto bytom spokojný nebol, lebo sa mu zdal ako ubytovňa. Niesol to ťažko. Byt mu zariadila a platila mama. Réžiu bytu rovnako a to osobne, alebo dala peniaze synovi, ten to zaplatil a doniesol jej doklad o úhrade. Družka mala poriadok vo veciach a v peniazoch dupľom. K trezoru dodal, že mal v ňom cca 4.500,- Eur, pričom sa otváral vtedy, keď sa doň peniaze vkladali, alebo vyberali. Spočiatku trezor neotváral vôbec, ale keď družka pre nesprávne zadaný PIN trezor zablokovala, začalo to húkať a preto ho zresetovali. PIN zmenili s tým, že ona ho otvárať nebude, lebo je stresmenka. Ak ho potrebovala otvoriť, bolo to v prítomnosti niekoho z nich. V trezore boli aj peniaze ostatných z rodiny a to dcéry P. vo výške asi 30.000,- Eur, niečo drobné tam mal obžalovaný a zvyšok bol C. R.ovej. Obžalovaný tam mal peniaze, ktoré dostal od mamy a ktoré mu tam uložila. Peniaze sa pred obstaraní trezora ukladali do plastovej kasičky. Najväčší obnos v trezore mala C. R.ová. Mala tam aj peniaze, ktoré jej doniesla matka z Poľska. Keď bola ostatne C. odovzdala sumu cca 60.000,- Eur. C. R.ová mávala
peniaze doma, tak bola zvyknutá z Poľska, lebo mala rada keš. Peniaze do bánk nedávala, lebo bankám nedôverovala. K svojím pomerom uviedol, že pracuje v stavebninách, príležitostne tetuje, servisuje techniku, pričom 3
- 4 krát do týždňa hráva poker. Jeho mesačný príjem mimo prácu v stavebninách predstavuje 50 - 60,- Eur z tetovania, 100,-Eur z oprav elektrotechniky a 900 - 1.000,- Eur z pokru. Na domácnosť prispieva družke mesačne cca 350,- Eur, niekedy 700,- Eur, niekedy nič. Ku skutku uviedol, že o predaji omamných látok obžalovaným vie iba z počutia. Či to bola pravda uviesť nevedel. Prišiel k ním na návštevu iba vtedy ak niečo potreboval. Družka mala podozrenie, že obžalovaný užíva návykové látky a preto to s ním riešila. Hádali sa a preto musel obžalovaný z domu preč. Obžalovaný mával občas zmeny nálad. Družka sa pre takéto správanie syna rozhodla, že mu kúpi byt aj keď s tým obžalovaný nesúhlasil. Riešila to tak preto, aby sa osamostatnil a naučil sa zodpovednosti. Obžalovaný potom odišiel a býval sám.
Svedkyňa Q. N. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obž. U. R. je jej synovec a jeho matka C. R.ová je jej sestra. Uviedla, že sestra sa venovala pedikúre, niekedy pracovala v poisťovníctve a prekladala. V roku 2016 - 2017 pracovala na čiastočný úväzok 4 - 5 hodín denne v ekonomickej kancelárií. K jej zárobkovým pomerom sa vyjadriť nevedela. Mala aj úver z banky, ale v akej výške uviesť nevedela. Sestra žila s druhom, ktorý pracoval v sklade, alebo v obchode. Jeho príjmy nepoznala. K osobe obžalovaného uviedla, že pracoval v obchode v ktorom sa predávali nejaké látky s rastlinným pôvodom, ktoré neboli zakázané. Následne sa venoval náhradným dielom do áut, ktoré predával. Od malička mal záľuby v autách. Mal napr. Škodu Octaviu. Či mal úspory nevedela. Býval v byte, ktorý mu kúpila mama, čo vie z jej rozprávania. Rovnako mu kúpila auto, lebo sama nemá vodičský preukaz. Za akú sumu to kúpila jej nepovedala. V byte u U. bola aj na návšteve. Mala vedomosť o tom, že sestra mala so synom U. problémy. Dodala, že keď bol jej syn B. u R.ovcom na návšteve v čase kedy stavali dom, U.ovi niekto podpálil auto. Toto bol problém. Jej syn B. bol úplne inej povahy ako synovec U.. S obžalovaným sa stretávala hlavne v Poľsku kam chodieval s matkou na návštevu a na cintorín, asi 4 - 6 krát do roka. Niekedy navštívila ona ich na Slovensku. Pochádzajú z bohatej rodiny z Poľska. Ešte ich rodičia zdedili veľké majetky. Po rodičoch so sestrou C. R.ovou nezdedili nič, lebo rodičia sa s nimi majetkovo vysporiadali ešte za života. Po smrti otca v roku 1996 - 1997 im matka rozdelila peniaze po otcovi. Jej prispela na auto Polonez, sestre C. na byt, keď išli s vtedajším manželom z menšieho do väčšieho bytu. Matka jej následne v roku 2008 darovala byt v Poľsku v hodnote asi 85.000,- Eur a sestre odovzdala peniaze asi 270.000,- zlotý a bižutériu - zlaté retiazky, prstene a pod v hodnote cca 2.500,- Eur. Či jej ich odovzdala v Poľskej mene, alebo premenené na Eurá uviesť nevedela. Bola to ale uvedené hodnota. Mama odovzdala sestre peniaze a šperky na Slovensku kam za ňou pricestovala v roku 2012, pričom ešte v tom istom roku mama zomrela. Mama si v roku 2012 pozrela aj dom, ktorý mala sestra už postavený a dorábala sa kuchyňa. O matkinom dare peňazí pre C. sa dozvedela priamo od matky, ktorá jej to povedala, keď sa vrátila v roku 2012 zo Slovenska. Matku tam odviezol a priviezol sestrin druh D. s autom. Dar od matky sestra použila na dokončenie domu a zrejme aj na kúpu bytu U.ovi. Dodala, že sestra mávala úspory aj keď nie veľké, ale mala. Vždy mala peniaze. Držala ich v hotovosti, niekde v skrini, lebo bola zo starej školy, banky neuznávala. V roku 12017 mala viac peňazí, lebo chcela dcére P. D. kúpiť dom. Väčší obnos peňazí u sestry na návšteve nevidela a rovnako ani trezor. Potvrdila, že bola účastná na svadbe C. D., ktorej ako dar odovzdali dokopy 5.500,- Eur. Mali vedomosť o tom, že neter si chcela po svadbe zabezpečiť byt. Na svadbe boli aj hostia z Anglicka a z Česka. Dodala, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný držal falošné bankovky a že by predával omamné a psychotropné látky.
Svedok L. Čížek na hlavnom pojednávaní uviedol, že s C. R.ovou bol v manželskom vzťahu od roku 1984 do roku 1988 a majú dcéru P. D.. Do rozvodu žili v Čechách, kde ostal bývať so svojou súčasnou rodinou doposiaľ. Pracuje ako kontrolór vo výrobe stavebných materiálov. Po rozvode chodieval na Slovensko jedenkrát do roka. S dcérou je doposiaľ v telefonickom kontakte cca raz, dvakrát týždenne. Prichádza k nemu raz, dva razy do roka, resp. on k nej. Asi do svojich 20 rokov žila u matky. Neskôr sa presťahovala k priateľovi L. D. a žili v byte v prenájme v priekope na ul. M. R.. Pracovala v nejakej firme s oblečením. Dodal, že keď mala dcéra P. 30 rokov v tejto súvislosti sa s ňou dohodol, že sa majetkovo vysporiadajú a preto jej dňa 05.02.2015 daroval 12.500,- Eur v hotovosti. Túto formu zvolil preto, lebo je zvyknutý dávať väčšie čiastky osobne. Dcéra to chcela v Eurách takto čiastku zmenil v banke v Čechách a priviezol v hotovosti na Slovensko. Od času, kedy mu skončila vyživovacia povinnosť na dcéru, t.j. od jej 18 rokov, jej šporil najskôr 1.000,- Kč mesačne, potom 1.500,- Kč, aby jej ich mohol dať ako dar. Našporil tak pre dcéru sumu do cca 200.000,- Kč. Výživné jej platil vo výške 600,- Kč mesačne, prevodom na účet v
banke vedený na meno C. R.ová. Dodal, že mal vedomosť o tom, že dcéra si chcela s priateľom kúpiť vlastné bývanie a založiť si rodinu. Takouto formou chcel dcére pomôcť. Išlo celkovo o sumu 300.000,- Kč, zvyšok si požičal. Zdala sa mu to primeraná čiastka. Tieto peniaze jej odovzdal keď boli u dcéry na návšteve v jej byte za prítomnosti syna N. s ktorým pricestoval na Slovensko. Podpísali si čestné prehlásenie a by mal doklad o odovzdaní peňazí, ktorým disponujú obaja. V čestnom prehlásení je meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, suma a iniciály dcéry. Píše sa v ňom, že dcére odovzdal sumu 12.500,- Eur ako náhradu, a že nebude požadovať pozostalosť, teda dedičstvo po ňom. Nie je na ňom podpis syna N. aj keď pri odovzdávaní peňazí bol. Tento doklad mal dcéru vylučovať z okruhu dedičov a predpokladal, že v budúcnosti sa vzdá podielu na dedičstve. Dcéra mu vtedy povedala, že si ich uloží k matke do trezora. Toto čestné prehlásenie vzal pred výpoveďou na súde aj na Slovensko, ale zabudol ho v aute v Martine. Predpokladal, že sa na súde bude riešiť zhabanie financií o ktorom vedel od dcéry. Dcéra mu večer pred pojednávaním telefonovala, aby vzal toto čestné prehlásenie na Slovensko. V ďalšom potvrdil, že so svojou rodinou boli na svadbe dcéry na Slovensku. Dcére dali spoločný finančný dar 3.500,- Eur. Bolo tam asi 40 ľudí. Dcéra mu pred rokom povedala, že svoje peniaze nepoužila, ale si ich nechala u mami. Vravela mu, že si s manželom potrebujú ešte niečo nasporiť a preto si svoje peniaze uložila do trezoru v dome u matky, kde ich mala do času, kým ich nezaistila polícia. Mala tam aj peniaze od matky. Dcéra zrejme nedôverovala bankám. O zabavení peňazí políciou sa dozvedel na oslave svojich 55 narodenín v júni 2017 od dcéry. Tvrdila, že to bolo pre údajnú trestnú činnosť jej brata U.. Do tej doby ich nepoužila na plánovaný účel, teda na obstaranie bývania. V dome u C. R.ovej bol na návšteve opakovane a to v rokoch 2015 - 2017, pričom trezor tam nevidel. K držbe falošných bankoviek obžalovaným a ani k šíreniu toxikománie menovaným sa vyjadriť nevedel. K osobe obžalovaného dodal, že z rozprávania dcéry Simony mal vedomosť o tom, že obžalovaný pracoval v nejakom obchode kde sa predávali bylinky na báze čajov. Malo ísť o vitamínové doplnky. K jeho majetkovým pomerom uviedol, že na svadbe dcéry P. bol s autom Škoda Octavia, kde z rozprávania P. vedel, že mu ho kúpila matka. Obžalovaný zo začiatku býval s mamou v dome. Asi rok, dva býva v byte, ktorý mu kúpila mama. Obžalovaného vnímal ako syna svojej exmanželky a vychádzal s nim priemerne, bezkonfliktne.
Svedkyňa Bc. S. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že rodinu R.ovcov pozná asi 5 rokov, kedy sa presťahovali do Martina a stali sa ich susedami. Mali dobré vzťahy. Boli to slušní susedia, ktorí sa starali o dom, pozemok a investovali do majetku. Občas t.j. raz za tri mesiace jej C. R.ová pomohla ako pedikérka. Ako odmenu jej nedala peniaze, ale bonboniéru, víno a pod. R.ová mala na pedikúru aj živnosť. Či mávala okrem nej aj iných zákazníkov uviesť nevedela. Vnímala ju ako ženu, ktorá nemá problémy s peniazmi. Majetkové pomery obžalovaného nepozná. Potvrdila, že obžalovaný býval na inej adrese ako jeho matka. Išlo o byt na Košútoch vo vlastníctve C. R.ovej. Toto vie z rozprávania R.ovej z roku 2016 - 2017, ktorá jej povedala, že byt synovi kúpila a platí mu aj energie v byte. Dodala, že keď ešte obžalovaný býval u mamy v dome mal viac druhov áut. Posledné mal asi Octaviu, BMW a Audi. R.ová jej vravela, že vozidlá sú v jej vlastníctve, že ich kúpila synovi. R.ová žila s druhom D. W.om, ktorý pracoval v stavebninách. Jej druha zhodnotila ako zručného suseda, ktorý vykonal na dome veľa stavebných prác svojpomocne. Javilo sa jej ako keby to finančne u R.ovcov ťahal W.. O finančnej situácií obžalovaného vedomosť nemala. Z rozprávania R.ovej vie, že mal pracovať niekde v autoservise. K majetkovým pomerom rodiny sa vyjadriť nevedela. Rovnako nevedela nič o majetkových pomeroch C. D.. Mala vedomosť iba o tom, že býva s manželom v byte a je na rodičovskej dovolenke. Potvrdila, že sa jej raz R.ová pýtala na to, či u nich v hotely Turiec nemajú prácu pre jej dcéru. Potrebovali tam upratovačku, ale C. D. to neprijala, lebo čakali ďalšie dieťa. Potvrdila, že pri jednej príležitosti R.ovej povedala, že s manželom chcú predať dom. Bolo to asi 18 mesiacov dozadu. Asi o 3 - 4 mesiace na to sa jej R.ová spýtala za akú cenu. Povedala jej, že za 105.000,- Eur, pričom R.ová mala vtedy o dom záujem, k cene sa nevyjadrovala a nezjednávala ju. Vtedy jej R.ová vravela, že majú hypotéku cca 100.000,- Eur a dom chce pre dcéru. O 2 - 3 mesiace sa jej opäť pýtala na rozlohu domu. Do tohto okamihu výšku kúpnej cenu domu nenamietala a nežiadala ju o rezerváciu. Pred zimou 2017 jej potom povedala, že o kúpu domu už záujem nemá. Dom nakoniec nepredali. Obž. R. bol zadržaný v septembri - v októbri 2017. V ďalšom potvrdila, že po policajnej razii u R.ovcov jej C. R.ová povedala, že policajti im vzali trezor, v ktorom boli peniaze jej a dcéry. Tvrdila, že sa jej policajti budú zrejme pýtať na to, či mala záujem o ich dom. Ku skutku uviedla, že nikdy nebola svedkom žiadnej takej udalosti. Suseda nikdy pri predaji omamných látok nevidela. K držbe falošných bankoviek obžalovaným sa vyjadriť nevedela.
Svedkyňa F. D. sa na hlavnom pojednávaní ku skutkom vyjadriť nevedela. V ďalšom uviedla, že R.ová mala živnosť, pracovala ako lektorka, tlmočila a robila papiere pre firmy. Koľko mohla mesačne zarobiť presne uviesť nevedela, možno do 500,- Eur. Vlastnila dom, synovi kúpila byt a prispievala mu na autá, ak mu chýbali peniaze. Posledné dve autá obžalovaný vlastnil súbežne, z čoho bola jeho matka nervózna a žiadala ho, aby jedno auto predal. Obžalovanému prispievala aj na réžiu bytu. Obžalovaný chodieval za matkou ak niečo potreboval, pričom chodieval za ňou tak dlho, až to dosiahol. Takto prispievala aj svojej dcére. Povedala jej, že po svadbe dcéry jej chcela prispieť finančne na väčší byt, resp. menší domček. R.ová jej tvrdila, že po smrti matky zdedila majetok, teda peniaze mala. O sume sa nebavili. Vtedy sa jej finančná situácia zlepšila a mala záujem vyplatiť hypotéku predčasne. Vnímala ju tak, že čo chcela, to si kúpila. Mala tak vedomosť aj o tom, že R.ová splácala úver, ktorý mala na dom. Potvrdila, že keď mala P. D. svadbu, v dome jej matky v zadnej izbe zbadala trezor. Mala vedomosť o tom, že R.ovci mávali peniaze doma, pričom R.ová výdavky vždy platila z dózičky a peniaze vkladala do banky aj vtedy, keď išlo o splátky hypotéky. Dodala, že jej dcére dala svadobný dar formou hotovosti vo výške 1.500,- Eur. R.ová jej poskytovala služby pedikérky, pričom za tieto služby od nej peniaze nechcela. Chodievala k nej asi 4 - 8 krát do roka po dobu cca 6 rokov. Dávala jej za to rôzne drobnosti, napr. kávu a pod. Preto to zohľadnila vo svadobnom dare. K obžalovanému dodala, že ten pracoval v crazy shope a chodieval na brigády. Jeho mama mala na neho ťažké srdce, lebo mal rád pekné autá. V určitom období mala so synom problémy a hádali sa, nakoľko chcela, aby sa o seba pokúsil postarať sám. Určitý čas chodievali za obžalovaným nejakí ľudia, čo vadila jeho mame. R.ovej druh W. pracoval v stavebninách a hrával poker. W.a vídavala pri dokončovacích prácach na dome, ktoré práce robil svojpomocne, napr. postavil plot, realizoval obklady, vyrábal zariadenie domu a pod.
Svedkyňa V. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že C. R.ovú pozná asi od roku 2000, kedy asi dva roku spolupracovali. Mali firmu, kde ponúkala finančné poradenstvo. Potom so spoluprácou prestali. R.ová následne pracovala ako pedikérka, neskôr sa zamestnala u známych a mohla mať mesačný príjem cca 500,- Eur, neskôr 700 - 750,- Eur. Pracovala aj ako tlmočníčka. Po rozvode ju v roku 2010 R.ová oslovila s požiadavkou na navýšenie úveru, ktorý mala v ČSOB, nakoľko úver bol dovtedy zrejme minutý. Navršoval sa v roku 2011. Nikdy ju neoslovovala s tým, že by mala voľné prostriedky a chcela by ich zhodnotiť. Úver sa u nej ďalej navýšil v roku 2014 asi zo sumy 38.000,- Eur na sumu 59.000,- Eur, nakoľko peniaze sa minuli pri výstavbe domu. Do výstavby domu R.ová žiaden úver nemala. Z navýšenia sa dokončieval dom a ostalo jej ešte ako rezerva. Koľko stál pozemok a dom spolu uviesť nevedela. Úver aj navýšenie a refinancovanie z ČSOB do I. Stavebnej sporiteľne bolo vedené na C. R.ovú. Splácala ho mesačne vo výške 250,- Eur. Nemala pocit, že by to R.ová potrebovala pre realizáciu domu, skôr to bolo preto, aby mala doma rezervu. Následné refinancovanie úveru do OTP banky v roku 2016 bolo vykonané tak, že úver bol potom vedený na jej dcéru ako dlžníčku, ktorá ako mladá mala lepšie podmienky ako R.ová. Prenášal sa úver vo výške 45.000,- Eur, bez navýšenia. V roku 2017 zisťovali zostatok tohto úveru, nakoľko R.ová jeho zistením a posúdením svojich možností, chcela úver vyplatiť. Zostatok bol vo výške 35.000,- Eur. Mala záujem na tom, aby po vyplatení úveru, mala dcéra čistý štít, teda aby nemala úver, nakoľko ak by po svadbe mali záujem o väčší byt, aby si vzali úver. Nepodarilo sa to, lebo R.ová išla vydávať dcéru a nepredalo sa auto, ktoré predať chcela. Úver tak ostal a R.ovej finančná rezerva zrejme taktiež. V akej výške uviesť nevedela, lebo sa nevedela vyjadriť, či ju neminula a koľko z nej na dokončenie domu. Potvrdila, že R.ová jej spomínala, že synovi kúpila v roku 2016 byt za 35.000 - 40.000,- Eur, ktorého réžiu uhrádzala ona, čo malo trvať dovtedy, kým sa obžalovaný nepostaví na nohy. Platila ho v hotovosti, ale z akých prostriedkov uviesť nevedela. Toto jej hovorila pred svadbou dcéry. R.ovej dcéra chcela kúpiť byt, na ktorého kúpu chcela použiť prostriedky vyzbierané na svadbe, ale aj nasporené peniaze, ktoré mala u mamy. Ich výšku nepoznala. Dcéra mohla mať mesačný príjem okolo 450 - 550,- Eur, pričom nebola solventná. Povedala jej to R.ová po svadbe dcéry. Od roku 2017 už s R.ovou nerealizovala žiadne porady v súvislosti s navršovaním úveru, alebo realizovaní iných transakcií. Kde mala všetku tu hotovosť uviesť nevedela, nakoľko ju nikdy fyzicky ani nevidela. Či v roku 2017 R.ová disponovala obdobnou sumou za akú kúpila synovi byt uviesť nevedela. Dodala, že nikdy nemala vedomosť o reálnej finančnej situácií R.ovej, lebo vždy jej mala pomôcť iba v tom, kde je výhodnejšie úver refinancovať. Jej dcéra P. ju nikdy o rady v súvislosti s investovaním peňazí nepožiadala. R.ová vnímala ako šikovnú ženu, ktorá vedela s peniazmi hospodáriť. Vedela si zrátať, čo si môže dovoliť. R.ová jej spomínala, že matka, ktorú mala v Poľsku jej dala peniaze a sestre byt v Poľsku. Výšku daru jej nepovedala. Matka ich takto podelila ešte za života, t.j. niekedy v roku 2010 - 2011, lebo po jej smrti už nedostala nič. Tieto peniaze zrejme použila na výstavbu domu a kúpu bytu synovi. Po rozvode a rozdelení BSM si z týchto prostriedkov kúpila pozemok, na ktorom postavili dom.
Obžalovaného poznala od malička. Bol milý a úslužný. O žiadnej držbe falošných bankoviek obžalovaným vedomosť nemala. Kde obžalovaný pracoval a aký mal príjem uviesť nevedela. K osobe W.a ako druha R.ovej dodala, že ten dokončil dom v ktorom bývali svojpomocne. Aký príjem mal W. uviesť nevedela. Hrubú stavbu im postavila firma z Poľska.
Svedok U. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obž. U. R.om sa poznajú 7 rokov, pričom sa stretávali 1 - 3 krát do týždňa. O šírení toxikománie obžalovaným vedomosť nemal, nič také pri ňom nerobil. Osobne drogy v živote neužil. Najskôr tvrdil, že žiadne indivíduá obžalovaného v jeho prítomnosti nevyhľadávali a nestretávali sa s ním. V ďalšom dodal, že v okolí bytu, v ktorom obžalovaný vo Vrútkach býval vídaval osoby, ktoré sa tak mohli javiť, ale v blízkosti bytu bola krčma. Rodinu R.ovú vyhodnotil tak, že sa mali dobre, mali dom a chodili slušne oblečení. Z čoho a aké mali príjmy uviesť nevedel. Obžalovaného sponzorovala matka k čomu dospel tak, že v roku 2017 bol v jednom prípade s obžalovaným v Trenčíne kupovať auto zn. Škoda Octavia RS, kedy videl, že obžalovaný bral od mami z domu hotovosť. Vtedy mu R.ová povedala, že je to poslednýkrát, čo mu dáva peniaze. Dala mu asi 24.000,- Eur čo korešpondovalo tomu, že na kúpnej zmluve bola práve taká suma a takúto sumu obžalovaný na mieste vyplácal. Pôvod peňazí u R.ovej nepoznal. Potvrdil, že obžalovaný v jednom prípade predal vozidlo zn. Q7 za sumu 9 - 10.000,- Eur. Od obžalovaného vedel, že mu matka kúpila dvojizbový byt vo Vrútkach v ktorom býva už asi 2 - 3 roky. Byt bol zariadený, pričom usúdil, že zariadenie mu kúpila taktiež matka. Čo robil obžalovaný uviesť nevedel. Obžalovaný mu tvrdil, že mal brigády, ale nič stále. Obžalovaného vnímal ako flákača, ktorého sponzorovala mama. Bol evidovaný na úrade práce a chodil tam. Či si robotu chcel nájsť povedať nevedel.
Svedok R. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. R.a pozná od základnej školy, pričom intenzívnejšie sa začali stretávať asi pred tromi, štyrmi rokmi. V ostatnom období sa už stretávali aj každý druhý deň. Chodievali spolu na kávu a obzerať autá. Stretávali sa ešte s C. U. a U. Cibuľom. Obžalovaný mal Audi A5, Q7, Škodu Octaviu, Škodu RS, ktoré neboli nové. Autá vyplácal vždy v hotovosti v sumách cca 12.000 - 13.000,- Eur. Bol svedkom toho ako si obžalovaný bral od mamy v jej dome peniaze na auto. Odovzdala mu ich mama. Obžalovaný nemal účet v banke, tvrdil, že bankám neverí. Ani jeho mama účty neuznávala. V tom čase obžalovaný nikde nepracoval. Naposledy takto kúpil auto Škoda RS v roku 2017. Pohyboval sa na ulici, kde bolo kopa kšeftov. Býval v byte vo Vrútkach, ktorý vyberali obžalovaný s mamou. Bol pritom, tak vedel, že jeho mama riešila peniaze na byt a tvrdila, že U. dáva peniaze na iné veci. Byt mohol stáť asi 40.000,- Eur, ale pri jeho kúpe osobne prítomný nebol. Rovnako plánoval kúpiť nejakú nehnuteľnosť, pozemky. V danom období, teda od decembra 2015 do apríla 2016, od decembra 2016 so apríla 2017 a od júna 2017 do septembra 2017 pracoval v zahraničí. Počas tej doby bol s obžalovaným v kontakte iba cez Facebook. Obžalovaný v minulosti pracoval brigádnicky v Taliansku, potom v Exisporte na Slovensku. Jeho mama sa venovala pedikúre, jej druh pracoval v stavebninách a hrával poker. Obžalovaný sa mu chválil, že majú v Poľsku bohatú rodinu. Vyzeral, že sa mali dobre. Mali pekný dom a netreli núdzou. Obžalovaný bol najšporovlivejší človek akého poznal, nikdy nenechal ani cent tringeltu. Nevyzeral, že by ho trápila nejaká káva, alebo obed. Chodieval na autách, mával pri sebe bežne 100 - 300,- Eur. Takto žil aj napriek tomu, že nikde nepracoval. Videl, že chodieval na úrad práce. Potvrdil, že za obžalovaným chodievali ľudia a ponúkali mu rôzne veci ako napr. oblečenie, voňavky, alkohol a pod. Takto k nemu chodievali ešte keď býval u mamy v dome. Obžalovaný a jeho mama boli z týchto ľudí nervózni. Mama sa s ním hádala aj preto, lebo chcela aby pracoval. Mama ho donútila aby sa od nej odsťahoval a išiel bývať do bytu. Chápal to tak, že obžalovaný tieto veci kúpil a potom predal. Títo ľudia boli sociálne slabší, ale aj dobre oblečení. Pochopil to tak, že išlo o veci kradnuté. Volali mu často na telefón, aj 3 - 4 krát za hodinu, za tú dobu, keď boli spolu. V ďalšom potvrdil, že počul o tom, že obžalovaný predával omamné látky, nakoľko sa ho na to ľudia priamo aj pýtali. Mali ho zafixovaného ako osobu, ktorá im predtým predávala veci v crazy shope. Išlo o konzumentov drog, spomínali alfu. Chodili za ním jednotlivci, aj viacerí naraz. Obžalovaného sa spýtal, či to je droga, pričom on mu tvrdil, že nie, že nie je na zozname zakázaných látok. V byte obžalovaného videl na kuchynskej linke napr. váhy. Počas toho ako sedeli napr. na káve, obžalovaný zvykol odbiehať a potom sa vracal. Tvrdil, že si ide niečo vybaviť. Inokedy boli v Bratislave, kde obžalovaný kupoval v automate bitcoiny. K falošným bankovkám dodal, že obžalovaný mu povedal, že mu chcel niekto také bankovky podsunúť. Hovoril, že to cítil, že boli falošné. Asi nejaké aj zobral.
Svedok C. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. U. R.a spoznal cez U. K., poznajú sa asi dva roky. Všetci traja trávili spolu voľný čas, v týždni sa v popoludňajších hodinách stretli niekoľkokrát. Bolo
to vždy po 16.00 hod., nakoľko dovtedy bol s K. v práci. Obžalovaný mal viac času ako oni dvaja, lebo pracovali. Mal to zjavne ľahšie ako oni dvaja, lebo to vyzeralo tak, že on na rozdiel od nich, ktorý sa museli živiť prácou, nemusel chodiť do práce. Počas stretnutí si nevšimol, že by často telefonoval, alebo písal SMS správy. Zvykol telefonicky kontaktovať svoju priateľku F. D.. Okrem obžalovaného mal ešte asi piatich dobrých kamarátov, pričom všetci pracovali, resp. podnikali. Nikto nežil tak ako obžalovaný. Potvrdil, že v roku 2017 bol s obžalovaným a jeho priateľkou na tri dni na dovolenke v Chorvátsku. Platil si to každý, pričom auto zobral obžalovaný. Vo voľnom čase sa zvykli voziť na aute, boli sa prejsť, zahrali si playstation a pod. Obžalovaný mal záľubu v autách. Mal vozidlá značiek Audi A5, Q7, Škoda Octavia, Škoda RS, šedej farby, ktoré mal ako posledné. Neboli to nové autá, pričom pri ich kúpe nebol. Stáli asi okolo 9 - 12 tisíc Eur, Škoda RS asi 25.000,- Eur. V jednom prípade bol s obžalovaným v Trenčíne, kde si bol obžalovaný pozrieť Škodu RS, ktorú aj skúšal. Vravel mu, že peniaze na auto mu dá mama. Auto stálo asi 25.000,- Eur, ale v daný deň ho nekúpili. Potvrdil, že v jednom prípade hradil za obžalované poplatok za prihlásenie auta na ODI, kde bola podmienka úhrada platobnou kartou. Platil 500,- Eur, ktoré mu obžalovaný obratom vrátil z vrecka, nakoľko ju mal pri sebe. Obžalovaný nemal platobnú kartu, prečo uviesť nevedel. Obžalovaný platil hotovosťou aj dovolenku, na rozdiel od neho, ktorý to platil platobnou kartou. Obžalovaného pri predaji zakázaných látok nikdy nevidel. Rovnako ho nevidel nakladať s falošnými bankovkami. Obž. R. nikde nepracoval, vravel mu že chodieval na brigády do Talianska. Usúdil, že obžalovaný mal peniaze od mamy. Vychádzal z toho, že vo Vrútkach mali pekný dom. Nepovažoval to za nič zvláštne, že mu peniaze dávala mama, lebo mnohí mladí takto žijú. Obžalovaný býval v dvojizbovom menšom byte vo Vrútkach, ktorý mu podľa vyjadrenia obž. R.a kúpila mama. Nepovedal za koho peniaze, ale z toho ako obž. R. žil, teda že nemal prácu dedukoval, že to boli peniaze asi jeho mamy. Byt bol nový, teda prerobený. Vždy mal upratané. Či si obžalovaný pred zadržaním políciou plánoval kúpiť inú nehnuteľnosť, alebo iné auto uviesť nevedel. Takisto nevedel uviesť, či si obžalovaný niečo kupoval cez internet. Čo robili rodinní príslušníci obžalovaného, teda mama a jeho sestra uviesť nevedel.
Svedok T. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. U. R.a pozná asi 5 - 6 rokov, ešte z crazy shopu, kde obžalovaný predával. Kupoval si tam fireball, ktorý bol predávaný ako kúpeľňová soľ. Po úhrade dostal riadne pokladničný doklad. Užíval to šnupaním, pričom to malo na neho rovnaké účinky ako pervitín. Preto to aj užíval. Niekedy to užil aj injekčne. Rozdiel medzi ?-PHP a ?-PVP nepoznal a rovnako ani ich chemické zloženie. Vie že obsahovali látky, ktoré boli zakázané. Toto vedel od konzumentov týchto látok. Po istej dobe užívania dostal z toho paranoju, veľa si domýšľal, všeličo videl a počul. Na všetkých to malo aj takýto negatívny vplyv. Iné látky neužíval. Po zavretí crazy shopom mu obžalovaný túto látku predával aj ďalej, ale už mimo kasu. Tvrdil im, že je to legálne. Vyzeralo to rovnako a malo to aj rovnaké účinky, ako keď to od obžalovaného kupoval cez crazy shop. Malo to kryštalickú formu, resp. ako biely prášok. Po požití tejto látky to na neho účinkovalo 2 - 3 hodiny, pričom vtedy pociťoval energiu, nespavosť a výrečnosť. Nevedel z toho obstať a obsedieť. Účinky sa mu páčili, pričom závislosť nepociťoval. Od obžalovaného to brával po dobu dvoch rokov asi dva - trikrát do týždňa. Denne si to dával aj 5 - 6 krát. Jedna dávka stála 20,- Eur. Keď mu účinok prešiel, išiel kradnúť, aby mal peniaze na ďalšiu dávku, ktorú hneď kúpil a užil. Takto to robil po celý deň. Kúpil si naraz aj viac dávok, aby mal v priebehu celého dňa. Kupoval toho denne za 15 a viac Eur. V priemere dával obžalovanému denne 30,- Eur. Mesačne na to u neho minul v priemere 700 - 800,- Eur. Celkovo spolu u všetkých od ktorých to kupoval to bolo asi 2.000,- Eur. Obžalovaný to predával iba asi dve hodiny zo dňa a nie v noci. Nebol dostupný pre každého. Vždy mu najskôr zatelefonoval na č. XXXX XXX XXX, alebo ho kontaktoval cez Facebook a dohodli si miesto čas a za koľko toho zoberie. Platil mu peniazmi a niekedy aj kradnutým alkoholom, mäsom, tuniakmi, čokoládami a pod. Priznal, že v prípravnom konaní o iných veciach ako o alkohole nepovedal, lebo sa bál, aby nebol trestne stíhaný za krádeže. Na súde hovorí pravdu, lebo za krádeže týchto vecí už bol aj odsúdený. Obžalovanému nepovedal, že to ukradol. Obžalovaný vždy vedel o čo ide. Neodmietal to, odmietal iba elektroniku. Ak mu telefón nedvíhal, napísal mu SMS správu. Za celé obdobie čo od neho predmetné látky kupoval asi v 60 - 70 % na stretnutie neprišiel. Obžalovaný predával aj bylinky, ako náhradu za marihuanu a to za sumu 5 - 10 Eur. Niekedy ich od neho kúpil aj on. Obžalovaný mal svoj život, ktorý trávil inde, mal kaviarne a baby. Stávalo sa, že obžalovaný určitý čas tieto látky na predaj nemal, napr. raz za dva mesiace asi na týždeň. Z uvedeného dôvodu tieto látky potom kupoval aj od iných a to L.a J., J. B. či C. R., u ktorej 3 roka aj žil. Bolo to hlavne v lete 2016 a potom ako obž. R.a zavreli. Obž. R. a J. nemali veľmi dobrý vzťah, hádali sa. Aj keď v crazy shope robili spolu, po ich zákaze išiel každý z nich svojou cestou. Obž. R.ovi raz podpálili auto, vraj J. a raz mu ho ukradli. Obž. R.a vo Vrútkach poznalo veľa ľudí, ktorí takého látky užívali. Obž. R. to predával R., A., C., F. E. a N.. Vie to, lebo chodil za obžalovaným spolu s nimi. Chodili tam aj L. W., L. W. a U. M.. Bral
to od neho aj malý Z., ktorého stretol sem tam ako čakal na obž. R.a. Dodal, že títo ľudia ho prezývali L., ktorú jeho prezývku poznal aj obž. R.. Poukázal na to, že obž. U. R. ho pred pojednávaním kontaktoval v ÚVV cez okno, kde sa s ním bavil o výpovedi, o predaji a časovom období. Žiadal od neho, aby vo výpovedi na súde okresal nákupy, ktoré robil u neho. Obžalovanému išlo o to, aby mu to pomohlo. Povedal mu, že ho poslúchne. Neposlúchol ho a na súde hovorí pravdu. K osobe obžalovaného dodal, že si žil veľmi dobre. Mal byt, autá značiek Audi A5, Q7, Škodu Superb, Škodu RS, mal financie, aby sa mohol mať dobre. Zdrojom jeho príjmu bol fireball, t.j. ?-PHP a ?-PVP, ktorý predával. O inom nevie. Kupoval to preto, lebo to bolo legálne aj keď vedel, že tam bola zakázaná látka.
Svedok T. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. U. R.a pozná od roku 2014. Chodieval s ním na kávu a kupoval od neho fireball. Kúpu realizoval tak, že najskôr mu zatelefonoval a dohodli sa na stretnutí, kde mu fireball obžalovaný odovzdal a za tovar mu zaplatil. Týždenne to bolo aj dva - tri krát, pričom 1 kubík fireballu kupoval za sumu 10,- Eur, niekedy 20,- Eur. Dával mu to lacnejšie ako iným, lebo také isté množstvo by stálo 30,- Eur. Asi polovicu z toho, čo od obžalovaného bral mu obžalovaný ako kamarátovi dal zadarmo. Fireball bol v priesvitnom sáčku a mal formu kryštalickú, alebo ako prášok bielej farby. Užíval ho formou fajčenia. Účinok po požití fireballu trval dve hodiny, počas ktorých mal chuť niečo aktívne robiť. Pracoval ako údržbár, potreboval byť čulý a fireball mu vtom pomáhal, lebo bol v práci výkonnejší a rýchlejší. Vnímal rozdiel pred požitím fireballu a po jeho požití. Mal predtým skúsenosti s pervitínom a preto keď porovnal účinky oboch, fireball bol o trocha slabší a mal kratší účinok ako pervitín. Pervitín bol štyri krát drahší ako fireball. Nepociťoval žiadne negatíva. Mal vedomosť o tom, že niektorým užívateľom fireballu prišlo zle a vzala ich záchranka. Užíval ho v rokoch 2014 - 2016, pričom po celú túto dobu fireball kupoval len od obž. R.a. Mesačne na to minul 100 - 200,- Eur, pričom vždy to kupoval v hotovosti. To, že išlo o fireball vedel od obžalovaného, ktorý tento materiál takto označoval. Obžalovaný mu rovnako tvrdil, že je to látka legálna a preto ju bral. Ak by to bolo nelegálne, nebral by to. O tejto látke nevedel nič, iba to ako ju nazývali a že je to droga. K obžalovanému chodili fiereball nakupovať aj iný, napr. L. K., U. N. a B. F., dokopy možno viac ako dvadsať ľudí. Nebol s nimi pri obž. R.ovi prítomný, ale bol pritom ako obžalovaný s týmito ľuďmi telefonoval a dohadoval si s nimi stretnutia tak ako aj s ním. Či túto látku predával aj niekto iný uviesť nevedel, dodal, že možno J.. Obžalovaný býval najskôr u mamy v Priekope, neskôr v byte vo Vrútkach. Chodieval autom zn. Škoda Superb, potom Audi A5 a na Škode Octavia. Nešlo o nové autá. Či niekde pracoval uviesť nevedel. Odkiaľ mal príjem nevedel. Žil zrejme z predaja fireballu. Potvrdil, že bol šetrný.
P. S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. U. R.a pozná asi päť rokov. Potvrdil, že od obžalovaného kupoval fireball v kryštalickej forme, ktorý mal na neho po požití najskôr pozitívny vplyv, kedy bol naspeedovaný, dodávalo mu to energiu a bol výrečnejší. Neskôr mu to spôsobovalo aj negatívny účinky, lebo mu navodzoval stavy paranoje, kedy sa bál ľudí, že mu chcú ublížiť a že ho niekto sleduje. Po požití fireballu nikdy nikoho nenapadol. Niekedy mal bielu farbu, inokedy hnedú. Kupoval ho od neho asi dvakrát týždenne, po dobu dvoch rokov. Priznal, že na polícií tvrdil, že to kupoval cez iné osoby, nie priamo, ale to iba preto, že sa bál, že ho za to zaistia. Pravdou, je že to kupoval od obžalovaného priamo. Nakúpený fireball najskôr požíval v piatok, potom aj v pondelok a na záver už každý deň. Ku koncu si musel dávať dokonca aj väčšie dávky, aby dosiahol rovnaký efekt. Vedel, že je na tom už zle, ale musel si ho dávať, lebo bol od neho závislý, a už mal stavy, že keď si ju nedal, nechcelo sa mu ani žiť. Stávalo sa, že obžalovaný niekedy fireball nemal, pričom vtedy to kúpil od B.. B. mu fireball predal aj za sumu 10,- Eur, obžalovaný iba vtedy ak mal viac ako 15,- Eur, aby za ním nechodili ľudia s drobnými. Jeho dávkou bol fireball za 15 Eur, ak mal peniaze užil ho v množstve aj za XX,- Eur denne. Týždenne na to minul v priemere XX,- Eur. Dvakrát do týždňa si to od obžalovaného kúpil sám, po zvyšok týždňa sa na to skladali aj viacerí, cca desiati, napr. aj L. W., F., F. Q. a L., to aby mali viac a aby k obžalovanému nechodilo naraz toľko ľudí. Od obžalovaného bralo fireball asi dvadsať ľudí, čo si pamätá, ktorých poznal, napr. L. Y., L. S., L. W., L. B., D. G., A. Y. a L. Z.. Potvrdil, že na polícií hovoril o počte cca 100 ľudí, ale vtedy si to pamätal lepšie ako na hlavnom pojednávaní. Predtým brával pervitín, ktorý bol lepší ako fireball, ale k fireballu sa dalo ľahšie dostať. Kupoval si to za peniaze, ktoré mal speňažením vecí, ktoré ukradol v obchodoch. Kradol sladkosti a somariny. Obžalovaný mu to predával pri jeho byte vo Vrútkach, ale aj pri dome jeho matky v Priekope. Vždy predtým sa telefonicky dojednali na mieste. Jeho číslo telefónu poznal naspamäť, teda číslo XXXX XXX XXX. Predával aj bylinky, ale tie od neho nekupoval. Obžalovaný nazýval fireball aj alfa. Keď túto látku kupoval od obžalovaného vždy
vedel, že je to fireball. Potom ako obž. R.a zavreli, si to kupoval od B.. Konzumenti ktorých poznal vedeli posúdiť od koho bol fireball. Obžalovaný mal asi sedem, osem áut, napr. Audi, Škodu. Vlastnil byt. Čo robil uviesť nevedel. K falošným bankovkám sa vyjadriť nevedel.
P. L. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obž. U. R.om sa pozná sedem rokov. Kupoval od neho fireball ešte v časoch, kedy obžalovaný pracoval v crazy shope v L.e. Predával to v sáčku s nápisom, v darčekovom balení s váhou asi 1 g. Po úhrade dostával pokladničný doklad. Bol tam aj príbalový leták, hárok, na ktorom bolo napísané upozornenie, že to nemá požívať. Nebol súčasťou balenia, ale bol k dispozícií v obchode. Bol to marketingový ťah, lebo každý to kupoval preto, aby to užil. Užíval to šnupaním, ale intravenózne. Vyvolávalo to silnú závislosť fyzickú aj psychickú. Keď crazy shopy zavreli, tieto látky kupoval iba od obž. R.a, od nikoho iného. Vtedy už pokladničný doklad nedostával. Volali to aj ?-PVP. Kupoval to z Poľska v balení ktoré malo 1 kg, čo aj videl. Bolo to od roku 2013. V rokoch 2014
- 2015 bol na liečení, ale po návrate, v roku 2016 fireball opäť užíval a kupoval ho od obžalovaného každý deň. Obžalovaného pred kúpou vždy kontaktoval telefonicky, alebo SMS správou. Podpisoval sa prezývkou A.. Pri telefonátoch bol aj s E.om, R., K.m a R., ktorí hovor počuli. Obžalovanému do telefónu povedal iba sumu a on určil miesto odovzdania. Vedeli o čom sa bavia, nebolo potrebné hovoriť viac. Predával mu to na rôznych miestach napr. v roku 2016 pri dome jeho matky v Priekope, pri byte obžalovaného vo Vrútkach a pod. Ľudia v okolí domu vo Vrútkach sa na to už sťažovali, preto zmenil miesto predaja. Rovnako ak ho tam videla obžalovaného matka, bola z toho nervózna. Obžalovaný predával fireball minimálne za sumu 15,- Eur, nikdy nie menej. Vždy mu povedal spätnú väzbu, t.j. aký bol, preto obžalovaný dobre vedel, čo predáva a že je to látka návyková. Denne ho od obžalovaného kúpil aj za 50 - 70,- Eur, podľa toho, koľko mal peňazí, najviac minul 80 - 100,- Eur. Aby mal na to peniaze, kradol alkohol, drogériu a pod. Mesačne minul na fireball 500 - 700,- Eur, niekedy aj viac. Fireball mal kryštalickú formu, bol biele, žltej, alebo čiernej farby. Najskôr to malo na neho pozitívny vplyv, lebo bol euforický, hyperaktívny, vzpružilo ho to, ale keď to prehnal mával aj preludy. Keď si telo zvyklo, pýtalo si viac a viac. Užívanie fireballu malo na neho zlý fyzický dopad, mal otravu krvi, zápal pľúc, problém so srdcom, bol hospitalizovaný v nemocnici. Rovnako mal psychické problémy. Ľudia čo to brali mávali samovražedné sklony. Keď to požil bol agresívnejší. Od obžalovaného to kupovalo asi dvadsať ľudí, napr. C. R., R. B., U. N., K., L. Y., C. K. a U. C.. Obžalovaný nikoho na to nenútil, ale ani nemusel, lebo fireball bol vysoko návyková látka. Nepredával to utajovane, ale diskrétne. Obžalovaný im dával k fireballu aj bonusové dávky. Bolo to vtedy, keď určitá látka bola určitý čas legálna a potom keď sa predpokladalo, že sa dostane do ilegálnej formy, do zakázaných látok, vtedy im obžalovaný dával bonusy, aby ich odskúšali a povedali mu účinky. Išlo o prímesi, aby sa zmenila štruktúra fireballu. Boli si toho vedomí. Potvrdil, že keď mal obžalovaný zriedkavo odstávku, tieto látky kupoval od L.a J. a A. B.. Odstávka trvala týždeň, dva. Dodal, že ho ostatní prezývali A.. Kupoval od neho aj bylinky, ktoré boli napustené nejakou látkou. Vždy mu platil hotovosťou. K falošným bankovkám nevedel uviesť nič. Obžalovaný mal autá zn. Škody Felicia, Octavia, Superb, RS, Audi Q7, A4 a byt vo Vrútkach. Jedno auto mu zhorelo vo Vrútkach. Kto to platil nevedel. R. mohol týždenne zarobiť 2.500,- Eur, čo usúdil podľa toho, koľko u neho minul on a ostatní čo k nemu chodili. Vidina peňazí ho pripravila o niektoré hodnoty. Bol si vedomý, čo predáva a nemal problém a ani zábrany predať drogu hocikomu. Javil sa byť nadradený, mal iné možnosti ako on. Všetci konzumenti týchto látok vedeli aký má majetok a prečo.
P. U. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. R.a pozná sedem rokov, cez L.a W.a a L.a C., ktorí chodievali za obžalovaným kupovať fireball. Následne asi pred 2 - 3 rokmi začal chodiť s nimi za obžalovaným aj on. Išli o drogu, biely prášok, ktorú užívali pre jej účinok. Volali to aj ?-PVP. R. im to predával za 15,- Eur. Bolo to zabalené v priehľadnom sáčku ako prášok, alebo kamienky. Nepredával to pod 15,- Eur a preto keď takúto sumu nemal, zložil sa na to s ostatnými. Obžalovaný im to predával v Vrútkach kúsok od miesta kde býval. Keď potrebovali fireball, zatelefonovali obžalovanému a spýtal sa či môžu prísť. Obžalovaný im následne povedal miesto stretnutia. Telefonoval mu z čísla XXXX XXX XXX na číslo XXXX XXX XXX. Inou formou ho nekontaktovali. Obžalovaný vedel o čom hovorí. Keď došiel na miesto stretnutia stávali tam už aj iní konzumenti, napr. C. N., D.lf R., L. G., či L. Q.. Za obžalovaným takto chodieval asi štyrikrát do týždňa. Týždenne u neho minul 70,- Eur. V tom čase bol nezamestnaný, pričom peniaze na fireball mal od rodičov, ktorí o tom na čo peniaze použil nevedeli. Po požití fireballu bol taký zrýchlený, behával a chutilo mu. Účinkovalo to na neho asi hodinu. Iné pozitívne účinky nepostrehol. Negatívne prejavy tejto látky, napr. halucinácie nemal. Potvrdil, že halucinácie mali niektorí konzumenti, ktorí vídavali určité veci, ktoré on pri nich nevidel. Priznal, že bol na fireballe závislý.
K obžalovanému chodieval asi 3 roka. Za tú dobu u obžalovaného minul asi 500 - 800,- Eur. Vždy platil peniazmi. Obžalovaný niekedy fireball nemal, ale maximálne jeden deň. Chodieval k nemu spolu s W.om, C.m ďalšími dvoma konzumentmi, ktorých mená si nepamätal. Od iného fireball nekupoval. Od obžalovaného naposledy túto látku a aj bylinky kúpili 18.10.2017, ale hneď na mieste ich zadržala polícia a všetko im zobrala. Obžalovaný chodieval na Škode sivej farby, ale aj na Audi čiernej farby.
P. L. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obž. R.om prišiel do styku prvý krát pred štyrmi rokmi. Vedel o ňom, že v minulosti pracoval v crazy shope. Údajne fireball predával už od roku 2014. Kontaktoval ho telefonicky na čísle XXXX XXX XXX. Keď mu zavolal, povedal mu sumu a obžalovaný mu povedal miesto na ktoré sa dostavil. Na danom miest mu dal peniaze a obžalovaný mu odovzdal čo chcel, teda fireball. Fireball volali aj alfa. Obžalovaný predával aj bylinky, ktoré sa užívali fajčením. Niekedy im to predal priamo z auta v ktorom obžalovaný bol. Fireball bol v kryštalickej forme priesvitnej farby a odovzdal mu ho v priesvitnom sáčku bez loga. Niekedy bol hnedej, ružovej farby a aj ako múka. Stretávali sa aj pri jeho byte vo Vrútkach. Predtým ako býval u mamy v dome v priekope chodievali aj tam. Chodilo tam strašne veľa ľudí. Pri stretnutiach sa neskrývali. Chodieval za obžalovaným s viacerými konzumentmi fireballu. Niekedy sa na fireball zložili viacerí. Obžalovaný mal svoju vyhradené klientelu, teda nechodil za ním každý. Púšťal si k sebe ľudí, ktorí mu nosili najviac peňazí. Tí ostatní sa na to poskladali, aby bolo čo najviac peňazí a išiel to kúpiť ten, koho si obžalovaný k sebe pripúšťal. Medzi takých patrila aj C. R., ktorá niekedy fireball kúpila od obžalovaného a predala im ho. Sám k nemu chodieval priamo, nie cez sprostredkovateľov. Fireball im predával za minimálnu cenu 10,- Eur, málokedy za menej. Po požití mal strašne veľa energie, nemohol spávať, chcel žiť a behal. Trvalo to asi rok. Neskôr zistil, že s tým mal problém, lebo ho potreboval každý deň. Na fireballe bol závislý psychicky. Keď ho nemal bol agresívny. Mával z neho paranoje a halucinácie. Bál sa chodiť medzi ľudí a počul hlasy. Liečil sa zo závislosti asi štyrikrát. Dozvedel sa, že je to droga. Obžalovaný mu nikdy nevysvetlil účinky fireballu. Skúšal to a podľa toho vedel konštatovať, kedy bol fireball silnejší a kedy slabší. Zo začiatku, teda v roku 2015 na to minul 20 - XX,- Eur na deň. Potom to užíval viackrát do dňa. Za celé obdobie mohol obžalovanému za fireball dať asi 3.000,- Eur. Kupoval to od obžalovaného, niekedy aj od J. B. a R.a. Najmenej kupoval od R.a. Za celé obdobie minul u B. na nákup fireballu asi toľko ako u obžalovaného. Prevažne kupoval od obžalovaného aj napriek tomu, že mal drahší fireball, ale zasa bol silnejší ako od B.. Keď minul peniaze, ktoré si zarobil, prostriedky na kúpu fierballu si zadovažoval krádežou vecí. Obžalovanému niekedy platil aj vecami, ktoré ukradol, napr. hygienou a pod. Po návrate z väzby v roku 2016 pokračoval v užívaní fireballu naďalej. Pokračoval vtom aj v roku 2017. Po zavretí obžalovaného do väzby, resp. už aj pol roka predtým v roku 2017 fireball kupoval od B.. Potvrdil, že od obžalovaného kúpil fireball aj v deň kedy ho polícia zadržala, t.j. 18.10.2017. Po týchto negatívnych prejavoch prešiel na užívanie marihuany. K majetkovým pomerom obžalovaného dodal, že ten mal luxusné autá, napr. Audi, Škodu RS a pod. Býval v byte vo Vrútkach, predtým býval u matky v dome v Priekope.
Svedkyňa L. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obž. R.a pozná asi tri roky. Stretávala sa s ním ako konzumentka fireballu, ktorý od neho kupovala vždy iba za peniaze. Zoznámila sa s ním cez R.. Obžalovaného kontaktovala telefonicky na č. XXXX XXX XXX a dohodli sa na stretnutí v meste, alebo inde, napr. na stanici vo Vrútkach, alebo pri jeho bydlisku. Robila to potajomky, aby to jej priateľ nevedel. Fireball od neho kupovala len pre seba a to jeden krát za týždeň za sumu 20,- Eur. Predával ho v priesvitnom sáčku bez loga. Kupovala to asi tri roky, potom si našla priateľa a prestala s tým. Od nikoho iného fireball nekupovala, možno ešte od J. B.. Fireball ju ukľudňoval keď bola rozčúlená, pričom negatívne účinky na ňu nemal. Obžalovaný býval vo Vrútkach v byte. Komu byt patril uviesť nevedela. Vídavala ho aj na aute šedej farby, značku nepoznala.
Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obž. U. R.a pozná asi tri roky a to cez A., pre ktorého od obžalovaného kupovala fireball, ktorý to predával ďalej. Volali to aj ?-PVP. A. u nich býval asi rok, pričom v danom období spolu s manželom začala užívať fireball. Za A. chodila ďalší konzumenti, napr. S. C., L. Q., T. E., U. B., ktorí prišli až k nim domov, kde im fireball predal. Za obž. R.om začala následne chodiť dva, trikrát za deň a kupovala od neho fireball asi za 20,- Eur. A. jej na to dával peniaze od konzumentov, ktorí sa na to vyzbierali. Keď A. v roku 2015 zavreli do basy všetci, ktorí k ním chodievali cez A., začali chodievať za ňou, lebo mala na obž. R.a kontakt. Takýmto spôsobom nakupovala od obž. R.a fireball do 15.06.2017, kedy nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody. Za týždeň tak obžalovanému zaplatila od 50 do 200,- Eur. Taký ako ona chodili za obžalovaným ešte asi 4 - 5 piati, lebo obžalovaný si
ľudí k telu nepripúšťal. Fireball od obžalovaného mal kryštalickú alebo práškovú formu a bielu, žltú, alebo hnedú farbu. Fireball od obžalovaného mal na ňu taký účinok, ako keby si dala 10 káv naraz, tzn. nespala a mala zvýšené aktivity. Vnímala to ako legálne, ale vedela, že fireball patrí do rizikových látok, ale nie zakázaných. Pravdou je, že nákup bol väčšinou utajený, neukazovali sa na verejnosti. Obžalovaného kontaktovala telefonicky na č. XXXX XXX XXX a to hovorom, alebo SMS správou. Písala mu stručne iba to, či má čas. Nebavili sa o sume, ani množstve. Až pri osobnom kontakte obžalovanému povedala, koľko potrebuje. Obžalovaný nemal vedomosť o tom, koľkým ľuďom to posúva ďalej. Kupovala to pre seba aj ostatných, t.j. cca 150 ľudí. Konzumenti vedeli, že môže byť v kontakte s obžalovaným a postavili ju do tejto pozície. Všetci vedeli účel a spôsob konzumu tejto látky. Pravdou je, že konzumenti mávali po požití fireballu paranoje. Obžalovaný si určil minimálnu taxu pod ktorú nešiel, aby za nim nechodilo veľa osôb. Preto sa konzumenti na nákup fireballu skladali. Z predaja fireballu nemala prospech, nakoľko konzumenti jej z kúpeného množstva odobrali trocha fireballu a odovzdali jej ho. Obžalovanému za fireball platila peniazmi, inú protihodnotu od nej nechcel. Niekedy mu doniesla napr. mobil, či čokoládu, ale voči tomu mal výhrady. Konzumenti, ktorí fireball od obžalovaného zabezpečovala jej niekedy platili aj formou vecí, ktoré odcudzili. Obžalovaný fireball kupoval cez internet z Ázie. K predaju fireballu dodal, že v roku 2014 ho kupovala iba od J.. V roku 2015 ho už začala kupovať aj od obž. R.a, ale kupovala ho ešte aj od J.. Bolo to dva, tretíkrát týždenne, pričom za týždeň na to minulo 50 - 60,- Eur. Dovtedy to kupovala ako konzument, nie ako distribútor. V druhej polovici roka 2015 ho kupovala už iba od obž. R.a a začala ho distribuovať. Nákup bol aj viackrát za deň, v priemere za XX,- Eur. V roku 2016 ho kupovala od obž. R.a, dva, trikrát za deň v súhrne za 100,- Eur a od J. B. za cca 30,- Eur. V danom roku boli obdobia kedy jeden, alebo druhý nemali fireball aj mesiac. V roku 2017 nákup od obž. R.a klesol na sumu 20 - 30,- Eur na deň. V roku 2015 fireball kupovala aj od J.. Trvalo to len krátko a následne fireball kupovala len od obž. R.a. Trvalo to do 15.06.2017 kedy nastúpila výkon trestu odňatia slobody. Fireball stál v ostatnom období 60 - 65,- Eur 1 gram. Marža pre predávajúceho, teda pre obž. R.a v danom prípade bola 20 - 30,- Eur. V roku 2014 - 2015 stal 1 gram okolo 20,- Eur. Obžalovaný mal maržu 7 - 12,- Eur. Koľko si predajom fireballu zarobil uviesť nevedela. Obžalovaný si priebežne kupoval autá, napr. Audi A5, Škodu Octaviu, Audi Q7, pričom ich kupoval ojazdené. Vždy mal iba jedno auto. Auto kúpil, predal a potom si kúpil iné. Odkiaľ mal peniaze na kúpu áut uviesť nevedela. Vlastnil byt vo Vrútkach. Akú hotovosť nosieval pri sebe uviesť nevedela. Bol šetrný, za štyri roky by si z fireballu dokázal ušetriť aj 100.000,- Eur. Náklady na živobytie uhrádzal z predaja fireballu, niekedy ho finančne dotovala aj matka, hlavne vtedy keď fireball nemal a nepredával. Dodala, že policajti ju pred výsluchom upozornili na to, že ak nebude v danej veci vypovedať vznesú jej obvinenie za šírenie toxikománie. Pochopila to a v danej veci vypovedala. Hovorila ale pravdu a neklamala, nakoľko by nikdy nevypovedala účelovo, aby zachránila seba a iného potopila. Po celú dobu hovorila pravdu. K falošným bankovkám uviedla, že o tom nevie nič.
P. L. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obž. R.a poznal skôr ako ho osobne stretol. Osobne sa stretli keď mal 15 - 16 rokov. Dovtedy ho obžalovaný neriešil, lebo bol mladý a obžalovaný sa s ním zo začiatku odmietal baviť. Dával preto peniaze starším, napr. osobe L. Y. s prezývkou Y., ktorí chodili za obžalovaným kupovať bylinky. Menovaní vyslovene tvrdili, že idú za obž. R.om, nikdy nehovorili iné meno. Tieto potom fajčil pri rieke Turiec. Bylinky boli ako marihuana, pričom ich bral preto, aby mal v hlave dobre, t.j. aby sa smial a mal dobrú náladu. Mali zelenú farbu, boli sušené a pomleté ako čaj. Užíval to podľa toho ako mal peniaze. Niekedy sa na bylinky zložili viacerí, aby mali viac peňazí a to tak, že dali peniaze starším feťákom a oni to doniesli. Títo feťáci vždy vraveli, že to idú brať od obž. R.a. Dohadovali sa na tom aj na Facebooku. S obž. R.om sa dostal do styku cez kamaráta F. F., ktorý chodieval za obžalovaným vybavovať fireball a bylinky. Od obžalovaného začal brať uvedené látky priamo asi dva roky dozadu, kedy ešte nemal 18 rokov. Najskôr to bolo tak, že obžalovanému dosť často telefonoval, ale obžalovaný mu telefón nedvíhal. Zrejme ho tým otravoval a možno ho mal aj zablokovaného. Keď mu po zavolaní obžalovaný nedvihol, ozval sa mu neskôr a spýtal sa ho či chce a odpovedal mu, že jasné. Takouto formou mu núkal byliny a fireball. Telefón na obžalovaného poznal spamäti, išlo o číslo XXXX XXX XXX. Niekedy mu telefonoval alebo písal SMS správy aj zo sestrinho telefónu. Stávalo sa, že mal iba 10,- Eur, pričom keď obžalovanému zavolal a povedal koľko má peňazí, obžalovaný mu pri sume 10,- Eur povedal, že za takúto sumu nie a telefón hneď zložil. Keď mu obžalovaný prvý krát tieto látky predal nemal ešte 18 rokov. Takto od obžalovaného tieto veci brali aj spolužiaci z triedy a to R. U., ktorý bol ešte mladší od neho, T. Q. a iní. Ani jeden z nich nemali vtedy
18 rokov. Obžalovaný Q. poznal, občas ich videl spolu ako sa stretli. Aj ona chodievala k obžalovanému na bylinky a pre fireball, dokonca mu to aj povedala. Bolo to tak, že keď sa človek prešiel po Vrútkach, hneď našiel asi 20 osôb, ktorí o tieto veci mali záujem. Obžalovaný to predával tak, že im do telefónu povedal kam majú prísť. Väčšinou to bolo pri penzióne Kriváň vo Vrútkach, ale aj na iných miestach. Keď došiel na dané miesto, tam už pobehovali viacerí záujemcovia, medzi ktorých sa zaradil. Obžalovaný tam prišiel na aute zn. Škoda RS šedej farby, otvoril okienko na strane vodiča, každý išiel okolo auta a tam to riešili. Peniaze sa dávali do okienka a zobral ich obžalovaný. Chodievalo sa ja pred jeho byt, pred ktorým sa to hemžilo samými feťákmi, ktorí sa tam zgrupovali, aby sa zložili na fireball. Chodievalo tam cca 10 ľudí. Kupované látky im odovzdával v priehľadných sáčkoch, na ktorých nebolo napísané nič. V rade stálo aj 10 osôb. Obžalovaný im dával veci riadne, nikdy ich neoklamal. Sáčky už mal pripravené a navážené. Musel vziať látky najmenej za sumu 15,- Eur. Obžalovaný býval v aute s jedným kamarátom. Dohadovania a stretnutia nevnímal ako niečo tajné. Nemal potrebu sa pritom skrývať. Látky ktoré bral aj od iných potom prestal od nich brať, lebo niekedy ho oklamali. To bol dôvod pre ktorý chodieval k obžalovanému. S týmito látkami prišiel do styku prvý krát keď mal asi 14 rokov. Zo začiatku brával marihuanu, ale keď chodieval k MUDr. Bullovej na kontroly, prešiel na fireball a bylinky, lebo tie po konzumácií nebolo možné na testoch zistiť. Bolo to aj účinnejšie ako marihuana. Fireball bol biely prášok, vyzeral ako pervitín. Aplikoval sa nosom, alebo do žily. Fireball bol na nakopnutie, bylinky boli na uspatie. Po požití fireball sa účinok dostavil rýchlo. Keď mu fireball došiel bol nervózny a pôsobilo to na psychiku. Vtedy sa triasol, potil sa, bolo mu zle a mal zimnicu. Bolo mu zle dovtedy, dokiaľ si nedal opäť fireball. Fireball účinkoval asi pol hodinu. Fajčili to aj na verejnosti, ale pred policajtmi sa skrývali. Bral to tak, že je to asi legálne, nie trestné. Pravdou je, že bol od toho závislý a mal problémy. Denne takto minul 15 - 30,- Eur, týždenne nad 1XX,- Eur a mesačne aj 400,- Eur. Takto si uvedené látky obstarával od obžalovaného aj inej osoby s menom Tóno B.. B. ho opakovane oklamal, pričom on od neho brával aj tovar v menšej sume a to za 5 - 10,- Eur. Boli aj obdobia, kedy obž. R. tovar nemal, a nepredal mu to, napr. deň, pár dní, aj týždeň, alebo ho telefonicky zablokoval. Vtedy to bolo zložitejšie, boli behačky a B. ich klamal. Od obžalovaného kúpil tieto látky aj deň pred jeho zadržaním a to za sumu 25,- Eur, spolu s L.om M.. V ten deň si od obžalovaného kúpili fireball aj iní, pričom polícií všetci časť týchto látok na druhý deň vydali. Po zadržaní obžalovaného začali tieto látky kupovať od J. B., od F. a iných. K majetkovým pomerom obžalovaného dodal, že mal byt vo Vrútkach na námestí a auto Škodu RS. Pred tým mal dve autá zn. Audi. Či mal hotovosť, alebo šperky uviesť nevedel. O výskyte falošných bankoviek sa dozvedel v komunite feťákov, kde to počul. Kto ich mal mať uviesť nevedel. Nikto mu nič také neukazoval.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania.
P. N. K. v prípravnom konaní dňa 18.10.2017 uviedol, že obž. R. mu predával ?-PVP - fireball a bylinky Fubinaca ešte v čase kedy pracoval v crazy shope. Išlo o látky, ktoré pôsobili na ľudí viac ako halucinogénne látky. Vyvolávali u človeka paranoju, strach, čo po konzumácií pociťoval aj sám. Všetci vedeli, že je to náhrada za pervitín. Potom ako obchod zavreli, tieto látky kupoval od P., ktorý ich kupoval od obž. R.a. P. to kupoval od obžalovaného denne a to aj za sumu 50 -100,- Eur. Od obžalovaného tieto látky kupovalo viac osôb, ktorí chodia za ním. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný si vyberal ľudí, ktorým to predával. On určoval miesta na ktorých to predával a predával to iba za peniaze, ktoré mal rád. Obžalovaný mal aj auto, ale o jeho pomeroch nevedel uviesť nič viac. Dodal, že o inom ktorý by to predával nepočul. Zdroj odkiaľ mal obžalovaný tieto látky kupovať vraj bola Čína a Poľsko. 1 gram ?- PVP predával za XX,- Eur. Obžalovaný ho na konzumáciu týchto látok nenavádzal. Kupoval ich, lebo to chcel sám. P. N. K. v prípravnom konaní dňa 19.10.2017 uviedol, že obž. U. R.a pozná z čias, kedy predával v crazy shope, kde od neho nakupoval ?-PVP. Aj potom ako boli tieto obchody zavreté počul, že obž. R. predával ?-PVP. Predával to iba za peniaze. On už od neho tieto látky viac nekupoval. V jednom prípade bol u obžalovaného so známym, ktorý si od obžalovaného túto látku kúpil a spolu ju užili. Alfu od obžalovaného každý deň kupoval napr. P., ale aj ostatní vrútockí užívatelia tejto látky. Keď sa s nimi vo Vrútkach stretol, vždy ho ponúkli alfou s dôvetkom, že je od obž. R.a. Počul, že obžalovaný si s kupujúcimi vopred dohadoval miesto na ktorom tieto látky predal a odovzdal. Zadovažoval si ich z Poľska alebo z Číny. Potvrdil, že v deň, kedy obž. R.a zaistila polícia, bol tesne pred zásahom so známymi pri Admiráli vo Vrútkach kde videli obžalovaného. Pristavili sa pri ňom s tým, že si od neho za 13,- Eur kúpia fireball. Nestihli to, lebo hneď na to tam prišla polícia. K majetkovým pomerom uviedol, že obžalovaný mal viacero áut, napr. Audi, pričom ho vnímal ako človeka, ktorý má rád peniaze.
P. U. N. v prípravnom konaní dňa 19.10.2017 uviedol, že obž. R.a pozná od roku 2013. Potvrdil, že si od neho už v roku 2013 kupoval fireball. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, teda po 18 mesiacoch, od obžalovaného opäť kupoval fireball. Bolo to keď mal výplatu, alebo zálohu tak na víkend za sumu 50
- 60,- Eur. Išlo o bielu kryštalickú látku. Kupoval ju tak, že obžalovanému predtým zavolal na telefón na číslo XXXX XXX XXX a dohodli si miesto stretnutia. Obžalovaný prišiel za ním aj ku práci, keď mal cestu okolo, alebo sa stretli v mieste kde obžalovaný vo Vrútkach býval. Naposledy fireball od obžalovaného kúpil asi tri týždne pred jeho zadržaním políciou. Požitie fireballu malo na neho povzbudzujúci účinok. Mal vedomosť o tom, že sa od obžalovaného dali kúpiť aj bylinky. Obžalovaný tieto látky zabezpečoval na internete a nechal si to posielať na dobierku. K majetkovým pomerom obžalovaného dodal, že mal byt vo Vrútkach a autá značky Škoda RS, Audi A6, Q7, ktoré priebežne predal. Javil sa mu finančne zabezpečený. Nemal vedomosť, že by bol niekde zamestnaný.
P. U. C. v prípravnom konaní dňa 09.11.2017 uviedol, že obž. R.a nepozná a žiadne látky si od neho nekupoval. Pervitín, marihuanu a fireball kupoval od iných dílerov.
P. Ing. L. T. v prípravnom konaní dňa 20.02.2018 uviedol, že obž. U. R.a pozná iba cez telefón, lebo telefonovali viackrát. Rovnako komunikovali SMS správami. Nikdy sa osobne nestretli. Potvrdil, že v Bratislave prevádzkuje bitcoinový automat. Funguje to tak, že zákazník musí mať bitcoinovú peňaženku, aplikáciu v mobile a v bitcoinovom automate musí ukázať QR kód svojej peňaženky. Následne si zvolí množstvo bitcoinov, ktoré chce kúpiť a potom tam vkladá bankovky. Po vložení bankoviek a potvrdení transakcie sú mu bitcoiny zaslané na jeho peňaženku. Toto s obžalovaným realizoval dva, trikrát, keď obžalovaný prišiel do Bratislavy. Hotovostná operácie je zákonom obmedzená na max. 5.000,- Eur, kvôli praniu špinavých peňazí. Telefonicky sa s ním dohodol, že mu peniaze poukáže na účet, ale keďže obžalovaný účet nemal, a preto sa dohodli, že mu ich vloží na účet. On mal obžalovanému následne poslať bitcoiny priamo zo svojej peňaženky na peňaženku obžalovaného. K počtu operácií sa vyjadriť nevedel, ale spolupracovali takto maximálne rok, dva dozadu. Obžalovaný mu vždy predtým zavolal, ak mal peniaze. Celkovo takto obžalovaný kúpil bitcoiny asi za sumu 15.000,- Eur. Iba v jednom prípade nastala situácia, kedy on od obžalovaného bitcoiny kúpil, kedy peniaze poukázal na účet, ktorý mu obžalovaný uviedol. Zákazníka s menom R. F. nepozná. Dodal, že v roku 2016 bola hodnota bitcoinov rádovo od 300 do 1.000,- Eur. Na začiatku roka 2017 od 1.000 do 17.000,- Eur. Potvrdil, že z blockchainu je možné zistiť presun peňazí za bitcoiny, ale nie je možné zistiť komu bitcoinová peňaženka patrí, lebo je anonymizovaná. Z bitcoinom sa dá legálne platiť. Existuje aj nelegálna operácia (nákupy) s bitcoinom a to cez dark market, kde sa dali nakupovať drogy, zbrane, apod.
Svedkyňa F. D. v prípravnom konaní dňa 18.10.2017 uviedla, že obž. U. R.a spoznala na internete. Po asi mesiaci sa stali párom. O jeho aktivitách v súvislosti s omamnými látkami nemala vedomosť, s ničím takým pri ňom do styku neprišla. Obžalovaný nefajčil a ani nepil. Nikdy nevidela a ani nepostrehla, že by bol pod vplyvom návykovej látky. Keď boli spolu vonku stretávali sa s jeho kamarátmi U., F.om a K.. Nevidela, že by za obžalovaným chodievali nejakí týpkovia. Chodievala k nemu do bytu vo Vrútkach, ale či bol jeho to nevedela. Chodieval na aute Škoda Octavia RS. Mala vedomosť, že obžalovaný je nezamestnaný, ale podľa jeho vyjadrenia chodieval na pracovné pohovory. Z čoho žije uviesť nevedela.
Ing. Ingrid Šestáková znalkyňa z odvetvia kriminalistickej chémie na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypracovala znalecký posudok č. 26, 28/2017. Na skúmanie mala predložených 31 rôznych predmetov, zväčša plastových vreciek s obsahom sušenej rastliny a stery z rúk obž. U. R.a, ktoré boli označené ako stopy s konkrétnym číslom. Stopy č. 3 a 4 s podskupinami boli kryštalické látky, zväčša ?-PHP, pričom všetko to boli syntetické látky, predtým nazývaná aj dizajnérske drogy. Dnes sa tieto látky označujú pojmom psychoaktívne látky. Stopa č. 5 bola tekutina s obsahom ?-PHP. Stopy č. 6 - 15 boli rastlinný materiál, v ktorom bola zistená látka AB-Fubinaca. Stopa č. 1 2 boli stery z rúk obžalovaného, na ktorých nebola zistená prítomnosť omamných, psychotropných látok ani prekurzorov. Dodala, že tieto nové látky označené ako psychoaktívne látky neboli zatiaľ zaradené v zákone medzi omamné a psychotropné látky. Psychoaktívne látky sa syntetizujú za účelom vyvolania psychoaktívnch účinkov a zároveň spĺňajú podmienku, že nie sú vedené v zákone ako látky, ktoré by podliehali tomuto zákonu. Sú vyrábané za účelom, aby sa vyhýbali trestnosti a dali sa užívať bez toho, aby spadali do zákonného rámca. Znalkyňa dodala, že by nepovedala, že to nie sú drogy. Riziko poškodenia zdravia po konzumácií týchto látok je veľké. V zákone sú také látky, ktoré dlhodobo poznajú a ktorých
účinky sú dlhodobo známe, odpozorované a práve preto boli zaradené do zákona ako omamné alebo psychotropné látky. U týchto nových látok sa účinky len teraz zaznamenávajú a podľa toho, či sa vyskytujú medzi užívateľmi častejšie, ak sa zistí vyššia frekvencia, alebo väčšie opakovanie ich používania, zaradia sa ako rizikové látky do zákona a ak prejdú právnym procesom, tak sa zaradia do zoznamu zakázaných látok. Látky, ktoré posudzovala v danej trestnej veci v zozname zakázaných látok nie sú. U týchto nových látok KEÚ PZ obvykle jednorazovú dávku neurčuje. Podotkla, že väčšina psychoaktívnych látok má niekoľkonásobne vyššie účinky ako doteraz známe používané omamné a psychotropné látky. Pri syntetických látkach idú ich tvorcovia vyslovene po tých molekulách, ktorých prítomnosť v takej látke má cielene zvýšiť účinok, ktorý sa požaduje a po ktorom je dopyt pri takejto látke. Takto vyrobená látka je násobne účinnejšia, takže tu stačí menej požitého množstva a účinok je vyšší. Psychoaktívne látky sa vyrábajú pre ich účinok, a keďže sa nemôžu predávať priamo na konzumáciu, tak sa predávali pod rôznymi legendami v darčekovom balení, ako napr. kúpeľňová soľ, hnojivá a pod. s upozornením, že nie sú vhodné na konzumáciu. Na druhej strane na čo by bolo niekomu takéto hnojivo s hmotnosťou 1 g. Aj z toho bolo zrejmé, že boli určené na iné účely, ako na pestovanie. Na Slovensku sa predávali v tzv. crazy shopoch. Medzi také látky patril aj fireball. V danom prípade skúmala látku PHP. Medzi ?-PHP a ?-PVP je malý rozdiel v molekule. K rozdielu v účinku pri oboch sa vyjadriť nevedela, lebo to spadá do iného odboru. K látkam s označením AB-Fubinaca dodala, že to nie sú rastliny, ale sú to syntetické kanabinoidy, teda náhrada konope. Roztok, alebo prášok kanabinoidného charakteru sa tu zmieša alebo vymáča s rastlinami. Ako chemik sa vyjadruje iba k tomu, či ide o psychoaktívnu látku, alebo nie. Tieto látky majú formu prášku, alebo kryštálu a môžu byť čisté, alebo s prímesou farbív, ktoré farbivá nemajú účinnú látku spôsobilú ovplyvniť psychiku človeka.
Prof. MUDr. N. Novomeský znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a toxikológia uviedol, že v danej veci vypracoval znalecký posudok č. 30/2017 a 23/2018. V posudku sa vyjadroval k účinkom látok, ktoré KEÚ PZ v danej veci špecifikovala. Išlo o sedem látok. Prvou skupinou boli látky označené ako katióny, do druhej skupiny patrila látka AB-Fubinaca (syntetický kanabinoid), a tretia skupina bola látka piracetan (liečivo) - používaná na zlepšenie prietoku krvi v mozgu, teda zvyšuje metabolizmus na úrovni mozgovej. Práve táto látka sa primiešava do týchto látok ako posilovač efektu. Dodal, že PVP je z hľadiska biologických účinkov o niečo málo, menej aktívne účinné ako PHP. V podstate ide o to isté. K prevej skupine - katinónov uviedol, že ich spoločný efekt, bez ohľadu na intenzitu tohto efektu je vypudenie mozgovej činnosti, je to teda psychostimulačná látka. Nie je to tzv. látka na dobré spanie. Majú rôznu formu napr. PHP a pod., kde ide o látky návykové. Sú to umelo vyrobené niekoľko násobne silnejšie látky ako prírodná forma látky kata. Efekt týchto látok je závislý od dávky. Ak niekto dávky prepískne, je možné zlyhanie srdca. Majú vysoký stupeň návykovosti a vysoký stupeň nebezpečnosti pre konzumenta a okolie. Druhá skupina kanabinoidov má takisto psychostimulačné účinky, podobné ako fajčenie trávy, ale trocha intenzívnejšie. Stupeň návykovosti pri kanabinoidov je stredný, má nízky stupeň nebezpečnosti pre konzumenta i okolie. Spoločným menovateľom psychoaktívnych látok je to, že sú syntetizované ilegálne a takýmto spôsobom sa distribuujú. Ani jedna z týchto látok okrem piracetanu nemá charakter liečiva. Tieto látky sa začali objavovať asi pred piatimi rokmi. Pri Piracetane nie je možné hovoriť o návykovosti ako pri droge. Piracetan pôsobí na mozog, ale nevykonáva návyk, nie je to návyková látka. Vysvetlil, že fireball je ohnivá guľa, ktorá znamená, že sa konzumentovi v hlave rozsvieti ohnivá guľa. Je to ?-PHP. Užíva sa šnupaním cez nos, dá sa pod jazyk, do vody a pod. Minimálne sa aplikuje striekačkami. Jednotlivá dávka je okolo 10 - 20 mg. Rýchlosť nástupu medzi ?-PHP a ?-PVP závisí od koncentrácie a spôsobu aplikácie. Najhorší je cez nosovú sliznicu, kde je to rýchlejšie ako cez krv. Mozog je cieľový orgán pre drogy, preto je šnupanie zrýchlená forma ovplyvnenia ako napr. injekčne, kedy sa to dostane do mozgu asi o 10 minút neskôr. PVP je o niečo slabší ako PHP, je pomalší a menej viditeľný na tom subjekte. Nástup PHP je niekoľko sekúnd. Je to psychostimulant. Človek je blažený, má extrémny výkon, preto majú konzumenti zrýchlený myšlienkový beh. Preto to ľudia berú. Ak by to konzumenta zrazilo na kolená, tak by to nebrali. Ľudia sa pod ich vplyvom združujú, sú sociálni. Majú ale aj škaredú tvár. Dlhodobí konzumenti prechádzajú stavom úzkosti, do strachu a osobnosť konzumentov sa mení. Nie je tu agresivita namierená voči okoliu z dôvodu vybudenia, ale naopak zo strachu. U konzumenta je napadnutá psychika, je podráždený, môžu sa vyskytnúť agresie verbálne, ale aj voči neživým predmetom (rozbíjanie nábytku a pod.), pri vyšších dávkach aj agresívne násilie voči iným osobám. Konzument
je schopný pod jeho vplyvom spáchať veľmi závažné trestné činy voči životu a zdraviu. Pri vysokých dávkach a hladinách fireballu v organizme človeka je možný stav pripomínajúci tzv. „zombie", kedy konzument prestane vnímať okolie a realitu okolo seba, pohybuje sa meravo, ťažkopádne, má sklený pohľad a mimoriadne nízky prah explózie násilného konania voči zvieratám i ľuďom. Bez akýchkoľvek dôvodov a zábran je schopný napadnúť a usmrtiť inú osobu. U týchto konzumentov vyletí pulz napr. až na 160 pulzov za minútu a exituje. ?-PHP a ?-PVP sú návykovými látkami, dokonca katióny sú vedené v zozname zakázaných látok. AB-Fubinaca (názov aj Herba) je syntetický kanabinoid a jeho účinok závisí od dávky. Aplikuje sa v roztoku na čajové vrecká, pričom táto droga je totálne spôsobilá vypáliť človeku mozog a nespamätá sa z toho. Negatívnym účinkom je aj úzkosť, pocit hladu, hašterivosť a vyvolávanie konfliktov až paranoja prenasledovania. Na druhej strane v úvode navodzuje pocit pozitívnej nálady, blaženosti a šťastia, celkového mentálneho uvoľnenia a pri vyšších dávkach aj pocit „splynutia" s vesmírom. Konzument máva bezdôvodné výbuchy smiechu, pri vyšších dávkach sa u neho mení farebné videnie a vzniká tzv. fenomén zväčšovania skla - predmety v okolitom priestore sa zdajú byť bližšie a väčšie. Má rastlinný nosič, leje sa na nejaké rastliny. Pri nižších dávkach je AB-Fubinaca normálna marihuana. U tejto látky je viac negatívne prežívanie ako pri marihuane. Sú to termo stabilné látky, ktoré sa udržia v nosiči. V ďalšom uviedol, že nástup účinku týchto látok je u osôb rôzny. U každého môže mať rovnaká dávky rôzny účinok. Všetky návykové látka aj liečivá sú v tele cudzie látky. Telo si ich nevie vyrobiť samo, preto idú do tela z vonku. Telo sa s nimi pustí do zápasu, tzv. metabolizuje a snaží sa ich z tela čo najskôr vylúčiť. Tento proces je individuálny. Proces odbúravania sa spomaľuje napr. pri zdravotných problémoch konzumenta. Konzumenti týchto látok po požití spoznajú, aký ma na nich látka vplyv, teda vedia posúdiť, či je účinná, alebo nie, lebo to cítia v mozgu. Tieto látky majú negatívne účinky aj na iné orgány napr. pečeň, kožu a pod. Na Slovensku sa tieto negatívne dopady ešte len zbierajú, ale v zahraničí sú už známe. V znaleckom posudku príkladmo prezentoval fotograficky negatívne dopady konzumu týchto látok na telo človeka, napr. ložiskové nekrózy, žilové trombózy apod.
Mgr. Ivan Bacigál ako znalec v odbore kriminalistika, na hlavnom pojednávaní uviedol, že znaleckou činnosťou mal v predložených elektronických zariadeniach zistiť a sprístupniť údaje, t.j. obsah pamäťového média. Za týmto účelom vypracoval znalecký posudok č. 4/2017 a jeho doplnok č. 6/2017. Skúmal zariadenia - mobilné telefóny zn. Asus, Honor a Samsung. K telefónu zn. Asus dodal, že toto mu bolo predložené ako poškodené a nebolo kompletné. Časť ktorá tu chýbala, bola časťou, cez ktorú sa telefón ovláda. Z uvedeného dôvodu ho nebolo možné znalecky obsahovo preskúmať, dokonca ho ani spustiť. To sa týkalo aj nefunkčnej pamäťovej karty. Telefón zn. Honor mu bol predložený v móde, ktorým bolo príkladne zabezpečené proti manipulácií s jeho obsahom, resp. údajom v ňom. Vzhľadom na to, že nemal prístup k jeho dátam, realizoval to snímkami jeho obrazovky. Následne doplnkom znaleckého posudku, s odstupom času a technickým pokrokom hľadal vstup do telefónu na hardwarovej úrovni. Dopátral sa k prístupovým PIN kódom, ktoré boli uložené v pamäti telefónu a používal ich obžalovaný v minulosti. SIM karta telefónu zn. Honor bola skúmaná samostatne, pričom s PIN nedisponovali a nezistili ho, preto tu nebola karta aktivovaná. Podotkol, že SIM karta po zaistení telefónu nemohla vykonať telefonický hovor sama, a ani nikto iný, lebo sa so SIM kartou, nepoznajúc jej PIN, nemohol pripojiť k mobilnej sieti a telefonovať z nej. Aj keď došlo k stiahnutiu pamäte telefónu, nebolo možné z neho telefonovať, nakoľko sprístupnenie telefónu samo o sebe, neznamená možnosť telefonovať. Na to by bol potrebný PIN ku karte a ten známy nebol. Dostal sa tak iba do nechránenej, nezabezpečenej časti SIM karty. Dodal, že bolo by to možné vykonať iba vtedy, ak by oprávnená osoba požiadala mobilného operátora o vydanie novej SIM karty a zablokovanie pôvodnej , napr. ako pri strate. V minulosti bolo možné, aby na jednom čísle boli dve SIM karty, ale toho času to už možné nie je. Vždy tu bolo ale iba jedno telefónne číslo. V minulosti pri existencii dvoch SIM kariet sa mohlo stať, že by volal niekto z daného telefónneho čísla, ale z jednej z dvoch SIM kariet. Volanému by sa zobrazilo iba jedno číslo, ale volajúci mohli byť dvaja so SIM kartami k danému jednému číslu. Volaný by to nepoznal, ale mobilný operátor by to vedel presne špecifikovať z ktorej SIM karty (z ktorého telefónu) bolo volané. Mobilný operátor vedie databázu osôb, ktorým SIM kartu poskytol. V internej pamäti mobilného telefónu zn. Honor zistil záznamy týkajúce sa kryptomien (č.l. 545). Samotný obsah peňaženky nezistil. Zistil ale výzvu na platbu bitcoinov (č.l. 550), tzn., že prebiehal proces platby za bitcoin, čo zadané bolo, ďalej fotografie QR kódu a bitcoinové adresy. Údaje zistené v telefóne sa mohli viazať k transakciám vedúcim do niektorej z peňaženiek, ktoré údaje boli archivované. Sú špecifikované dátumom a časom. Údaje sa týkali rovnako aj komunikácie o nákupe a predaji neznámych látok (č.l. 557). Údaje o nakladaní s finančnými sumami s dátumom vytvorenia 02.06.2016 o 20.36 hod. - fotografie
(napr. č.l. 559). Všetky tieto skutočnosti poňal v prílohe č. 3. Rovnako údaje o kóde sledovania dodávky zásielky (č.l. 549, 556). Pri bitcoinovej peňaženke si všimol, že tu nebol prístup a peňaženku spravovala tretia osoba. Užívateľ, zrejme obžalovaný mal iba správy o transakciách, ale nie sú tu údaje, že by ich priamo vykonával on. Prístupové kódy ku transakciám mal a kontroloval ich. Uvedené operácie sa ale robili s jeho vedomým. V mobilnom telefóne zn. Honor neboli zistené aplikácie tretích strán umožňujúce blokovať prichádzajúce hovory a textové správy. Znalec vylúčil prítomnosť blokovania hovorov a SMS jednak na úrovni užívateľského rozhrania telefónu (telefónu, ktorý klient má), aj na úrovni aplikácií, ktoré si užívateľ dodatočne doinštaluje. Žiadne nástroje blokovania tu nezistil a nenašiel. (poznámka sudcu, na projekcii v pojednávacej miestnosti znalec ani v súčinnosti s obžalovaným nezistil v telefóne Honor žiadnu nainštalovanú aplikáciu týkajúcu sa blokovania hovorov a SMS). Znalec podotkol, že ak by takáto aplikácia v telefóne bola, aj keby bola zmazaná našiel by ju, pričom takáto aplikácia nebola ani na úrovni zmazaných aplikácií. V telefóne bolo ku dňu jeho zaistenia celkovo 462 aplikácií, pričom ani jedna nebola zmazaná. V telefóne je 641 kontaktov - telefónne aj Facebookové. V telefóne bolo za celú históriu prijatých 2000 hovorov (509 odchádzajúcich, 769 prichádzajúcich a 722 zmeškaných), ktoré si telefón pamätá. História zobrazenia je od 11.08.2017 do 18.10.2017. Po dátume 18.10.2017 po 11.38 hod. tu nie je žiaden údaj, že by tu bolo niečo zmazané. Pri SMS je v histórií od 05.04.2016 do 18.10.2017 údaj o 4194 správach (1 neprečítaná, 203 odoslaných a 3990 prečítaných). Sú tu iba existujúce správy, nie odstránené. Zmazané správy znalec nevedel obnoviť. Pri týchto nezmazaných a neodstránených SMS nie sú také, ktoré by boli blokované. Ak by bola SMS blokovaná, do telefónu by neprišla a nebola by v zozname. Ak je v zozname, blokovaná nebola. Znalec podotkol, že o aplikácií na blokovanie SMS ani nepočul. Blokovanie SMS by sa dalo iba na úrovni mobilného operátora. Znalec v ďalšom podotkol, že ak je v ITP dokumentovaná SMS, ktoré sú zobrazené vo výpisoch, nemôže ísť o SMS, ktoré by boli blokované, teda boli to SMS, ktoré reálne prišli a sa zaznamenali, nakoľko blokovať by sa dali iba na úrovni mobilného operátora. Vtedy by v ITP zaznamenané neboli. Dodal, že ITP je na úrovni operátora, pričom ako znalec vypracoval znalecký posudok na úrovni telefónu, ktorý skúmal. Na telefóne nebola žiadna aplikácia blokovania hovorov a SMS. Blokovanie má zmysle pri hovoroch, nie pri SMS. Aplikáciu na blokovanie telefónu možno hodnotiť. V telefóne zn. Honor žiadna taká nájdená nebola, preto ju nemožno hodnotiť. Aplikácie môžu byť v pozadí telefónu bez vedomia užívateľa, sú tu niektoré pred kúpou telefónu a aj tie, ktoré si užívateľ stiahne po kúpe telefónu. Všetky sú v telefóne dokumentované a dohľadateľné. Aplikácie sú nastavené tak, že bez užívateľa sa zmazať nedajú, užívateľ musí urobiť prvý krok. Analýzou mobilného telefónu zn. Samsung bola zistená aplikácia s názvom „blockedmnumber" - úložisko blokovaných čísiel. Kto inštaloval danú aplikáciu uviesť nevedel, mohla prísť napr. aj cez Google, alebo si to inicioval užívateľ. V tejto databáze bolo nastavené blokovanie telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX. Čas vytvorenia súboru databázy s blokovanými číslami a čas posledné zmeny bol 16.08.2017 o 09.14 hod. + 2 hod. Prvé blokovanie cez zoznam kontaktov ako SPAM bol zaznamenaný dňa 24.03.2017 o 19.56 hod. Z reportu bolo zrejmé, že telefón bol obnovovaný niekoľko krát, ostatne 16.08.2017, teda 15 min. po obnovení telefónu. Čas odstránenie uvedený nebol, teda odstránené to nebolo. Blokovanie bolo zistené iba na telefóne zn. Samsung a iba k jedinému číslu a to +XXXXXXXXXXXX (poznámka sudcu užívateľ L. R., evidované na F. B.). Blokovanie si realizoval používateľ tohto telefónu. Zoznam hovorov z daného čísla, ktoré boli blokované bol datovaný od 24.03.2017 do 25.03.2017 - celkovo 18 hovorov. Zoznam blokovaných SMS správ z daného čísla bol datovaný od 24.03.2017 do 25.03.2017 - celkovo 12 SMS správ. Užívateľ tieto SMS nevidel, teda ich nečítal, išlo o SPAM. V dátumoch pred tým išli SMS do priečinka prijatá pošta a užívateľ ich prijímal. Žiadne iné telefónne číslo blokované nebolo. Dodal, že detailným preskúmaním telefónu zistil, že tu bolo 59 kontaktov zmazaných. Zoznam zmazaných kontaktov dostupný je. Ktoré z týchto kontaktov boli v čase kedy zmazané neboli aj blokované nevedel povedať. Nie každý zmazaný kontakt musel byť aj blokovaný. Dátum zmazania kontaktov nie je možné zistiť. V telefóne bolo 311 kontaktov. V tejto skupine mohol byť kontakt aj cez Facebook komunikáciu, ktorá sa uložila a potom vymazala. Všetky údaje ktoré uvádzal sú ku dňu 16.08.2017, kedy bol telefón aktualizovaný. Prvý hovor bol v danom telefóne realizovaný 19.02.2017, SMS dňa 15.02.2017. Znalec podotkol, že zoznam hovorov a SMS je v telefóne evidovaný, ale mimo aplikácii napr. sociálne siete. Platí, že pokiaľ bola správa v telefóne dokumentovaná, bola technicky prijatá. V internej pamäti mobilného telefónu zn. Samsung zistil dva programy súvisiace s používaním krypto platidla s názvom „onion.fire" a „Blockchain". Program „onion.fire" slúžil na prehliadanie stránok na internete. Program „Blockchain" slúžil na pripojenie na stránku umožňujúcu vyhľadávanie informácií súvisiacich s transakciami kryptomien a ako peňaženka pre bitcoin. V ďalšom tu boli napr. kódy na
sledovanie dodávky zasielanej službou rýchlych správ. Na pamäťovej karte mobilného telefónu boli zistené obrazové súbory, súvisiace s návykovými látkami (č.l. 539). Znalec nezistil, že by boli skúmané telefóny pred užívateľom U. R. v užívaní inej osoby, napr. predajom telefónu inou osobou. Ku skúmanému žltému papieriku (č.l. 572- stopa č. 53) dodal, že tento obsahoval prístupové dáta k „službe - posielanie rýchlych správ zabezpečeným spôsobom". Ten kto ho mal, ho mal preto, aby vedel komunikovať s uzavretou skupinou, ktorí mali uzamknutú komunikáciu. Do tejto komunikácie ako znalec neprenikol, lebo nemal prístupové informácie. Išlo o jedno rázové zobrazovanie týchto správ. Ide o komunitu ľudí, ktorí komunikujú práve cez tento systém s vysokou úrovňou súkromia, napr. ak si myslia, že ich komunikáciu môže sledovať štát. Užívateľ, ktorý mal dáta, ktoré boli posudzované v znaleckom posudku bol nadštandardný používateľ, ktorý používal momentálne technológie a využíval vyššiu úroveň súkromia. Toto ako laik nemal z vlastnej hlavy, musel mu to všetko niekto vysvetliť, aby mohol využívať možnosti takého systému, lebo to nesvedčí bežnému využívaniu danej technológie v populácií. Takúto anonymizovanú komunikáciu zaznamenal v telefóne zn. Samsung v programe onion.fire. Slúži to pre ľudí, ktorí chcú veci anonymizovať. Tu dokonca užívateľ použil službu Facebook na danej anonymizovanej sieti. Osoba, ktorá by využívala tieto služby, ak by komunikovala v tomto systéme, nie je možné zistiť obsah komunikácie s ním. Ak by užívateľ dodržal bezpečnostné pokyny danej anonymizovanej siete, pri štarte je pravdepodobnosť identifikácie užívateľa počas komunikácie takmer nulová, nedá sa jednoznačne zistiť ani krajina pripojenia. Užívateľ napr. nepoužíval rovnaké heslá v zariadeniach, menil PIN na SIM karte a pod. Užívateľ ale robil aj chyby v procese aplikácie systému, na základe ktorých ho bolo možné vystopovať, napr. pri zadržaní zásielky alfa PVP v USA (č.l. 557). Užívateľ telefónov a systémov v nich používaných na stupnici od 1 - 5, kde 5 je top, špecifikoval úrovňou 4.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané a oboznámené znalecké posudky, odborné vyjadrenia a listinné dôkazy.
Znaleckým posudkom KEÚ PZ Slovenská Ľupča sp. zn. ČEZ:PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2834 bolo preukazované, že medzi vecami vydanými L.om Z.om dňa 20.10.2017 bolo plastové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky - ? pyrolidinohexanofenón a plastové vrecko s obsahom - rastlinný materiál - AB- Fubinaca.
Odborným vyjadrením spol. JHS č. 811/2017 bola stanovená hodnota osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia RS, ev. č. MT XXXEH ku dňu 24.05.2017, na sumu 26.XXX,- Eur a ku dňu 23.10.2017 na sumu 23.672,- Eur. Hodnota bytu č. XX v bytovom dome s.č. XXXX s príslušenstvom bola ku dňu 23.10.2017 v sume 42.700,- Eur.
Z odborného posudku NBS bolo zrejmé, že 4 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 50 Eur, rovnakého sériového čísla X76198172744 (domová prehliadka - byt), sú falzifikátom so stupňom kvality „4" - menej podarený falzifikát, 6 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 50 Eur sériové čísla SD0754848430, SD0754848436, SD0754848325, SD0754848438, SD0754848301, SD0754848434 (domová prehliadka - byt), sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát, 5 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20 Eur rovnakého sériového čísla NA3311566011 (domová prehliadka - byt), sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát, 5 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20 Eur rovnakého sérového čísla SC3311566056 (domová prehliadka - byt), sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát, 8 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20 Eur rovnakého sériového čísla BA3311566356/666356 (domová prehliadka - byt), sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát a 1 ks bankovky s nominálnou hodnotou 20 Eur sériového čísla NA3311566011 (osobná prehliadka obv. R.), je falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát. Išlo o 10 ks falšovaných bankoviek s nominálnou hodnotou XX,- Eur, 19 ks falšovaných bankoviek s nominálnou hodnotou 20,- Eur, teda celkovo 29 ks bankoviek o objeme 880,- Eur.
Bankovky zaistené pridomovej prehliadke v rodinnom dome u C. R.ovej boli pravé.
Z dokumentovania zaisťovacích úkonov pri domovej prehliadke v dome C. R.ovej dňa 18.10.2017 bolo zrejmé zaistenie trezora s rozmerom 34x25x25 cm a iné veci. Trezor bol otvorený 23.10.2017 na polícií zámočníkom, pričom obsahom boli bankovky v troch priesvitných mikroténových sáčkoch s rôznou nominálnou hodnotou - v sume 95.870,- Eur. Priebeh otvárania a dokumentovania obsahu trezora bolo zrejmé z fotodokumentácie. V trezore bol papier s číslom 94000,-. Uvedené bolo dokumentované aj fotodokumentáciou. Fotodokumentácia stavu obsahu trezora po jeho bezprostrednom otvorení preukazovala akým spôsobom boli bankovky zabalené v sáčkoch. Z dokumentovania domovej prehliadky vykonanej dňa 18.10.2017 v byte u obž. U. R.a bolo zrejmé, že v byte boli zaistené sušená rastlina, plastový sáčok s obsahom prášku, váha, sáčky s obsahom granúl, bankovky s nominálnou hodnotou 20 Eur (18 ks) a 50 Eur (10 ks), spolu 28 ks, mobilné telefóny zn. Siemens, Samsung, Asus, a iné veci. Z rozpisu bankoviek bolo zrejmé, že niektoré mali rovnaké čísla bankoviek, pričom boli položené na chladničke, v poličke čiernej skrinky, v čiernom obale na DVD a v poličke skleneného stolíka. Uvedené bolo dokumentované aj fotodokumentáciou. Pri bezpečnostnej prehliadke zaisteného U. R.a dňa 18.10.2017 bol dokumentovaný stav veci ktoré mal pri sebe, kde boli aj papierové skladačky s neznámym obsahom - stopa č. 4, peniaze a obálka. Vydanie vozidla Škoda Octavia s VIN A obž. U. R.om dňa 18.10.2017 bolo dokumentované zápisnicou o vydaní veci a fotodokumentáciou. Pri prehliadke boli zaistené veci - plastové sáčky s obsahom zelenej sušiny - stopy č. 6 - 11, 6 listov faktúr a pod. Predmetné bolo zaznamenané aj fotodokumentáciou. Vydanie plastového sáčku s obsahom priehľadnej tekutiny S.m C.m dňa 17.10.2017 bolo zrejmé zo zápisnice o vydaní veci a fotodokumentáciou. Obdobne boli dňa 18.10.2017 zaistené veci - igelitový sáčok s obsahom kryštalickej látky a iné, aj u L.a Z.a.
Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim L.om W., T. B., J. W. a kupujúcim C. R.ovou zo dňa 28.12.2009 bolo zrejmé, že predmetom kúpy boli parcely zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. Priekopa, kupované menovanou za kúpnu cenu 13.276,- Eur. Kúpna cena mala byť zaplatená v hotovosti pri podpise danej zmluvy. S uvedeným dôkazom súvisí aj geometrický plán k danej nehnuteľnosti, návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaný na kataster dňa 29.12.2009, rozhodnutie Správa katastra L. sp. zn. V 4943/09 zo dňa 27.01.2010, ktorým sa C. R.ová stala výlučnou vlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti a rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla nehnuteľnosti. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/X zo dňa 20.10.2010, bolo preukazované, že C. R.ová ako záložca a ČSOB sa ako záložný veriteľ dohodli na zabezpečení pohľadávky - úveru vo výške 32.000,- Eur. Predmetom zálohu bola nehnuteľnosti špecifikované na LV č. XXXX - pozemok a rozostavaný rodinný dom vo vlastníctve C. R.ovej. Kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena uzavretou medzi predávajúcim L.om W., T. B., J. W. a kupujúcim C. R.ovou zo dňa 26.05.2010 bolo preukazované, že predmetom kúpy bola nehnuteľnosť
- pozemok vedený na LV č. XXXX v kat. úz. Priekopa, kupované menovanou za sumu 1.925,- Eur. S uvedeným dôkazom súvisí aj geometrický plán k danej nehnuteľnosti, návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaný na kataster dňa 26.05.2010 a rozhodnutie Správa katastra L. sp. zn. V XXXX/ XX zo dňa 20.07.2010, ktorým sa C. R.ová stala výlučnou vlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti.
Z evidenčnej karty vozidla - Škoda Octavia s VIN A bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 06.02.2018 bol S. Q.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 30.08.2013 do 25.04.2014. Z evidenčnej karty vozidla - Škoda Superb s VIN A bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 06.02.2018 bola C. P.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 25.04.2014 do 08.07.2015. Z evidenčnej karty vozidla - AUDI A5 s VIN Z bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 23.01.2018 bol L. N.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 11.03.2015 do 28.08.2015. Z evidenčnej karty vozidla - Škoda Octavia s VIN A bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 06.02.2018 bol L. L.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 04.09.2015 do 18.11.2016. Z evidenčnej karty vozidla - AUDI A5 s VIN Z bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 23.01.2018 bol A. Y.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 06.09.2016 do 21.04.2017. S uvedeným súvisí aj čestné prehlásenie obžalovaného zo dňa 01.08.2016 o kúpe vozidla.
Z evidenčnej karty vozidla DAF - FA s VIN H bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 06.02.2018 bola spol. K.V.N.-M. spol. s.r.o. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 25.08.2016 do 06.09.2016. Z evidenčnej karty vozidla - AUDI Q7 s VIN Z bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 23.01.2018 bol L. L.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastnil v období od 20.12.2016 do 12.07.2017. S uvedeným súvisí aj vklad hotovosti 11.257,- Eur obžalovaným v ČSOB dňa 28.11.2016 v prospech účtu XXXXXXXX/XXXX a kúpna zmluva zo dňa 03.07.2017 o kúpe daného ojazdeného vozidla za sumu 11.500,- Eur. Z evidenčnej karty vozidla - Škoda Octavia s VIN A bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla ku dňu 23.01.2018 bol U. R.. Z histórie vlastníkov daného vozidla bolo zrejmé, že obž. U. R. vozidlo vlastní od 24.05.2017 ku dňu lustrácie (23.01.2018). S týmto dôkazom súvisí aj technický preukaz (tzv. veľký aj malý) k danému vozidlu, kúpna zmluva zo dňa 08.02.2017 z obsahu ktorej bolo zrejmé, že vozidlo bolo ako jazdené kúpené U. R.om za sumu 26.000,- Eur, doklad originality, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava o typovom schválení dovezeného vozidla zo dňa 22.05.2017, žiadosť o prihlásenie vozidla obžalovaným zo dňa 24.05.2017, správa Slovenskej pošty o kúpe E-kolku dňa 24.05.2017na ODI L.. Komunikácia obžalovaného a predajcu vozidiel zn. Mercedes bola zrejmá z obdobia september 2017. Predajca obsah komunikácie formuloval do roviny záujmu obžalovaného o vozidlo danej značky.
Vkladom hotovosti zo dňa 01.08.2016 bolo preukazované, že vkladateľ C. R.ová vložila na účet č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo VÚB hotovosť 16.305,- Eur. Hotovostným vkladom zo dňa 14.09.2015 realizovaným v ČSOB bolo preukazované, že vkladateľ C. R.ová poukazovala na účet príjemcu sumu 35.530,- Eur. Dokumentovanie hráča pokru T. W.a bolo preukazované fotodokumentáciou zo dňa 21.05.2017. Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 13.02.2012 uzavretou medzi spol. 2SPHERE, s.r.o. Žilina a obž. U. R.om (pomocný predavač), bolo preukazované, že táto bola uzavretá na dobu od 14.02.2012 do 14.03.2012 s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu 2XX,- Eur. S uvedeným súvisí aj pracovná zmluva zo dňa 15.03.2012 uzavretá medzi uvedenými subjektmi s nástupom do práce 15.03.2012 a s platom 340,- Eur a rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou obžalovaného ako zamestnanca zo dňa 31.08.2012. Náklady na zariadenie bytu boli preukazované dokladom o kúpe práčky za sumu 758,- Eur. Úhradou elektriny poštovými poukážkami z roku 2016, 2017 bolo preukazované, že tieto poukážky boli uhrádzané U. R.om, obdobne úhrada pre UNI Realitu. Čestným prehlásením L.a N. zo dňa 05.února 2015 bolo preukazované, že ten dcére P. N. daroval finančné prostriedky ako náhradu za dedičstvo vo výške 12.500,- Eur, opatrené podpisom darcu a obdarovaného. Rozpis finančných prostriedkov P. D. preukazoval koľko prostriedkov, kedy a kde mala mať uložené. Z rukou písaného rozpisu bolo zrejmé, že v roku 2015 malo byť v trezore 14.3XX,- Eur patriacich menovanej. Rozpis darov zo svadby preukazoval, že C. D. mala obdŕžať dary hotovosť v sume 17.000,- Eur. Mailová korešpondencia medzi Ing. L.om T. a obž. U. R.om v období rokov 2015 - 2017, ktorej predmetom bola kúpa bitcoinov preukazovala časové súvislosti, intenzitu kontaktov a záujmu o kúpu predmetného obžalovaným. Rovnako preukazovala rozsah investícií obžalovaného do danej meny. Z výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 402/2017 zo dňa 22.11.2017 bolo zrejmé, že v odobratej vzorke moču od obž. U. R.a bola zistená prítomnosť kanabinoidov a nález látky identickej s ?-PHP a prítomnosť THC. Obdobné výsledky s prítomnosťou ?-PHP boli analýzou zistené aj u L.a W.a, U. M. a S. C.. Vzhľad pokožky a tela S. C. a, U. M. a L.a W.a so zameraním na rany a stopy po požívaní látok, ktoré boli analýzou moči menovaných zistené, bolo zrejmé z fotodokumentácie.
Z fotodokumentácie predloženej obžalovaným na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé dokumentovanie výstavby rodinného domu C. R.ovej, na ktorej sa zúčastňovali jej rodinní príslušníci. Je tu dokumentovaný stav hrubej stavby, ďalej práce, ktoré vykonávali rodinní príslušníci, napr. vonkajšie terénne úpravy, kanalizácia, obklady, dlažby, zateplenie budovy, realizácia vonkajšie fasády, realizácia vonkajších spevnených plôch, vonkajšieho oplotenia, a pod. Z rozpisu materiálov a ich ceny boli zrejmé náklady, ktoré mali byť vynaložené na dokončenie predmetného rodinného domu. Z rozpisu týchto nákladov bolo v ďalšom zrejmé, že v r. 2009 C. R.ová vynaložila na kúpu pozemku sumu 13.276,-Eur, ktoré mala uhradiť zo sumy 24.000,-Eur, t.j. sumy po vysporiadaní BSM z manželstva. V r. 2009 jej zo sumy 23.000,-Eur mala zostať suma 9.507,-Eur. V r.
2010 malo dôjsť k dokúpeniu pozemku s poplatkami v celkovej sume 4.200,-Eur. V danom roku mal byť čerpaný úver z ČSOB banky vo výške 32.000,-Eur, čiže stav financií predstavoval v r. 2010 -7.953,- Eur. V r. 2016 je poznačené navýšenie úveru v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 59.375,13 Eur. Po úhrade úveru z ČSOB so sankciami vo výške 33.063,-Eur bol stav finančných prostriedkov vo výške 26.310,13 Eur.
Správou ÚPSVaR L. bolo preukázané, že C. R.ová bola evidovaná na tomto úrade ako poberateľka dávky v hmotnej núdzi v období od 01.01.2013 do 31.07.2015, pričom jej bola vyplácaná dávka v rozmedzí od 123,36 Eur po 208,30 Eur. Menovaná bola evidovaná na tomto úrade aj ako poberateľka osobitného príspevku a to od 01.07.2015 do 30.06.2016, ktorý bol vyplácaný v sume od 63,07 Eur po XXX,14 Eur. C. R.ová bola vedená v evidencii o uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2013 do 30.06.2015, kedy bola vyradená z dôvodu nástupcu do zamestnania. Obžalovaný U. R. nebol evidovaný na ÚPSVaR L., odbore sociálnych vecí ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. Bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na dotknutom úrade v období od 01.11.2011 do 14.03.2012, kedy bol vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania, a od 01.11.2012 do 17.10.2017 kedy bol vyradený z dôvodu vzatie do väzby. P. R.ová nebola evidovaná evidovaná na ÚPSVaR L. ako poberateľka hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. Rovnako nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy ÚPSVaR L. bolo zrejme, že D. W. nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na dotknutom úrade a rovnako ani ako poberateľ žiadnych dávok. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka v L.e, bolo zrejmé, že C. R.ová podala daňové priznanie na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2012, kde uviedla príjmy zo živnosti vo výške 4.641,-Eur a základ dane 1.813,61 Eur, za zdaňovacie obdobie r. 2013 a 2014 menovaná nebola daňové priznanie na dani z príjmov. V daňovom priznaní na dani z príjmov fyzických osôb za r. 2015 uviedla príjmy zo závislej činnosti vo výške 3.686,63 Eur. V daňovom priznaní na dani z príjmov fyzických osôb za r. 2016 uviedla príjmy zo závislej činnosti vo výške 2.227,92 Eur. Za zdaňovacie obdobia r. 2012 do 2015 a 2016 priznanú daň uhradila v plnej výške. Táto daňová povinnosť sa vzťahovala aj na prekladateľov a tlmočníkov. Správou Daňového úradu Žilina, pobočka L., bolo zrejmé, že P. C. D. podala daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2016, kde uviedla príjmy zo závislej činnosti vo výške 2.773,66 Eur. Priznanú daň uhradila v plnej výške. Za zdaňovacie obdobie r. 2012 - 2015 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb. Obžalovaný U. R. nepodal daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2012 - 2016, nie je teda evidovaný, resp. registrovaný na Daňovom úrade Žilina, pobočka L.. Uvedené skutočnosti boli zrejmé aj z prílohovej časti, t.j. listinných dôkazov a to dotknutých podaných daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb menovaných subjektov. Správou Daňové úradu Košice bolo preukazované, že D. W. za zdaňovacie obdobie 2012 - 2017 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za dané obdobie. Správou Daňového úradu Žilina, pobočka L. zo dňa 07.01.2020 bolo preukazované, že obž. U. R., C. R.ová, P. C. D. a D. W. ku dňu 07.01.2020 nie sú evidovaní/registrovaní na Daňovom úrade Žilina, pobočka L..
Z lustrácie vyhľadávania vlastníkov katastrálneho operátu bolo zrejmé, že P. C. N. nebola vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Žiadnu nehnuteľnosť na území SR nevlastnil ani D. W.. Z LV č. XXX pre k.ú. F. bolo zrejmé, že L. D. bol podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a pozemku v podiele 1. Z čiastočného LV č. XXXX bolo zrejmé že L. D. bol vlastníkom bytu č. XX v L.e - Priekopa, ktorý vlastnil s podielom 1/1. Z čiastočného LV č. XXXX pre k. ú. Priekopa bolo zrejmé že C. R.ová je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a parcely, na ktorej je rodinný dom postavený. Pozemok nadobudla kúpnou zmluvou z 27.01.2010. Nehnuteľnosť bola zaťažená ťarchou, t.j. záložným právom v prospech OTP Banky. Znaleckým posudkom č. 14/2011 - listinný dôkaz, bola hodnota domu C. R.ovej k 03.02.2011 vyčíslená na 80.096,31 Eur. Z čiastočného LV č. X.XXX,-Eur pre k.ú. Vrútky bolo zrejmé že obž. U. R. je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode č. X na 2. poschodí. Daná nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnou ťarchou. Byt bol nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy v r. 201X. S predmetným dôkazom súvisí aj kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi G. U. a J. U. a kupujúcim U. R.om zo dňa 11.09.201X, ktorej predmetom je dvojizbový byt č. 11 na 2. poschodí vo vchode č. X bytového domu, špecifikovaného na LV č. X372 a príslušenstvá bytu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 36.400,-Eur a mala byť uhradená
do 1X.09.201X. Návrh na vklad vlastníckeho práva danej nehnuteľnosti bol podaný G. U., J. U. a U. R.om na Okresný úrad L. dňa 16.09.201X. Rozhodnutím Okresného úradu L., katastrálny odbor, sp. zn. F zo dňa 14.10.201X, bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra na predmetnú nehnuteľnosti v prospech U. R.a s podielom 1/1.
Správou VÚB bolo potvrdené, že obž. U. R. mal v období od 26.10.2010 (zriadený) do 29.0X.2014 (zrušený) v banke zriadený účet č. XXXXXXXXXX. Na účte v podstate neboli realizované žiadne operácie. Účet bol udržiavaný iba úhradou bankových poplatkov. Správou ČSOB bolo potvrdené, že C. R.ová mala v banke štyri účty, ktoré boli aktívne v období od 1X.03.2010 do 0X.0X.2011 (ostatný zatvorený práve 0X.0X.2011).. Správou Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo potvrdené, že C. R.ová mala v banke účet č. XXXXXXXXX/ XXXX, ktorý bol založený 11.06.2001, kde dispozičné právo k účtu mala iba menovaná. Súčasťou bol aj podrobný výpis z daného účtu za obdobie od 02.01.2012 do 27.02.2018. Z jeho obsahu bolo zrejmé, že na ňom boli vykonávané hotovostné vklady radovo v stovkách Eur, v priemere dvakrát mesačne. Z účtu bola pravidelne mesačne na iný účet poukazovaná suma 420,X0 Eur. Na účte inak celkovo neboli vysoké obraty. Situácia sa v roku 2016 zásadne zmenila zvýšením vkladov v hotovosti rádovo jednotlivo v sumách cca 1.600 - 2.X00,- Eur. Detto v roku 2017. Pri uvedených vkladoch vkladateľ nebol vôbec špecifikovaný. Ostatné drobné vklady vkladateľa jednoznačne definovali. Po vysokých vkladoch bol obratom realizovaný prevod vyšších súm na účet č. SK 1X X200 XXXX XXXX XXXX XXXX. Rozpis hotovostných vkladov za obdobie od 02.01.2013 do 29.04.2017 na danom účte bol preukazovaný dokladmi o hotovostnom vklade. Uvedené vklady boli realizované C. R.ovou prevažne s bankovkami s nízkou nominálnou hodnotou (napr. 10 - 20,- Eur) a minimom s bankovkami s nominálnou hodnotou X0 - 100,- Eur. Výpisom z účtu č. P XXXX XXXX XXXX H XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno C. R.ová v období od 28.02.2019 do 01.08.2019 bol dokumentovaný stav vkladov realizovaných C. R.ovou. Listiny dokladovali výšku vkladov, rozpis bankoviek pri tom ktorom vklade a dátum vkladu. S uvedeným dôkazom korešpondoval podrobný výpis z uvedeného účtu v banke v období od 02.01.2019 do 03.07.2019 a od 01.01.2018 do 31.12.2018. Na daný účet okrem iných vkladov tieto pravidelne realizovala aj P. N.. Dňa XX.XX.XXXX P. D. poukázala na daný účet prevodom z účtu SK XX H XXXX XXXX XXXX XXXX sumu X.704,80 Eur. Vklady boli opakovane niekoľkokrát do mesiaca a pravidelne. Prevody prostriedkov na účet z inej banky boli realizované v obmedzenom rozsahu. Na druhej strane boli početné bežné platby z daného účtu realizované cez platobnú kartu. Išlo o platby, ktoré boli realizované aj niekoľkokrát za deň napr. v potravinách, obchodoch a pod. C. R.ová z daného účtu okrem iného hradila mesačne aj réžiu bytu na ul. 1. N.. brigády, v ktorej býval obžalovaný. Bolo zjavné, že prostriedky sa na daný účet dostávali hlavne vkladom hotovosti cez ATM. Z neho boli realizované nielen drobné denné výdavky, ale aj platby cez účet vo forme úhrad réžie bytu, platieb do OTP a pod. Prevod prostriedkov na daný účet bol celkom ojedinelý (napr. preplatok z bytu). Daný účet nejavil vôbec známky bankového účtu z ktorého by bolo možné presne identifikovať položky, ktoré na účet prichádzali (išlo o hotovostné vklady cez ATM), ale na druhej strane boli jednoznačne špecifikované výdavky cez prevody, resp. platby kartou. Tento dôkaz predložila C. R.ová. S uvedeným súvisí aj mimoriadna splátka zo dňa 14.01.2016 prevádzaná v banke bezhotovostne v sume 10.410,- Eur realizovaná C. R.ovou. Správou I. Stavebnej sporiteľne bol preukazovaný stav účtov C. R.ovej v období od 01.01.2009 do 02.02.2016, kedy predčasným splatením zanikli. Cieľová suma bola vo výške 60.000,- Eur. Správou OTP bolo preukazované, že P. C. N. mala v banke účet č. P H XXXX XXXX XXXX XXXX vedený od 26.01.2016, pričom dispozičné právo s účtom mali samostatne C. N. a C. R.ová. Z uvedeného účtu bol dňa 27.01.2016 vykonaný refinanc vo výške 4X.000,- Eur do I. Stavebnej sporiteľne. S uvedeným dôkazom súvisí podrobný mesačný výpis z účtu za dané obdobie. Bolo zjavné, že v danom období boli z účtu č. P XXXX XXXX XXXX H XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno C. R.ová pravidelne poukazované vyššie sumy (rádovo 1.X00 - 3X00,- Eur). C. R.ová bola pri úvere v OTP ktorý mala C. N. (4X.000,- Eur) vedená ako spoludlžník - mesačná splátka úveru 2X2,80 Eur. S uvedeným dôkazom súvisí aj zmluva o refinancovaní úveru OTP vo výške 4X.000,- Eur, zabezpečený záložným právom k domu C. R.ovej. Potvrdenie príjmu v žiadosti k úveru u C. R.ovej v roku 2016 predstavovalo čiastku X00,- Eur mesačne v čistom, u P. N. ako účtovníčky 1.100,- Eur v čistom. Menované to potvrdili aj v čestnom vyhlásení v OTP.
Správou VÚB bolo preukazované, že na č. účtu P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného na Ing. L.a T. boli v roku 2016, 2017 poukázané vklady v hotovosti (označené ako bitcoin). Potvrdeniami o vklade v hotovosti bolo preukazované, že medzi vkladateľmi patril aj obž. U. R., v jednom prípade R. F..
Správou OLAF bolo preukazované zadržanie zásielky ?-PVP smerujúcej na Slovensko v USA.
Z fotodokumentácie predloženej obžalovaným bolo zrejmé, že je na nej dokumentovaná matka obžalovaného s bankovkami v nominálnej hodnote 100 a X00,- Eur v ruke v podobe vejára. Na inej fotografii je matka obžalovaného C. R.ová s druhom D. W.om sediac za stolom na ktorom sú kôpky bankoviek s nominálnou hodnotou 10, 20 a 100,- Eur.
Z fotodokumentácie predloženej obžalovaným bolo preukazované, že D. W. sa mal dňa 21.0X.2017 zúčastniť hry poker, kde mal vyhrať sumu 2.469,- Eur. Z uvedeným dôkazom bol predložený doklad o vklade hotovosti sumy 1.6XX,- Eur D. W.om dňa 03.08.2017 vo VÚB na účet SK 64 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet Ing. L.a T.).
Z fotodokumentácie listín predložených obžalovaným bolo preukazované, že dňa 1X.11.2018 malo byť z čísla XXXX XXX XXX telefonované na iné číslo. Ide o fotokópie nekompletných častí dokumentu, ktorá nezachycuje celú textovú časť iba určité údaje (t.j. dátum). Spárovanie dokumentov nie je možné skontrolovať.
Predaj látok ?-PHP, AB-Fubinaca cez internet obžalovaný preukazoval internetovou stránkou Orange Chemicals s uvedením cien týchto látok za konkrétne hmotnosti.
Správou spol. O2 zo dňa 27.12.2019 bolo preukazované, že SIM karta s číslom XXXX XXX XXX je evidovaná na užívateľa U. R., nar. 26.06.1992, J. L. 40, L.. V danom prípade ide o telefónnu kartu „Tesco Mobil - predplatený tarif", aktívnu od 01.10.201X do 12.11.2018.
Rozsudkom Okresného súdu L. sp. zn. 21C/X4/2018 zo dňa 2X.04.2019, právoplatného10.0X.2019, vykonateľného 14.0X.2019, bol žalovaný, t.j. U. R. povinný žalobkyni, t.j. C. R.ovej zaplatiť 36.400,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Išlo o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré skončilo označeným rozsudkom pre uznanie nároku. Z odôvodnenie rozsudku bolo zrejmé, že žalovaný nárok žalobkyne v plnom rozsahu uznal a vyjadril sa, že súhlasí so všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe. S uvedeným dôkazom súvisí aj žaloba C. R.ovej podaná na Okresný súd L. proti U.ovi R.ovi zo dňa 27.09.2018. Z jej obsahu je zrejmé, že žalobca požadoval od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia - sumy 36.400,- Eur, ktoré menovaná plnila, čo mal plniť žalovaný sám v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.201X, ktorej predmetom bola kúpa bytu na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach.
Uznesením Okresnej prokuratúry L., sp. zn. 1Pv X78/13, zo dňa XX.12.201X, bolo trestné stíhanie obvineného U. R.a vedené pre prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zák., zastavené podľa § 21X ods. 1 písm. a) Tr. por., lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Skutok v predmetom uznesení bol datovaný obdobím od mesiaca máj 2013 do 19.07.2013.
Z hodnotenia obžalovaného z ÚVV Žilina bolo zrejmé, že menovaný bol do väzby v danom ústave dodaný 21.10.2017. Obžalovaný sa správal riadne, plnil príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS, k ostatným odsúdeným sa správal slušne. Bol dvakrát disciplinárne odmenený formou pochvaly, disciplinárne potrestaný nebol.
Z miesta trvalého bydliska - Mesto Vrútky bol obžalovaný hodnotený tak, že v mieste bydliska sa správal slušne a spory so susedmi nemal. Susedov a predavačky z priľahlej 101 Drogérie znepokojovali jeho časté návštevy rôznych skupín ľudí, vyčkávajúcich pred domom, prípadne na parkovisku. Nočný kľud dodržiaval. Nikto ho nevidel pod vplyvom alkoholu. Majetkové pomery obžalovaného známe neboli. Menovaný nebol riešený priestupkovo, ani pred komisiou verejného poriadku.
V evidencii priestupkov má obžalovaný 23 záznamov od roku 2013 - priestupky na úseku dopravy, ktoré boli sankcionované pokutami.
V odpise z registra trestov mal obžalovaný jeden záznam z roku 2013, kedy bolo trestné stíhanie U. R.a uznesením Okresnej prokuratúry L. sp. zn. 2Pv 287/2013 zo dňa 04.07.2013, právoplatné 13.07.2013, podmienečne zastavené s určenou skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov. Menovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil, čo bolo konštatované uznesením Okresnej prokuratúry L. sp. zn. 2Pv 287/13, zo dňa 21.10.2016, právoplatným 29.01.2016.
* * * * * * *
V súlade s § 2 ods. 11 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal v prvom rade zo žalovaného skutku, ktorý prokurátor v obžalobe právne kvalifikoval v bode 1/ ako obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák..
? ? ? ? ? ?
Po vyhodnotení všetkých dôkazov svedčiacich v prospech ako aj v neprospech obžalovaného U. R.a súd dospel k záveru, že obžalovaní v bode 1/ - podporoval a šíril zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu a taký čin spáchal aj na chránenej osobe - dieťati, čím svojím konaním naplnil znaky zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v ďalšom tým, že príjem pochádzajúci z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu, zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti, zmariť jeho zaistenie na účely jeho prepadnutie, ukrýval, užíval, spotreboval, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a získal ním pre seba prospech veľkého rozsahu, čím svojím konaním naplnil zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.. V bode 2/ tým, že sebe zadovážil falšované peniaze a také peniaze prechovával naplnil zákonné znaky zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák..
Ku konaniu obžalovaného právne kvalifikovanému ako zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd konštatoval toto.
Podľa § 174 ods. 1 Tr. zák., kto zvádza iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu alebo ho v tom podporuje alebo kto zneužívanie takej látky inak podnecuje alebo šíri, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 174 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, voči chránenej osobe, alebo
Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred zneužívaním iných návykových látok než alkoholu. Objektívna stránka trestného činu spočíva z hľadiska konania najmä v aktívnom konaní (napr. nahovárania), vrátane konkludentného konania (napr. pri rozhodovaní sa konzumenta, či to užije páchateľ argumentuje stroho iba tým, že to nie je nelegálne, a v ďalšom čaká ako sa závislá osoba rozhodne), ale i v opomenutí konania (vie, že to užíva mladistvá osoba a nerobí proti tomu nič). Z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ iného zvádzal na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu, alebo ho v tom podporoval, prípadne aby zneužívanie takejto látky podnecoval alebo šíril.
Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný ohrozovací trestný čin, t.j. vyžaduje sa úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty.
Následkom je ohrozenie života alebo zdravia vyplývajúce z toho, že osoba si pod vplyvom konania páchateľa môže aplikovať návykovú látku inú než alkohol, čo môže viesť k poruche na zdraví či živote. K naplneniu zákonných znakov trestného činu šírenia toxikománie podľa § 174 Tr. zák. nie je nutné, aby osoba, ktorým je konanie páchateľa opísané v danej skutkovej podstate určené, ním bola skutočne ovplyvnená (Rč 17/1999).
Podľa § 1XX ods. X Tr. zák., návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
Podporovanie iného na zneužívanie návykovej látky inej než alkoholu je akákoľvek psychická pomoc (napr. utvrdzovanie v presvedčení), či fyzická pomoc (napr. zabezpečenie danej návykovej látky), určitej individuálne určenej osobe pri zneužívaní návykovej látky inej než alkoholu, pričom pre naplnenie objektívnej stránky je irelevantné, či ide o podporu zneužívania návykovej látky inej než alkoholu osobou, ktorá je už závislá od návykovej látky, alebo osobou, ktorá zatiaľ do styku s takouto látkou neprišla.
Šírenie zneužívania návykovej látky inej než alkoholu, je akékoľvek ďalšie konanie, zamerané na individuálne neurčené alebo bližšie nekonkretizované osoby, ktoré je zamerané na rozšírenie zneužívania návykovej látok iných než alkoholu.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 127 ods. 1 Tr. zák., dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Obž. U. R.a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je to kladené za vinu v obžalobe. V priebehu hlavného pojednávania nakoniec priznal, že látky s označením fireball a AB-Fubinaca iným osobám skutočne predával. Išlo o 7 - 10 osôb, medzi ktorými boli R., K., ale aj Z., E., P., W. a W.. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil tým, že nikdy nemal ani domnienku, že by tým páchal niečo nezákonné. Vychádzal z toho, že do roku 2012 pracoval v crazy shope v L.e u J. ako predavač, kde sa takéto látky predávali a to cez pokladničný doklad. Navyše keď J. ako majiteľa crazy shopu v L.e neskôr za to vzali do väzby a prepustili, ten mu tvrdil, že to bolo preto, lebo tu nešlo o nič nezákonné. J. mu taktiež tvrdil, že neexistuje zákon, ktorý by predaj týchto látok zakazoval. Taktiež ho utvrdilo to, že keď bola v roku 2013 u neho policajná razia, pustili ho zadržania a trestné stíhanie, ktoré bolo voči nemu vedené zastavili. Sám bol konzumentom týchto látok a na neho takéto užívanie nemalo negatívne účinky. Mal s tým dostatočné skúsenosti od roku 2012, odkedy ich užíval. Škodlivosť a návykovosť posudzoval podľa vplyvu na jeho osobu. Látky, ktoré predával navyše skúmal zmyslovými orgánmi, napr. či voňajú. Žiadne testy s nimi nerobil. Nepovažoval ich za návykovú látku. S predajom týchto látok začal preto, lebo ho konzumenti, ktorým to predával ešte v crazy shope, po ich zrušení oslovovali, aby im tieto látky zabezpečil. Nakoniec s tým súhlasil a objednával to cez internet. Nerobil to zadarmo, k cene nákupu si navýšil svoju taxu a takto to predával. Taktiež tvrdil, že v telefóne mal mnohých blokovaných, takže o tom či mu volali, alebo písali SMS vedomosť nemal.
Obrana obžalovaného nemala oporu v ostatných vykonaných dôkazoch a dokonca si obžalovaný vo výpovedi protirečil.
Obžalovaný priznal, že v roku 2012 postrehol, že crazy shopy a eufória shopy boli zavreté a zrušené. Argumentoval tým, že nevenoval tomu pozornosť. Uvedené tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko po skončení pracovného pomeru v crazy shope obžalovaný ostal nezamestnaný a zaevidovaný na úrade práce. Ostal rovnako aj bez príjmu. Pracoval tam od 14.02.2012 na dohodu a potom od 1X.03.2012 do 31.08.2012 na pracovnú zmluvu. Toto si celkom isto všimol. Obžalovaný priznal, že tieto látky užíval aj sám a to pre ich účinky, ktoré sa u neho prejavovali tak, že po užití týchto látok mal efekt vzrušeného a nabudeného tela. Bolo to pre neho príjemné a potom dobre zaspal. Rovnaké účinky mali tieto látky aj na konzumentov, ktorým to predával. Potvrdil, že išlo o osoby,
ktorých poznal z drogovej scény v L.e. Dokonca si pýtal od nich aj spätnú väzbu po užití látky ohľadom jej kvality. Tieto osoby mu v spätnej väzbe tvrdili, že po požití týchto látok majú rovnaké účinky ako napr. pri pervitíne, pričom ich výhodou je aj to, že sa neobjavia v krvi ani v moči. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal, že mal vedomosť o tom, že sú to látky syntetické nie organické. Rovnako vedel, že ako konzumentov z drogovej scény ich nie je potrebné na užívanie nahovárať, lebo išlo o osoby závislé na takýchto látkach. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní opakovane v prítomnosti znalca Mgr. Bacigála tvrdil, že v telefónoch mal aplikáciu, umožňujúcu blokovanie telefonátov a SMS, ktorú využíval. Na hlavnom pojednávaní sa to potvrdilo iba v telefóne Samsung a to v súvislosti iba s jedným číslom. V telefóne Honor táto aplikácia nebola zistená. Aj napriek tomu, že to bolo znalcom detailne popísané, obžalovaný ostal na svojom tvrdení, že to tam jednoducho mal, pričom keď bol vyzvaný na poskytnutie súčinnosť znalcov aby na hlavnom pojednávaní na projekcii ukázal kde to bolo, nevedel to nájsť a nevedel sa k tomu vyjadriť. Tu je vhodné poukázať na to, že ITP realizované v priebehu konania sa vzťahovalo k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX používanému v telefóne Honor, nie v telefóne Samsung. Dokumentovaná tak bola komunikácia obžalovaného v telefóne Honor, nie Samsung.
K dispozícií obžalovaného s látkami fireball a AB-Fubinaca je potrebné poukázať na toto.
Na hlavnom pojednávaní bolo nesporne zistené, že pri domovej prehliadke u obž. R.a v byte na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach dňa 18.10.2017 boli u neho zaistené okrem iného aj sušená rastlina, plastový sáčok s obsahom granúl a plastový sáčok s obsahom prášku. V predmetný deň polícia zaistila látky aj od svedkov W.a, M. a C., ktorí tieto látky tesne pred policajným zásahom od obžalovaného kúpili. Z výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 402/2017 zo dňa 22.11.2017 bolo zrejmé, že v odobratej vzorke moču od obž. U. R.a bola zistená prítomnosť kanabinoidov a nález látky identickej s ?-PHP a prítomnosť THC. Obdobné výsledky s prítomnosťou ?-PHP boli analýzou zistené aj u L.a W.a, U. M. a S. C.. Tak obžalovaný ako aj svedkovia, ktorí od obžalovaného kupovali konkrétne látky zhodne uviedli, že predmetom predaja bola látka fireball, nazývaná aj alfa a bylinky AB-Fubinaca. Ing. Ingrid Šestáková znalkyňa z odvetvia kriminalistickej chémie na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v danej veci preskúmala 31 rôznych predmetov, zväčša plastových vreciek s obsahom sušenej rastliny a stery z rúk obž. U. R.a, ktoré boli označené ako stopy s konkrétnym číslom. Stopy č. 3 a 4 s podskupinami boli kryštalické látky, zväčša ?-PHP, pričom všetko to boli syntetické látky, predtým nazývaná aj dizajnérske drogy. Dnes sa tieto látky označujú pojmom psychoaktívne látky. Stopa č. X bola tekutina s obsahom ?-PHP. Stopy č. 6 - 1X boli rastlinný materiál, v ktorom bola zistená látka AB-Fubinaca. Dodala, že tieto nové látky označené ako psychoaktívne látky neboli zatiaľ zaradené v zákone medzi omamné a psychotropné látky. Psychoaktívne látky sa syntetizujú za účelom vyvolania psychoaktívnch účinkov a zároveň spĺňajú podmienku, že nie sú vedené v zákone ako látky, ktoré by podliehali tomuto zákonu. Sú vyrábané za účelom, aby sa vyhýbali trestnosti a dali sa užívať bez toho, aby spadali do zákonného rámca. Riziko poškodenia zdravia po konzumácií týchto látok je veľké. Látky, ktoré tu posudzovala v zozname zakázaných látok nie sú. Podotkla, že väčšina psychoaktívnych látok má niekoľkonásobne vyššie účinky ako doteraz známe používané omamné a psychotropné látky. Pri syntetických látkach idú ich tvorcovia vyslovene po tých molekulách, ktorých prítomnosť v takej látke má cielene zvýšiť účinok, ktorý sa požaduje a po ktorom je dopyt pri takejto látke. Takto vyrobená látka je násobne účinnejšia, takže tu stačí menej požitého množstva a účinok je vyšší. Na Slovensku sa predávali v tzv. crazy shopoch. Medzi také látky patril aj fireball. V danom prípade skúmala látku ?-PHP. Medzi ?-PHP a ?-PVP je malý rozdiel v molekule. K látkam s označením AB-Fubinaca dodala, že to nie sú rastliny, ale sú to syntetické kanabinoidy, teda náhrada konope. Roztok, alebo prášok kanabinoidného charakteru sa tu zmieša alebo vymáča s rastlinami. Ako chemik sa vyjadrila tak, že v danom prípade ide o psychoaktívnu látku. Prof. MUDr. N. Novomeský, PhD., znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a toxikológia na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v danej veci sa vyjadril k účinkom látok, ktoré KEÚ PZ špecifikovala ako fireball a AB-Fubinaca. Išlo o sedem látok. Prvou skupinou boli látky označené ako katióny, do druhej skupiny patrila látka AB - Fubinaca (syntetický kanabinoid), a tretia skupina bola látka piracetan (liečivo)
- používaná na zlepšenie prietoku krvi v mozgu, teda zvyšuje metabolizmus na úrovni mozgovej. Práve táto látka sa primiešava do týchto látok ako posilovač efektu. Dodal, že ?-PVP je z hľadiska biologických účinkov o niečo málo, menej aktívne účinné ako ?-PHP. V podstate ide o to isté. K prvej skupine - katiónov uviedol, že ich spoločný efekt, bez ohľadu na intenzitu tohto efektu je vypudenie mozgovej činnosti, je to teda psychostimulačná látka. Nie je to tzv. látka na dobré spanie. Majú rôznu formu napr. ?-
PHP a pod., kde ide o látky návykové. Sú to umelo vyrobené niekoľko násobne silnejšie látky ako prírodná forma látky kata. Efekt týchto látok je závislý od dávky. Ak niekto dávky prepískne, je možné zlyhanie srdca. Majú vysoký stupeň návykovosti a vysoký stupeň nebezpečnosti pre konzumenta a okolie. Druhá skupina kanabinoidov má takisto psychostimulačné účinky, podobné ako fajčenie trávy, ale trocha intenzívnejšie. Stupeň návykovosti pri kanabinoidov je stredný, má nízky stupeň nebezpečnosti pre konzumenta i okolie. Spoločným menovateľom psychoaktívnych látok je to, že sú syntetizované ilegálne a takýmto spôsobom sa distribuujú. Ani jedna z týchto látok okrem piracetanu nemá charakter liečiva. Pri Piracetane nie je možné hovoriť o návykovosti ako pri droge. Piracetan pôsobí na mozog, ale nevykonáva návyk, nie je to návyková látka. Vysvetlil, že fireball je ohnivá guľa, ktorá znamená, že sa konzumentovi v hlave rozsvieti ohnivá guľa. Je to ?-PHP. Rýchlosť nástupu medzi ?-PHP a ?- PVP závisí od koncentrácie a spôsobu aplikácie. ?-PVP je o niečo slabší ako ?-PHP, je pomalší a menej viditeľný na subjekte. Je to psychostimulant. Človek je blažený, má extrémny výkon, preto majú konzumenti zrýchlený myšlienkový beh. Preto to ľudia berú. Ak by to konzumenta zrazilo na kolená, tak by to nebrali. Ľudia sa pod ich vplyvom združujú, sú sociálni. Majú ale aj škaredú tvár. Dlhodobí konzumenti prechádzajú stavom úzkosti, do strachu a osobnosť konzumentov sa mení. Nie je tu agresivita namierená voči okoliu z dôvodu vybudenia, ale naopak zo strachu. U konzumenta je napadnutá psychika, je podráždený, môžu sa vyskytnúť agresie verbálne, ale aj voči neživým predmetom (rozbíjanie nábytku a pod.), pri vyšších dávkach aj agresívne násilie voči iným osobám. Konzument je schopný pod jeho vplyvom spáchať veľmi závažné trestné činy voči životu a zdraviu. Pri vysokých dávkach a hladinách fireballu v organizme človeka je možný stav pripomínajúci tzv. „zombie", kedy konzument prestane vnímať okolie a realitu okolo seba, pohybuje sa meravo, ťažkopádne, má sklený pohľad a mimoriadne nízky prah explózie násilného konania voči zvieratám i ľuďom. Bez akýchkoľvek dôvodov a zábran je schopný napadnúť a usmrtiť inú osobu. ?-PHP a ?-PVP sú návykovými látkami, dokonca katióny sú vedené v zozname zakázaných látok. AB - Fubinaca (názov aj Herba) je syntetický kanabinoid a jeho účinok závisí od dávky. Aplikuje sa v roztoku na čajové vrecká, pričom táto droga je totálne spôsobilá vypáliť človeku mozog a nespamätá sa z toho. Negatívnym účinkom je aj úzkosť, pocit hladu, hašterivosť a vyvolávanie konfliktov až paranoja prenasledovania. Na druhej strane v úvode navodzuje pocit pozitívnej nálady, blaženosti a šťastia, celkového mentálneho uvoľnenia a pri vyšších dávkach aj pocit „splynutia" s vesmírom. Konzument máva bezdôvodné výbuchy smiechu, pri vyšších dávkach sa u neho mení farebné videnie a vzniká tzv. fenomén zväčšovania skla - predmety v okolitom priestore sa zdajú AB-Fubinaca normálna marihuana. U tejto látky je viac negatívne prežívanie ako pri marihuane. V ďalšom uviedol, že nástup účinku týchto látok je u osôb rôzny. U každého môže mať rovnaká dávky rôzny účinok. Konzumenti týchto látok po požití spoznajú, aký ma na nich látka vplyv, teda vedia posúdiť, či je účinná, alebo nie, lebo to cítia v mozgu. Tieto látky majú negatívne účinky aj na iné orgány napr. pečeň, kožu a pod.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal, že s uvedenými osobami, konzumentmi sa kontaktoval telefonicky, alebo SMS, ev. cez Facebook.
Okruh osôb, ktorým obžalovaný predával fireball a AB-Fubinaca bol na hlavnom pojednávaní špecifikovaný nielen výpoveďou svedkov, ale aj ITP.
Svedkovia, ktorí od obžalovaného uvedené návykové látky kupovali boli na hlavnom pojednávaní vypočutí. P. T. E. potvrdil, že od obžalovaného kupoval fireball, ktorý mal na neho také účinky ako pervitín. Kupoval to od neho v čase keď pracoval v crazy shope, ale aj vtedy, keď tieto obchody zrušili. Rozdiel bol iba v tom, že po zrušení obchodov mu obžalovaný za kúpenú látku pokladničný doklad nedával. Látky, ktoré od neho kupoval mali na neho rovnaký účinok ako tie, ktoré kupoval z crazy shopu. Po užití pociťoval energiu, nespavosť a výrečnosť. Obžalovaného za tým účelom kontaktoval telefonicky na č. XXXX XXX XXX, ale aj cez Facebook. Užívanie malo časom na neho negatívne účinky - paranoju a halucinácie. Obžalovaný predával aj bylinky. Od obžalovaného to kupovali aj iný, vrátane malého Z.a, ktorého vydával čakať na obžalovaného. P. T. P. potvrdil, že od obžalovaného kupoval fireball. Bolo to v období rokov 2014 - 2016. Kontaktovali sa telefonicky. Po užití tejto látky bol čulejší, výkonnejší a aktívnejší. Od obžalovaného to kupovalo asi dvadsať ľudí. P. S. C. potvrdil, že fireball kupoval od obžalovaného buď sám, alebo sa na to poskladali viacerí, cca desiati. Obžalovaný to predával celkovo asi stovke osôb, ktorých poznal. Patril medzi nich aj L. Z.. Dojednával sa s nimi telefonicky na č. XXXX XXX XXX. Obžalovaný predával aj bylinky. Potvrdil, že
po požití fireballu sa cítil naspeedovaný a malo to na neho pozitívny vplyv. Postupom času si to musel kupovať každý deň, dokonca zvyšovať dávky, aby dosiahol efekt ako na začiatku. Neskôr zistil, že je na fireballe závislým a máva paranoje a bojí sa ľudí. P. L. A. potvrdil, že obžalovaný mu predával fireball už keď pracoval v crazy shope, kedy mu po úhrade dával aj pokladničný doklad. Keď tieto obchody zavreli kupoval to od obžalovaného aj ďalej, len s tým rozdielom, že už mu pokladničný doklad nedával. Kupoval to iba od obžalovaného. Kontaktoval ho telefonicky, alebo SMS. Vždy mu po užití látky povedal spätnú väzbu, t.j. aká bola, preto obžalovaný dobre vedel, čo predáva a že je to látka návyková. Fireball mal na neho najskôr pozitívne účinky, bol euforický a hyperaktívny. Telo si potom pýtalo stále viac a viac fireballu. Mával až preludy a psychické problémy. Fireball u neho vyvolal silnú fyzickú i psychickú závislosť. Potvrdil, že to od neho kupovalo asi dvadsať konzumentov, pričom s tým nemal žiadne problémy ani zábrany a predával to hocikomu. Dodal, že nikoho z konzumentov nútiť nemusel, lebo fireball bola vysoko návyková látka. Podotkol, že obžalovaný to nepredával tajne, ale určite diskrétne. P. U. M. potvrdil, že od obžalovaného kupoval fireball aj bylinky. Išlo o drogu. Po ich požití bol zrýchlený a nabudený. Kontaktovali sa telefonicky na č. XXXX XXX XXX. V telefonáte nič nešpecifikovali, obžalovaný vedel o čom je reč. Chodili k nemu aj iní konzumenti. Potvrdil, že sa stal na fireballe závislý. Ostatne to od obžalovaného kúpil 18.10.2017, ale polícia ich obratom zadržala a látky jej odovzdal. P. L. W. potvrdil, že od obžalovaného kupoval fireball aj bylinky. Predával to od roku 2014. Kontaktovali sa telefonicky na č. XXXX XXX XXX. Chodievalo za ním a kupovalo to strašne veľa konzumentov, ktorí sa na to aj spoločne skladali, aby toho kúpili viac. Po užití fireballu mal veľa energie a zistil, že ho potrebuje stále viac a viac, až sa na ňom stal psychicky závislým a mával paranoje. Ostatne to od obžalovaného kúpil dňa 18.10.2017, ale polícia ich zaistila a látky mu vzala. Svedkyňa L. W. uviedla, že od obžalovaného kupovala fireball. Kontaktovala ho na čísle XXXX XXX XXX. Svedkyňa C. R. potvrdila, že od obž. R.a kupovala fireball, ktorý predávala ďalej. Volali to aj ? (alfa). Kupovala to od neho asi od roku 201X. Chodila za ním a kupovala to aj dva, trikrát za deň. Kontaktovali sa telefonicky, alebo SMS, pričom obžalovaný používal číslo XXXX XXX XXX. V telefonáte sa nebavili o sume ani o množstve, iba o stretnutí. Až pri osobnom stretnutí si povedali koľko toho chce a za akú sumu. Fireball kupovala pre seba aj ostatných, ktorých bolo asi 1X0 konzumentov. Všetci konzumenti vedeli, že to kupuje od obž. R.a, ktorý si ľudí k telu nepripúšťal a mal svoju minimálnu taxu, aby to nepredával na drobno veľkému počtu osôb osobne. Preto sa konzumenti na to skladali a žiadali ju, aby im to od obžalovaného doniesla. Všetci vedeli o pozitívnych účinkoch, ale aj o negatívnych účinkoch, medzi ktoré patrili napr. paranoje. K účinku fireballu dodala, že bol taký, ako keby si naraz dala desať káv, tzn. nespala a mala zvýšené aktivity. Vnímala, že je to legálne ale aj to, že patrí do skupiny rizikových látok, ale nie zakázaných. Pravdou je, že nákup bol väčšinou utajený a neukazovali sa na verejnosti. Tak ako ona, za obžalovaným chodili ešte asi 4 - X, ktorí fireball kupovali. P. L. Z. potvrdil, že bol užívateľom fireballu a byliniek ešte predtým ako mal 18 rokov. Zo začiatku to kupoval cez starších feťákov tak, že sa na to viacerí poskladali. Za obžalovaným išiel najstarší a látku kúpil. Potom to všetci požili. Vždy vedeli, že kupujúci ide za obž. R.om. S obžalovaným sa dohadovali o predaji a stretnutí na Facebooku. Od obžalovaného začal kupovať fireball a bylinky priamo ešte keď 18 rokov nemal. V telefonáte z čísla XXXX XXX XXX, alebo v SMS sa ho obžalovaný pýtal či chce, on odpovedal jasné. Keď mal menej ako 10,- Eur, obžalovaný mu telefón zložil a k predaju nedošlo. Od obžalovaného takto tieto látky kupovali aj iné osoby, ktoré ešte 18 rokov vtedy nemali. Boli to jeho spolužiaci z triedy a to R. U., ktorý bol ešte mladší ako on, T. Q. a iní. Obžalovaný Q. poznal aj osobne, lebo sa stretávali. Potvrdil, že keď bol od obžalovaného tieto látky kupovať, pred jeho bytom alebo na inom mieste na ktoré obžalovaný dorazil na Škode RS šedej farby stáli rady konzumentov, ktorí za to obžalovanému zaplatili a tovar si odniesli. Chodievalo tam cca 10 ľudí. Obžalovaný mal už sáčky pripravené a navážené. Kúpu týchto látok nevnímal ako čosi tajné, nemal potrebu sa skrývať. K bylinkám dodal, že boli účinnejšie ako marihuana. Fireball pôsobil ako pervitín. Látky ho nakopli. Mali aj následky na psychiku, bol na nich závislý a mal problémy. Potvrdil, že tesne pred zadržaním obžalovaného si od neho kúpili fireball, ktorý im polícia vzala. P. N. K. potvrdil, že od obžalovaného kupoval fireball a bylinky jednak predtým ako zatvoril crazy shopy, ale aj po ich zatvorení. Dodal, že tieto látky spôsobovali u ľudí aj u neho paranoju a strach. Látky kupoval od P., ktorý ich kupoval od obž. R.a. Kupovali to denne. Od obžalovaného to kupovalo viac ľudí, ktorí chodili za ním, ale vyberal si komu to predá. Predával im to iba za peniaze. Keď mu vrútockí konzumenti tejto látky niekedy túto látku ponúkli a dali si ju spolu, vždy vraveli, že to majú od obž. R.a. P. U. N. potvrdil, že od obž. R.a kupoval fireball už od roku 2013. Kontaktoval sa s ním telefonicky na č. XXXX XXX XXX. Fireball mal na neho povzbudzujúce účinky. Od obžalovaného sa dali kúpiť aj bylinky.
Svedkyňa F. D. ako priateľka obžalovaného uvádzala, že nemala vedomosť o aktivitách obžalovaného v súvislosti s omamnými látkami a s ničím takým do styku neprišla. Nevidela, že by za obžalovaným chodieval nejakí týpkovia.
Okruh osôb, ktorým obžalovaný predával tieto látky bol na hlavnom pojednávaní sporný. Obžalovaný tvrdil, že predaj týchto látok realizoval iba vo vzťahu k 7 - 10 osobám.
Vyššie uvedení svedkovia na hlavnom pojednávaní podrobne popísali, v akom období, na akých miestach a od koho tieto látky kupovali. Zhodli sa na tom, že to bolo od obž. U. R.a. Niektorí tvrdili, že tieto látky kupovali niekedy aj od iných osôb. Popísali aj to, že to kupovali buď priamo, alebo cez osoby, ktorých obžalovaný akceptoval a ktorým tieto látky predával. Bolo to preto, aby neprichádzal do styku s početnými osobami, ktoré by to kupovali v malom množstve (mal napr. taxu minimálnej kúpy za 1X,- Eur). Konzumenti tak rešpektovali napr. to, že tieto látky mohli od obžalovaného kupovať cez R., ktorej na to peniaze odovzdali. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že to cez R. predáva početnej skupine konzumentov. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný uvedené látky nepredával iba 7 - 10 osobám ako tvrdil, navyše okruh, resp. presný počet osôb v danom prípade nebol ani obligatórnym znakom skutkovej podstaty prečinu šírenia toxikománie podľa § 174 Tr. zák. Obžalovaný sa s konzumentmi, resp. osobami, cez ktoré tieto látky predával kontaktoval nielen osobne, ale aj telefonicky, resp. SMS, vrátane Facebooku. Táto komunikácia bola dokumentovaná priepisom telefonickej a SMS komunikácie, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Kontaktovanie cez Facebook potvrdili svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní. Ku komunikácií obžalovaného cez mobily sa na hlavnom pojednávaní vyjadril Mgr. Ivan Bacigál znalec v odbore kriminalistika, ktorý preskúmal telefóny obžalovaného značky Asus, Honor a Samsung, ktoré obžalovaný polícií vydal. Dodal, že telefón Asus bol zničený, vrátane SIM karty a preto preskúmaný nebol. K telefónu zn. Honor uviedol, že tento bol predložený v príkladnom stave zabezpečenia proti manipulácií s jeho obsahom, resp. údajom v ňom. Preskúmal telefón, ale SIM karta nebola preskúmaná, lebo nepoznal a neprekonal jej PIN. Z toho dôvodu karta nebola ani aktivovaná. K obrane obžalovaného, že niekto s daným telefónom telefonoval po jeho zaistení (teda mohol telefonovať aj pred jeho zaistením bez jeho vedomia) podotkol, že SIM karta po zaistení telefónu nemohla vykonať telefonický hovor sama a ani nikto iný, lebo sa so SIM kartou, nepoznajúc jej PIN, nemohol pripojiť k mobilnej sieti a telefonovať z nej. Aj keď došlo k stiahnutiu pamäte telefónu, nebolo možné z neho telefonovať, nakoľko sprístupnenie telefónu samo o sebe neznamená možnosť telefonovať. Na to by bol potrebný PIN ku karte a ten známy nebol. Znalec pripustil, že by to bolo možné iba vtedy, ak by oprávnená osoba požiadala mobilného operátora o vydanie novej SIM karty a zablokovanie pôvodnej, pričom operátor takéto úkony registruje v databáze. Z písomnej správy operátora spol. O2 bolo zrejmé, že SIM karta s číslom XXXX XXX XXX bola evidovaná na U. R.a od 01.10.201X do 12.11.2018. Bolo zrejmé, že nová karta tu vydávaná nebola a ani duplicitná. Znalec potvrdil, že v danom telefóne bola dokumentovaná komunikácia o predaji neznámych látok. K obrane obžalovaného, že mal v telefóne aplikáciu blokovania strán znalec dodal, že tu neboli zistené aplikácie tretích strán umožňujúce blokovať prichádzajúce hovory a textové správy. Ak by takáto aplikácia v telefóne bola, aj keby bola zmazaná našiel by ju, pričom takáto aplikácia nebola ani na úrovni zmazaných aplikácií. Pri nezmazaných a neodstránených SMS nie sú také, ktoré by boli blokované. Ak by bola SMS blokovaná, do telefónu by neprišla a nebola by v zozname. Ak je v zozname, blokovaná nebola. Dodal, že ak sú v ITP dokumentované SMS, ktoré sú zobrazené vo výpisoch, nemôže ísť o SMS, ktoré by boli blokované, teda boli to SMS, ktoré reálne prišli a sa zaznamenali, nakoľko blokovať by sa dali iba na úrovni mobilného operátora. Na telefóne nebola žiadna aplikácia blokovania hovorov a SMS. Aplikácie sú nastavené tak, že bez užívateľa sa zmazať nedajú, užívateľ musí urobiť prvý krok. K telefónu Samsung uviedol, že tu bola zistená aplikácia s názvom „blockedmnumber" - úložisko blokovaných čísiel, v ktorom bolo blokované iba jedno číslo a to +XXXXXXXXXXXX (užívateľ L. R., vedené na F. B.), kde bolo blokovaných celkovo 18 hovorov. Z reportu bolo zrejmé, že telefón bol obnovovaný niekoľko krát, ostatne 16.08.2017, teda 1X min. po obnovení telefónu. V telefóne bolo za celú dobu zmazaných X9 kontaktov, pričom nie každý zmazaný kontakt musel byť aj blokovaný. Komunikácia mohla byť aj cez Facebook, ktorá sa vymazala. Poukázal na to, že prvý hovor v danom telefonáte bol realizovaný 19.02.2017 a SMS dňa 1X.02.2017. Platí, že pokiaľ bola správa v telefóne dokumentovaná, bola technicky prijatá. Ku skúmanému žltému papieriku (č.l. X72- stopa č. X3), ktorý obsahoval prístupové dáta k „službe
- posielanie rýchlych správ zabezpečeným spôsobom" uviedol, že ten kto ho mal, ho mal preto, aby vedel komunikovať s uzavretou skupinou, ktorí mali uzamknutú komunikáciu. Do tejto komunikácie ako
znalec neprenikol, lebo nemal prístupové informácie. Ide o komunitu ľudí, ktorí komunikujú práve cez tento systém s vysokou úrovňou súkromia, napr. ak si myslia, že ich komunikáciu môže sledovať štát. Užívateľ, ktorý mal dáta, ktoré boli posudzované v znaleckom posudku bol nadštandardný používateľ, ktorý používal momentálne technológie a využíval vyššiu úroveň súkromia.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy bolo možné konštatovať, že obžalovaný iným osobám predával fireball a AB-Fubinaca, teda látky psychoaktívne. Účinky týchto látok poznal a to nielen ako aktívny konzument týchto látok, čo aj priznal, ale aj zo spätnej väzby, ktorú si od konzumentov pri predaji látok priebežne zisťoval. Svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní, napr. L. A., S. C., L. Z. v podstate zhodne popísali stavy a abstinenčné príznaky, ktoré u nich nastúpili, keď tieto látky od obžalovaného nemali. Tieto látky boli zaistené u obžalovaného dňa 18.10.2017, pri domovej prehliadke, osobnej prehliadke, prehliadke jeho motorového vozidla zn. Škoda RS a rovnako aj u niektorých konzumentov napr. S. C., ktorý ich dobrovoľne polícií vydal bezprostredne potom, ako ich kúpil od obžalovaného, ktorého polícia zadržala. Tieto látky boli podrobené kriminalistickému skúmaniu a posúdeniu znalcom prof. MUDr. Novomeským PhD, pričom boli označené ako fireball a AB-Fubinaca. Charakter týchto látok a ich účinok na hlavnom pojednávaní podrobne popísali znalci. Znalec prof. MUDr. N. Novomeský PhD., potvrdil, že fireball je látkou vysoko návykovou AB-Fubinaca stredne návykovou. Účinky týchto látok popísané znalcom boli v absolútnej zhode s popisom účinkov podaným laicky na hlavnom pojednávaní svedkami, ktorí boli užívateľmi týchto látok kúpených od obžalovaného. Bolo nesporné, že tieto látky, nie sú látkami, ktoré by boli špecifikované v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení noviel, ale celkom isto sú látkami návykovými, ktoré spôsobovali u konzumentov silnú závislosť, čo na hlavnom pojednávaní potvrdil aj znalec prof. MUDr. Novomeský PhD. Predaj látok nazývaných fireball a AB-Fubinaca obžalovaným potvrdili aj konzumenti, ktorí od neho tieto látky kupovali. Išlo o svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní. Medzi týmito osobami bol aj L. Z., teda osoba, ktorá v čase, kedy od obžalovaného tieto látky kupovala nemala 18 rokov, ktorý potvrdil, že obžalovaný tieto látky predával aj jeho spolužiakom z triedy, ktorí rovnako nemali 18 rokov. Obžalovaný fireball a AB-Fubinaca predával konzumentom, s ktorými komunikoval telefonicky, SMS a aj cez Facebook. Aj tieto skutočnosti potvrdili svedkovia, ktorí ako konzumenti látok kúpených od obžalovaného aj na hlavnom pojednávaní niekoľko rokov po skutku, spamäti špecifikovali telefónne číslo XXXX XXX XXX, na ktoré obžalovanému telefonovali, alebo písali SMS. Rovnako bolo na hlavnom pojednávaní podrobným technickým zobrazením obsahu posudzovaného telefónu značky Honor, ktorý realizoval znalec preukázané, že aplikácia určená na blokovanie telefonických hovorov v telefóne nebola. V telefóne značky Samsung bolo blokované iba jedno telefónne číslo a to +XXXXXXXXXXXX. Obsah hovorov a SMS dokumentovaných v ITP preukazoval predaj týchto látok obžalovaným, čo na hlavnom pojednávaní svedkovia, ktorých hovory boli takto dokumentované po oboznámení sa s nimi (boli im prečítané) potvrdili. Súd vyhodnotil výpovede svedkov, ktorí sa vyjadrovali k predaju týchto látok obžalovaným ako svedkov vierohodných, nakoľko ich obsah korešpondoval ostatným dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní napr. ITP. Ich vierohodnosť nebola automaticky znižovaná tým, že išlo o osoby, ktoré v prevažnej miere žili asociálnym spôsobom života, či neboli bystrí umom. Práve naopak nimi jednoducho podané opisy deja, či účinkov látok na ich organizmus korešpondoval nielen s odborne podanými výpoveďami znalcov, ale aj technicky dokumentovaných hovorov, či SMS v ITP. Bolo taktiež jednoznačne preukázané, že obžalovaný komunikoval s odberateľmi aj cez internetové aplikácie, ktoré neboli zaznamenané v ITP. Svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní, napr. C. R. potvrdili, že látky predávané obžalovaným boli určené aj pre širší okruh konzumentov, nielen pre tých, ktorí od obžalovaného látky kupovali priamo. Išlo o početnú skupinu konzumentov, ktorí do osobného, či telekomunikačného styku s obžalovaným neprišli, ale ktorí látky od obžalovaného užívali. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že dotknutí odberatelia od neho kupujú látky vo väčšom množstve určené pre široký okruh konzumentov, nakoľko takéto množstvo, s takou frekvenciou nákupu by daný kupujúci sám nespotreboval. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný predajom uvedených návykových látok konzumentom jednoznačne podporoval zneužívanie takýchto látok. Mal vedomosť o tom, že tieto látky vyvolávajú u konzumentov ich závislosť na nich, ktorí preto aby si ich mohli dovoliť kúpiť, často krát páchali trestnú činnosť, napr. trestné činy krádeže a predajom odcudzených vecí si tak zabezpečovali peniaze na ich kúpu. S konzumentmi komunikoval a ponúkal im to za ceny v množstvách, ktoré jasne definoval, pričom tieto svoje podmienky konzumentom podal nielen osobne, ale aj cez Facebook a telefonicky, čím touto formou šíril zneužívanie týchto látok konzumentmi.
Súd konštatoval, že obž. U. R. bol ku dňu spáchania skutku do 18.10.2017 osobou trestne zodpovednou.
Podľa § 1X T., zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Vzhľadom na charakter trestnej veci, dokumentované obdobie predaja fireballu a AB-Fubinaca ako látok návykových, vedomosť obžalovaného o účinkoch, pre ktoré to konzumenti užívali (pozitívnych, aj negatívnych), bol úmysel obž. U. R.a evidentný, teda predaj týchto látok konzumentov za odplatu a získanie prospechu pre seba. Obžalovaný si bol rovnako vedomý toho, že tieto látky predával aj L.ovi Z.ovi ako osobe, ktorá v čase predaja látok nemala 18 rokov, teda mladistvému. Čo bolo motívom predaja týchto látok u obžalovaného zhodne popísali svedkovia, ktorí ako konzumenti (teda kupujúci) týchto látok jednoznačne uviedli, že peniaze, ktoré mal obžalovaný rád. Obžalovaný nemal zábrany predávať tieto látky hocikomu (čo potvrdil napr. svedok A. a iní).
? ? ? ? ? ?
Ku konaniu obžalovaného právne kvalifikovanému ako obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.. súd konštatoval toto. Podľa § 233 ods. 1 písm. b) Tr. zák., kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Podľa § 233 ods. 3 písm. c) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku ,1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 233 ods. 4 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu. Podľa § 138 písm. b) Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácií príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu s príjmami, alebo iným majetkom z trestnej činnosti akejkoľvek hodnoty, alebo o dispozíciu s s vecou, ktorá je príjmom z trestného činu, ak je motivovaná úsilím uvedeným v písmene a) až d) ust. § 233 ods. 1 Tr. zák. Konanie za týchto okolností musí spočívať v prevedení takýchto príjmov, alebo vecí na seba alebo iného, alebo v ich držbe.
Príjmom z trestného činu je príjem vo finančnom vyjadrení alebo vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, ak boli získané trestným činom alebo za vec získanú trestným činom alebo ako odmena za spáchanie trestného činu (porovnaj § 2 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu). Príjem alebo vec z trestnej činnosti môžu mať charakter hnuteľný aj nehnuteľný. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie príjmu alebo iného majetku z trestnej činnosti alebo veci, prípadne v zakrytí ich pôvodu v trestnom čine alebo ich určenia či použitia na jeho spáchanie, či v úmysle zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo prepadnutia, či zhabania. Na trestnosť činu sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom pôvode, použití alebo určení legalizovaného príjmu alebo majetku alebo veci, teda že ide o príjem, majetok z trestnej činnosti, resp. o vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, je určená alebo použitá na jeho spáchanie. Pôjde aj o zmarenie ich zaistenia na účely trestného konania alebo ich prepadnutia alebo zhabania. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená "intenzitou" trestného činu (to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o
trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude "dlhší čas" kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. Páchanie trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich (pozri § 122 ods. 12), ak páchateľ udržiaval protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu tohto trestného činu.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák., škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom Podľa § 12X ods. 1 Tr. zák. (druhá veta) škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. (V danom prípade ide o sumu nad 133.000,- Eur.)
Obž. U. R.a na hlavnom pojednávaní aj pri tomto čine vyhlásil, že sa necíti vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je to kladené za vinu v obžalobe. V priebehu hlavného pojednávania priznal, že látky s označením fireball a AB-Fubinaca iným osobám skutočne predával. Niekedy na začiatku, teda v roku 2014 ich predával hlavne za peniaze a niekedy bártrovo, t.j. výmenou za iný tovar napr. alkohol, čokolády a pod. Neskôr už iba za peniaze. Dodal, že z predaja týchto látok mal mesačný príjem cca 700,- Eur, ale v tejto sume boli zahrnuté aj príjmy z iných aktivít, napr. leštenia áut, z ktorých mal každý druhý mesiac cca 200,- Eur. V závere hlavného pojednávania obžalovaný tvrdil, že príjem z týchto iných činností mal každý mesiac cca 200,- Eur. Priznal, že tieto látky konzumentom predával od roku 2014 do dňa jeho zadržania, t.j. 18.10.2017. Po toto obdobie to nebolo pravidelné, nakoľko boli aj obdobia kedy napr. dva mesiace nepredával. Aký rozsah predaja v jednotlivých obdobiach robil uviesť nevedel. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil tým, že väčšinu peňazí z predaja použil opäť na kúpu fireballu a AB-Fubinaca. Časť príjmu použil aj na svoje bežné výdavky napr. kupoval naftu do áut, na kávu, či obed. Niekedy kupoval aj náhradné diely do áut. Celkovo na seba mesačne minul cca XX0,- Eur. Určitú časť peňazí investoval aj do nákupu bitcoinov u Ing. T.. Tvrdil, že disponoval bitcoinovou peňaženkou. Za toto obdobie určite nezarobil státisíce Eur. K obdobiu, ktoré sa mu kladie obžalobou za vinu dodal, že je to skreslené obdobie. Priznal, že to mohol predávať max. 7 - 10 osobám, z ktorých si niektorí ako napr. R. a K., tieto látky od neho objednávali vo väčšom rozsahu, aj za 100 - 200,- Eur. Ostatní to od neho kupovali v malom. Robil iba obchody s vyššou sumou, nakoľko nechcel fireball predávať za drobné v malom množstve. Niektorých konzumentov, ktorých mal uložených v telefóne vyslovene blokoval, aby mu nevolali, bolo ich asi X0. V tejto súvislosti na hlavnom pojednávaní priznal, že na projekcii premietanej za účasti znalca Mgr. Bacigala nevidel, že by bola v telefóne zn. Honor aplikácia black list. Dodal, že si na žiadne telefónne číslo a ani na meno osoby, ktorej číslo by bolo v jeho mobile blokované už nepamätal. Pokiaľ mal hotovosť, nevidel dôvod, aby si ju ukladal do trezora k matke. K svojím majetkovým pomerom uvádzal, že po roku 2012 kedy (do roku 2012) naposledy pracoval v crazy shope, pracoval občas na dohodu napr. Exisporte, v Matici Slovenskej a pod. Išlo o sprostredkovanú prácu Úradom práce v L.e. Celkovo tak mohol dokopy pracovať asi 13,X mesiacov. Po túto dobu poberal dávku v hmotnej núdzi, pričom úrad ho posudzoval spolu s matkou ako osoby žijúce v spoločnej domácnosti, kde túto dávku ako celok preberala matka. Potom sa venoval predaju fireball a byliniek, čo ale nevykonával cez živnosť. Bol celkom obyčajný človek, nenosil žiadne značkové veci, na dovolenke bol za toto obdobie iba jedenkrát v Chorvátsku na tri dni. Na ojazdené autá, ktoré si kupoval priebežne mu prispievala matka, lebo ona na aute nejazdila a chcela, aby ju podľa potreby vozil on. Vlastní byt na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach. Réžiu bytu mu platila matka, pričom mu kúpila aj zariadenie bytu. K výmene bytu na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach uviedol, že mal záujem o byt suseda, ktorý bol väčší ako jeho. Poprel, že by mal pred zaistením políciou záujem o kúpu inej nehnuteľnosti. O ešte jednu nehnuteľnosť sa zaujímal iba v súvislosti s tým, že o ňu mala záujem jeho známa K.. Pri zadržaní mal pri sebe XX0 - 400,- Eur. Sumu 1.4XX,- Eur, ktorá bola zaistená v byte v kasičke dostal na 2X. narodeniny. Táto suma bola pôvodne v trezore, ale pred zaistením políciou ju z trezora vybral. Žiadne úspory nemal. Účet v banke nemal, pričom na hlavnom pojednávaní následne uviedol, že mal nejaký vo VÚB, od ktorého kartu nemal, pričom cez neho si objednával veci z Číny. Peniaze, ktoré boli políciou zaistené v trezore v dome u matky neboli jeho. Potvrdil, že PIN do trezora poznal on, sestra a W., matka nie, lebo ho v minulosti zle uviedla a trezor zablokovala. Mam mala v trezore X0.000,- Eur, sestra asi XX.000,- Eur a W. asi X.X00,- Eur. Mama mala v trezore peniaze, ktoré dostala ešte od svojej matky z Poľska a peniaze, ktoré si zarobila pedikúrou. Trezor kúpil W. na žiadosť matky, lebo sa jej do kasičiek už nezmestila hotovosť, ktorou disponovala. Matke nikdy peniaze
nepožičal, lebo nemal z čoho. K priepisu hovoru, ktorého obsahom bola požiadavka matky, aby jej požičal peniaze uviedol, že to pre neho automaticky znamenalo metaforicky, že príď domov, potrebujem otvoriť trezor. K priepisu hovoru s matkou ohľadom sejfu uviedol, že matka mala trezor, ktorý takto nazývala. On mal sejf v ktorom mal golfové loptičky z detstva. Sejf mal v dome na povale, pričom v telefonáte mu mama hovorila o jeho sejfe z povaly. Potvrdil, že v minulosti obzeral v predajni auto zn. Mercedes, lebo mal v autách záľubu. Neobzeral ho preto, že by ho chcel kúpiť. Posledné auto, ktoré kúpil bola Škoda RS za 26.000,- Eur. Toto auto vlastnil.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil v podstate vyššie uvedeným spôsobom, ktorým poukazoval hlavne na to, že príjem z predaja fireballu a byliniek nebol taký, že by mal státisíce Eur. Nemal žiadne úspory, iba peniaze, ktoré nosil pri sebe. Žiadne peniaze v trezore ku dňu jeho zaistenia nemal. Peniaze v ňom patrili matke, sestre a W.ovi. Obranu opieral aj o to, že rozsah predaja uvedených látok nebol objektívne taký, že by mohol zarobiť také peniaze, aké množstvo bolo zaistené v trezore. Poukazoval na to odkiaľ mali matka, sestra a W. peniaze, ktoré boli zaistené v trezore. Vlastnil iba byt a auto na ktoré mu prispela matka. Tvrdil, že žil skromne a iba z príjmu, ktorý si privyrobil predajom uvedených látok a z iných aktivít, čo bolo mesačne cca 700,- Eur.
Obžaloba po vykonanom dokazovaní tvrdila, že hodnoty, ktoré boli evidované na osobu obžalovaného a to motorové vozidlo, byt v ktorom býval, jeho finančné prostriedky zaistené v trezore v bydlisku matky a pri prehliadkach u obžalovaného patrili práve obžalovanému a tieto pochádzali z trestnej činnosti, predaja drog a tieto obžalovaný ukrýval, resp. priebežne spotrebovával na uspokojenie svojich potrieb.
Obžalovaný teda poprel skutočnosti uvedené v obžalobe a ostal na tvrdení, že išlo o výdavky a prostriedky jeho matky, taktiež úspory patriace matke, sestre a jeho peniaze sa v zaistenom trezore nenachádzali.
Uvedená obrana obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní vyvrátená ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy, ktorými obžalovaný nepriamo argumentoval tak, že peniaze z trezora neboli jeho a byt s autom mu kúpila matka. Išlo o výpovede svedkov C. R.ovej, P. D., D.a W.a, Q. N. U. a L.a N.. Popisom rodinných vzťahov bolo preukázané, že išlo svedkov, ktorí boli rodinní príslušníci obžalovaného, resp. jeho sestry (napr. N.). Svedkyňa C. D. vypovedala jednak v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, pričom medzi jej jednotlivými výpoveďami boli zásadné rozdiely, na ktoré na hlavnom pojednávaní reagovala najskôr tvrdením, že prvú výpoveď 18.10.2017 vykonala v strese, neskôr pri návrhu na odstraňovanie rozporov a ich vysvetlení už iba tým, že odmietla vypovedať. Svedkyňa v prípravnom konaní dňa 18.10.2017 bezprostredne po domovej prehliadke vypovedala, že PIN kód do trezora po zresetovaní poznal iba obžalovaný, ktorý do trezora vkladal peniaze, ale ako často uviesť nevedela, lebo to mohol robiť aj počas toho ako doma nebola. Z trezora vyberal peniaze obžalovaný. V trezore bolo jej 40.000 - X0.XXXX,- Eur, ktoré zdokladovať nevedela. Dcéra tam mala XX.000,- Eur, ktoré mala zo svadby z 12.08.2017 a z úspor. Následne tvrdenie opravila, že dcéra tam síce peniaze mala, ale nevedela povedať koľko, lebo jej ich sama šetrila, pričom peniaze zo svadby mala dcéra mimo trezoru. Tvrdila aj to, že syn mal v trezore asi XX.000,- Eur. Syn jej z predaja áut poukazoval peniaze na jej účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré si vybrala a vložila do trezora. Uviedla, že spolu s dcérou mali spoločný účet v OTP banke, ktorý používali iba na splácanie úveru, kde peniaze poukazuje cez internet banking. V prípravnom konaní taktiež tvrdila, že mama jej dala asi 38.000,- Eur, pričom po smrti matky sestra Q. U. predala byt po matke a z predaja jej postupne dala asi X0.000,- Eur, naposledy v roku 2014 - 201X, ale doklady od toho nemá. Dom stavala z úveru z ČSOB vo výške 26.000,- Eur, ten refinancovala do I. Stavebnej sporiteľne kde dostala X6.000,- Eur, vrátila 26.000,- Eur a v roku 2016 úver refinancovala do OTB, kde dostala 4X.000,- Eur. V roku 2016 predčasne splatila 8.600,- Eur, ktoré si nasporila. Zarábala 700,- Eur a mala výdavky 370,- Eur. Pomáhal jej druh poukazovaním sumy 700,- Eur na domácnosť. Svedkyňa ešte v prípravnom konaní dňa 21.12.2017 zmenila svoju pôvodnú výpoveď. Tvrdila, že dcéra mala v trezore 36.4XX,- Eur, ktoré pozostávali z daru od otca vo výške 14.3XX,- Eur a peňazí zo svadby. W. mal v trezore 4X.X00,- Eur a syn 1.4XX,- Eur. Zvyšok peňazí asi XX.000,- Eur bol jej. V júli 2017 syn predal auto a do trezora vložil 10.X00,- Eur. Posledná auto kúpil za sumu 26.000,- Eur, z peňazí z predaja predošlého auta t.j. 10.X00,- Eur, doložila mu 10.000,- Eur a sestra mu požičala X.000,- Eur. Tvrdila, že matka jej z Poľska v septembri 2012 doniesla dar 68.000,- Eur, 24.000,- zlotých a šperky
za X.000,- Eur. Z peňazí od matky dala synovi na byt 36.000,- Eur, 10.000,- Eur na auto a v trezore jej ostalo XX.000,- Eur. Spolu to bolo 78.000,- Eur, zvyšok, t.j. do 100.000,- Eur, mala nasporené. Mala príjem XXX,- Eur, druh jej prispieval na domácnosť sumou 3XX,- Eur. Privyrábala si aj pedikúrou kde mesačne zarobila XX0,- Eur. Dcéra u nej bývala do roku 2016 a prispievala jej na domácnosť. Bežné výdavky na domácnosť ju vyšli na 700 - 800,- Eur. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní tvrdila, že matka jej v roku 2012 darovala 68.000,- Eur a zlato, ale doklad od toho nemá. Na druhej strane od daru matky vo výške 42.000,- Sk ešte z roku 1997 doklad má. Dňa 14.09.201X kúpila synovi byt vo Vrútkach za 36.X00,- Eur, zariadila ho a platila jeho réžiu. Ďalej mu dňa 22.0X.2017 darovala 26.000,- Eur na kúpu auta, teda na toto všetko minula spolu 66.000,- Eur, pričom to bolo z peňazí, ktoré dostala od matky z Poľska. V ďalšom tvrdila, že od matky dostala 80.000,- Eur, kde jej z tejto sumy od matky ostalo 14.000,- Eur. Potom si brala úver z ČSOB a navýšila ho v I. Stavebnej sporiteľni na X9.000,- Eur. Z toho 19.000,- Eur použila na stavbu a z úveru jej ostalo 40.000,- Eur. Kde pracoval syn od roku 2012 do zadržania a z čoho žil uviesť nevedela. Od roku 201X mala doma trezor, do ktorého si ukladala peniaze z osláv a šperky. V trezore boli aj peniaze patriace D.ovi W.ovi a rozhodná časť úspor dcéry. Mala tam ešte aj časť peňazí, ktoré jej ostali po matke, pričom jej bolo XX.000,- Eur. Každý vedel koľko tam mal, navyše dcéra si o svojich peniazoch v trezore viedla zošit. Dcéra mala v trezore 36.4XX,- Eur, ktoré pozostávali z daru od jej otca vo výške 12.000, alebo 14.X00,- Eur, z darov zo svadby z 12.08.2017 a z úspor. W. mal v trezore 4.X00,- Eur. Potvrdila, že syn jej mohol telefonovať 21.08.2017, kedy sa zaujímal o výmenu bytu za väčší byt. Od syna si nikdy peniaze nepožičala a ani nechcela. K obsahu telefonátu z 03.06.2017, kedy ho vyzývala, aby jej prišiel otvoriť trezor uviedla, že tam vtedy niečo trepla, ale myslela to ako metaforu. Ďalej to odmietla vysvetliť a odmietla aj vypovedať. Na hlavnom pojednávaní k predošlým výpovediam uviedla, že po domovej prehliadke v roku 2018 bola psychicky rozpoložená a preto sa na túto prvú výpoveď nepamätá. Na hlavnom pojednávaní sa na všetko pamätá presne, teda aj na to, že v trezore bola ku dňu 18.10.2017 suma 9X.870,- Eur. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne C. R.ovej na hlavnom pojednávaní ako výpoveď podávanú účelovo v snahe pomôcť obžalovanému synovi a rovnako aj s cieľom ochrániť peniaze zaistené políciu tvrdením, že neboli obžalovaného. Jej výpoveď je v časti odôvodňovania pôvodu peňazí v trezore a ich vlastníctva plná rozporov. Ostatná výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní aj napriek tomu, že bola podaná s odstupom času od zaistenia trezoru, bola svedkyňou podávaná veľmi detailne, čo súd vyhodnotil ako výpoveď prispôsobenú dôkazom skôr vykonaným. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede svedkyne C. R.ovej z prípravného konania, ktoré súd vyhodnotil ako procesné, nakoľko boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Súd tu konštatoval, že svedkyňa vedela v akej veci ide dňa 18.10.2017 vypovedať, že podozrivým jej syn, pričom vypovedala ku skutočnostiam, ktoré sa ho priamo dotýkali. Celkom isto nevypovedala ku skutočnostiam, ktoré by sa mali vzťahovať k neznámemu páchateľovi a ku skutočnostiam, ktoré by sa netýkali jej rodiny, teda osoby blízkej. Po kvalifikovanom poučení, za kvalifikovaných okolností ako svedkyňa vypovedať chcela a aj vypovedala. Súd prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania podľa § 263 ods. 4 Tr. por. preto, že na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vypovedať odmietla. Trestný poriadok neupravuje špecifiká toho, či je odopretie vypovedať podané svedkom v úvode výpovede, resp. v určitom štádiu jeho výpovede. Je zrejmé, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať v tej časti výpovede, kedy sa už nevedela, resp. odmietla vyjadriť ku konkrétnym, pre dané konanie relevantným skutočnostiam a rozporom. Súd preto predbežným posúdením výpovedí danej svedkyne z prípravného konania zo dňa 18.10.2017, takisto zo dňa 21.12.2017, ale aj z hlavného pojednávania konštatoval, že išlo o výpovede procesné. Za danej situácie tu nešlo vôbec o režim odstraňovania rozporov podľa § 264 ods. 2 Tr. por., nakoľko svedkyňa na hlavnom pojednávaní expressis verbis vypovedať odmietla. Na „reálne vykonávanie", odstraňovanie rozporov u svedkyne (podľa § 264 ods. 2 Tr. por.), ktorá odmietla vypovedať zo zákonných dôvodov (ako matka obžalovaného podľa § 1XX ods. 1 Tr. por.) nebol zákonný dôvod, nakoľko súd svedkyňu za daných okolností nemohol žiadať, aby sa vyjadrila k prípadným rozporom (prekážkou § 1XX ods. 1 Tr. por.). Súd výpoveď svedkyne vyhodnotil takto. Svedkyňa v prípravnom konaní bezprostredne po vykonaní domovej prehliadky u nej v dome dňa 18.10.2017 tvrdila, že v trezore boli peniaze dcéry, ktoré jej sporila a z darov zo svadby. Hneď na to tvrdila, že peniaze z darov zo svadby mala dcéra mimo trezor. Koľko tak nasporila a z čoho neuviedla. V prípravnom konaní dňa 18.10.2017 vôbec neuvádzala, že by dcéra mala v trezore aj peniaze od svojho otca vo výške 14.3XX,- Eur, ktoré spomínala neskôr, t.j. dňa 21.12.2017 a aj na hlavnom pojednávaní. Dňa 18.10.2017 tvrdila, že peniaze tam mal aj obžalovaný a to cca XX.000,- Eur, napr. z predaja auta Audi Q7, ktoré predal v roku 2016 - 2017, na hlavnom pojednávaní už ale tvrdila, syn peniaze z predaja
auta Audi Q7 použil na kúpu motorového vozidla zn. Škoda RS a v trezore peniaze nemal. Bolo zrejmé, že vozidlo zn. Audi Q7 obžalovaný vlastnil v období od 20.12.2016 do 12.07.2017 a vozidlo Škoda RS vlastnil od 24.0X.2017, ku dňu lustrácie - 23.01.2018, pričom ho kúpil za 26.000,- Eur. Vozidlo Škoda RS kúpil 24.0X.2017, teda v deň, kedy bol ešte vlastníkom vozidla Audi Q7 (vlastnil ho do 12.07.2017). O peniazoch od matky z Poľska sa najskôr vyjadrila tak, že matka jej dala 38.000,- Eur, zvyšok jej sestra Q. U. postupne dávala, a to v súhrne do sumy X0.000,- Eur. Sestra C. R.ovej svedkyňa Q. U. na hlavnom pojednávaní tvrdila, že ona sestre peniaze nedávala, dala jej ich matka za života, pričom ona dostala od matky byt. Keď chodievala k sestre na návštevy, doniesla jej iba drobnosti, napr. sladkosti, alebo malé rodinné dary. Neskôr svedkyňa R.ová tvrdila, že peniaze jej dala matka a to v sume 68.000,- Eur, na hlavnom pojednávaní tvrdila, že 80.000,- Eur. Súd konštatoval, že išlo o výpoveď zo dňa 18.10.2017, ktorá bola bezprostredná, autentická, neprispôsobovaná neskôr vykonaným dôkazom a nekoordinovaná s inými členmi rodiny, ktorí boli vypočutí neskôr. Svedkyňa V. P., ktorá C. R.ovej pomáhala a radila s financiami pri jednotlivých úveroch navyše svedkyňu R.ovú zhodnotila tak, že išlo o veľmi šikovnú ženu, ktorá vedela s peniazmi hospodáriť a vedela si zrátať, čo si môže dovoliť. Usúdila aj to, že keď si opakovane úver z banky refinancovala a navyšovala bolo to preto, že stavala dom a peniaze zjavne pri výstavbe domu postupne minula. P. W., ako druh R.ovej, s ktorou žil v spoločnej domácnosti o nej navyše uviedol, že družka mala poriadok vo veciach a v peniazoch dupľom. Bolo zrejmé, že príjmové pomery C. R.ovej neboli nikdy nad pomery. Podľa vlastného vyjadrenia keď pracovala, mala príjem X00 - 700,- Eur mesačne. Toto potvrdila aj svedkyňa P.. Svedkyne vypočuté na hlavnom pojednávaní, ktoré potvrdili, že im R.ová poskytovala služby pedikérky zhodne uviedli, že jej za to neplatili, ale poskytovali vecné protislužby. Žiaden svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní, ktorý sa vyjadroval k majetkovým pomerom svedkyne R.ovej (okrem členov jej rodiny) reálne úspory, resp. peniaze u R.ovej nevideli. O tom čo mala, resp. dostala vedeli iba z počutia, čo im svedkyňa povedala. V daňovom priznaní na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2012, C. R.ová uviedla príjmy zo živnosti vo výške 4.641,-Eur a základ dane 1.813,61 Eur, za zdaňovacie obdobie r. 2013 a 2014 menovaná dokonca ani nepodala daňové priznanie na dani z príjmov. V daňovom priznaní na dani z príjmov fyzických osôb za r. 201X uviedla príjmy zo závislej činnosti vo výške 3.686,63 Eur. V daňovom priznaní na dani z príjmov fyzických osôb za r. 2016 uviedla príjmy zo závislej činnosti vo výške 2.227,92 Eur. Za zdaňovacie obdobia r. 2012 až 201X a r. 2016 priznanú daň uhradila v plnej výške. Táto daňová povinnosť sa vzťahovala aj na jej prekladateľské a tlmočnícke úkony. C. R.ová bola evidovaná aj na Úrade práce v L.e ako poberateľka dávky v hmotnej núdzi v období od 01.01.2013 do 31.07.201X, pričom jej bola vyplácaná dávka mesačne v rozmedzí od 123,36 Eur do 208,XX Eur. Menovaná bola evidovaná na tomto úrade aj ako poberateľka osobitného príspevku a to od 01.07.201X do XX.06.2016, ktorý bol vyplácaný mesačne v sume od 63,07 Eur do XXX,14 Eur. C. R.ová bola vedená v evidencii o uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2013 do XX.06.201X, kedy bola vyradená z dôvodu nástupcu do zamestnania. Na hlavnom pojednávaní bolo z kvalifikovaných listinných dôkazov jednoznačne preukázané, že C. R.ová dňa 28.12.2009 kúpila pozemok v kat. úz. Priekopa za sumu 13.276,- Eur. Dňa 20.10.2010 bola daná nehnuteľnosť predmetom záložného práva, ktorým bol zabezpečený úver v ČSOB vo výške XX.000,- Eur. V roku 2011 bol realizovaný refinanc do I. Stavebnej sporiteľne vo výške X9.37X,13 Eur, kde jej po úhrade sumy 33.063,- Eur do ČSOB ostalo 26.310,13 Eur. Išlo o listiny charakteru kúpnej zmluvy, návrhu na vklad do katastra, rozhodnutia katastra, LV, zmluvy o záložnom práve a pod. Správou ČSOB bolo potvrdené, že C. R.ová mala v banke štyri účty, ktoré boli aktívne v období od 1X.03.2010 do 0X.0X.2011 (ostatný zatvorený práve 0X.0X.2011). Správou Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo potvrdené, že C. R.ová mala v banke účet č. XXXXXXXXX/ XXXX, ktorý bol založený 11.06.2001, kde dispozičné právo k účtu mala iba menovaná. Súčasťou bol aj podrobný výpis z daného účtu za obdobie od 02.01.2012 do 27.02.2018. Z jeho obsahu bolo zrejmé, že na ňom boli vykonávané hotovostné vklady radovo v stovkách Eur, v priemere dvakrát mesačne. Z účtu bola pravidelne mesačne na iný účet poukazovaná suma 420,X0 Eur. Na účte inak celkovo neboli vysoké obraty. Situácia sa v roku 2016 zásadne zmenila zvýšením vkladov v hotovosti rádovo jednotlivo v sumách cca 1.600 - 2.X00,- Eur. Detto v roku 2017. Pri uvedených vkladoch vkladateľ nebol vôbec špecifikovaný. Ostatné drobné vklady vkladateľa boli jednoznačne definované menom vkladateľa. Po vysokých vkladoch bol obratom realizovaný prevod vyšších súm na účet č. SK 1X H XXXX XXXX XXXX XXXX (vedený pre C. D.). Rozpis hotovostných vkladov za obdobie od 02.01.2013 do 29.04.2017 na danom účte bol preukazovaný dokladmi o hotovostnom vklade. Uvedené vklady boli realizované C. R.ovou prevažne s početnými bankovkami s nízkou nominálnou hodnotou (napr. 10 - 20,- Eur) a minimálnym počtom s bankovkami s nominálnou hodnotou X0 - 100,- Eur.
Dňa XX.XX.XXXX P. D. poukázala na účet C. R.ovej č. 3HXXXX/XXXX prevodom z účtu SKXX H XXXX XXXX XXXX XXXX sumu X.704,80 Eur. Vklady boli opakovane niekoľkokrát do mesiaca a pravidelné. Prevody prostriedkov na tento účet R.ovej z inej banky boli realizované v obmedzenom rozsahu. Na druhej strane boli početné bežné platby z daného účtu realizované cez platobnú kartu. Išlo o platby, ktoré boli realizované aj niekoľkokrát za deň napr. v potravinách, obchodoch a pod. C. R.ová z daného účtu okrem iného hradila mesačne aj réžiu bytu na ul. N.. brigády, v ktorej býval obžalovaný. Bolo zjavné, že prostriedky sa na daný účet dostávali hlavne vkladom hotovosti cez ATM. Z neho boli realizované nielen drobné denné výdavky, ale aj platby cez účet vo forme úhrad réžie bytu, platieb do OTP a pod. Bezhotovostný prevod prostriedkov na daný účet bol celkom ojedinelý (napr. preplatok z bytu). Daný účet nejavil vôbec známky bankového účtu z ktorého by bolo možné presne identifikovať položky, ktoré na účet prichádzali (išlo o hotovostné vklady cez ATM), ale na druhej strane boli jednoznačne špecifikované výdavky cez prevody, resp. platby kartou. Správou OTP bolo preukazované, že P. C. N. mala v banke účet č. P H XXXX XXXX XXXX XXXX vedený od 26.01.2016, pričom dispozičné právo s účtom mali samostatne C. N. a C. R.ová. Z uvedeného účtu bol dňa 27.01.2016 vykonaný refinanc vo výške 4X.000,- Eur do I. Stavebnej sporiteľne. S uvedeným dôkazom súvisel podrobný mesačný výpis z účtu za dané obdobie. Bolo zjavné, že v danom období boli z účtu č. P XXXX XXXX XXXX H XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno C. R.ová pravidelne poukazované vyššie sumy (rádovo 1.X00 - 3X00,- Eur). C. R.ová bola pri úvere v OTP ktorý mala C. N. (4X.000,- Eur) vedená ako spoludlžník - mesačná splátka úveru 2X2,80 Eur. S uvedeným dôkazom súvisela aj zmluva o refincovaní úveru v OTP vo výške 4X.000,- Eur, zabezpečeného záložným právom k domu C. R.ovej. Potvrdenie príjmu v žiadosti k úveru u C. R.ovej v roku 2016 predstavovalo čiastku X00,- Eur mesačne v čistom, u P. N. ako účtovníčky 1.100,- Eur v čistom. Menované to potvrdili aj v čestnom vyhlásení. Súd v súvislosti s výpoveďou svedkyne C. R.ovej konštatoval, že skutočnosti, ktoré uvádzala v trestnom konaní bolo možné overiť porovnaním s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Príjmové pomery menovanej boli dokladované aj daňovými priznaniami, resp. listinami o poberaní sociálnych dávok. Išlo o obdobie rokov 2012 - 2017. Z týchto dôkazov bolo zrejmé, že príjmové pomery C. R.ovej neboli v danom období takého rozsahu z ktorého by bolo možné popri úhrade réžie domácnosti a splácaní úveru nasporiť prostriedky na kúpu bytu, úhradu jeho réžie a kúpu áut pre obžalovaného. Tvrdenia svedkyne, že si privyrábala rôznou formou (napr. ako pedikérka a pod.), neboli opreté o iné relevantné dôkazy, navyše dvaja svedkovia, ktorým tieto služby ponúkla zhodne uviedli, že jej za to neplatili peniazmi, ale skôr vecnou pozornosťou. Dary na ktoré svedkyňa poukazovala (od mamy) neboli okrem jej tvrdenia a tvrdenia rodinných príslušníkov svedkyne preukázané žiadnym relevantným dôkazom, navyše aj svedkyňa k danej skutočnosti v trestnom konaní vypovedala rozdielne. K ITP v ktorých boli účastníkmi hovorov použité slová s pojmom ako „požičaj mi peniaze a pod", „poď si pre svoj sejf", sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala tak, že išlo o metaforickú komunikáciu so synom, alebo že išlo o sejf, nie o trezor. K sejfu uvádzala, že bol na pôjde domu, v ktorom mal obžalovaný napr. golfové loptičky z detstva, kde súd vnímal aj to, že mala pociťovať urgentnú potrebu, aby si to syn čo najskôr z domu zobral, ktorú umocňovala aj následnou SMS. Súd v kontexte všetkých uvedených dôkazov vyhodnotením ich jednotlivo, ale aj v súhrne s inými dôkazmi konštatoval, že výpoveď svedkyne R.ovej podaná na hlavnom pojednávaní nebola vierohodná. Ku skutočnostiam podstatným pre posúdenie dôvodnosti podanej obžaloby sa vyjadrovala podstatne rozdielne, pričom k dôvodom takého zásadného posunu v jej tvrdení na hlavnom pojednávaní sa odmietla vyjadriť. Skutočnosti týkajúce sa jej majetkových a zárobkových pomerov, ktoré boli dokumentované kvalifikovanými listinnými dôkazmi (daňové priznania, sociálne dávky), a rovnako výdavky (priebežný stav a pohyb na účtoch v banke) vierohodne dokumentovali to na základe čoho, kedy, kto, od koho, resp. komu peniaze poukazoval, resp. prijímal, v akom rozsahu a frekvencii. Na druhej strane svedkyňou deklarovaný dar od matky, ktorého výšku tri krát menila až do podoby deklarovanej na hlavnom pojednávaní nevedela zdokladovať žiadnym dôkazom napr. v podobe prevodu v banke, výberu z banky a pod. Žiaden svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by finančný dar matky C. R.ovej reálne videl. Svedkyňa Q. U. tvrdila, že o tom vie iba z rozprávania matky, ktorá zomrela v decembri 2012. Táto svedkyňa dokonca poprela tvrdenie svedkyne C. R.ovej podané v jej výpovedi 18.10.2017, že matka jej dala sumu 38.000,- Eur a zvyšok do súhrnnej sumy X0.000,- Eur jej dala sestra Q. U.. Táto svedkyňa tvrdila, že sestre na návštevách doniesla iba drobné dary, nikdy nie peniaze. Svedkyňa C. R.ová, jej dcéra svedkyňa C. D., obžalovaný a svedkyňa U. zhodne tvrdili, že C. R.ová preferovala držbu peňazí v hotovosti doma, nakoľko nedôverovala bankám. Svedkyňa R.ová na druhej strane účtami v bankách disponovala. V období od 1X.03.2010 do 0X.0X.2011 mala v ČSOB štyri účty, kde ostatný bol zatvorený 0X.0X.2011. Mala aj účet č. P XXXX XXXX XXXX H XXXX vedený v
Slovenskej sporiteľni, a.s., cez ktorý realizovala bezhotovostné prevody a tento používala aj vtedy, ak jej boli peniaze poukazované na účet v banke. Tvrdenie svedkyne R.ovej, že dostala finančný dar od matky spôsobom, že matka jej na Slovensko fyzicky doniesla 270.000,- zlotých vyznieva v kontexte jej na trikrát zmenených tvrdení ohľadom výšky daru za prinajmenšom nie vierohodné. Uvedené hodnotenie bolo súdom vyslovené aj v kontexte toho, že najbližší rodinní príslušníci C. R.ovej túto hodnotili ako osobu, ktorá mala vo veciach poriadok, zvlášť vo financiách. Zmena výpovede svedkyne vo výške daru - 38.000,- Eur, 68.000,- Eur a 80.000,- Eur, taktiež v tom, či v trezore mala dcéra peniaze zo svadby, alebo nie a rovnako aj v tom, či jej otec doniesol, peniaze k jej XX. narodeninám, vyznieva pri deklarovanej pedantnosti svedkyne celkom isto nevierohodne. P. W. tvrdil, že R.ová mala postavený dom v roku 2010, potom sa dom už iba dorábal. Za pozemok dala 13.276,- Eur a za hrubú stavbu 42.000,- Eur, spolu XX.276,- Eur. Minula tým peniaze, ktoré mala ako úver z banky. Podľa vyjadrenia svedkyne R.ovej, jej matka mala na Slovensko doniesť peniaze v septembri 2012. Svedkyňa P. tvrdila, že úver bol u R.ovej refinancovaný postupne v troch bankách a navršovaný, lebo peniaze minula pri stavbe domu a potrebovala ďalšie peniaze. Napr. v roku 2014 zo sumy 38.000,- Eur na sumu X9.000,- Eur. V roku 2017 chcela predčasne úver splácať, kde bol zostatok 3X.000,- Eur. Uvedené úvery a ich splácanie bolo preukazované listinnými dôkazmi. Pozemok bol kúpený za sumu 13.276,- Eur. Úver v ČSOB v roku 2020 predstavoval sumu XX.000,- Eur. Úver sa navršoval v OTP na sumu 4X.000,- Eur ako refinanc a následne na sumu X9.37X,13 Eur. Realizovali sa aj predčasné splátky, dňa 14.01.2016 v sume 10.410,- Eur, dňa 01.08.2016 poukazovala sumu vo výške 16.XXX,- Eur, predtým ešte 14.09.201X sumu 3X.XXX,- Eur. Byt vo Vrútkach bol kúpený 1X.09.201X za 36.400,- Eur. Vozidlo zn. Škoda RS bolo kúpené dňa 24.0X.2017 za sumu 26.000,- Eur. Súčet oboch súm bol 62.400,- Eur. Svedkyňa mala kúpiť do bytu aj nábytok. Ak svedkyňa minula peniaze z úveru v bankách na výstavbu domu, ktorého hodnota podľa W.a bol cca 63.000,- Eur, a na byt s autom minula 62.400,- Eur, stále ostáva otáznym odkiaľ mala mať C. R.ová v trezore podľa jej vyjadrenia XX.000,- Eur. Aj v prípade prípustnosti tvrdenia svedkyne o dare od matky v sume 80.000,- Eur, by jej po kúpe bytu a auta pre syna ostalo iba cca 17.600,- Eur. Berúc do úvahy príjmové pomery svedkyne, ktoré boli preukazované daňovými priznaniami, sociálnymi dávkami, svedkami (napr. P.), ale aj listinnými dôkazmi, napr. čestné prehlásenie R.ovej v OTP o mesačnom príjme X00,- Eur, pri súčasných výdavkoch menovanej na mesačnú splátku úveru 2X2,80 Eur, výdavkoch na domácnosť 700 - 800,- Eur, by vrátane prispievania W.a, či D. na domácnosť, by predmetné stačilo maximálne na vyrovnaný rozpočet domácnosti. Zdroj sporenia u svedkyne ostal na hlavnom pojednávaní otázny a nezodpovedaný. Súd aj takýmto matematickým porovnaním a pripustením jednotlivých príjmových alternatív u svedkyne R.ovej konštatoval, že táto celkom isto nebola v takej príjmovej finančnej kondícií, že by ňou deklarované naakumulovanie finančných prostriedkov boli v takej výške, že by to postačilo na úhradu vyššie uvedených výdavkov, resp. vykrytie jej majetkových pomerov tak, ako ich prezentovala C. R.ová. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne C. R.ovej možno uzavrieť, že na hlavnom pojednávaní jednoznačne neboli preukázané jej príjmy, ani príjmy osôb s ňou žijúcich, ktoré by preukazovali možnosť jej finančného správania sa, teda platenie úveru, poskytovanie finančných prostriedkov pre syna, platenie mimoriadnych splátok do banky na úver vo výške cca 10.000,- Eur, keďže za ostatných päť rokov pred zadržaním obžalovaného deklarovala príjem v daňovom priznaní pár tisíc Eur ročne, resp. (neberúc poberané sociálne dávky) príjem žiadny.
Ku zhodnoteniu majetkových pomerov svedkyne C. D. súd konštatoval toto. Svedkyňa C. D. sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. V prípravnom konaní tvrdila, že mala v trezore u matky 36.4XX,- Eur, ktorá suma pozostávala z našetrených peňazí z výplat vo výške 3.X00,- Eur, z darov z narodenín 1.8XX,- Eur, peňažných darov pre oboch synov 2.000,- Eur, sumy 12.X00,- Eur ako daru od jej otca k XX. narodeninám, a zo svadby vo výške 20.1XX,- Eur. Potvrdila, že otec jej posielal na účet mamy tzv. darcovné v rokoch 2012 až 2017. Sumu 12.X00,- Eur jej doniesol v hotovosti v roku 201X. V trezore bolo dokopy 9X.870,- Eur, kde z vyššie uvedenej časti, suma 1.4XX,- Eur bola bratova, niečo W.ové a zvyšok patril matke. Vkladanie a vyberania peňazí z trezora realizovali iba v prítomnosti matky. K svojim príjmovým pomerom v rokoch 2012 až 2017 uviedla, že mala mesačne cca 180 - 400,- Eur v čistom. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že P. C. R.ová (t.č. D.) nebola evidovaná ÚPSVaR L. ako poberateľka v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. Rovnako nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka L., bolo zrejmé, že P. C. D. podala daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2016, kde uviedla príjmy zo závislej činnosti vo výške
2.773,66 Eur. Priznanú daň uhradila v plnej výške. Za zdaňovacie obdobie r. 2012 - 201X nepodala daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb. Z lustrácie vyhľadávania vlastníkov katastrálneho operátu bolo zrejmé, že P. C. N. nebola vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Správou OTP bolo preukazované, že P. C. N. mala v banke účet č. P H XXXX XXXX XXXX XXXX od 26.01.2016, pričom dispozičné právo s účtom mali samostatne C. N. a C. R.ová. Z uvedeného účtu bol dňa 27.01.2016 vykonaný refinanc vo výške 4X.000,- Eur do I. Stavebnej sporiteľne. S týmto dôkazom súvisí podrobný mesačný výpis z účtu za dané obdobie. Bolo zjavné, že v danom období boli z účtu č. P XXXX XXXX XXXX H XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno C. R.ová pravidelne poukazované vyššie sumy (rádovo 1.X00 - 3.X00,- Eur). C. R.ová bola pri úvere v OTP ktorý mala C. N. (4X.000,- Eur) vedená ako spoludlžník, pričom mesačná splátka úveru bola 2X2,80 Eur. S uvedeným dôkazom súvisí aj zmluva o refincovaní úveru OTP vo výške 4X.000,- Eur, zabezpečeného záložným právom k domu C. R.ovej. Potvrdenie príjmu v žiadosti k úveru v OTP u C. R.ovej v roku 2016 predstavovalo čiastku X00,- Eur mesačne v čistom, u P. N. ako účtovníčky 1.100,- Eur v čistom (tomu nezodpovedali daňové priznania a ani výpoveď svedkov P. D., P. a pod.). Obe menované to potvrdili aj v čestnom vyhlásení. Svedkyňa D. v prípravnom konaní vypovedala, že v rokoch 2013 - 201X pracovala ako upratovačka a mala mesačný príjem 400,- Eur, v roku 201X mesačný príjem 180
- 200,- Eur, od júna do septembra 2016 mesačný príjem 400,- Eur a na materskú dovolenku nastúpila 23.10.2016 a poberala 260,- Eur a výživné 1XX,78 Eur. Mesačné výdavky do domácnosti mala vo výške cca 380,- Eur. Manžel jej na domácnosť prispieval sumou 600,- Eur. Potvrdila, že disponuje účtom v OTP a v Slovenskej sporiteľni, ktoré aktívne využíva aj v tej rovine, že si na nich poukazované peňažné prostriedky. Z uvedených príjmových pomerov a výdavkov C. D. bolo zjavné, že jej príjem postačoval akurát na vyrovnaný rozpočet v domácnosti. Tieto pomery C. D. navyše neboli takého charakteru, že by preukazovali možnosti a schopnosti svedkyne nasporiť také peňažné prostriedky, ktoré boli zaistené v trezore, berúc do úvahy jej tvrdenie, že tam mala mať 36.4XX,- Eur. Svedkyňa tvrdila, že do trezora vkladali a vyberali z neho prostriedky iba v prítomnosti matky. Čestným prehlásením L.a N. zo dňa 0X.02.201X svedkyňa poukazovala na to, že menovaný jej ako otec daroval finančné prostriedky ako náhradu za dedičstvo vo výške 12.X00,- Eur, opatrené podpisom darcu a obdarovaného. Dal jej ich v hotovosti u nich v byte. Na druhej strane tvrdila, že otec jej v dňoch 10.03.2009, 23.12.2010, 19.04.20XX, 20.09.2012 a 18.12.2017 na účet matky formou poštových poukážok posielal tzv. darcovné. K daru otca v roku 201X je vhodné podotknúť, že ten jej mal byť odovzdaný v hotovosti a to za situácie, že jej otec L. N. mal sumu cca XX0.000,- Kč najskôr zmeniť na Eurá v Čechách a so sumou 12.X00,- Eur v hotovosti mal cestovať na Slovensko, na jej narodeniny kde jej ich mal odovzdať v byte, navyše proti vyhotovenému (berúc do úvahy, že malo ísť o dar, nedôstojnému) čestnému vyhláseniu o ich odovzdaní, podpísaným D. a N.. Toto všetko pri spomenutých úkonoch „navyše" t.j. výmeny meny, dovozu hotovosti, jej odovzdanie a potvrdenie čestným vyhlásením bolo realizované aj napriek tomu, že D. v roku 201X disponovala účtami v OTP a v Slovenskej sporiteľni, a.s. Využívanie medzibankových prevodov, ktorými na druhej strane v rokoch 2009 - 2017 prevádzal tzv. darcovné pre potreby D. na účet R.ovej v banke, pritom N. považoval za celkom bežné. Rovnako úhradu výživného dcére poštovými poukážkami. Táto forma bezhotovostného poukázania peňazí by bola celkom isto spôsobilá byť relevantne dokumentovaná a bezproblémová. Svedkyňa D. pritom v danom období účty v bankách využívala aktívne. Tu je nutné zvýrazniť, že svedkyňa D. rovnako tvrdila, že v júli a v septembri 2017 odovzdala matke 400,- Eur a XX0,- Eur v hotovosti, ktoré C. R.ová najskôr vložila na svoj účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. a následne tieto sumy previedla na jej účet v OTP na ktorom si sporila, a kde mala nasporených 6.000,- Eur. Forma úspor v banke by bola v tomto prípade pre D. celkom isto výhodnejšia ako ladom ležiace peniaze v trezore matky z dôvodu jednak ich úročenia, ale aj ich promptnej dispozície (nemusela mať pri tom matku, ako pri každom otváraní trezora o ktorom spôsobe otvárania trezora vypovedala). Prečo sa C. D. finančne správala v rôznych situáciách odlišne zodpovedané nebolo, lebo svedkyňa na hlavnom pojednávaní nevypovedala. Svedkyňa D. v ďalšom tvrdila, že peniaze zo svadby vo výške 20.1XX,- Eur boli uložené v trezore u matky. Svedkyňa C. R.ová dňa 18.10.2017 vypovedala, že dcéra mala mať peniaze zo svadby mimo trezor. Výpoveď svedkyne D. z prípravného konania zo dňa 24.01.2018 vôbec nekorešpondovala s výpoveďou svedkyne R.ovej zo dňa 18.10.2017, kedy táto uvádzala, že dcéra nemala v trezore peniaze zo svadby, pričom treba dodať, že o peniazoch z daru od jej otca v trezore sa ani nezmienila (pritom mala mať o peniazoch v trezore prehľad). Výpoveď svedkyne D. korešpondovala až s ďalšou výpoveďou svedkyne R.ovej z prípravného konania zo dňa 21.12.2017 a z hlavného pojednávania, kedy svedkyňa R.ová svoju pôvodnú výpoveď v tejto časti zmenila a jej výpoveď už v podstatných bodoch
korešpondovala tomu, čo uvádzala svedkyňa D.. Vtedy svedkyňa R.ová uvádzala, že dcéra si nechávala peniaze v jej trezore preto, lebo tam mala úspory, ktoré chcela použiť na kúpu bytu, či domu. Za zmienku stojí napr. aj čestné prehlásenie C. D. na potvrdení pre OTP banku, pri čerpaní úveru, kedy uvádzala čistý mesačný príjem 1.100,- Eur, ten ale nikdy taký nemala, čo bolo zrejmé aj z jej výpovede v prípravnom konaní. Aj takýmto rozdielnymi vyjadreniami svedkyne D. o jej deklarovaných príjmových pomeroch (vo vzťahu k banke v úplne inom kontexte a čase a v danom trestnom konaní) bolo možné posudzovať jej vierohodnosť. Svedkyňa D. tvrdila, že trezor pred jeho zaistením políciou otvárala ako posledná ona. Vypovedala, že v trezore sa nachádzal jeden priesvitný obal a ostatné peniaze boli voľne položené a neoddelené. Z fotodokumentácie priebehu otvorenia trezora, ale aj zápisnice o danom úkone bolo zrejmé, že v trezore sa nenachádzali voľne položené finančné prostriedky, práve naopak tieto boli v troch priehľadných červených igelitových sáčkoch. Na hlavnom pojednávaní svedkovia R.ová, D., W. a obžalovaný pritom tvrdili, že C. R.ová PIN kód do trezora nepoznala a otvárala ho iba R.ová a to iba v prítomnosti dcéry, W.a a obžalovaného, ktorí PIN kód poznali. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a súvislosti vyhodnotil výpoveď svedkyne D. ako nevierohodnú podávanú koordinovane s ostatnými svedkami ako členmi rodiny v záujem pomôcť obžalovanému a v snahe vrátenia peňazí zaistených v trestnom konaní
P. D. W. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že C. R.ová kúpila pozemok pod stavbou za sumu 13.000,- Eur, pričom za hrubú stavbu zaplatila 42.000,- Eur. Stavba bola hotová v decembri 2012. Dokončenie domu realizovali svojpomocne, pričom stavebný materiál kúpili za sumu 6.XX0,- Eur. Dom mohol mať hodnotu 63.X00,- Eur a pozemok 13.000,- Eur. Tvrdil, že na stavbu domu R.ová použila peniaze z predaja bytu po rozvode a časť aj od mamy z Poľska, ktoré jej darovala v sume 60.000,- Eur. Družka navyše kúpila synovi byt, ten zariadila a prispievala mu aj na kúpu áut. Obžalovaný mame na domácnosť neprispieval ničím. V trezore v dome u družku mal 4.X00,- Eur. Boli v ňom aj peniaze jej dcéry vo výške asi XX.000,- Eur a zvyšok boli peniaze družky. Družku C. R.ovú charakterizoval ako osobu, ktorá mala vo veciach poriadok a v peniazoch dupľom. Dodal, že pracoval v stavebninách kde mal príjem X0 - 60,- Eur mesačne, pričom si privyrábal tetovaním, kde mal asi 100,- Eur mesačne a príležitostne hrával aj poker. Na domácnosť družke prispieval sumou 3XX,- Eur, niekedy aj 700,- Eur. Z fotodokumentácie predloženej obžalovaným bolo preukazované, že D. W. sa mal dňa 21.0X.2017 zúčastniť hry poker, kde mal vyhrať sumu 2.469,- Eur. S uvedeným dôkazom bol predložený doklad o vklade hotovosti sumy 1.6XX,- Eur D. W.om dňa 03.08.2017 vo VÚB na účet SK 64 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet Ing. L.a T.). Zo správy ÚPSVaR L. bolo zrejmé, že D. W. nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na dotknutom úrade a rovnako ani ako poberateľ žiadnych dávok. Správou Daňové úradu Košice bolo preukazované, že D. W. za zdaňovacie obdobie rokov 2012 - 2017 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Z uvedených dôkazov bolo zrejmé, že príjmové pomery svedka neboli takého charakteru, že by jeho príspevok do domácnosti mohol byť v takej výške, vďake ktorej by ostatní členovia rodiny mohli zo svojich príjmov naakumulovať niekoľko tisícové úspory. Takéto úspory nemal z čoho naakumulovať ani D. W.. Súd výpoveď svedka D.a W.a preto vyhodnotil ako nevierohodnú podávanú s cieľom pomôcť obžalovanému ako synovi družky.
P. L. N. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že dňa 0X.02.201X daroval dcére C. D. hotovosť 12.X00,- Eur. Zrealizoval to tak, že v Čechách kde žije, najskôr zmenil sumu XX0.000,- Kč na 12.X00,- Eur, tieto v hotovosti doviezol na Slovensko a v byte u dcéry jej ich odovzdal. Prevzatie tejto sumy dcérou si potvrdili formou čestného prehlásenia, ktoré podpísal on aj dcéra a po jednom vyhotovení prehlásenia si toto nechali pre svoje potreby. Tvrdil, že to urobil ako formu náhrady, že dcéra nebude požadovať pozostalosť z dedičstva po ňom. Tento doklad mal dcéru vylučovať z okruhu dedičov a predpokladal, že v budúcnosti sa vzdá dedičstva. Povedala mu, že peniaze si uloží v trezore v dome u matky. Priznal, že deň pred pojednávaním kedy bol vypočutý na súde túto vec riešil s dcérou. P. tvrdil, že výživné na dcéru ktoré platil do jej 18 narodenín, poukazoval na účet v banke k rukám jej matky C. R.ovej. Svedkyňa D. potvrdila, že otec L. N. jej v období rokov 2009 - 2017 poskytoval aj tzv. darcovné, ktoré poukazoval na účet C. R.ovej v banke. V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že svedok N. si svoje vyživovacie povinnosti plnil riadne, pričom žijúc po celú dobu v Čechách tu celkom pochopiteľne využíval prevody v bankách, čo bolo jednak jednoduchšie a rovnako aj kvalifikovane dokumentované. Aj tzv. darcovné realizoval medzibankovým prevodom. V oboch prípadoch išlo o pomerne malé sumy (bežné výživné a darcovné v piatich prípadoch). Na druhej strane situáciu, ktorou chcel vyriešiť dedičské nároky dcéry, žijúcej na Slovensku, na obdobie po jeho smrti v súvislosti s dedičstvom po ňom, riešil finančným
darom odovzdaným jej v hotovosti s podpísaným čestným prehlásením. Tak podstatný úkon, mal pritom riešiť komplikovaným spôsobom (namiesto jednoduchého prevodu v banke na účet dcéry), ktorý zahŕňal zmenu sumy XX0.000,- Kč, na sumu 12.X00,- Eur, ich prevoz v hotovosti na Slovensko a ich odovzdanie na proti podpis na čestnom prehlásení v byte u dcéry. K dôstojnosti daru za proti podpis jeho odovzdania pri XX. narodeninách dcéry sa súd vyjadrovať nebude. P. rovnako tvrdil, že dcére na svadbe v roku 2017 odovzdala rodina spoločný finančný dar 3.X00,- Eur. Dcéra mu aj pri odovzdaní tejto sumy tvrdila, že si ich nechá v trezore u matky, lebo si sporia s manželom na byt. V ďalšom tvrdil, že o zaistení peňazí políciou sa dozvedel na oslave svojich X0. narodenín v júni 2017 od dcéry. Tu je vhodné zvýrazniť, že svadba C. D. bola dňa 12.08.2017, pričom polícia trezor s peniazmi zaistila u C. R.ovej pri domovej prehliadke v jej dome dňa 18.10.2017. Pokiaľ si svedok dobre pamätal dátum vlastných narodenín, teda kedy mal X0 rokov, tak jeho výpoveď postráda logiku v tom, že ako sa mohol v júni 2017 na svojej X0 - tke rozprávať s dcérou o udalosti budúcej (o zaistení trezoru s peniazmi dňa 18.10.2017). Výpoveď svedka N. súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (nezrovnalosti a nelogickosti) a aj s poukazom na príbuzenský pomer so svedkyňou C. D. (podporne aj s exmanželkou C. R.ovou) nemohol vyhodnotiť ako výpoveď vierohodnú. Svedkom uvádzané odovzdanie sumy 12.X00,- Eur dcére C. D. vyznieva nevierohodne aj s poukazom na to, že podľa vlastného tvrdenia uvádzaného na hlavnom pojednávaní, sa s dcérou o týchto peniazoch rozprávali („...riešili to...") deň pred hlavným pojednávaním, na ktorom bol vypočutý ako svedok.
Svedkyňa Q. N. U. na hlavnom pojednávaní tvrdila, že zárobkové pomery sestry C. R.ovej nepoznala. Vedela, že bývala v dome, na ktorý si sestra brala úver. Matka sa s nimi vysporiadala ešte za života, kde jej nechala byt v Poľsku a sestre dala v roku 2012 na návšteve na Slovensku dar 270.000,- zlotých a šperky za asi 2.X00,- Eur. Sestra mala v roku 2012 dom už postavený, dorábala sa kuchyňa a matka si ho aj obzrela. Toto vie z rozprávania matky a sestry. Dar od matky asi použila na dokončenie domu a na kúpu bytu a auta obžalovanému. Sestra mala peniaze držať v dome. Tieto skutočnosti jej povedala sestra, ale peniaze u nej nikdy nevidela. O sestre vedela, že mávala úspory aj keď nie veľké, ale mala. Držala ich v hotovosti skrini, lebo bola zo starej školy a banky neuznávala. V roku 2017 mala viac peňazí, lebo chcela dcére kúpiť dom. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vôbec nehovorila o tom, že by sestre dávala hotovosť z predaja bytu v Poľsku, a už vonkoncom nie, že by to bola sumu v súhrnne X0.000,- Eur. Tvrdila, že sestre na návšteve na Slovensku zakaždým doniesla drobný dar, sladkosti. Výpoveď svedkyne U. v súvislosti s hotovosťou, ktorou disponovala sestra mala charakter výpovede z počutia, nakoľko svedkom odovzdania peňazí matkou nebola. Navyše svedkyňa R.ová vo výpovedi 18.10.207 tvrdila, že matka jej dala 38.000,- Eur a sumu asi XX.000,- nie naraz, ale postupne jej dala sestra U. po predaji bytu v Poľsku. Až neskoršia výpoveď svedkyne R.ovej korešpondovala s výpoveďou svedkyne U. v tom, že matka jej dala peniaze a sestre byt. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne Q. U. ako účelovú a nevierohodnú podávanú s cieľom pomôcť synovcovi obžalovanému ale aj pomôcť tomu, aby im boli peniaze zaistené políciou v trestnom konaní vrátené.
Ďalšou skupinou svedkov boli svedkovia, ktorí sa vyjadrovali k osobným a majetkovým pomerom obžalovaného, svedkov C. R.ovej, C. D. a D.a W.a. Kamaráti obžalovaného R. F., C. U. a U. K. v podstate zhodne uvádzali, že obžalovaný nikde nepracoval, mal byt vo Vrútkach a jazdil na autách, ktoré predával a kupoval. Živila ho matka. Matku obžalovaného poriadne nepoznali, iba vnímali pri občasných návštevách. Nevedeli sa vyjadriť ani k jeho príbuzným a druhovi jeho matky. Tvrdili, že obžalovaný a jeho rodina si po finančnej stránke žili dobre. P. K. dodal, že vnímal obžalovaného ako flákača, ktorého sponzorovala matka. V jednom prípade bol s obžalovaným pozrieť auto Škoda RS v Trenčíne, kedy obžalovaný bral od mamy 24.000,- Eur. Koho boli peniaze nevedel uviesť. P. F. navyše tvrdil, že keď chodievali na kávu, obžalovaný nevyzeral, že by ho trápila nejaká káva, obed a mával pri sebe bežne 100 - XX0,- Eur. Potvrdil, že obžalovanému ľudia často ponúkali rôzne veci, napr. oblečenie, alkohol a pod. Bolo to aj vtedy keď ešte býval u matky v dome. Ľudia sa obžalovaného priamo pýtali na predaj omamných látok, pričom išlo o konzumentov týchto látok. Spomínali alfu. Chodili za obžalovaným jednotlivo aj v skupinách. P. U. dodal, že on aj keď pracoval, si nežil tak ako obžalovaný, ktorý nepracoval. Obžalovaný nemal platobnú kartu, vždy nosieval a platil iba hotovosťou. Obžalovaný sa prezentoval tak, že ho finančne podporovala matka. Známe svedkyne C. R.ovej - Bc. S. W., F. D. a V. P. zhodne tvrdili, že osobou, ktorá v rodine R.ových riešila finančné záležitosti bola C. R.ová. Tá postavila dom, kúpila synovi byt a priebežne mu prispievala na autá. Pomery obžalovaného svedkyne nepoznali. Majetkové pomery C. R.ovej zhodnotili podľa toho,
čo im o sebe, resp. svojich investičných zámeroch povedala. Finančné prostriedky u R.ovej nikdy reálne nevideli. Svedkyňa Bc. W. dodala, že R.ovej pred 18 mesiacmi povedala, že s manželom plánujú predať dom, pričom asi o 3 - 4 mesiace na to sa R.ová pýtala na jeho cenu. Povedala jej sumu 10X.000,- Eur, pričom R.ová o to záujem mala. Neskôr sa pýtala na jeho rozlohu. Pred zimou 2017 jej povedala, že o kúpu už záujem nemá. Svedkyňa D. dodala, že R.ová mohla pri svojich aktivitách pedikérky, tlmočníčky, lektorky zarobiť X00,- Eur mesačne. Aj keď jej poskytovala služby pedikérky, nikdy od nej peniaze nevzala. Tvrdila jej, že po smrti matky zdedila majetok, ale o sume sa nebavili. Mala záujem vyplatiť hypotéku predčasne. Poprela, že by na narodeniny dala W.ovi nejaké peniaze, čo napr. svedok W. uvádzal ako jeden zo zdrojov peňazí, ktoré mali patriť v trezore jemu. Svedkyňa P. dodala, že R.ová mohla mať mesačný príjem X00,- Eur, neskôr 700,- Eur. Vždy ju požiadala o pomoc a radu vtedy, keď chcela navýšiť hypotéku. Nikdy ju nepožiadala o pomoc s investovaním voľných peňazí. Nakoľko peniaze z úveru minula pri stavbe domu, v roku 2014 a navýšila úver z 38.000,- Eur na X9.000,- Eur. Na dokončenie domu musela R.ová použiť peniaze, ktoré dostala od matky darom, lebo peniaze z úveru na to nepostačovali a v čase jeho dočerpania bolo potrebné urobiť ešte veľa stavebných prác. Dom nakoniec dokončila a ostala jej nejaká rezerva. V roku 2017 R.ová u nej zisťovala podmienky na predčasné splatenie úveru, kde bol jeho zostatok 3X.000,- Eur. Nakoniec to nerealizovala, lebo vydávala dcéru. C. D. mohla mať mesačný príjem 4X0 - XXX,- Eur, pričom solventná nebola. R.ovú vnímala ako šikovnú ženu, ktorá vedela s peniazmi hospodáriť a vedela si zrátať, čo si môže dovoliť. Súd vyhodnotil tieto svedecké výpovede tak, že títo svedkovia mali informácie o majetkových pomeroch R.ovcov iba z rozprávania C. R.ovej a z toho, čo okolo svojich pomeroch šírili R.ová a obžalovaný. Žiadne peniaze u nich reálne nevideli a k zdrojom peňazí sa u nich okrem toho čo im tvrdili menovaní vyjadriť nevedeli.
Ďalšou skupinou svedkov boli svedkovia, ktorí ako konzumenti od obžalovaného kupovali fireball a AB- Fubinaca priamo sami, alebo sprostredkovane tým, že sa viacerí na to zložili. P. E. to od obžalovaného kupoval dva -tri krát do týždňa. Mesačne na to minul v priemere 700 - 800,- Eur. Celkovo na to za obdobie od kedy to od obžalovaného kupoval minul asi 2.000,- Eur. P. tvrdil, že zdrojom príjmu obžalovaného bol predaj fireballu a byliniek. P. P. to od obžalovaného kupoval dva - tri krát do týždňa. Mesačne na to minul 100 - 200,- Eur. Chodilo k nemu spolu s ním asi 20 konzumentov. P. C. to od obžalovaného kupoval dva - tri krát do týždňa po dobu dvoch rokov. Týždenne na to minul asi XX,- Eur. P. A. od obžalovaného kupoval fireball za X00 - 700,- Eur mesačne. Tvrdil, že obžalovaný mohol predajom týchto látok zarobiť 2.X00,- Eur týždenne. P. M. kupoval od obžalovaného fireball asi štyri krát do týždňa. Týždenne na to minul asi 70,- Eur. Za celú dobu, t.j. za 3 roka na to minul asi X00 - 800,- Eur. P. W. na to míňal v roku 201X asi 20 - XX,- Eur denne, neskôr aj viac. Za celé obdobie mohol obžalovanému zaplatiť asi 3.000,- Eur. Svedkyňa W. na to u obžalovaného míňala asi 20,- Eur týždenne. Svedkyňa R. to zo začiatku od obžalovaného kupovala dva - tri krát za deň. Týždenne na to dávala obžalovanému sumu X0 - 200,- Eur. Neskôr to kupovala aj pre iných, nakoľko obžalovaný nechcel tieto látky predávať v drobnom. Takto to kupovala pre cca 1X0 konzumentov. Obžalovaný mal z predaja maržu najskôr v roku 2014 - 201X okolo 7 - 12,- Eur za gram, neskôr v roku 2016 - 2017 kedy to zdraželo 20 - XX,- Eur za gram. Vnímala ho ako šetrného, ktorý by z predaja fireballu dokázal za štyri roky ušetriť aj 100.000,- Eur. P. Z. minul u obžalovaného na tieto látky týždenne cca 1XX,- Eur, mesačne cca 400,- Eur. P. K. cez P. na to u obžalovaného denne míňali X0 -100,- Eur. Tvrdil, že obžalovaný mal rád peniaze. P. N. tvrdil, že od obžalovaného od roku 2013 kupoval fireball na víkend za sumu X0 - 60,- Eur. Uvedení svedkovia sa vyjadrili, že s obžalovaným komunikovali telefonicky a SMS, niektorí svedkovia aj napriek odstupu času si na toto číslo dobre pamätali. Išlo o číslo XXXX XXX XXX. Popísali obsah hovoru, teda akým spôsobom komunikácie ohľadom kúpi týchto látok prebiehala. Uvádzali, že sa vyjadrovali tak, že povedali koľko peňazí majú a obžalovaný im povedal miesto stretnutie, na ktorom objednané látky od neho kúpili. Potvrdili, že s obžalovaným komunikovali aj cez Facebook, resp. Messenger. Na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, že v telefóne zn. Honor s číslom XXXX XXX XXX nebola aplikácia na blokovanie hovorov a SMS. V telefóne zn. Samsung bolo blokované iba jedno číslo a to +XXXXXXXXXXXX (užívateľ L. R., vedená na F. B.), kde bolo blokovaných 18 hovorov a 12 SMS. Je vhodné dodať, že na hlavnom pojednávaní boli detailne prečítané a oboznámené priepisy ITP, ktoré sa vzťahovali iba k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, nakoľko iné telefónne čísla odposluchom a záznamom telekomunikačnej prevádzky realizované neboli. Iná forma komunikácie obžalovaného s konzumentmi v trestnom konaní dokumentovaná nebola, pričom nebolo sporné, že k nej skutočne dochádzalo.
K priepisov ITP bolo nutné dodať, že nie je účelom trestného konania oboznamovať na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy zabezpečené v trestnom konaní, pokiaľ nemajú súvis s vecou, resp. neobsahujú pre danú trestnú vec relevantné skutočnosti. Procesné strany majú právo navrhnúť súdu dôkazy, ktoré žiadajú aby boli na hlavnom pojednávaní oboznámené. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil ITP a priepisy, ktoré mu procesné strany navrhli prečítať. ITP boli súdom vyhodnotené ako procesné. Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky súdom na hlavnom pojednávaní oboznámený nebol, nakoľko to procesné strany nenavrhli oboznámiť. Obdobne neboli oboznámené ani ostatné príkazy napr. na vykonanie domovej prehliadky a pod., nakoľko ani tie procesné strany nenavrhli oboznámiť. Išlo o procesné úkony, resp. rozhodnutia súdu, ktoré nemali povahu dôkazov. To neznamená, že ich súd pred vykonaním dôkazu neposudzoval z úradnej povinnosti, podobne ako každý iný procesný úkon, ktorý bol podkladom na vykonanie toho ktorého dôkazu, napr. poučenia, postup vyšetrovateľa, resp. prokurátora apod. Z ITP oboznámených na hlavnom pojednávaní súd príkladom uvádza napr. tieto. ITP zo dňa 03.06.2017 v čase o 14:X1:08 hod. (č.l. 1000), kde osoba z telefónu registrovaného na meno
- C. R.ová, telefonovala obžalovanému s prosbou o požičanie si od neho 7.000,- Eur na kúpu pozemku pod chatu. Z ITP zo dňa 17.09.2017 v čase o 19:X7:44 hod. (č.l. 10XX) bolo zrejmé, že osoba z telefónu registrovaného na meno - C. R.ová, telefonovala obžalovanému so slovami „zajtra si príď pre celý svoj sejf hej, čo máš tu..." Obžalovaný na to odpovedal „dobre". R.ová mu na to opakovane uviedla, aby si prišiel po sejf. Z ITP zo dňa 17.09.2017 o 20:11:33 hod. (č.l. 1033, 1034) bolo zrejmé, že osoba z telefónu registrovaného na meno - C. R.ová, poslala obžalovanému SMS správu v znení „ zajtra cez moju pracovnú dobu si príď pre svoje veci. Kompletne mama aby si nemusel furt kontaktovať....". Z ITP zo dňa 17.0X.2017 o 13:08:14 hod. je zrejmý obsah, z ktorého bolo možné vnímať záujem obžalovaného o kúpu druhého bytu, ktorý chcel dať do prenájmu, pričom mu boli ponúkané dve alternatívy v cenovej hladine cez 40.000,- Eur. Z ITP zo dňa 23.0X.2017 o 14:43:1X hod. bol zrejmý obsah, z ktorého bolo možné vnímať záujem obžalovaného navštíviť dotknutú osobu, u ktorej sa dotazoval na byt v bytovom dome, pričom s touto osobou nechcel podrobnosti riešiť cez telefón. Z ITP zo dňa 21.08.2017 o 13:X0:26 hod. bolo zrejmé, že v tomto hovore sa obžalovaný rozprával s mamou o kúpe bytu, ktorý sa nachádzal v obytnom dome, v ktorom obžalovaný býval v čase jeho zadržania o poschodie nižšie, ktorý mal záujem kúpiť, pričom detaily týkajúce sa uvedeného bytu obaja cez telefón preberali. Z ITP zo dňa 14.09.2017 o 11:21:X8 hod. bolo zrejmé, že tu obžalovaný deklaroval záujem o vozidlo zn. Mercedes o kúpe ktorého komunikoval s predajcom uvedenej značky. Tak obžalovaný ako aj svedkyňa R.ová sa na hlavnom pojednávaní vyjadrili k obsahu týchto hovorov. Vysvetlenia obžalovaného v jednotlivých prípadoch k dotknutým telefonátom vyznievali účelovo a absurdne. Rozprava obžalovaného a svedkyne R.ovej vysvetľujúca napr. význam slova sejf a trezor javila evidentné známky účelovosti a prispôsobenie sa danej situácií, ktorá bola dokumentovaná v ITP. Vyzývanie obžalovaného aby si prišiel po sejf ktorý mal byť na povale domu a v ktorom mali byť golfové loptičky z detstva obžalovaného, navyše s nepochopiteľnou a opakujúcou (aj formou SMS) snahou svedkyne R.ovej, aby si to už zobral so sebou, aby ju nemusel furt kontaktovať, nie je možné pochopiť inak ako vysvetľovanie tejto veci obžalovaným v tiesni aj za cenu absurdností. Rovnako vyznievalo vysvetlenie obžalovaného a svedkyne R.ovej k obsahu ITP, v ktorom svedkyňa žiadala od obžalovaného požičať sumu 7.000,- Eur na kúpu pozemku. Obaja to vysvetľovali tým, že už zo zaužívanej telefonickej komunikácie medzi sebou vedeli, že tu rozprávali metaforicky. O čom a z akého dôvodu mali obaja potrebu viesť hovor metaforicky súdu zrejmé nebolo, a to ani pri objektívnej snahe súdu pochopiť význam tejto takto surrealisticky poňatej debaty. Obsah textu pri známych premenných - obžalovaný nezamestnaný a bez príjmu, matka s deklarovaným rodinným dedičstvom, žiadajúca syna o pôžičku 7.000,- Eur, je skutočne možné odôvodniť významovo inak iba metaforickým výkladom textu, ktorý si súd vzhľadom na ostatné dôkazy vyhodnotené jednotlivo i komplexne, ale neosvojil. Súd vyhodnotil ITP, po obsahovej stránke poznajúc osoby komunikujúcich a obsah hovorov už spomenutých konzumentov, resp. obžalovaného a svedkyne R.ovej aj čo sa týka objemu a hodnoty nákupu týchto látok v zhode s výpoveďami svedkov ako odberateľov obžalovaného.
K iným formám komunikácie dokumentovaným v danej trestnej veci bolo zistené toto.
Ku skúmanému žltému papieriku (č.l. X72- stopa č. X3) sa vyjadroval znalec Mgr. Bacigal, ktorý uviedol, že tento obsahoval prístupové dáta k „službe - posielanie rýchlych správ zabezpečeným spôsobom". Ten kto ho mal, ho mal preto, aby vedel komunikovať s uzavretou skupinou, ktorí mali uzamknutú komunikáciu. Do tejto komunikácie ako znalec neprenikol, lebo nemal prístupové informácie. Išlo o jedno rázové zobrazovanie týchto správ. Ide o komunitu ľudí, ktorí komunikujú práve cez tento systém s vysokou úrovňou súkromia, napr. ak si myslia, že ich komunikáciu môže sledovať štát. Užívateľ, ktorý mal dáta, ktoré boli posudzované v znaleckom posudku bol nadštandardný užívateľ, ktorý používal momentálne technológie a využíval vyššiu úroveň súkromia. Toto ako laik nemal z vlastnej hlavy, musel mu to všetko niekto vysvetliť, aby mohol využívať možnosti takého systému, lebo to nesvedčí bežnému využívaniu danej technológie v populácií. Takúto anonymizovanú komunikáciu zaznamenal v telefóne zn. Samsung v programe onion.fire. Táto forma komunikácie slúži ľuďom, ktorí chcú veci anonymizovať. V tomto prípade tu dokonca užívateľ na danej anonymizovanej sieti použil službu Facebook. Osoba, ktorá by využívala tieto služby, ak by komunikovala v tomto systéme, nie je možné zistiť obsah komunikácie s ňou. Ak by užívateľ dodržal bezpečnostné pokyny danej anonymizovanej siete pri štarte, je pravdepodobnosť identifikácie užívateľa počas komunikácie takmer nulová, pričom sa nedá jednoznačne zistiť ani krajina pripojenia. Užívateľ napr. nepoužíval rovnaké heslá, v zariadeniach menil PIN na SIM karte a pod. Užívateľ v procese aplikácie systému robil aj chyby, na základe ktorých ho bolo možné vystopovať, napr. pri zadržaní zásielky ?-PVP v USA (č.l. XX7). Užívateľa telefónov a systémov v nich používaných na stupnici od 1 - X, kde X je top, znalec špecifikoval úrovňou 4. Zosumarizovaním objemu predaného fireballu a byliniek AB-Fubinaca obžalovaným podľa priepisu záznamu uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky súd konštatoval, že tento korešpondoval s výpoveďami vypočutých svedkov ako odberateľov obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní neboli vypočuté všetky osoby, ktoré boli identifikované z ITP, ktoré kontaktovali obžalovaného za účelom kúpy uvedených látok. ITP dokumentované a oboznámené na hlavnom pojednávaní sa vzťahovalo na určité obdobie. Obžalovaný komunikoval s odberateľmi aj cez internetové aplikácie, ktoré neboli zaznamenané v priepisoch ITP, pričom od neho si to užívatelia kupovali nielen priamo, ale aj cez sprostredkovateľov (sv. R. napr. uvádzala asi 1X0 osôb, pre ktorých od obžalovaného tieto látky kupovala). Len súhrnnom týchto súm, ktoré svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní uvádzali bolo zrejmé, že mesačne išlo o príjmy obžalovaného rádovo v tisícoch Eur. Dokresľujúcou bola aj fotografia obžalovaného s D. W.om sediacich za stolom na ktorom boli kopy bankoviek.
K ďalšej forme investovania aktív obžalovaného bolo nutné spomenúť aj oblasť investovania do bitcoinov. K tejto časti sa vyjadrili obžalovaný aj svedok Ing. L. T.. Obžalovaný priznal, že od Ing. T. bitcoiny kúpil. P. Ing. T. v prípravnom konaní potvrdil, že sa s obžalovaným nikdy osobne nestretol, komunikovali iba telefonicky a SMS. Obžalovaný mal záujem o kúpu bitcoinov ktorú realizovali tak, že obžalovaný nemajúc účet v banke mu poukázal peniaze na jeho účet v banke vkladom a on realizoval ich kúpu. Obžalovanému potom poslal bitcoiny priamo zo svojej peňaženky na peňaženku obžalovaného. Celkovo takto obžalovaný od neho kúpil bitcoiny asi za sumu 1X.000,- Eur. Potvrdil, že z blockchainu je možné zistiť presun peňazí za bitcoiny, ale nie je možné zistiť komu bitcoinová peňaženka patrí, lebo je anonymizovaná. Z bitcoinom sa dá platiť legálne. Existujú aj nelegálne operácie (nákupy) s bitcoinom a to cez dark market, kde sa dali nakupovať drogy, zbrane a pod. Mailové správy obžalovaného z ktorých bola zrejmá komunikácia s Ing. L.om T. ohľadom nákupu bitcoinov boli na hlavnom pojednávaní rovnako oboznámené. Aj uvedené dôkazy preukazovali kedy, za koľko a od koho obžalovaný predmetné kupoval. Kúpa bitcoinov obž. U. R.om v roku 2016 a 2017 bola preukazovaná aj výpisom z účtu vedenom vo VÚB na meno Ing. L. T.. Práve týmto skutočnostiam zodpovedala aj mailová korešpondencia Ing. T. s obžalovaným. Znalec Mgr. Bacigál na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v telefóne zn. Honor zistil záznamy týkajúce sa kryptomien (č.l. X4X). Samotný obsah peňaženky nezistil. Zistil, ale výzvu na platbu bitcoinov (č.l. XX0), tzn, že tu prebiehal proces platby za bitcoiny, čo zadané bolo, boli tu dokumentované fotografie QR kódu a bitcoinové adresy. Znalec si pri bitcoinovej peňaženke všimol, že tu nebol prístup a peňaženku spravovala tretia osoba. Jej užívateľ tu mal iba správy o transakciách, ale neboli tu údaje, že by ich priamo vykonával on. Prístupové kódy ku transakciám mal a kontroloval ich. Uvedené operácie sa celkom isto robili s jeho vedomým. V internej pamäti mobilného telefónu zn. Samsung zistil dva programy súvisiace s používaním krypto platidla s názvom „onion.fire" a „Blockchain". Program „onion.fire" slúžil na prehliadanie stránok na internete. Program „Blockchain" slúžil na pripojenie na stránku umožňujúcu vyhľadávanie informácií súvisiacich s transakciami kryptomien a ako peňaženka pre bitcoin. V ďalšom tu boli napr. kódy na sledovanie dodávky zasielanej službou rýchlych správ.
K vlastníctvu finančných prostriedkov v zaistenom trezore, ktoré podľa výpovede sv. R.ovej mali patriť práve jej, k financovaniu motorových vozidiel a bytu obžalovaného, súd dodáva, že aj napriek vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní bolo nutné konštatovať, že tu neboli kvalifikovane identifikované zdroje príjmov, ktoré by postačovali na vykrytie jej majetkových pomerov, tak ako ich deklarovala sv. C. R.ová, Príjmy obžalovaného, svedkov C. R.ovej, C. D. a D.a W.a boli na hlavnom pojednávaní podrobne dokumentované nielen daňovými priznaniami, ale aj správami dotknutých daňových úradov, správami dotknutých úradov práce, a výpismi z účtu v bankách. Tieto preukázané príjmy v žiadnom prípade nepostačovali na to, aby z nich boli vykonané jednak vklady na bankový účet svedkyne C. R.ovej vo výškach tam pripisovaných, ako to bolo uvedené vo výpisoch z účtu a rovnako nie na nadobudnutie jej domu, bytu a áut obžalovaného, vrátane nasporenia čiastky XX.000,- Eur ku ktorých vlastníctvu sa svedkyňa R.ová hlási. V danom prípade tu neboli jednoznačne preukázané jej príjmy, ani príjmy osôb ktoré s ňou žili v spoločnej domácnosti, ktoré by preukazovali možnosť platenia úveru, poskytovanie finančných prostriedkov synovi, platenie mimoriadnych splátok do banky na úver vo výške cca 10.000,- Eur, nakoľko za obdobie rokov 2012 a násl. dokumentovaných na hlavnom pojednávaní išlo u nej o príjem niekoľko tisíc Eur ročne (vyjmúc sociálne dávky). Obdobne boli dokumentované aj príjmy obžalovaného, svedkyne D. a W.a, ktoré rovnako neposkytovali základ na úhradu vyššie uvedených výdavkov.
Súd po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie popísané vyhodnotenie jednotlivých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní konštatoval, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že prostriedky zaistené spolu s trezorom vo výške 9X.870,- Eur, boli získané trestnou činnosťou spáchanou obžalovaným predajom iných návykových látok a to fireballu a byliniek AB-Fubinaca, teda prečinom šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zák., rovnako ako aj osobné motorové vozidlo zn. Škoda RS ev. č. MT. XXXEH kúpené dňa 24.0X.2017 za sumu 26.000,- Eur a byt na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach kúpený dňa 1X.09.201X za sumu 36.400,- Eur, ktoré boli nadobudnuté za finančné prostriedky získané páchaním vyššie uvedenej trestnej činnosti obžalovaným.
Vzhľadom na charakter trestnej veci, dokumentované obdobie predaja fireballu a AB-Fubinaca ako látok návykových, za ktorý predaj obžalovaný získal hotovosť, ktorej časť v sume 9X.870,- Eur, uložil v trezore v dome matky a za časť takto získaných finančných prostriedkov nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Škoda RS ev. č. MT XXXEH kúpené dňa 24.0X.2017 za sumu 26.000,- Eur a byt na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach kúpený dňa 1X.09.201X za sumu 36.400,- Eur, bolo zrejmé, že obž. U. R. tento príjem v úmysle zatajiť jeho existenciu, zakryť jeho pôvod v tejto trestnej činnosti, zmariť jeho zaistenie v trestnom konaní v časti ukryl, aby ho minul na plánovanú kúpu vecí, a časť z neho užíval a spotreboval na kúpu vyššie uvedených vecí. Obžalovaný si bol rovnako vedomý obdobia počas ktorého takú činnosť vykonával a taktiež aj rozsah prospechu ktorý týmto získal, nakoľko vyššie uvedené auto a byt osobne kúpil a o stave finančných prostriedkov v trezore do ktorého chodil vedomosť mal, ktorý prospech presahoval veľký rozsah teda sumu vyššiu ako 133.000,- Eur.
? ? ? ? ? ?
Podľa § 270 ods. 1 Tr. zák., kto sebe alebo inému zadováži falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere alebo kto také peniaze alebo cenné papiere prechováva, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Objektom trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom fungovaní trhového hospodárstva na základe bezpečnosti a spoľahlivosti peňazí a cenných papierov. Subjektívna stránka trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie. Úmyselné konanie páchateľa musí smerovať k zadováženiu falšovaných alebo pozmenených, alebo neoprávnene vyrobených peňazí, alebo k ich prechovávaniu. Falšovaním treba rozumieť akékoľvek neoprávnené zhotovovanie slovenských alebo cudzozemských peňazí alebo cenných papierov pre seba alebo pre iného, bez zákonného oprávnenia. Nezáleží na tom, aká technológia sa pri falšovaní použila (napríklad fotografovanie, kopírovanie, vytlačenie a pod.). Môže ísť o technicky primitívny spôsob falšovania, ako aj technicky veľmi vyspelý spôsob falšovania. Dôležitý je cieľ tohto konania a to, aby takéto falšované peniaze vyzerali ako pravé. Falšované peniaze sú napodobeniny (kópie) zákonných peňazí, ktoré vzhľadom na svoju kvalitu môžu byť pri uvádzaní, hoci len za určitých okolností (napríklad pri platení za zníženej viditeľnosti a v podobných situáciách), zamenené s pravými peniazmi, a tak sa dostať do obehu ( R 3/1991).
Zadovážením v zmysle tohto ustanovenia je akýkoľvek spôsob nadobudnutia falšovaných alebo pozmenených peňazí alebo cenných papierov (kúpa, výmena za inú vec, krádež, podvod, ich výroba). Prechovávaním sa rozumie akýkoľvek spôsob držby alebo akákoľvek dispozícia s falšovanými peniazmi. Páchateľ môže mať tieto veci priamo pri sebe, môže ich mať v byte, v dome a pod., ale môže mať tieto veci aj u inej osoby. Dôležité je, že páchateľ má priamu či nepriamu možnosť disponovať s falšovanými peniazmi. Peniazmi sa rozumejú bankovky aj mince.
Ku konaniu obžalovaného právne kvalifikovanému ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. súd konštatoval toto.
Obž. U. R.a na hlavnom pojednávaní aj pri tomto čine vyhlásil, že sa necíti vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je to kladené za vinu v obžalobe. V priebehu hlavného pojednávania k tomuto skutku odmietol vypovedať. K tomuto skutku sa nevedeli vyjadriť žiadny svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní. Jediným svedkom, ktorý sa k falšovaným bankovkám vyjadril bol svedok L. Z., ktorý iba stroho konštatoval, že o výskyte falšovaných bankoviek sa dopočul iba v komunite feťákov. Kto mal tieto slová povedať uviesť nevedel. Nikto mu žiadne také bankovky neukazoval. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že počas domovej prehliadky v byte obž. U. R.a na ul. 1. N.. brigády vo Vrútkach dňa 18.10.2017 boli okrem iných vecí zaistené aj bankovky, ktoré boli podrobené skúmaniu vykonanému Národnou bankou Slovenska a ktorého výsledky boli poňaté v odborných vyjadreniach. Z ich obsahu bolo zrejmé, že 4 ks bankoviek s nominálnou hodnotou X0 Eur, rovnakého sériového čísla X76198172744, sú falzifikátom so stupňom kvality „4" - menej podarený falzifikát, 6 ks bankoviek s nominálnou hodnotou X0 Eur sériové čísla SD07X48484XX, SD07X4848436, SD07X4848XXX, SD07X4848438, SD07X4848XX1, SD07X4848434, sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát, X ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20 Eur rovnakého sériového čísla NA3311X660XX, sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát, X ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20 Eur rovnakého sérového čísla SC3311X660X6, sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát a 8 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20 Eur rovnakého sériového čísla BA3311X663X6/6663X6, sú falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát. Išlo o 28 ks bankoviek, ktoré boli falšované, z toho 10 ks bankoviek s nominálnou hodnotou XX,- Eur a 18 ks bankoviek s nominálnou hodnotou 20,- Eur. Priebeh domovej prehliadky bol dokumentovaný nielen zápisnicou s podrobným popisom vecí zaistených na danom mieste, ale aj ich presnou lokalizáciou v byte. Predmetné bolo rovnako dokumentované fotograficky. Pri zadržaní U. R.a dňa 18.10.2017 bola vykonaná aj osobná prehliadka menovaného, počas ktorej boli u neho zaistené veci, medzi nimi aj bankovky. Skúmaním Národnej banky Slovenska bolo preukázané, že obžalovaný mal pri sebe 1 ks bankovky s nominálnou hodnotou 20,- Eur, sériového čísla NA3311X660XX, ktorá je falzifikátom so stupňom kvality „3"- podarený falzifikát. Falšované bankovky boli v dispozícií obžalovaného celkovo v objeme 880,- Eur.
U obžalovaného išlo o konanie úmyselné, nakoľko vedel, že v byte a pri sebe prechováva falšované bankovky. Pri domovej prehliadky v byte obžalovaného boli bankovky podrobne dokumentované nielen v zápisnici o priebehu prehliadky, ale hlavne fotografiami, kde bolo detailne popísané miesto prechovávania bankoviek a ich počet. Obžalovaný žil v danom byte sám. Peniaze uschovával nielen v byte, ale aj v trezore u matky v dome, ktorý bol rovnako dokumentovaný po vykonaní domovej prehliadky dňa 18.10.2017.Obsah trezoru bol dokumentovaný zápisnicou a taktiež fotograficky, z čoho bolo možné konštatovať, že peniaze boli v trezore uložené v troch priehľadných igelitových sáčkoch. Posúdením obsahu trezora - zaistených bankoviek v sume 9X.870,- Eur Národnou bankou Slovenska bolo jednoznačne zistené, že v trezore nebola žiadna falšovaná bankovka. Národná banka Slovenska ako falšované posúdila iba bankovky, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke v byte obžalovaného a pri jeho zadržaní. Aj z takto zistených a dokumentovaných dôkazov bolo možné konštatovať, že obžalovaný mal falšované bankovky oddelené od bankoviek pravých aj tým, že pravé bankovky mal na celkom inom mieste a to v matkinom dome, v trezore, do ktorého vstupoval a otváral ho iba občas. Naopak bankovky, ktoré boli vyhodnotené ako falšované, nachádzajúce sa v byte obžalovaného neboli uschované takým spôsobom ako pravé bankovky teda v trezore, ale boli položené na rôznych miestach v byte. Tu je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný mal v byte viac bankoviek, z ktorých Národná banka Slovenska ako falšované vyhodnotila iba 28 ks z nich a 1 ks ktorý
mal obžalovaný pri sebe. Ostatné bankovky zaistené v byte obžalovaného ako falšované posúdené neboli, teda boli pravé. Bankovky zaistené v byte obžalovaného pri domovej prehliadke boli detailne špecifikované nielen nominálnou hodnotou, resp. počtom, ale aj sériovým číslom, ale hlavne miestom ich uloženia. Práve bankovky, ktoré Národná banka Slovenska vyhodnotila ako falšované boli v byte u obžalovaného položené na konkrétnom mieste, mimo miesta, na ktorom mal obžalovaný položené bankovky vyhodnotené Národnou bankou Slovenska ako pravé. Pravé peniaze mal obžalovaný v byte uložené na jednom mieste, pričom falšované bankovky mal v byte uložené na viacerých miestach. Uvedené bankovky neboli zmiešané tak, že by na jednom a tom istom mieste boli falšované aj pravé bankovky. Pri množstve bankoviek zaistených v byte obžalovaného je jednoznačne nemožné, aby boli falšované bankovky od pravých bankoviek oddelené iba náhodne, bez vôle obžalovaného. V byte s obžalovaným nikto iný nebýval, žil v ňom sám, preto mal o daných bankovkách jednoznačný prehľad, keď s plným vedomým a úmyselne vykonal celkom zjavné opatrenia na to, aby nedošlo k zmiešaniu falšovaných a pravých bankoviek. Obžalovaný bol človekom „kešu", teda kade chodil, platil iba hotovosťou. Platobnú kartu nepoužíval vôbec, ba ani formu bezhotovostných prevodov v banke. Prehľad o stave bankoviek v byte, t.j. oddelenie falšovaných bankoviek od pravých, bola pre človeka jeho typu vec zásadná a preventívna, so striktnou selekciou možnosti použitia pravých bankoviek napr. v banke, v obchode a podobne ako na miestach, kde sa kontrola pravosti bankoviek overuje aj za pomoci čítačiek, či iných na to určených zariadení.
Vzhľadom na charakter predmetnej trestnej veci, spôsob zabezpečovania príjmu obžalovaným na uspokojovanie svojich potrieb, selekciu falšovaných bankoviek od bankoviek pravých, bol výskyt 28 ks falšovaných bankoviek v byte obžalovaného a 1 ks v jeho osobnej dispozícií nie vecou náhody, ale vôle obžalovaného, prejavenej v tej forme, že obžalovaný vedel, že uvedenými falšovanými bankovkami po ich zadovážení disponuje a prechováva ich a takto zadovážené ich vzhľadom na vyhradené miesta ich uloženia v byte prechovávať aj chcel. A contrário, platí, že pri vedomý obžalovaného o falšovaných bankovkách, ak by falšované bankovky obžalovaný v byte, resp. pri sebe nechcel mať, tak by ich tam nemal. Je vhodné dodať, že trestným je prechovávanie falšovaných bankoviek po akúkoľvek dobu, teda špecifikovanie času zadováženia falšovaných bankoviek a presnej doby ich prechovávania na naplnenie znaku trestnosti činu nie je potrebné.
S poukazom na uvedené dôkazy a vysporiadenie sa s nimi mal súd nepochybne preukázané, že ku spáchaniu zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák., obž. U. R.om, došlo za tých okolností ako sú popísané v skutkovej časti tohto rozsudku.
Pri hodnotení jednotlivých znakov skutkovej podstaty vyššie uvedených trestných činov, bolo súdom u obžalovaného konštatované ich naplnenie.
? ? ? ? ? ?
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu za spáchané trestné činy súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V odpise z registra trestov mal obžalovaný jeden záznam z roku 2013, kedy bolo trestné stíhanie U. R.a uznesením Okresnej prokuratúry L. sp. zn. 2Pv 287/2013 zo dňa 04.07.2013, právoplatné 13.07.2013, podmienečne zastavené s určenou skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov. Menovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil, čo bolo konštatované uznesením Okresnej prokuratúry L. sp. zn. 2Pv 287/13, zo dňa 21.10.2016, právoplatným 29.01.2016. V evidencii priestupkov mal obžalovaný 23 záznamov od roku 2013 a to za priestupky na úseku dopravy, ktoré boli sankcionované pokutami.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal v prvom rade z trestných sadzieb stanovených v § 174 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a § 270 ods. 1 Tr. zák.. Zo skladby uvedených trestných činov bolo zrejmé, že najprísnejšie trestným je z nich obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods.
4 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého za tam popísané konanie je možné uložiť odsúdenému trest odňatia slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z toho, že obžalovaný sa konania pod bodom 1/ rozsudku dopúšťal od roku 2014 do dňa jeho zadržania políciou 18.10.2017 tak, že za odplatu predával fireball, látku podľa znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a toxikológa s vysokým stupňom návykovosti a nebezpečnosti pre konzumenta i okolie a ADB-Fubinaca, látku podľa uvedeného znalca so stredným stupňom nebezpečnosti pre konzumenta i okolie a predával ich desiatkam osôb a aj dieťaťu, osobe mladšej ako 18 rokov. Bolo nesporné, že konzumenti týchto látok na uspokojovanie svojich bažiacich potrieb, na kúpu látok predávaných im obžalovaným, používali aj peniaze získané páchaním majetkovej trestnej činnosti, či vecí získaných trestnou činnosťou, ktoré obžalovaný od nich prevzal. Aj napriek vedomosti obžalovaného o návykovosti týchto látok a nepriaznivým následkom ich konzumu, kreatívne prispôsoboval ich nákup a predaj tak, aby pri zachovaní si žiadaného stupňa účinnosti nevykazovali stopy látok zakázaných, čím u konzumentov vytváral dojem legálnosti ich konzumu, v ktorom ich utvrdzoval. Obžalovaný súčasne príjem z predaja týchto inak návykových látok, získaný páchaním trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu, zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti, zmariť jeho zaistenie na účely prepadnutia, v časti v sume 9X.870,- Eur ukrýval v trezore, v dome svojej matky, v časti vo výške 26.000,- Eur ho použil na kúpu vozidla, bytu za 36.400,- Eur a v časti aj na svoju osobnú spotrebu, ktorú činnosť vykonával od roku 2014 do 18.10.2017, kde za toto obdobie získal prospech veľkého rozsahu, teda sumu najmenej 133.000,- Eur (v danom prípade cca 160.000,- Eur). Pri týchto úvahách súd rovnako zohľadňoval aj to, že obžalovaný si zadovážil falšované bankovky v objeme 880,- Eur a tieto prechovával v časti v byte v ktorom žil a v časti pri sebe až do dňa jeho zadržania políciou dňa 18.10.2017.
U obž. U. R.a súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák.. Vzhliadol u neho jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. spáchal viac trestných činov. Z uvedeného dôvodu bolo u menovaného aplikované ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. - prevaha priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na druhej strane súd u menovaného prihliadal aj na to, že obžalovaný sa v danom prípade dopustil viac (t.j. troch) úmyselných trestných činov, z ktorých v dvoch prípadoch išlo o zločiny a v jednom prípade o obzvlášť závažný zločin, spáchané dvoma skutkami. U obžalovaného bolo preto aplikované ust. § 41 ods. 2 Tr. zák.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák., ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. V danom prípade súd aplikujúc vyššie uvedenú právnu úpravu ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. pri výpočte trestu odňatia slobody použil, nakoľko tu súd súčasne obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v aktuálnom znení, t.j. po zohľadnení nálezu Ústavného súdu SR ohľadom tzv. asperačnej zásady. Ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. je v nezmenenej forme účinné od 01.01.2006. Ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. bolo po posúdený Ústavným súdom SR aplikované v znení, keď ustanovenie za bodkočiarkou stratilo účinnosť. Použitie § 38 ods. 7 Tr. zák. v prípade obž. U. R.a pri súčasnom ukladaní zvýšeného úhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nebolo neprimerane prísne, nakoľko súd pri výpočte trestu odňatia slobody u menovaného nezvyšoval „trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", ale iba aplikovaním prvej vety ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., teda „....zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu."
S poukazom na vyššie uvedené pri ukladaní trestu odňatia slobody súd najskôr aplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. (ide o výhodnejšiu alternatívu posudzovania postupnosti aplikovania dotknutých ustanovení Tr. zák. pre obžalovaného). Pri trestnej sadzbe trestu odňatia slobody od 12 rokov (t.j. 144 mesiacov) do 20 rokov (t.j. 240 mesiacov), pri použití § 38 ods. 4 Tr. zák., bola dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej zvýšená o 1/3, teda o XX mesiacov (t.j. 240 mesiacov - 144 mesiacov = 96 mesiacov : 3 = XX mesiacov), t.j. na 176 mesiacov. Takto upravená trestná sadzba bola vymedzená rozsahom od 176 mesiacov (14 rokov a 8 mesiacov) do 240 mesiacov (20 rokov). Súd následne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Pri už vyššie určenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody, t.j. od 176 mesiacov (14 rokov a 8 mesiacov) do 240 mesiacov (20 rokov), súd zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, teda o 80 mesiacov (t.j. 240 mesiacov : 3 = 80 mesiacov). Horná hranica potom predstavovala trestnú sadzbu trestu odňatia slobody XX0 mesiacov (t.j. 240 mesiacov + 80 mesiacov = XX0 mesiacov), kde súčasne aplikoval obmedzenie 2X rokov, t.j. XX0 mesiacov. Súd po určení trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle aplikovanej vyššie citovanej právnej úpravy obž. U.ovi R.ovi ukladal trest odňatia slobody vo výmere od 14 rokov a 8 mesiacov do 2X rokov.
Pri hodnotení osoby obž. U. R.a súd vzal na vedomie aj charakteristiku menovaného tými svedkami, ktorí s nim prichádzali do styku ako konzumenti fireballu a byliniek AB-Fubinaca, ktorí ho hodnotili ako osobu, ktorá mala rada peniaze a ktorá v tejto súvislosti nemala problém predať tieto látky hocikomu. Obžalovaný tieto látky vedome predával aj osobe mladšej ako 18 rokov, teda dieťaťu (sv. L. Z.). Obžalovaný pokračoval v páchaní danej trestnej činnosti dlhšiu dobu, od roku 2014 do 18.10.2017, pričom tu využíval to, že konzumenti týchto látok, ktoré predával bažili po nich pre ich účinky, pričom si bol vedomý toho, že to často krát kupujú aj za prostriedky získané hlavne majetkovou trestnou činnosťou, resp. výmenou týchto látok za veci odcudzené (napr. alkohol, a pod.). Rovnako si bol vedomý toho, že dlhodobé užívanie týchto látok má na ich zdravie negatívne účinky. Na jednej strane bolo prihliadané na to, že obžalovaný nebol v minulosti súdom odsúdený, ale na strane druhej sa dopustil 24 priestupkov na úseku dopravy za ktoré bol sankcionovaný pokutami. Rovnako bolo prihliadané na charakter konania obžalovaného hlavne pri predaji týchto látok, ktorých stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť a pre konzumentov bol stredný (AB-Fubinaca) až vysoký (fireball). Zreteľ bol braný hlavne na to, že takáto činnosť, tváriaca sa a prezentovaná často krát závislým konzumentom ako legálna, mala svoju odvrátenú tvár, ktorú podrobne popísali nielen konzumenti týchto látok (t. j negatívne účinky), ale aj znalec prof. MUDr. N. Novomeský, PhD. Nesporne tu bolo nutné zvýrazniť hlavne generálnu prevenciu a to v zmysle vhodne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý by bol sám o sebe odstrašujúcim pre ostatných potencionálnych páchateľov, ktorí by sa rozhodovali či takéto činy budú, resp. nebudú páchať. Pri posudzovaní výšky trestu vo vzťahu k obe. U.ovi R.ovi bolo súdom prihliadané aj na to, že obžalovaný si takýmto spôsobom života zabezpečoval nielen prostriedky na živobytie, ale aj ako zdroj pre investície do hnuteľných, nehnuteľných vecí, či iných aktív, čím získal pre seba prospech veľkého rozsahu. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, s poukazom na účel trestu a zásady jeho ukladania v zmysle ust. § 34 Tr. zák., súd obžalovanému U.ovi R.ovi uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1X rokov a 6 mesiacov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 1X rokov a 6 mesiacov považoval súd za primeraný už aj pri bazálnej zákonom ustanovenej trestnej sadzbe podľa § XX2 ods. 4 Tr. zák. (12 rokov až 20 rokov), bez ohľadu na právny výklad (výhodnosť pre obžalovaného) dotknutých ustanovení Trestného zákona (§ 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., a § 41 ods. 2 Tr. zák.).
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák., do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
V danom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák., preto postupom podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § X8 ods. 3 Tr. zák., trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 alebo 4 alebo § 173 ods. 4, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 3 alebo
4, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného činu prijímania úplatku podľa § XX8 ods. 3 alebo § XX9 ods. 3 alebo trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2.
Súd obžalovanému uložil obligatórne aj trest prepadnutia veci podľa § X8 ods. 3 Tr. zák., nakoľko obžalovaného odsúdil ako páchateľa za spáchanie obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. V danom prípade bolo takisto jednoznačne preukázané, že obžalovaný vzhľadom na svoje príjmové pomery (nezamestnaný po celú dobu páchania žalovanej trestnej činnosti) nemohol hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré vlastnil nadobudnúť inak ako z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, za ktorú bol v danej trestnej veci odsúdený. Pri úvahách nad jeho obranou v súvislosti s tým, že veci, ktoré vlastní nadobudol za prostriedky patriace jeho matke súd poukazuje na podrobné vyššie popísané vysporiadanie sa s majetkovými pomermi matky obžalovaného C. R.ovej a aj jeho sestry C. D. a D.a W.a. Je vhodné dodať, že uložený trest postihuje celý majetok obžalovaného, ktorého vlastníkom sa stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák., odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu, osobne sa hlásiť v určených lehotách. Spolu s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému, ktorý spáchal obzvlášť závažný zločin aj ochranný dohľad na dobu 18 mesiacov, ktorý vzhľadom na charakter trestnej veci, osobu obžalovaného a vyššie uložené tresty považoval za dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.