Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, P., zastúpený JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 74, Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. V., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, P. a 2/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. H. XX/XX, U., obaja zastúpení Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova trieda 15, Nitra, o zaplatenie 7.500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. decembra 2019, č.k. -247, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.250 Eur od 8.4.2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 2.100 Eur od 26.4.2018 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 3.150 Eur od 8.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , a , , , , a , , a (ďalej aj ako „OZ“), ako aj nariadenia vlády č. , keď na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy v roku 2014 od svojho otca T. G., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Predmetné nehnuteľnosti ešte za života právneho predchodcu žalobcu začali užívať žalovaní v 1. a 2. rade a užívajú ich doposiaľ, a to napriek výzve žalobcu zo dňa 21.3.2016 na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca sa v konaní voči žalovaným domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu neoprávneného užívania nehnuteľností. Žalovaní svoju obranu založili na tom, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu z 23.4.2009 sa stali vlastníkmi nehnuteľností a úhrady, ktoré poskytovali v priebehu nasledujúcich rokov p. T. G., predstavovali splátky kúpnej ceny. Súd preto ako predbežnú otázku riešil, či žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe predloženej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o určenie vlastníctva pod sp. zn. a návrhu na prerušenie konania v zmysle , prvoinštančný súd uviedol, že predmetné ustanovenie upravuje fakultatívne rozhodnutie o prerušení konania. Je na posúdení a vôli súdu, či konanie preruší a vyčká

na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní alebo túto otázku vyrieši sám ako prejudiciálnu. Súd návrh na prerušenie konania zamietol. Žalovaní 1/ a 2/ a právny predchodca žalobcu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe zmluvy, v súlade s ust. , vznikol synalagmatický obligačný záväzok; na strane právneho predchodcu žalobcu ako predávajúceho povinnosť predmet kúpy odovzdať žalovaným 1/ a 2/ a na strane žalovaných 1/ a 2/ povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Ust. vyjadruje základnú charakteristiku kúpnej zmluvy, z ktorej možno vyčítať jej pojmové znaky, resp. podstatné náležitosti, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Z povahy kúpnej zmluvy však treba vyvodiť aj ďalší pojmový znak, ktorým je povinnosť predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predávanej veci. Keďže kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom, zmluva je uzatvorená a právny vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim vznikne akonáhle sa zmluvné strany dohodnú na jej podstatných náležitostiach. Od záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikne samotným uzavretím kúpnej zmluvy však treba odlišovať vecno-právne účinky vzťahu, ktoré spravidla nenastávajú súčasne so záväzkovo- právnymi účinkami. Pri prevode nehnuteľností nadobudne kupujúci vlastnícke právo k predmetu kúpy až vkladom do katastra nehnuteľností ( ). Konanie sa začína na návrh, ktorý možno podať po uzatvorení zmluvy v časovo neobmedzenej lehote. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je možné použiť ust. . Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku z 28.2.2006, sp. zn. , a v rozsudku, sp. zn. , dospel k záveru, že „rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy.“ (R 59/2007). Ústavný súd ČR v náleze z 12.6.2000, sp. zn. uviedol: „Pri odplatných prevodoch nehnuteľností je potrebné oddeliť záväzkovo-právne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecno- právnych účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorými sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci. K účinkom vkladu môže dôjsť len následne po účinkoch vyvolaných zmluvou, pretože ku vkladu dochádza na základe zmluvy. Preto k dojednaniu v kúpnej zmluve, že zmluva nadobúda účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností, nemožno prihliadať, pretože tu ide o podmienky, ktorej splnenie je nemožné.“. Vzhľadom k uvedenému možno dospieť k záveru, že kúpna zmluva z 23.4.2009 nemohla zaniknúť s odkazom na ust. , keďže jej účinnosť nebola podmienená rozhodnutím príslušného orgánu. Zároveň je však zrejmé, že od obligačno-právnych následkov, ktoré boli kúpnou zmluvou účinne založené, teda povinnosť právneho predchodcu predmet kúpy odovzdať a zodpovedajúca povinnosť žalovaných predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu, treba odlišovať vecno-právny následok, a to nadobudnutie vlastníckeho práva. K tomuto následku na základe kúpnej zmluvy doposiaľ nedošlo, keďže v konaní nebolo sporné, že nebol podaný návrh na vklad zmluvy do katastra, a preto je nesprávna argumentácia právnej zástupkyne žalovaných, že žalovaní vlastníctvo nadobudli uzavretím zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade doposiaľ nenadobudli vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré užívajú. Výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Vyvrátené bolo aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaných, že žalovaní v dobrej viere užívali nehnuteľnosti s tým, že im patria, nemali vedomosť o tom, že na úplné nadobudnutie vlastníckeho práva potrebujú vklad do katastra. Žalovaná 2/ totiž pri svojom výsluchu uviedla, že to malo byť tak, že keď to bude celé zaplatené, pôjdu na kataster, dom bude napísaný na nich a potom budú vlastníci. Žalovaní si podľa názoru súdu uvedomovali, že k prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku nevykonania vkladu v katastri, nedošlo. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že uzavreli zmluvy s dodávateľmi energií, či v mene pôvodného vlastníka uhrádzali daňové povinnosti, keďže to zodpovedalo ich dohode s p. T. G.. Po zmene vlastníka však žalovaní so žalobcom žiadnu zmluvu, na základe ktorej by boli oprávnení nehnuteľnosť užívať, neuzavreli. Konanie žalobcu, ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý sa voči nim domáha ochrany jeho práv v situácii, kedy si žalovaní boli vedomí toho, že na nich vlastníctvo neprešlo, súd nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Situáciu, v ktorej sa ocitli žalovaní tým, že od roku 2009 nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nezavinil ani nevyvolal žalobca, výkon jeho vlastníckych práv je preto oprávnený a neodporuje dobrým mravom. Medzi žalobcom a žalovanými nevznikol žiadny zmluvný vzťah, ktorý by žalovaných oprávňoval užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade predstavujúceho plnenie bez právneho dôvodu. Takýmto plnením je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Pri ocenení tohto prospechu súd vychádzal z predložených potvrdení realitných

kancelárií, v zmysle ktorých sa trhová cena nájomného za rodinné domy v obci U. pohybuje v rozmedzí 150 - 200 Eur mesačne. Nakoľko žalobca si v konaní uplatnil plnenie vo výške 150 Eur mesačne, teda na spodnej hranici tohto rozmedzia, súd tento nárok považoval za primeraný. Žalovaní v tejto súvislosti žiadne dôkazy nenavrhli. Žalobca si uplatnil plnenie za obdobie od septembra 2015 do októbra 2019, po 150 Eur mesačne, vo výške 7.500 Eur. V konaní bolo preukázané, že v tomto období žalovaní 1/ a 2/ nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívali, preto súd žalobe v časti uplatnenej sumy vyhovel. Súd však neakceptoval žalobcom vymedzený nárok na úroky z omeškania. Žalobca skutočnosť, že žalovaní sa dostali do omeškania s mesačnými úhradami, odvodzoval od údajnej existencie dohody medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými, na základe ktorej mali žalovaní platiť T. G. mesačne 150 Eur za užívanie nehnuteľnosti. Žalovaní existenciu takejto dohody popreli a tvrdili, že vykonávané úhrady predstavovali splátky kúpnej ceny. Na predložených bankových príkazoch a poštových poukážkach účel platby nie je identifikovaný. Žalobca na preukázanie tvrdenia o existencii dohody žiadne ďalšie dôkazy neprodukoval a keďže žalovaní toto tvrdenie účinne popreli v zmysle , súd konštatoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Keďže nebola preukázaná dohoda o čase plnenia a zákon pre vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia neupravuje, je potrebné aplikovať ust. . Žalovaným tak vznikla povinnosť splniť dlh prvého dňa po tom, ako ich o plnenie žalobca požiadal. V konaní bolo preukázané, že výzvou zo dňa 13.10.2016 žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej odplaty vo výške 1.950 Eur s tým, že im poskytol dodatočnú lehotu na plnenie do 30.10.2016. Kedy došlo k prevzatiu výzvy však žalobca súdu netvrdil ani nepreukázal. Žalobou z 9.12.2016 si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 2.250 Eur, pričom žalovaná 2/ prevzala žalobu 6.4.2017 (kedy sa výzvy žalobcu zároveň dostala do sféry dispozícii žalovaného 1/, keďže ide o manželov, ktorí žijú v jednej domácnosti a spoločne podávali aj odpor proti platobnému rozkazu). Až týmto momentom žalobca preukázateľne vyzval žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250 Eur, ktoré boli žalovaní povinní plniť 7.4.2017, do omeškania sa dostali 8.4.2017. Podaním zo dňa 31.1.2018 žalobca rozšíril žalobu o nárok vo výške 2.100 Eur. Zmena žaloby zo dňa 31.1.2018 bola žalovaným doručená spolu s uznesením č.k. -157 dňa 24.4.2018 (k rukám právnej zástupkyne). Žalovaní boli povinní plniť sumu 2.100 Eur 25.4.2018, do omeškania sa dostali 26.4.2018. Podaniami z 23.10.2018, 22.3.2019 a na pojednávaní dňa 6.11.2019 žalobca rozšíril žalobu o nárok vo výške 3.150 Eur. Zmeny žaloby boli žalovaným doručené na pojednávaní 6.11.2019. Žalovaní boli povinní plniť sumu 3.150 Eur 7.11.2019, do omeškania sa dostali 8.11.2019. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.250 Eur od 8.4.2017 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 2.100 Eur od 26.4.2018 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 3.150 Eur od 8.11.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi v časti uplatnenej istiny a neúspešnému len v nepatrnej časti príslušenstva priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že im bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnievali sa, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, na ktorú skutočnosť poukazovali počas celého konania, čo však súd nevzal riadne v úvahu. Podanie žaloby považovali za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu súd nemal poskytnúť právnu ochranu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nadobudli žalovaní v roku 2009 od právneho predchodcu žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 23.4.2009. K následnej intabulácii vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností však nedošlo, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na platnosť a účinnosť právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Kúpna cena za prevod nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 6.800 Eur, a táto mala byť financovaná úverom z ČSOB, a. s., ktorá banka im však následne úver odmietla poskytnúť. Následne sa zmluvné strany dohodli, že žalovaní budú kúpnu cenu uhrádzať k rukám predávajúceho v mesačných splátkach. Časť kúpnej ceny bola uhradená vkladom na osobný účet predávajúceho, časť poštovými poukážkami a časť priamo v hotovosti k rukám predávajúceho. Týmto spôsobom žalovaní uhradili celú dohodnutú kúpnu cenu za prevod spornej nehnuteľnosti. Žalovaní sa napriek skutočnosti, že ich vlastnícke právo nebolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností, vždy správali ako vlastníci spornej nehnuteľnosti a túto užívali v dobrej viere, že im patrí. Až v priebehu roku 2016 sa na základe „oznámenia o vyprataní nehnuteľnosti“ zo dňa 21.3.2016 dozvedeli, že v katastri nehnuteľností je ako

vlastník spornej nehnuteľnosti evidovaný žalobca. S poukazom na vyššie uvedené možno rozhodnutie súdu, ktorým boli žalovaní zaviazaní na úhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú nadobudli platnou a účinnou kúpnou zmluvou, následne ju v dobrej viere, že im patrí, užívali a súčasne sa správali ako oprávnení vlastníci, považovať za rozporné s dobrými mravmi.

4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a súčasne mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že je nesporné, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti so všetkým príslušenstvom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s námietkou žalovaných o hrubom rozpore s dobrými mravmi (bod 33. odôvodnenia). Uviedol, že žalovaná 2/ pri svojom výsluchu uviedla, že to malo byť tak, že keď to bude celé splatené, pôjdu na kataster, dom bude zapísaný na nich a potom budú vlastníci. Žalovaní si teda uvedomovali, že k prevodu vlastníckeho práva v dôsledku nevykonania vkladu v katastri nedošlo. Po zmene vlastníka však žalovaní so žalobcom žiadnu zmluvu, na základe ktorej by boli oprávnení nehnuteľnosť užívať, neuzavreli. Konanie žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý sa voči žalovaným domáha ochrany svojich práv v situácii, keď si žalovaní boli vedomí toho, že na nich vlastníctvo neprešlo, súd nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Situáciu, v ktorej sa žalovaní ocitli tým, že od roku 2009 nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nezavinil a ani nevyvolal žalobca, výkon jeho práv je preto oprávnený a neodporuje dobrým mravom. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - strany sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie 7.500 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.250 Eur od 8.4.2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 2.100 Eur od 26.4.2018 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 3.150 Eur od 8.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Odvolací dôvod v zmysle dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané, nakoľko konanie nemalo žiadnu vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom odvolateľ uvedenú vadu v odvolaní ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

11. Účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práv a povinnosti. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ust. spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie obligačno-právnych následkoch zmluvy, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ).

12. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Vklad nemá žiaden vplyv na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik. Jeho funkcia spočíva len v tom, že zaisťuje, aby okamih vzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený a každý si vďaka verejnosti katastra mohol zistiť, kto je v katastri zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti.

13. V prejednávanej veci došlo k tomu, že po uzatvorení platnej a účinnej kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, keď žiadnou zo zmluvných strán nebol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, o čom zmluvné strany preukázateľne vedeli, došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, a to darovacej zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu previedol nehnuteľnosť na žalobcu. Na základe tejto zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a žalobca bol následne zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

14. Odvolací súd nezistil rozpor uzatvorených zmlúv s dobrými mravmi, keď s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu nemožno vyvodiť, že zmluvy sú v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou spoločnosti vo vzájomných vzťahoch medzi subjektmi občianskoprávnych vzťahoch. Skutočnosť, že by žalobca uzatváral predmetné zmluvy s úmyslom poškodiť žalovaných, v konaní nebola tvrdená a ani preukázaná. V čase uzatvorenia druhej zmluvy - darovacej zmluvy, zmluvná voľnosť účastníkov predchádzajúcej kúpnej zmluvy už bola obmedzená, keď právny predchodca žalobcu sa zaviazal previesť na žalovaných vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, avšak porušenie uvedenej povinnosti nemá za následok neplatnosť nasledujúceho právneho úkonu, ktorým právny predchodca žalobcu previedol tú istú nehnuteľnosť na žalobcu.

15. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektov alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( a nasl. ).

16. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako i na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 30.1.2001, , zo dňa 28.2.2006).

17. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom prvoinštančný súd správne posúdil i otázku výšky bezdôvodného obohatenia, na čo odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd dospel ku zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že podanie žaloby v danom prípade nemožno považovať za výkon práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, už s prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj na to, že žalovaní vedeli, že nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu, pričom uvedenú situáciu ani sami neriešili, hoci im nič nebránilo podať návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uzatvorenej zmluvy.

19. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie vo veci len v nepatrnej časti neúspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).