Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoP-150-2023.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/150/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu – sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnená v Centre pre deti a rodiny B., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E. F. G. H. H. I., J. XXXX/XXX, XXX XX B. I., a otca: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., t. č. ÚVTOS Ilava, Mierové námestie 1, 019 01 Ilava, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/97/2022 -133 zo dňa 13.09.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v celom rozsahu .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 34P/97/2022 -133 zo dňa 13.09.2023 tak, že nad maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny B., H. H. B., L. XXX (výrok I.). Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny B., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny B., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že uznesením bez návrhu začal konanie vo veci samej o uloženie výchovného opatrenia na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako orgánu sociálnoprávnej ochrany, ktorý žiadal o uloženie výchovného opatrenia matke a maloletej A., aby sa podrobili sociálnemu a psychologickému odbornému poradenstvu v zariadení Centra pre deti a rodiny J. v trvaní šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Zdôvodnil to tým, že matka nemala dostatočné rodičovské zručnosti. Po prvom pojednávaní bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým matke a maloletej A. bola uložená povinnosť podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v zariadení Centra pre deti a rodiny v trvaní od šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, keďže matka dobrovoľne spolupracovať so zariadením Centra pre deti a rodiny J. odmietala. Bolo to napriek tomu, že nemala dostatok rodičovských zručností a v jej starostlivosti o maloletú boli zistené závažné nedostatky, ako bolo málo podnetné prostredie maloletej, kradnutie z nedostatku financií
a nedostatočnej hygieny v domácnosti. Vzhľadom na pochybnosti o duševnom stave matky súd zvažoval nariadenie znaleckého dokazovania so znalcom z odboru psychiatrie, keďže v tom čase nebola známa diagnóza matky dieťaťa a matka odmietala dobrovoľnú návštevu psychiatra. K nariadeniu znaleckého dokazovania napokon nedošlo, keďže situácia matky sa zmenila v tom, že súhlasila s dobrovoľnou návštevou Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín, kde ošetrujúci lekár zhodnotil jej stav tak, že si matka vyžadovala okamžitú hospitalizáciu. Na základe toho sa maloletá A. ocitla bez akejkoľvek starostlivosti, a preto bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola dočasne zverená do starostlivosti zariadenia Centrum pre deti a rodiny B.. Matka bola premiestnená z Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice E. do Psychiatrickej nemocnice A. J., kde bola hospitalizovaná až do apríla. Matke bola lekárom stanovená psychiatrická diagnóza uvedená v jej lekárskej správe. V apríli bola matka umiestnená do Centra sociálnych služieb I. v B. I. po tom čo jej bolo doručené rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 01.03.2023 o tom, že je odkázaná na pomoc inej osoby v špecializovanom zariadení. Bola zaradená do VI. stupňa odkázanosti. V tomto zariadení nie je možné umiestnenie matky dieťaťa odkázanej na pomoc v špecializovanom zariadení aj spolu s jej maloletým dieťaťom. Na základe uvedeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín žiadal, aby súd začal konanie vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti nad výchovou maloletej A.. Okresný súd dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A. je dôvodné, keďže výchova maloletej je vážne ohrozená. V danom prípade ide o jediné riešenie ako zabezpečiť maloletej riadnu starostlivosť, keďže obom rodičom aktuálne bráni v starostlivosti o maloletú závažná prekážka, pričom okresný súd nezistil inú vhodnú osobu z rodinného prostredia, ktorá by bola ochotná poskytnúť maloletej A. náhradnú osobnú starostlivosť. Takto boli splnené zákonné podmienky podľa § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine “) na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A.. Otec nemôže vykonávať starostlivosť o maloletú A., lebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody až do júna 2026. Matke dieťaťa bráni v plnohodnotnej starostlivosti o maloletú jej zdravotný stav, matka nie je schopná vykonávať riadne starostlivosť o maloletú A. z dôvodu jej diagnostikovej paranoidnej schizofrénie, kvôli ktorej bola hospitalizovaná. Matka sa aktuálne nachádza v zariadení v Centre sociálnych služieb I. v B. I., kde však nie je možné umiestniť spolu s matkou aj maloletú A.. Okresný súd zisťoval podmienky možného umiestnenia matky s maloletou do nejakého špecializovaného zariadenia v rámci celého Trenčianskeho samosprávneho kraja, Trnavského samosprávneho kraja a Žilinského samosprávneho kraja. Príslušní pracovníci samosprávnych krajov vyjadrili, že nie je možné umiestniť do Centra špeciálnych sociálnych služieb osobu odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v špecializovanom zariadení spolu s maloletým dieťaťom. Taktiež nie je možné umiestniť matku spolu s maloletou A. do Centra pre deti a rodiny, čo súd overoval dopytom na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V G. B. C. M. N. J., kde žiadala byť umiestnená matka s maloletým dieťaťom sa síce poskytuje možnosť ubytovania pre matku s dieťaťom, ale len za účelom rozvoja rodičovských zručností. Ak je matka zdravá a schopná sa o seba postarať a potrebuje len získať pomoc pri učení sa rodičovským zručnostiam. V G. B. C. M. N. J. nie je možné poskytovať starostlivosť aj samotnej matke, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v špecializovanom zariadení z dôvodu jej diagnostikovanej paranoidnej schizofrénie. Obdobne sú na tom aj zariadenia ako LUNA a Čakanka, ktoré poskytujú ubytovanie pre ženy aj s maloletými deťmi v krízovej situácii. Podmienkou však je, že matka je zdravá a schopná sama sa postarať o maloleté deti, a teda potrebuje v podstate len pomoc s ubytovaním v krízovej situácii. Ako okresný súd zistil, matka jednak potrebuje pomoc pri rozvoji rodičovských zručností vzhľadom na zistené nedostatky a zároveň z dôvodu diagnózy psychiatrickej choroby sama potrebuje pomoc inej osoby, na ktorú je odkázaná. Tieto požiadavky nie je možné naplniť spôsobom, aby matka bola niekde umiestnená s maloletou A., keďže neexistuje zariadenie, ktoré by bolo prispôsobené na všetky tieto požiadavky. Na základe uvedeného bolo preukázané, že je v najlepšom záujme maloletej A., aby bola nad ňou nariadená ústavná starostlivosť ako jediné riešenie, tak aby bol chránený najlepší záujem maloletého dieťaťa a zabezpečená jej riadna starostlivosť a výchova, ktorú jej aktuálne ani jeden z rodičov nedokáže zabezpečiť. Žiadna iná blízka osoba sa o maloletú A. nezaujíma. Vzhľadom na uvedené v súlade s § 54 Zákona o rodine nariadil nad maloletou A. okresný súd ústavnú starostlivosť vykonávanú v zariadení Centra pre deti a rodiny B., ktoré je k matke aktuálne najbližšie pre zabezpečenie ich možného častého stretávania. Jediný spôsob, ako momentálne udržiavať vzájomný citový vzťah je formou častých stretnutí matky s maloletou A. v pravidelných intervaloch, ktoré pokiaľ sa nedajú zabezpečiť ich častejším stretávaním v Centre sociálnych služieb I., kam vodia maloletú A. za matkou približne raz za mesiac, je potrebné, aby si matka zabezpečila aj vychádzky v termínoch určených Centrom pre deti a rodiny. Keďže matka má povolené vychádzky z Centra sociálnych služieb I., počas ktorých chodí navštevovať otca dieťaťa, okresný súd mal zato, že jej budú umožnené aj vychádzky za účelom navštevovania dieťaťa v CDR. Keďže súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou A. v súlade s § 81 Zákonom o rodine ,
súčasne zaviazal oboch rodičov k plateniu výživného. Výživné určil vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré aktuálne predstavuje 36,80 eur mesačne. Súd pri posudzovaní vychádzal z osobných, príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov. Otec dieťaťa sa nachádza už tretí rok vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym príjmom a matkin príjem pozostáva len z dávok v hmotnej núdzi a nejakých peňazí, ktoré jej zasiela otec dieťaťa z výkonu trestu. V súlade s § 81 Zákona o rodine okresný súd uložil rodičom poukazovať výživné zariadeniu, v ktorom bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou. Okresný súd postupujúc podľa § 52 CMP a § 58 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Matka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu dňa 06.10.2023, kde žiadala vrátenie dcéry, aby sa o ňu mohla starať. Uviedla, že chce aby bola spolu s dieťaťom umiestnená v nejakom zariadení ako LUNA alebo Čakanka, kde by sa o dcéru starala. Tvrdila, že jej príjem je 250,- eur ako dávka v hmotnej núdzi, keď mala dcéru u seba dostala 415,- eur, za dva dni mala pripísanú sumu 1.360,- eur, potom dostala pôrodné 2.360,- eur. Vie sa o dcéru postarať. Momentálne je na PN. Chodieva dcéru navštevovať do CDR B. a má dohodnutý termín. Nesúhlasí s tým, že kradla, pretože nikdy nekradla ani kradnúť nebude.
4. Otec podal voči rozsudku odvolanie dňa 06.10.2023. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a rozhodol v prospech vrátenia ich maloletej dcéry k biologickej matke. Mal za to, že okresný súd svojim rozsudkom rozhodol nesprávne, predčasne a s úmyslom odtrhnúť ich dcéru A. od jej rodiny. Matka túžila po dieťati od roku 2014. V rozsudku sú uvedené prehnané a nadmerné ohovárania. S manželkou nechceli rozvíjať ich vzťah, nakoľko je od otca mladšia, aby nebolo naňho nebolo poukazované spoločnosťou. Keďže plánovali spoločnú budúcnosť, rozhodli sa pre dieťa a následne aj pre sobáš. Dieťa sa narodilo plánovane a z lásky. Je pravda, že matka podstúpila liečbu na oddelení v oblasti psychiatrie, v tom čase bola dcéra zverená do CDR B., nakoľko otec sa nachádza t. č. v ÚVTOS Ilava. Matka začala však mať takéto duševné problémy hneď po tom, ako jej úrad odobral spoločné dieťa, hneď po pôrode po troch týždňoch jej odtrhli dieťa. Otec tvrdí, že vie posúdiť, keďže sa rozprával s manželkou, ktorá ho navštevuje, že jej zdravotný stav sa výrazne zlepšil a pozná ju od roku 2012. Po dlhšom stretávaní sa dali do vzťahu a stali sa manželmi. Je schopná starať sa o spoločnú dcéru. Mal za to, že rozdelenie rodičov má následky na psychiku maloletej dcéry. Matka je plne pripravená sa starať o svoju dcéru aj v Domove J. CDR E. a dávať jej svoju najlepšiu lásku a výchovu. Po návrate z výkonu trestu je otec pripravený o celú rodinu sa starať ako najlepšie bude vedieť. Poukázal na to, že syn z prvého manželstva je herec SND v Bratislave. Na maloletú A. sa pravidelne informuje. Budúci rok má podmienečné prepustenie a robí všetko preto, aby bol prepustený.
5. Okresná prokuratúra Trenčín sa vyjadrila k odvolaniu oboch rodičov dňa 17.10.2023. Uviedla, že okresný súd správne vyhodnotil pomery na strane rodičov, ktorí nie sú schopní zabezpečovať v súčasnosti plnohodnotnú starostlivosť o maloletú. Otec je v súčasnosti vo výkone trestu a matka nie je schopná riadne zabezpečiť sebe aj maloletej dostatok finančných prostriedkov. Jej správanie pôsobí zmätočne, aj na samotnom pojednávaní dňa 13.09.2023 sa vyjadrovala k nastoleným témam resp. otázkam kurióznym spôsobom a bolo zrejmé, že toto vystupovanie na pojednávaní podporuje zistenú závažnú psychiatrickú diagnózu – paranoidnú schizofréniu. Okresná prokuratúra Trenčín navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vecne správny a má oporu vo vykonanom dokazovaní.
6. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky dňa 23.10.2023, kde uviedol, že sa prikláňa k jej odvolaniu. Zotrval na svojich vyjadreniach ohľadom toho, ako sa poznali s matkou a aké pocity v súčasnosti prežíva, pričom vinil za túto situáciu sociálnu pracovníčku. Rovnako z tých návštev mal za to, že matka sa už vyliečila a tvrdenia sociálnych pracovníčok sú prehnané. Tieto nevedia dobre posúdiť a chýba im empatia. V prvom rade by sa mala o maloleté dieťa starať biologická matka. Hoci vyzerá dosť mlado a je mladá, je potrebné jej dať to čo potrebuje, aby bola so svojim dieťaťom.
7. Oznámením zo dňa 29.11.2023 oznámila Krajská prokuratúra Trenčín prevzatie vstupu do predmetného konania namiesto Okresnej prokuratúry Trenčín. Uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením Okresnej prokuratúry Trenčín k odvolaniam oboch rodičov. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP , § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP ) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, účastníkmi konania (§ 362 , § 359 CSP , § 7 CMP ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP ), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP ) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP ) a postupom podľa ustanovenia § 378 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP .
9. V predmetnej veci okresný súd na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nariadil rozsudkom nad maloletou ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny v B. a rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov v minimálnom rozsahu poukazovať výživné na účet centra.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci odvolací súd sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie argumenty matky a otca v odvolaní, odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal riadne šetrenie a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s tým, že nie je možné umiestnenie matky, ktorá potrebuje špeciálnu starostlivosť spolu s dieťaťom do zariadení Luna, Čakanka a ani CDR J.. Aj matka v odvolaní potvrdila, že je v súčasnosti PN, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. sp.: TSK/2023/04552-8 zo dňa 01.03.2023, z ktorého vyplýva, že matka je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v špecializovanom zariadení a pomoc inej fyzickej osoby. Jej zdravotný stav neumožňuje fungovanie mimo sociálneho zariadenie. Súčasne neexistuje také sociálne zariadenie, ktoré by mohlo poskytovať zároveň službu matke ubytovanej s maloletým dieťaťom. Otec nemôže poskytovať starostlivosť o maloleté dieťa, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho subjektívne ohodnotenie zdravotného stavu matky je úplne nedôvodné, keďže matkin stav a jej odkázanosť boli posudzované objektívne príslušnými lekármi a nie je založené len na posúdení sociálnych pracovníčok, ako argumentoval otec. Odvolací súd nespochybňuje city matky k dieťaťu a ani jej vôľu poskytovať osobnú starostlivosť svojej dcére, avšak vzhľadom na neschopnosť matky vyplývajúcej z jej ochorenia zabezpečovať túto starostlivosť, je za uvedenej situácie zverenie maloletej do ústavnej starostlivosti v jej najlepšom záujme, nakoľko v súčasnosti neexistuje osoba, ktorá by jej vedela poskytovať riadnu starostlivosť, či už formou osobnej, náhradnej alebo pestúnskej starostlivosť. Odvolací súd však poukazuje aj nato, že rozhodnutie o ústavnej starostlivosti do budúcnosti nie je nemenné a v súlade s § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd je povinný sledovať spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotiť jej účinnosť v súčinnosti s ďalšími príslušnými subjektami.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine : Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 81 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine : Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
13. Pokiaľ okresný súd uložil vyživovaciu povinnosť rodičom prispievať na výživné na maloleté dieťa v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa aj v tejto časti jeho rozhodnutie akceptuje zistený stav, keď obaja rodičia dosahujú len príjem nízkeho rozsahu a majú obmedzené možnosti (vzhľadom nato, že otec je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a matka kvôli svojmu zdravotnému stavu je odkázaná na sociálne dávky a sociálnu službu v špecializovanom zariadení) a má oporu v zákonnej úprave v ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine . Vzhľadom nato, že maloleté dieťa je v ústavnej starostlivosti okresný súd v súlade s § 81 ods. 2 Zákona o rodine určil plnenie výživného rodičom na účet zariadenia, do ktorého je maloleté dieťa zverené. Rovnako okresný súd rozhodol správne aj o trovách konania podľa § 52 CMP , keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom nato, že žiaden z účastníkov si neuplatnil túto náhradu.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP , v spojení s § 57 , § 58 a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď o predmetnom procesnom návrhu žiaden z účastníkov nenavrhoval rozhodnúť.
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 , 2 2 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 , 2 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP ).