Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-57-2020.pdf
PDF · 180.53 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: F. R., J..S..Z.., J. J. W. B. XX/XXXX, XXX XX Ž., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: I. - J. H., I..J.., J. J. C. S. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, o zaplatenie 333,29 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 83,34 EUR z a s t a v u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 249,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,29 EUR od 02.11.2019 do 25.03.2020 a vo výške 5 % ročne zo sumy 249,95 EUR od 26.03.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu T. T. dňa 16.03.2020 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 24.07.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 333,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,29 EUR od 02.11.2019 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.04.2019 došlo v Q., okres Žilina k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky T. XXX, L.: Q., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. E. J..S..Z.., J. J.: U. XX, XXX XX Q., O.: XXXXXXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla H. S., L.: W., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 09.05.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky T. XXXxD Q., L.: T.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 20.05.2019, splatnú dňa 27.05.2019 na sumu 1.025,01 EUR bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 09.05.2019 do 20.05.2019, t.j. 12 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 83,34 EUR bez DPH. V sume 1.025,01 EUR bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,- EUR bez DPH. Poškodený zároveň dňa 20.05.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.025,01 EUR bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 20.05.2019. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2019, zaslaného
žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 18.10.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 691,72 EUR bez DPH. Krátenie poistného plnenia bolo zo strany žalovaného dôvodené svojvoľným určením doby potreby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise. Náklady vo výške 1025,01 EUR bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.10.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 02.11.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca Predžalobnou výzvou zo dňa 07.01.2020 vyzval žalovaného na úhradu zvyšnej sumy, nakoľko žalovaný zvyšok nároku neuhradil, žalobca bol nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 333,29 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 1025,01 EUR bez DPH uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 691,72 EUR bez DPH. Žalobca si v zmysle uvedeného uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 333,29 EUR od 02.11.2019 do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 06.04.2020 (č.l. 47 spisu).
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde T. T. proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením (č.l. 58 spisu). Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd T. T. postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, v celom rozsahu ho neuznáva a predkladá súdu nasledovné námietky voči uplatnenému nároku. Dňa 28.11.2018 uzavrela I. - J. H.I., I..J.. J. M.-B. J.. J. S.. Z.. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXX X povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla H. S., L.: W.. Dňa 06.05.2019 tak poškodeným ako aj škodcom - poisteným bola nahlásená žalovanému škodová udalosť, ktorá sa stala dňa 30.04.2019 tak, že vodič škodcu nacúval do zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. T. XXX spoločnosti O. E. J..S..Z.. L..Č.. Q., pričom mal poškodiť predný nárazník a prednú kapotu motorového vozidla. Žalovaný citoval ust. § 4 ods. 2 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený O. E. J..S..Z.. si v zmysle citovaných zákonných ustanovení voči I. - J. H., I..J.. uplatnil právo na náhradu škody za opravu poškodeného osobného motorového vozidla. Žalovaný nárok poškodeného vysporiadal a dňa 20.05.2019 vyplatil na účet opravcu poistné plnenie vo výške 2.545,49 EUR. Poškodený si z predmetnej poistnej udalosti uplatnil aj právo na náhradu škody - spočívajúcej v náhrade nákladov vynaložených za prenájom motorového vozidla v sume 1.025,01 € bez DPH. Časť uvedeného nároku tvorí predmet tohto sporu. Žalobca si ako postupník pohľadávky poškodeného uplatnil z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie vo výške 333,29 EUR s príslušenstvom, ktoré predstavuje rozdiel medzi poškodeným vynaloženými nákladmi za nájom vozidla vo výške 1.025,01 EUR a plnením, ktoré poskytol žalovaný poškodenému za nájom motorového vozidla vo výške 691,72 EUR dňa 17.10.2019, no žalovaný dňa 24.03.2020 žalobcovi poskytol ešte plnenie za jeden deň prenájmu vo výške 83,34 EUR, to znamená, že rozdiel medzi nákladmi za nájom vozidla vo výške 1.025,01 EUR a plnením žalovaného vo výške 775,06 EUR je 249,95 EUR a nie 333,29 EUR. Poškodený si v čase opravy jeho poškodeného vozidla T. XXX, L.. Č.. Q. požičal ako náhradné vozidlo T. XXXxD za cenu 83,34 EUR bez DPH/1 deň, pričom uvedené vozidlo mal zapožičané od 09.05.2019 do 20.05.2019, t.j.12 dní. Za 12 dní zapožičania si motorového vozidla poškodenému bola vystavená faktúra č. XXXXXXX so splatnosťou 27.05.2019 v celkovej výške 1.200,00 EUR s DPH, 1.000,01 EUR/ bez DPH. Zároveň si prenajímateľ vyúčtoval jednorazový poplatok vo výške 30,00 EUR s DPH, 25,00 EUR bez DPH za pristavenie, prevzatie a čistenie auta. Žalovaný
akceptoval výšku denného nájmu v sume 83,34 € bez DPH/deň. Pri likvidácii nároku poškodeného sa žalovaný riadil kritériom nutnosti a účelnosti aj z pohľadu nevyhnutnej dĺžky prenájmu obdobného motorového vozidla. Žalovaný ďalej citoval v zbierke publikované rozhodnutie pod S. X/XXXX. Vo veci nároku náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla, žalovaný poskytol náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 9 dni, t.j. len za dobu nevyhnutne potrebnú na opravu poškodeného motorového vozidla, t.j. od 09.05.2019 do 17.05.2019. Žalovaný zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že faktúra č XXXXXXXX bola vystavená dňa 16.05.2019. Napriek tomu poškodený náhradné motorové vozidlo užíval do 20.05.2019. Ak mal teda poškodený v nájme náhradné motorové vozidlo po dlhšiu dobu ako po dobu nevyhnutne potrebnú na opravu, musí znášať tieto náklady sám, pretože ich nemožno považovať za účelne vynaložené náklady. Žalovaný po vystavení faktúry dňa 20.05.2019 (splatnosť faktúry dňa 30.05.2019) poukázal na účet opravcu sumu vo výške 2.545,49 EUR a s poukazom na vyššie uvedené uznal prenájom zapožičaného náhradného motorového vozidla len za obdobie od 09.05.2019 do 17.05.2019 (9 dní), t.j. len za dobu nevyhnutne potrebnú na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný zdôraznil, že žalobca musí preukázať, že náhradné motorové vozidlo bolo požičané nutne a účelne za celé obdobie prenájmu. Ak mal poškodený v nájme náhradné motorové vozidlo po dlhšiu dobu ako po dobu nevyhnutne potrebnú, musí znášať tieto náklady sám, a nemožno spravodlivo od poisteného očakávať, aby znášal tieto náklady, pokiaľ za ich vynaloženie nezodpovedá. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca nijak nezohľadnil to, čo ušetril poškodený tým, že svoje vlastné motorové vozidlo počas opravy nepoužíval, pričom poškodený by časť nákladov musel vynaložiť aj v prípade, ak by využíval vlastné motorové vozidlo, čím by sa znížila jeho hodnota. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. XXCdo/XXXX/ XXXXX, ako aj 25Cdo/232/2012, z ktorých vyplýva, že škodou je nájomné zaplatené za prenájom vozidla zrovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užívaním vlastného vozidla. Poškodený si uplatnil celé plnenie, ktoré v súvislosti s prenájmom vozidla počas opravy vlastného vozidla vynaložil, pričom nezohľadnil vôbec to, že časť nákladov by musel vynaložiť aj v prípade, ak by využíval vlastné vozidlo, čím by sa znížila jeho hodnota. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp, Zn X E. X/XXXX zo dňa 28.06.2016. Ak žalobca k dĺžke prenájmu predložil čestné prehlásenie zo dňa 20.05.2019, v ktorom poškodený uviedol, že osobné motorové vozidlo mal zapožičané od 09.05.2019 do 20.05.2019 v trvaní 12 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou, tak žalovaný poukazuje na to, že krycí list bol vystavený a doručený autoservisu dňa 17.05.2019 0 15:48:59 hod.. Zároveň poukazuje na to, že nevystavenie krycieho listu nie je dôvod, aby bolo vozidlo zadržiavané autoservisom. Žalovaný mal za to, že je potrebné v danom prípade vziať v úvahu nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla a to je obdobie od 09.05.2019 do 17.05.2019, čo je dátum vystavenia krycieho listu a dátum po dátume vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Momentom vystavenia faktúry muselo dôjsť k zdaniteľnému plneniu, teda k ukončeniu opravy poškodeného motorového vozidla a vozidlo bolo a muselo byť opravené, pojazdné a spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a už neexistoval dôvod na prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný mal za to, že svojim postupom neovplyvnil negatívne dobu opravy a hradil za celú dobu, kedy bolo vozidlo opravované, pričom škodca, či poisťovateľ nemôže niesť následky dojednaní medzi poškodeným a opravcom jeho vozidla, vrátane dohody o podmienkach vydania opraveného vozidla. Ak autoservis zadržiaval vozidlo po 16.05.2019, urobil tak pred splatnosťou ním vystavenej faktúry, a teda neoprávnene. Žalovaný mal za to, že samotná škoda na motorovom vozidle je síce nahradená až poskytnutím peňažného plnenia, ale nárok na náhradu takejto škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla nie je viazaný na obdobie do poskytnutia náhrady škody za poškodené vozidlo, ale na dobu nevyhnutnej opravy vozidla, lebo sa poskytuje práve pre nepoužiteľnosť vlastného motorového vozidla poškodeného a nie pre neposkytnutie náhrady škody za vozidlo poškodené pri nehode. Žalovaný bol tiež toho názoru, že žalobcovi je povinný nahradiť za prenájom (skutočnú škodu) čiastku spočívajúcu v nákladoch na prenájom motorového vozidla len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci a nie je povinný nahradiť čiastku skutočne zaplatenú za prenájom náhradného motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale len účelne vynaloženú čiastku. Nie je možné považovať za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidlo opravené, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. Žalovaný zároveň aj napriek tomu že žalobca VOP k žalobe nepredložil, no žalovanému sú známe z iných súdnych pojednávaní poukázal na to,, že v čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov je ustanovené, že „ Prenájom sa končí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Týmto sa rozumie doba opravy vozidla alebo.....“a teda, ak faktúra za opravu poškodeného osobného motorového vozidla bola vystavená dňa 16.05.2019, týmto dňom sa mal v zmysle uvedeného článku
skončiť prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným. Žalovaný o výške poskytnutej náhrady za prenájom motorového vozidla a dôvodoch jej nepriznania v plnej výške následne žalobcu informoval listom zo dňa 16.10.2019. Žalovaný zároveň na podporu svojich tvrdení predložil rozsudok Krajského súdu v T. XCob/XXX/XXXX zo dňa 16.01.2020. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uplatnený nárok žalobcom čo do istiny a úroku z omeškania považoval za neopodstatnený, nakoľko náklady poškodeného na požičanie náhradného motorového vozidla v sume vyššej než mu bola žalovaným vyplatená, nemožno kvalifikovať ako účelne vynaložené náklady z dôvodu neprimeranosti doby nájmu a teda žiadal, aby súd na základe podaného odporu platobný rozkaz zrušil a po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 100), v ktorom požiadal príslušný súd o pokračovanie v konaní a k odporu uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb.. „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. S poukazom na názor v komentovaných predpisoch Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498, súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca zdôraznil, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 20.05.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. T. XXXxD Q., L.:T. XXXTU podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške 1.025,01 EUR bez DPH voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávok žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.05.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny v sume 333,29 EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.025,01 EUR a už poskytnutého plnenia v sume 691,72 EUR. Poukázal na to, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708). K tejto problematike poukázal na Uznesenie Krajského súdu v T. zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom na svoj účet (obdobne Krajský súd T., sp. zn.: XCob/XXX/XXXX zo dňa 05. 05. 2015). V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Ž. J.. W.. XXCob/XX/XXXX, XXCob/XX/XXXX, zároveň predložil súdu Rozsudok zo dňa 30.05.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom súd v obdobnej veci medzi obdobnými stranami sporu dôvodil: „Krajský súd sa tak nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva, nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Rovnako sa nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že poškodený postupoval neexistujúcu pohľadávku. Na základe opakovaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o nájme č. XXX/XXXX z 09.11.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 OZ v spojení s § 581 ods. 3 OZ. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.“
Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ani z Občianskeho zákonníka považoval za nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Poukázal na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ a podľa § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.10.2019 žalovaný uviedol, že v danom prípade priznal poistné plnenie za obdobie od 09.05.2019 do 16.05.2019, nakoľko servis vystavil faktúru za opravu vozidla dňa 16.05.2019. Zároveň odporučil uplatniť si nárok na náhradu škody za obdobie od 17.05.2019 do 20.05.2019 priamo u opravcu, keďže žalovaný údajne nezodpovedá za nečinnosť autoservisu. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil okrem iného emailovú komunikáciu ohľadom stanovenia dĺžky opravy. Z uvedenej komunikácie však nevyplýva k dĺžke akej opravy a k akým náhradným dielom sa príslušné osoby vyjadrovali a v ďalšom zo samotného obsahu emailov vyplynulo, že ide o odhadovanú dobu opravy bez zohľadnenia ostatných faktorov, ako je vyťaženosť servisu v danom čase opravy vozidla a v danom ročnom období, personálne zabezpečenie na vykonanie jednotlivých častí opravy či dostupnosť dielov v čase vykonania opravy. Uvedený dôkaz je teda veľmi všeobecný, nakoľko z jeho obsahu vyplynulo len toľko, že ide o teoretické posúdenie doby opravy pri ideálnom chode veci, čo však neodráža reálnu dobu počas ktorej oprava poškodeného motorového vozidla trvala. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu T. O. zo dňa 04.04.2013, sp. zn. XXCb/ XXX/XXXX). Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom mal za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaný opiera svoju procesnú obranu o skutočnosť, že nijakým spôsobom negatívne neovplyvnil dobu opravy a poistné plnenie uhradil za podľa jeho názoru nevyhnutne potrebnú dobu opravy, pričom nemôže niesť následky dojednaní medzi poškodeným a opravcom jeho vozidla, resp. náklady vzniknuté z dôvodu problémov na strane opravcu vozidla. Táto argumentácia je podľa názoru žalobcu absolútne neprijateľná, keďže ani samotný poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Tvrdenie žalovaného o údajných dojednaniach medzi poškodeným a opravcom je nepravdivé a účelové. Je potrebné si
uvedomiť, že postup prác v servise je skutočne závislý od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. S poukazom na to preto nemožno tieto skutočnosti pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V tejto súvislosti poukázal na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.XXCob/XXX/XXXX, v zmysle ktorého „dobu opravy poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ Argumentácia žalovaného je neprijateľná, keďže autoservis nevydá zákazníkovi opravené motorové vozidlo, pokiaľ nemá k dispozícii aspoň krycí list alebo poistné plnenie za opravu. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou na vyplatenie nákladov opravy servisu v hotovosti len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry bez možnosti jeho reálneho užívania. Z dokumentov, ktoré predložil žalovaný spolu s odporom jednoznačne vyplýva, že krycí list žalovaný zaslal autoservisu v piatok dňa 17.05.2019 v čase o 15:49 hod, pričom až následne autoservis upovedomil poškodeného o možnosti vyzdvihnúť si opravené vozidlo. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že išlo o posledný pracovný deň v týždni, ako aj fakt, že žalovaný má sídlo v Trnave, je plne akceptovateľné, že v tomto čase, teda v piatkových poobedňajších hodinách už nebolo objektívne možné zo strany poškodeného okamžite si vyzdvihnúť opravené vozidlo. Najbližším dňom, kedy si poškodený mohol vyzdvihnúť opravené vozidlo, bol až prvý pracovný deň nasledujúceho týždňa, teda pondelok
- 20.05.2019, kedy k jeho vyzdvihnutiu aj reálne došlo. Podľa názoru žalobcu je plne akceptovateľné trvanie nájmu náhradného vozidla do dňa 20.05.2019, čo nebolo spôsobené vinou poškodeného, ale konaním žalovaného a táto skutočnosť nemôže byť v nijakom prípade na úkor poškodeného, ktorý objektívne potreboval náhradné vozidlo až do dátumu odovzdania jeho vozidla z opravovne. V tomto smere žalobca poukázal tiež na argumentáciu súdu v bode 21. predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Ž. J.. W.. XXCob/XX/XXXX. Vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 09.05.2019 do 20.05.2019 nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 20.05.2019, ako aj potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodovou udalosťou. Žalovaný v odpore odkazuje na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré neboli v konaní predložené a údajne sú žalovanému známe z iných konaní. Je potrebné uviesť, že žalobca v minulosti (v roku 2017) všeobecné obchodné podmienky uplatňoval, no tieto boli zrušené a žalobca už v roku 2019 neuplatňoval všeobecné obchodné podmienky pri svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko všeobecné obchodné podmienky neexistujú (ich existencia nevyplýva zo žiadnych listinných dokumentov predložených v tomto konaní), neboli súčasťou nájomnej zmluvy, preto ani nemohli byť predložené v tomto konaní a námietka žalovaného týkajúca sa všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neopodstatnená a účelová. Žalovaný navyše poukázal na Rozsudok Krajského súdu v T. J.. W.. XCob/XXX/XXXX zo dňa 16.01.2020, tento však nie je možné v tomto konaní zohľadniť, nakoľko sa jedná o inú skutkovú situáciu, kedy sa nájomný vzťah poškodeného a žalobcu riadil aj všeobecnými obchodnými podmienkami, na rozdiel od prípadu v tomto konaní. Záverom žalobca poukázal na názor (s ktorým sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje) vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.09.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, kde pri obdobných skutkových okolnostiach súd konštatoval, že: „Podľa názoru odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením
jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť poistné plnenie. Dovedené ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl.12 ods.1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl.20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 22.11.2018 a priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.“ Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby súd vo veci konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 885,- EUR s príslušenstvom a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Dňa 25.03.2020 došlo zo strany žalovaného k úhrade sumy vo výške 83,34,- EUR na účet žalobcu, pričom uvedená suma predstavuje náklady na prenájom náhradného vozidla. Z oznámenia žalovaného zo dňa 25.03.2020 vyplýva, že uhradenie časti žalovanej istiny sa vzťahuje na jeden deň nájmu, pričom uznal dĺžku prenájmu do 17.05.2019 a neuznal za obdobie 18.05.2019 - 20.05.2019 (3 dni). Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca zotrval na žalobnom návrhu v celom rozsahu.
7. Podaním doručeným súdu dňa 27.08.2020 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že k účelnosti doby prenájmu má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nutnosť a účelnosť prenájmu motorového vozidla do 20.05.2019 a je podivné, ak sa odvoláva na potvrdenie autoservisu, znenie ktorého by nemal poznať, ktoré k vyjadreniu nepredložil. K žalobcom predloženým rozsudkom P. W. J.. W.. XXCob/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX žalovaný zastáva názor, že tieto rozhodnutia nemožno považovať za judikát, nejedná sa o rozhodnutia občianskoprávneho kolégia NS SR, resp. Veľkého senátu NS SR. S poukazom na uvedené žalovaný považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný.
8. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2020 z dôvodu, že žalovaný dňa 25.03.2020 zaplatil na účet žalobcu sumu vo výške 83,34 EUR a dňa 31.03.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že žalovaný priznal ďalšie čiastočné poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla, zobral žalobca žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 83,34 EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň upravil žalobný petit, podľa ktorého žiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 249,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,29 EUR od 02.11.2019 do 25.03.2020 a vo výške 5 % ročne zo sumy 249,95 EUR od 26.03.2020 do zaplatenia. Podľa vyjadrenia žalobcu spornou naďalej ostala doba, počas ktorej trval nájom náhradného vozidla a počas ktorej poškodený nemohol používať jeho poškodené vozidlo v dôsledku umiestnenia tohto v autoservise, V tomto smere mal za to, že súdu dostatočne preukázal opodstatnenosť dĺžky nájmu náhradného vozidla, poukázal na potvrdenie autoservisu E.-T. Ž., J..S..Z.. zo dňa 23.07.2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že až dňa 20.05.2019 si mohol poškodený vyzdvihnúť svoje vozidlo z autoservisu. Krycí list zo strany poisťovne bol vystavený dňa 17.05.2019 a v tento deň v poobedných hodinách doručený do autoservisu, nakoľko deň 17.05.2019 pripadol na piatok, vzhľadom na otváraciu dobu autoservisu a sídlo poškodeného nebolo možné z týchto objektívnych príčin, ktoré nespôsobil
poškodený, vybaviť odovzdanie poškodeného vozidla autoservisom poškodenému. Čas odoslania krycieho listu poisťovňou autoservisu vyplýva i zo samotného krycieho listinného dôkazu, ktorý do konania predložil žalovaný spolu s odporom - potvrdenie o odoslaní krycieho listu dňa 17.05.2019 o 15:48 hod.. Poškodený mal náhradné vozidlo zapožičané od žalobcu do 20.05.2019 (pondelok), t.j. v tento deň si poškodený po prvýkrát mohol vyzdvihnúť svoje vozidlo z autoservisu (aj si ho vyzdvihol), preto mal žalobca za to, že doba zapožičania náhradného vozidla od 09.05.2019 do 20.05.2019 bola účelná a jednoznačne opodstatnená, pričom poškodený nemohol túto dobu ovplyvniť.
9. Súd vo veci nariadil a dňa 03.11.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, za účasti jeho právneho zástupcu a poverenej zamestnankyne žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach. Žalovaný konštatoval, že neuznáva žalobcom uplatnenú pohľadávku a uviedol, že za dôvodné považuje krátenie doby nájmu s ohľadom na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov, ktoré je ako poisťovňa povinný uhradiť. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
10. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
13. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 442 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 30.04.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky T. XXX, L.: Q., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. E. J..S..Z.., J. J.: U. XX, XXX XX Q., O.: XXXXXXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla H. S., L.: W., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 20.05.2019. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 20.05.2019 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.025,01 EUR voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.025,01 EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 17 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného.
17. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 09.05.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 09.05.2019 do 20.05.2019, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla a jeho vydania. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 12 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 83,34 EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 25,- EUR, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.025,01 EUR. (č.l. 19 spisu). Zo zmluvy je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo T. XXXxD Q., L.: T. XXX Q..
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané tieto skutočnosti: Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 20.05.2019 na náhradu škody na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to vo výške nájomného v sume 1.025,01 EUR bez DPH, pričom uvedené si uplatnil v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.. Z listu žalovaného zo dňa 16.10.2019 vyplýva, že mu poukazuje náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 691,72 EUR bez DPH, pričom mu priznal náhradu za nájom za 8 dní vo výške denného nájomného 83,34 EUR plus 25,- EUR bez DPH za pristavenie a prevzatie vozidla, t.j. spolu 691,72 EUR. Nepriznal mu zvyšnú cenu prenájmu za 4 dni, t.j. 83,34 EUR x 4 dní (spolu 333,29 EUR). Zároveň mal súd za preukázané a nesporné, že uvedenú sumu poistného plnenia, t.j. 691,72 EUR žalovaný žalobcovi vyplatil, čo vyplýva aj z detailu platby zo dňa 18.10.2019.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, a teda ku škode na vozidle značky T. XXX, L.: Q. XXXGP. Spornou skutočnosťou zostala doba prenájmu náhradného vozidla. Porovnateľnosť poškodeného vozidla a náhradného vozidla nebola sporná. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, veci. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z oznámenia o poskytnutí náhrady škody vyplýva, že žalovaný poukazuje žalobcovi náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 691,72 EUR. Z uvedeného oznámenia však nevyplýva, kedy presne žalovaný skončil šetrenie. Žalovaný v oznámení ďalej uviedol, že podľa doloženej faktúry za opravu vozidla číslo XXXXXXXX zo dňa 16.05.2019 bolo vozidlo opravené 16.05.2019 a nakoľko splatnosť danej faktúry bola až 30.05.2019 servis, ktorý opravu vykonal nemal relevantný dôvod zadržiavať vozidlo až do zaslania krycieho listu, z daného dôvodu odporučil žalobcovi obrátiť sa s náhradou škody za prenájom náhradného motorového vozidla od 17.05.2019 do 20.05.2019 na servis, ktorý opravu vykonal. Súd musí konštatovať, že je bežnou praxou poisťovní (nielen žalovaného) znižovať požadované plnenie od poškodených a mnohokrát bez relevantných podkladov, teda svojvoľne. Žalovaný namietal dobu nájmu (12 dní) a nepreukázanie nutnosti a účelnosti nákladov na nájom vozidla a za nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla v zmysle zákazkového listu považoval 8 dní. Žalovaný uhradil dobu, kedy bolo vozidlo opravované a to v zmysle zákazkového listu počet dní opravy 8 dní.
20. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti doby nájmu v dĺžke 12 dní bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti poistencom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo, čo bolo v konaní preukázané. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo v období od 09.05.2019 do 20.05.2019 t.j. 12 dní, po túto dobu bolo jeho poškodené vozidlo z dôvodu jeho opravy v servise spoločnosti E.-T. J..S..Z.. a táto skutočnosť nepochybne vyplýva z potvrdenia autoservisu zo dňa 23.07.2020 (č.l. 275 spisu). Za uvedené časové obdobie prenajímateľ vystavil faktúru na sumu 1.025,01 EUR z titulu dojednaného nájomného vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla a poškodený tak bol nútený riešiť svoju situáciu zabezpečením náhradného vozidla tak, ako v čestnom prehlásení uviedol. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplýva, že celková doba nájmu v dĺžke 12 dní zodpovedá dobe nájmu podľa zmluvy o nájme, tiež protokolu o prenájme náhradného vozidla, ako i vyúčtovanej faktúry č. XXXXXXX. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného vozidla ovplyvniť (krycí list doručený autoservisu v piatok o 15:48 hod.), a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.
21. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2020 z dôvodu, že žalovaný dňa 25.03.2020 zaplatil na účet žalobcu sumu vo výške 83,34 EUR a dňa 31.03.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že žalovaný priznal ďalšie čiastočné poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla, zobral žalobca žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 83,34 EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti zaplatenia 83,34 EUR v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.
22. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (S., S., S., S....).
23. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 691,72 EUR dňa 18.10.2019 a v sume 83,34 EUR dňa 25.03.2020 je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 249,95 EUR uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.025,01 EUR - priznaná suma 775,06 EUR = žalovaná istina 249,95 EUR), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
24. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to,
že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal dĺžku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil dobu nájmu, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
28. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (pozn. 15a - § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
30. Žalovaný v priebehu konania žiadal priznať žalobcovi úroky z omeškania s poukazom na rozhodnutie NS SR z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017 a jeho závery, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z..
31. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 16.10.2019, že mu v nasledujúcich dňoch z povinného zmluvného poistenia poukáže náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla po
odpočítaní DPH vo výške 691,72 EUR na ním uvedený účet, pričom dňa 18.10.2019 bola predmetná suma na účet žalobcu aj poukázaná a podľa názoru súdu od tohto dňa začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa 01.11.2019. Ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V danom prípade si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného (resp. jeho právneho nástupcu - žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade kráteného (neúplného) poistného plnenia dostane do omeškania. Opačný výklad by chránil poisťovňu i v prípadoch, keď sa v súdnom konaní preukáže, že nedôvodne odmietla (celkom alebo sčasti) poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd odklonil od právneho názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v rozsudku sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2018. Nakoľko lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. žalovanému uplynula, počiatok jeho omeškania so zaplatením žalovanej istiny nastal od 02.11.2019, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania.
32. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 524 ods. 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 6, 7 zák. č. 381/2001 Z. z.), ktoré bolo poškodenému oznámené listom zo dňa 16.10.2018 (žalobcom tvrdenú skutočnosť žalovaný nijako nepopieral). Žalovaný po skončení prešetrenia poistnej udalosti bol povinný do 15 dní poskytnúť poistné plnenie, čo neučinil, preto od 02.11.2019 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z dôvodu čiastočnej úhrady vo výške 83,34 EUR žalovaným dňa 25.03.2020, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške a zo žalovanej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.