Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-413-2015.pdf
PDF · 180.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/413/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom, v právnej veci žalobcu: H.E. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX, XXX XX J., právne zastúpený: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., IČO: 36 864 544, so sídlom Sasinkova 886/16, 90901 Skalica, proti žalovanej: X. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX, XXX XX J., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 71.8.2015 žalobu o určenie povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku dar a to: pozemok parcela registra „C“ č. XX o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca daroval žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2008 v žalobe uvedené nehnuteľnosti. Žalovaná dlhodobo na žalobcu psychicky a fyzicky útočila, jej útoky sa stupňovali. Viackrát chytila kutáč ku krbu a vyhrážala sa žalobcovi, že ho zabije, alebo že mu rozbije „hubu“, viackrát napadla žalobcu ústne aj fyzicky pred svedkami, opľula ho, chcela ho kopať, udrieť kameňom a vulgárne mu nadávala. Žalovaná fyzicky napadla aj dcéru žalobcu, ťahala ju za vlasy po celom dvore rodinného domu pričom kričala, aby si deti žalobcu nerobili žiadne nároky na predmetný rodinný dom a pozemky. Na deti žalobcu kričala do telefónu počas rozhovoru so žalobcom, že deti žalobcu sú „k ....“, smradi a pod. Žalobca dňa 16.4.2014 uplatnil voči žalovanej právo na vrátenie daru, čo žalovaná neakceptovala.
2. Na pojednávaní dňa 25.2.2020 žalobca zmenil petit žaloby, o ktorom rozhodol súd uznesením zo dňa 25.2.2020 ( č.l. 164 ) a pripustil zmenu petitu v znení: Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Gbely, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Gbely, a to stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX, na par. č. XX, pozemok - parcely registra CKN, č. 38 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 309 m2, v spornom podiele 1, je žalobca H.E. T., W.. XX.XX.XXXX.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe ( č.l. 24 ) uviedla, že žalobu žiada zamietnuť. Popiera skutočnosti uvádzané žalobcom a uviedla že tieto nemajú oporu v skutkovom ani právnom stave, považuje ich za vykonštruované. Na vrátenie daru žalobcovi nevznikol žiadny právny nárok. Žalovaná sa nikdy nedopustila konania voči žalobcovi, ktoré opisuje v žalobe, nespráva sa voči nemu tak, že tým porušuje dobré mravy. Žalovaná na žalobcu neútočila, nesprávala sa voči nemu agresívne. Naopak žalobca týra
žalovanú, vyhráža sa jej a niekoľkokrát jej spôsobil aj zranenia. Problémy vo vzťahu žalobcu a žalovanej začali začiatkom roku 2014, kedy sa zintenzívnili konflikty a fyzické útoky zo strany žalobcu voči nej, v dôsledku nich musela vyhľadať aj lekársku pomoc. Žalobca bol agresívny pod vplyvom alkoholu, keď abstinoval, mal halucinácie, vyhrážal sa žalovanej smrťou a demoloval zariadenie domu. V dôsledku takéhoto správania bola proti žalobcovi podaná aj obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov: Y. C., U. C., N. T., H. T., Y. Q., U. G., U. V., C. C., V. F., Nikoly F., K. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Výzva na vrátenie darovaných nehnuteľností, Darovacia zmluva, list vlastníctva, Rozhodnutie Okresného úradu Skalica č. I.-L.-I.-F.-XXXX/XXXXX/P-XX/XX-I. zo dňa 20.3.2014, lekárskou správou z dňa 17.9.2013, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/28/2015 a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
5. Z darovacej zmluvy zo dňa 2.11.2007 ( č.l. 10 - 11 ) vyplýva, že žalobca daroval v uvedený deň žalovanej 1/2 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach: pozemok parc. č. XX o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely.
6. Z listu vlastníctva č. XXXX ( č.l. 12 ) vyplýva, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2 nehnuteľností: pozemok parcela registra „C“ č. XX o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely.
7. Z výzvy na vrátenie darovaných nehnuteľností zo dňa 16.4.2014 ( č.l. 3 ) vyplýva, že uvedeného dňa žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru, a to pozemok parcela registra „C“ č. 38 o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely. Dôvod na vrátenie daru uviedol, že:
- Žalovaná dlhodobo na žalobcu ústne ( psychicky ) a fyzicky útočí, jej útoky sa neustále stupňujú.
- Za posledný týždeň viackrát chytila kutáč ku krbu a vyhrážala sa žalobcovi, že ho zabije, alebo že mu ním rozbije „hubu“. Jej takmer denné útoky voči nemu sú pre neho neakceptovateľné.
- Viackrát ho napadla ústne i fyzicky pred svedkami, keď ho chcela kopať, udrieť kameňom a vulgárne mu nadávala.
- Dňa 14.4.2014 mu žalovaná vyhádzala veci z chladničky v rodinnom dome na Y. Č.. XXX/XX, J., viackrát vymkla žalovaného z domu. Keď vtedy klopal na okno, nevidel že za ním prišla a vytrhla mu mobil, ktorý rozbila, keď bola opitá.
- Dňa 15.4.2014 žalovaná v doobedňajších hodinách prišla do rodinného domu, ústne útočila na žalobcu a kričala na neho s kutáčom v ruke, že ho zabije.
- Dňa 23.2.2014 žalovaná ústne napadla rodinu žalobcu U. G. E. U. G. ml. a vulgárne im nadávala, že „chodia za peniaze“ a že U. G. vychovala len kur..y a mnohé ďalšie výrazy.
- Z dôvodu neustálych útokov žalovanej sa žalobca lieči.
8. Pri výsluchu žalobca dňa 17.10.2017 uviedol, že všetko začalo roku 2011 a to nadávky a vyhrážky zo strany žalovanej, žalovaná tiež kladivkom porozbíjala zlato ktoré priniesol zo Španielska. Za žalobcom do Gbelov v roku 2012 jazdili jeho deti H. T., R. T. E. N. T. a žalovaná nechcela aby za ním jazdili, a povedala „že ona tam také kurvy nechce“. Žalovaná pre jeho deti keď mali prísť na návštevu nechcela navariť, preto žalobca požiadal susedu aby mu navarila, navarené jedlo mu suseda C. priniesla domov a keď to žalovaná videla, tak toto jedlo zobrala a vyliala ho pred dvere susede C., toto bolo v roku 2012. V roku 2011 robil víno z hrozna a toto dal do sudov a tieto sudy mu všetky žalovaná povylievala v roku 2012. Zo strany žalovanej boli rôzne útoky na neho, všetko muselo byť podľa nej. Žalovaná nadávala na celú jeho rodinu, bolo to v roku 2012. Žalovaná žalobcu fackovala. Stalo sa viackrát pri návštevách jeho detí v roku 2013, že ich vyháňala z rodinného domu z Gbelov. Nechcela aby tam chodili. Žalovaná ho presvedčila aby si dal doživotné právo na bývanie v uvedenom rodinnom dome. Toto bolo spisované zápisnicou v roku 2013 ale keď s tým nesúhlasil, táto listina sa roztrhala. Žalovaná ho presvedčila aby jej daroval polovicu rodinného domu v roku 2008. Po útokoch zo strany žalovanej žalobca nesúhlasil aby táto mala naďalej vo vlastníctve polovicu nehnuteľností a preto požiadal právneho zástupcu na spísanie žaloby o vrátenie daru. Keď žalovaná dostala výzvu na vrátenie daru povedala mu, že ona ho dostane do kriminálu alebo na psychiatriu. A že si narobí modriny sama, alebo že sa nechá zbiť a že mu nikto
neuverí a že „žalobcu dostane pod most“. Odvtedy mal problémy s políciou a bolo začaté trestné stíhanie voči nemu. Na Silvestra v roku 2013 mali ísť zo žalovanou obsluhovať do kultúrneho domu v Gbeloch, žalovaná však povedala, že žalobca nikam nepôjde a ona tam išla sama s dcérou V. V.. On potom ostal doma a zavolal kamarátov a spolu sme oslavovali Silvestra. Prišla tam dcéra žalovanej ktorá žalovanú zavolala domov a všetkých kamarátov z domu vyhodila s tým že „buzeranti sa tam schádzať nebudú“. Následne na to jeho kamaráti odišli. Žalobca podstúpil liečbu na psychiatrickom liečení, nevie presne v ktorom roku to bolo, bolo to až po začatí trestného konania. Túto liečbu podstúpil jeden krát. On útoky zo strany žalovanej na neho hlásil, avšak oni to nezapísali. On mal žalovanú vtedy rád. Keď mal raz zlomenú nohu, žalovaná mu po nej skákala. On zavolal políciu a tí mu len povedali, aby dal žiadosť, aby mu žalovaná zaplatila sadru. Viackrát hlásil na políciu útoky zo strany žalovanej na neho. Toto ohlasoval na políciu aj v roku 2010 aj 2009 a aj 2011. Raz zavolal políciu keď žalovaná zamkla dom a nevedel sa dostať do vnútra a keď prichádzala polícia žalovaná dom rýchlo odomkla. Rodinný dom v Gbeloch na Y. XXX kúpil do svojho výlučného vlastníctva. Tento dom prerábali, vtedy bývali na podnájme a po prerobení polovice tohto domu, v dome začali bývať spolu zo žalovanou a spolu s nimi v tomto dome začala bývať dcéra žalovanej V. V.. Jeho deti tam nebývali nikdy. Jeho deti ich navštevovali v rodinnom dome od začiatku. Vzťahy detí a žalovanej boli zo začiatku dobré, asi po roku sa začali zhoršovať. Výzvu žalovanej na vrátenie daru zaslal poštou, doručenku - podací lístok má k dispozícii. Žalovaná mu na túto výzvu písomne neodpovedala. V uvedenom rodinnom dome bývali spolu zo žalovanou do roku 2014, dovtedy kým ho nezobrali do väzby. Dom je 3 - izbový, prízemný. Rok predtým ako ho zobrali do väzby, mali rozdelené bývanie, on užíval jednu miestnosť a žalovaná s dcérou užívala druhú miestnosť, svoje miestnosti ktoré užívali si zatykali. Žalovaná v tom čase v dome mala podnájomníčku, bývala s nimi v izbe. Nepamätá si ako sa volala. Po prepustení z väzby nešiel bývať do Gbelov, nakoľko tam bývala žalovaná a býval v Českom Tešíne.
9. Žalovaná vo svojej výpovedi dňa 17.10.2017 ( č.l. 51 ) uviedla, že so žalobcom žili najskôr v podnájme. Neskôr sa rozhodli kúpiť rodinný dom, avšak vzhľadom k tomu že ona mala nižší zárobok, hypotéku na kúpu domu zobral výlučne žalobca. Z toho dôvodu bol dom zapísaný do jeho vlastníctva. Boli dohodnutí, že tento dom budú prerábať a následne sa ona stanem spoluvlastníčkou polovice tohto domu, tak ako to malo byť pôvodne. Prerábanie domu bolo z jej finančných prostriedkov a hypotéku splácali spoločne. Spotrebný úver bol strhávaný z jej výplaty a tiež plyn a elektrika a si po 6 rokoch jej nakoniec žalobca daroval polovicu uvedeného domu, aj keď jej ju mal odpredať. V neskoršom období žalobca začal v značnej miere požívať alkohol a keď jej vážne ochorela dcéra, chcela z domu odísť. Žalobca si do domu vodil návštevy s ktorými taktiež požíval alkohol. Ona mala záujem aby jej žalobca zabezpečil byt a nepotrebovala získať dom do vlastníctva. Žalobca podal žalobcu o vrátenie daru lebo nesúhlasil s tým, že ona chce odísť a že chce ukončiť ich vzťah. Fyzické útoky z jej strany na žalobcu neboli, nakoľko nemá ani silu na niečo také. Ona vyliala jedlo ktoré pripravila pani C., toto vyliala pred jej dvere domu, nevie však kedy to bolo, urobila to z dôvodu, že jej hovorila, že si nepraje aby bola v ich dome v jej neprítomnosti a požívala alkohol spolu zo žalobcom a jeho deťmi a aby si potom spoločne v jej kuchyni varili jedlo. Žalobcu nenaháňala s kameňom v ruke. Niekedy na žalobcu kričala a taktiež mu aj nadávala, bola to len ako obrana a reakcia na správanie žalobcu. Žalobcu fyzicky nenapadla a ani nemala snahu ho fyzicky na padnúť. Výzvu na vrátenie darovaných nehnuteľnosti prevzala v roku 2014, ale nevie presne kedy a písomne na ňu neodpovedala. Ona bola 2 roky nezamestnaná počas obdobia keď žili zo žalobcom, ale chodila brigádnicky pracovať aj počas uvedeného obdobia. Keď mala problémy s dcérou v roku 2011, nemala sa kam odsťahovať.
10. Svedkyňa Y. C. vo svojej výpovedi ( č.l. 55 - 56 ) uviedla, že žalobca je ich sused. Asi pred 5 rokmi sa aj navštevovali. Raz sa stal jeden incident kvôli ktorému sa prestali rozprávať zo žalovanou a neskorej potom aj zo žalobcom. V jednom prípade, nevie presne kedy to bolo to asi pred 5 - 6 rokmi ju žalobca poprosil či by mu uvarila paprikáš, nakoľko majú prísť jeho deti na návštevu a žalovaná mu vtedy odmietla variť a taktiež v určitom čase predtým aj od neho na nejaký čas odišla. Žalovaný priniesol svoj hrniec a zaplatil jej za mäso, ktoré kúpila a doma uvarila paprikáš, cestovinu si mal žalobca uvariť doma sám. Žalovaný si potom prišiel pre uvarené jedlo k nim, jedlo si zobral a odišiel s ním domov. Nevie či to bolo ešte v ten deň alebo na druhý deň, prišiel žalobca k ich domu a zazvonil a povedal aby volala policajtov, nakoľko že nemá telefón, tiež jej povedal že žalovaná mu rozbila kladivkom nos. Ona mu dala svoj telefón a povedala mu aby políciu zavolal on. Vtedy pribehla žalovaná k nim a povedala jej, že keď bude
volať telefónom políciu že sa rána nedožije. Ona jej povedala na to niečo vulgárne a žalovaná ju chcela napadnúť fyzicky a keď svedkyňa pred ňou cúvala, tak sa spadla na chrbát. Na to volala manžela U. C., a kým prišiel k nej, tak žalovaná odišla z nášho domu preč. Žalobca pred ich domom sedel na schodoch a čakal na príchod polície. Keď svedkyňa ráno išla z domu, pred jej dverami a tiež na dverách asi do polovice dverí bol vyliaty paprikáš, ten čo varila žalobcovi. Žalobcu sa pýtala kto to tam vylial a povedal, že to bola žalovaná. Tiež jej povedal, že si uvaril cestoviny a že mu žalovaná do cestoviny klepala popol z cigarety. Nevie či vtedy polícia prišla. Žalovaná sa potom ešte na druhý deň prišla ospravedlniť, aby jej to prepáčila. Na základe týchto udalostí, sa potom zo žalobcom a žalovanou nestretávali a nerozprávali. Až po uplynutí 5 rokov raz prišil žalobca pred ich dom, sadol si na schodík a fajčil tam, bolo asi 22 hod. Ona sa ho pýtala čo tam robí a povedal že čaká na políciu. Keď sa ho pýtala čo sa stalo, povedal jej že žalovaná ho vyhodila z domu a že mu nadávala do „plesnivých, smradľavých, kok...v“ a že ho nechce v jej dome. Toto posledné sa mohlo stať okolo obdobia, keď sa zrejme žalobca vrátil z „basy“. Pamätá si, že žalobca bol „v base“ v Leopoldove bol tam asi rok. Pozná aj deti žalobcu zo začiatku chodili k žalobcovi na návštevu a po období 5 rokoch keď mali prísť tak žalovaná vždy odišla preč. V čase keď žalovaná vyliala paprikáš u nich, svedkyňa mala dojem, že žalobkyňa mala „vypité“. Svedkyňa nechodila k žalobcovi do domu požívať alkoholické nápoje. Zo začiatku keď sa navštevovali a žalobca zo žalovanou chodili k nim na návštevy, počas návštev pili alkohol a to všetci spoločne. Žalovaná ju fyzicky napadla v tom prípade, ktorý už uvádzala okrem toho už nie. Pred druhým incidentom ktorý opisovala jej ešte žalovaná z okna vykrikovala, že sa má hanbiť a že má chodiť po kanáloch, ja som sa s ňou však prestala rozprávať a ignorovala ju. Jej žalovaná veľa krát povedala, že sa nebude ona starať o „žalobcových parchantov“, myslela tým deti ktoré má žalobca z prvého manželstva. Zo začiatku ich však mala rada, nevie prečo sa takto žalovaná zmenila. Nevidela žiadny fyzický útok zo strany žalovanej na žalobcu, nakoľko tam nechodila, len počula krik a hádanie sa. Nerozumela čo nadáva ona jemu. Žalobcu nebolo počuť.
11. Svedok U. C. pri výpovedi ( č.l. 56 - 58 ) uviedol, že keď sa žalobca a žalovaná do Gbelov nasťahovali mali s nimi veľmi dobré vzťahy. Tieto vzťahy sa zhoršili asi pred 2,5 rokmi. Nebol prítomný pri konkrétnej hádke žalobcu a žalovanej, len počul cez ulicu zvýšení hlas najmä žalovanej a žalobcu takmer nepočul. Počul ako žalovaná žalobcovi nadáva, tie slová sa nedajú povedať. Ich vzťahy so žalovanou a žalobcom sa zhoršili vtedy keď jeho manželka navarila stravu pre žalobcove deti keď mali prísť na návštevu a žalovaná navarené jedlo „vykydla“ na ich dvere. Žalovaná v jednom prípade napadla jeho manželku priamo v ich dome, a on potom skríkol a následne žalovaná z ich domu utiekla.
12. Svedkyňa N. T. vo svojej výpovedi ( č.l. 57 ) uviedla, že žalobca je jej otec. Keď otec začal bývať v Gbeloch, stretávali sa asi 2x do roka. Chodili k nemu na návštevy. Neskôr chodili na návštevy raz za rok, a asi od roku 2013 na návštevy prestali chodiť a to kvôli žalovanej, nakoľko ich tam nechcela. Zo žalovanou vychádzajú „špatne“ resp. sa s ňou nestretávajú. Zo začiatku k otcovi chodili na návštevy všetci súrodenci. Vzťahy boli dobré a to aj zo žalovanou. Asi v roku 2007 mala zo žalovanou konflikt a odvtedy vzťahy ich dvoch a tiež aj staršieho brata sa zhoršovali. Konflikt medzi nimi bol z dôvodu, že žalovaná chcela aby otcovi dohovorila, aby otec na ňu prepísal dom, ona sa bála že dom jej deti chcú zobrať a aby neskončila na ulici. Žalovaná sa chcela vydať za jej otca - žalobcu, s čím deti nesúhlasili, nakoľko ich nemala rada a mali dojem že jej ide len o majetok. V roku 2012 alebo 2013 presne nevie, keď prišla k otcovi na návštevu s obidvoma bratmi do domu do Gbelov, žalovaná tam nebola ale potom prišla a urobila scénu, že ich tam nechce. Od susedky dostali jedlo, toto priniesla pani C.. Svedkyňa potom videla ako žalovaná zobrala toto jedlo a išla ho vyliať pani C. pred dvere. Na základe tejto udalosti sa potom so súrodencami išli ubytovať na hotel v Hodoníne. Otec zostal v dome, stretli sa s ním na druhý deň a potom odišli. Žalovaná viac krát hovorila jej aj staršiemu bratovi, že chce aby otec jej daroval polovicu domu. Otec to nechcel riešiť a žalovaná „si za tým stále išla“. Do domu potom za otcom už nechceli chodiť, bolo to z dôvodu incidentu ktorý sa stal, že prišli na návštevu, suseda im urobí jedlo, a žalovaná tam urobí scénu a jedlo vyleje. Záver o tom, že žalovaná ich nechce v dome na návšteve usúdila z toho, že keď boli na návšteve, žalovaná búchala v dome dvermi, búchala zásuvkami, bolo to aj skoro ráno a budilo ich to, nadávala jej aj obidvom bratom že sú „feťáci“. Počas návštev, keď boli v dome, požívali aj alkohol, avšak len svedkyňa alebo bratia a žalovaná. Žalobca nepil. Alkohol sa však nepil tak, že by sa niekto veľmi opil a váľal sa po zemi.
13. Svedok H. T. vo svojej výpovedi ( č.l. 58 - 60 ) uviedol, že žalobca je jeho otec. Otec teraz býva s ním v Českom Tešíne. Od obdobia keď otec zo žalovanou začali bývať v Gbeloch v rodinnom dome,
chodili k ním pravidelne na návštevy asi 2x za rok. Zo začiatku boli vzťahy veľmi dobré, vychádzali ako rodina. Postupom času počas návštev bolo vidieť že sa medzi nimi niečo deje, bolo to v období 2007 a 2008. Od roku 2012 až 2013 tieto vzťahy boli zlé a najhoršie. Svedok spolu so súrodencami hlavne od roku 2012 videli, že v dome nie sú vítaní zo strany žalovanej. Keď prišli na návštevu pred Vianocami v roku 2012 prišli do poloprázdneho domu kde chýbalo veľa vecí. Nevedeli čo a deje, potom do domu prišla žalovaná a z domu ich vyhodila. Uviedla že tam nemajú právo byť, nakoľko polovica domu je jej a ona má právo rozhodovať kto tam bude. Došlo k slovným potýčkam, boli vulgárne oslovení zo strany žalovanej, že sú „vyjebaní parchanti, hajzli“ a ďalšie nadávky, ktoré teraz nevie uviesť. V dome neboli prikrývky, deky a vankúše. Odišli preto do Hodonína do hotela kde prenocovali. Otec za nimi do hotela potom prišiel. Na druhý deň sa potom vrátili do Gbelov, rozprávali sa s otcom, a to v reštaurácii a potom odišli. Následne bol zo strany žalovanej celý rad telefonátov a aj mailových dopisov. Žalovaná chcela aby dohovorili otcovi aby prepísal dom na ňu a to celý dom aby mala ona istotu bývania, keby sa náhodou otcovi niečo stalo. V tomto mal otcovi dohovoriť, takisto chcela aby s otcom uzavrela manželstvo. Bolo to z dôvodu dedičstva a tiež aby mohla rozhodovať keby sa niečo stalo. Svedok ju uisťoval, že žiadne nároky v súvislosti z domom mať nebudú. Potom chodieval na návštevy do domu avšak väčšinou keď sa niečo stalo a bolo treba prísť, takto bol na návšteve na prelome rokov 2012 -2013 keď mu otec telefonoval že bol napadnutý a mal rozbitý nos, hovoril mu, že mu to urobila žalovaná ale on toto nevidel. Videl však tržnú ranu na nose ktorú mal otec. V roku 2013 keď mu raz otec telefonoval, žiadal ho aby prišiel k ním. Žalovaná mu vtedy hovorila že potrebuje klud, že trpí rakovinou a tuto rakovinu má z psychických problémov, ktoré majú pri spolužití. Otec bol nejaký čas u nich, bol na tom špatne a si po týždni išiel do Gbelov. Raz mu otec telefonoval, že žalovaná kladie mu za vinu že je chorá na rakovinu a že sa žalobca sa chce obesiť a že je v šope. Svedok na to volal žalovanej že otec sa chce zabiť aby za ním išla do šopy a žalovaná mu povedala, že nikam nepôjde že „nech zdochne“. Následne telefonoval otcovi, rozprával s ním a chcel s ním udržať telefonický kontakt a zavolal záchrannú službu aby za ním prišla. Polícia aj záchranka za otcom prišla a našli ho v šope prekazili jeho samovraždu. Viac krát sa stalo, že keď telefonoval s otcom, otec vtedy nechal pustený telefón a on počul ako žalovaná otcovi nadávala, počul nadávky: „hajzel, kokot“. Tiež raz počul, keď žalovaná otcovi hovorila: „že teraz sme spolu spali a ja nahlásim na políciu a zavolám políciu že si ma znásilnil“, taktiež počul výtky žalovanej voči otcovi kvôli domu. Bolo to v tom zmysle aby otec žalovanú okamžite vyplatil, alebo aby prepísal dom na ňu. Svedok dostal ponuku od žalovanej, že pokiaľ jej vyplatí cca 30.000,- eur, tak že otcovi dá pokoj. Otec sa pred ním hanbil akoby rozprávať ohľadne vlastníctva domu ale hovoril mu, že dom majú na polovicu zo žalovanou. A potom mu povedal, že žalovaná chce vlastníctvo celého domu a že otcovi dá právo doživotne bývať. V rokoch 2012 resp. 2013 žalovaná mala už všetko dokonale naplánované ohľadne svadby, ukazovala aj aké by si zobrala šaty na svadbu, mala pripravený zoznam hostí, miesto kde by svadba prebehla. Svedok jej povedal, že nikdy nedovolí aby si ju otec zobral, pokiaľ sú medzi nimi takéto vzťahy a pokiaľ vedel čo za tým je. Bolo poznať zo strany jeho otca, že nechce ísť do svadby so žalovanou. V roku 2012 boli ohlásení že prídu na návštevu, bolo to vtedy keď potom išli prenocovať do hotela v Hodoníne, vie že sa stalo že pani C. navarila pre nich jedlo na celú dobu pobytu a toto jedlo predtým ako prišli žalovaná vyliala, nevie kde presne, zrejme na dvore do kanála. Otec bol vtedy smutný že im nemal čo ponúknuť na jedenie. Počas návštevy v dome sa pilo aj víno, pripili si, víno pila žalovaná, jeho sestra a tiež brat, svedok väčšinou nepil, nakoľko bol šofér. Otec s nimi nikdy nepil, bol šťastný že im môže ponúknuť víno, ktoré vyrobil sám. Vie, že otec v neskoršej dobe keď boli už problémy aj požíval alkoholické nápoje nakoľko mu povedal, že pokiaľ by nepil tak by vzniknutú situáciu nezvládol. Žalovaná chcela aby otec prepísal celu časť na ňu z dôvodu, že má obavy o svoje bývanie čo aj stále mu hovorila. Väčšiu časť domu financoval otec, tento hovoril že si musel zobrať pôžičku. Dokonca kúpil motorové vozilo pre žalovanú, ktoré splácal. Keď sa pokazil kotol do domu alebo pračka toto vždy kupoval otec.
14. Svedkyňa Y. Q. vo svojej výpovedi ( č.l. 65 ) uviedla, že žalobca je jej brat. O vzťahoch žalobcu a žalovanej vie všetko od žalovanej, ktorá jej o tom hovorila pri telefonických rozhovoroch. V roku 2012 po tejto oslave otcových narodením jej žalovaná telefonicky hovorila, že chcela zbaviť svojprávnosti žalobcu, ale že toto môžu urobiť len súrodenci. Chcela aby súrodenci zabezpečili pozbavenie svojprávnosti žalobcu, dôvod pozbavenia svojprávnosti žalobcu jej nepovedala. Potom neskôr jej telefonovala, že chce aby v ich dome v Gbeloch žalobca mal len doživotné právo bývania, lebo žalovaná chce aby mala pre svoju dcéru V. majetok. Zrejme dom mal potom prejsť do vlastníctva jej dcéry. Jej žalovaná povedala ohľadne domu, že chce aby to tak bolo z dôvodu, že keby sa žalobcovi niečo stalo, musela by vyplácať z domu v Gbeloch jeho deti a pritom sa vyjadrila škaredo na ich adresu, povedala, že „vykurvenci, vyjebanci“. Raz jej telefonicky žalovaná povedala, že spadla a že
má zlomené rebrá bolo to asi v roku 2015, povedala len, že spadla na schodoch, že sa šmykla, bližšie k tomu nepovedala. Keď začali problémy s policajtami, ich kontakty zo žalovanou skončili. Už si ani netelefonovali, vymazala si jej telefónne číslo. Počas uvedeného obdobia sa svedkyňa nerozprávala s bratom - so žalobcom. Keď žalovaná začala volať na žalobcu policajtov nastala zmena a s bratom neboli vôbec v kontakte. A o ostatnom vie z rozprávania svojej sestry. To „peklo“ a zmena správania sa keď žalovaná začala volať policajtov, to bolo potom ako sa žalovanej v roku 2012 nepodarilo zabezpečiť, aby dom v Gbeloch patril žalovanej. Pred rokom 2011 sa s bratom pravidelne nestretávali, svedkyňa bola len raz u nich v dome v Gbeloch. Bolo to zrejme vtedy keď sa nasťahovali a začali bývať v tomto done asi v roku 2008. Od roku 2011 sa stretávali, ale aj sme si telefonovali a raz za 2 alebo 3 týždne keď žalobca prišiel do Prieval. Stretávali sa len v Prievaloch. Keď bola 1 krát na návšteve u brata v Gbeloch vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli veľmi dobré. Všetky informácie, ktoré uvádzala zistila od žalovanej na základe telelefonických hovorov. Do Gbelov nechodievali z dôvodu, že sa tam chodiť nedalo. Keď žalovaný mal 50 rokov on nechcel mať oslavu a žalovaná chcela aby sa jeho narodeniny oslavovali. Oni povedali, že oslava nemusí byť a že prídu žalobcovi len do Gbelov zagratulovať. Žalovaná na to povedala, že do Gbelov prísť nemôžu. Oslavy žalobcových narodenín boli následne v Prievaloch, kde prišli aj deti žalobcu z Čiech. Po týchto oslavách sa už viacej nestretli. Deti žalobcu vtedy spali v Prievaloch na ubytovni. Nevie kde spal žalobca, zrejme u jej rodičov. Aj rodina žalovanej je z Prieval.
15. Svedkyňa U. G. vo svojej výpovedi ( č.l. 66 ) uviedla, že žalobca jej brat. So žalovanou sa nerozprávajú od roku 2011. Vzťahy žalobcu a žalovanej asi do roku 2011 boli v poriadku. Žalobca jej v roku 2009 prepísal polovicu domu v Gbeloch. Potom v roku 2011 žalovaná jej telefonovala a tiež aj chodila k nim a hovorila jej, že by chcela aby jej žalobca prepísal aj druhú polovicu z domu ktorý je v Gbeloch. Povedala jej, že to je z dôvodu „že keď sa so žalobcom niečo stane aby nemusela vyplácať jeho parchantov“. Parchantov myslela tým, deti žalobcu. Tiež jej povedala, že je to aj z dôvodu, že ona potrebuje dcére zabezpečiť budúcnosť. Žalobca aj žalovaná sa o tom s ňou ešte rozprávali. Brat jej povedal, že si chce nechať druhú polovicu domu a nepovedal jej z akého dôvodu. Jej žalovaná tiež hovorila kvôli deťom žalobcu, že ona nebude nikoho vyplácať. Svedkyňa do Gbelov chodila málo, nakoľko žalobca zo žalovanou chodili do Prieval. V Gbeloch bola asi v roku 2014 alebo 2015. Vtedy boli medzi žalobcom a žalovanou nimi zlé vzťahy a bola tam aj hádka. Jej žalovaná telefonovala po Silvestri, aby sa prišli pozrieť že brat je opitý a robí zle. Žalovaná prišla pre ňu na motorovom vozidle. Svedkyňa prišla do Gbelov do domu, žalovaná hovorila, že žalobca jej vyhádzal z domu všetko oblečenie. V dome bola svedkyňa aj s dcérou U. G.. Keď prišla do domu, videla že nič nebolo rozhádzané. Keď žalovaná prišla do domu žalobca sedel v kuchyni a pozdravil žalovanú „Ahoj Evy, už si prišla?“. Nič nenaznačovalo tomu, že predtým bola nejaká hádka. Žalobca bol prekvapený, že prišli. Svedkyňa žalobcovi povedala prečo prišli. Žalobca jej povedal, že toto trvá už dlhšiu dobu takto, že si žalovaná vymýšľa. Žalovaná nepovedala na to ani slovo a potom ich odviezla domov. Asi v roku 2012 jej ešte žalovaná telefonovala, že má zistené ohľadne zbavenie svojprávnosti žalobcu, že to môžu urobiť len súrodenci alebo žalobcove deti. Tiež navádzala žalobcu aby si osvojil jej dcéru. Svedkyňa si myslí, že žalovaná chcela žalobcu zbaviť svojprávnosti, aby mohla disponovať s domom v Gbeloch. Toto jej vychádza v súvislosti s tým, že ona nebude vyplácať žalobcových „parchantov“. Zrejme v roku 2013, presne si nespomína, žalobca bol zo žalovanou v Šaštíne u notára, o tomto jej hovoril žalobca. Tam mal žalobca podpísať listinu, že bude mať k domu iba doživotné právo užívania a svoju druhú polovicu mal prepísať na žalovanú. Toto jej hovoril, že nejako si to tam vtedy uvedomil a nepodpísal to a listinu zničil. Po tomto žalovaná už začala „špekulovať“ a volať policajtov, že ju žalobca zbil, začala nadávať na ich rodinu, v telefóne počula ako žalovaná vykríka aj na ich matku, aká je „kurva“ pritom táto je mŕtva už 35 rokov. Keď sa žalobca ohradil aby prestala, začala plakať a volať policajtov, že ju napáda. Toto raz počula v telefóne. Tiež nadávala aj na jej sestru, aby zomrela na rakovinu. Keď žalobca telefonoval svedkyni, počula ako v telefóne žalovaná hovorí „že z takou špinou žiť nebude“, myslela tým žalobcu. Žalovaná zakázala chodiť deťom žalobcu do domu, pritom jej dcéra aj s kamarátkou bývala v tom dome viac ako pol roka. V telefóne počula ako žalovaná nadáva aj na svedkyňu a jej dcéry, že má „kurvy“. Do Gbelov častejšie nechodili, nakoľko žalobca a žalovaná chodili do Prieval. A po roku 2011 tie vzťahy boli rozhádzané. Vtedy keď bola v roku 2014 v Gbeloch, žalovaná ju do Gbelov zavolala, lebo si myslela, že sa tam svedkyňa nemá ako dostať. Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli dobré pokiaľ jej dal polovicu domu a keď chcela žalovaná aj druhú polovicu, vtedy začali hádky, začalo to v roku 2011. Svedkyňa nebola priamym svedkom hádkok medzi žalobcom a žalovanou. Do roku 2011 žalovaná na žalobcu nikdy nenadávala. O nezhodách medzi nimi jej niečo povedal žalobca a tiež aj žalovaná. V roku 2012 alebo 2013 sa stalo, že žalovaná k nim
raz prišla a hovorila, že má narazené rebrá a že spadla. Potom jej brat hovoril, že žalovaná na ďalší deň išla k lekárovi a tam povedala, že jej to urobil žalobca.
16. Svedok U. V. vo svojej výpovedi ( č.l. 68 ) uviedol, že v roku 2011 alebo 2012 na ulici kde bývali v Gbeloch žalobca a žalovaná mal rodičovský dom a chodieval k nim do domu. Zo začiatku vzťahy boli medzi nimi dobré, potom sa to medzi nimi pokazilo. Žalovaná žalobcovi nadávala, hrešila mu, nadávala mu do „kokotov, smradľavých, špinavých“, dobila ho, mal monokel, nevie z akého dôvodu to bolo. Keď bol u nich na návšteve žalovaná žalobcu chcela kopnúť medzi nohy a nadávala mu. Nevie z akého dôvodu sa takto správala. Žalobca mu nehovoril prečo sa žalovaná takto správa. Správanie sa žalovanej voči žalobcovi čo sa týka napadnutí bolo asi v r. 2012 alebo 2013. Čo sa týka nadávok tieto boli častejšie ale nevie sa vyjadriť presne v akom časovom období to bolo. Keď chcela žalovaná kopnúť žalobcu medzi nohy, svedok jej v tom zabránil, bolo to vtedy keď žalobca mal zafixovanú sánku lebo ju mal zlomenú lebo spadol. Nepamätá si v ktorom roku to bolo. Vtedy žalovaná držala v ruke aj kameň a chcela tým kameňom žalobcu udrieť do tej zafixovanej sánky. Vzťahy žalobcu a žalovanej sa podľa jeho názoru začali zhoršovať asi po 3 rokov čo spolu žili v Gbeloch. Na Silvestra ich žalobca zavolal k nemu do domu, svedok tam prišiel, bol tam vtedy aj ich kamarát X. T. E. A. R.. Prišli večer, potom po pol noci prišla do domu žalovaná a z domu ich vyhnala a nadávala im čo tam máme čo robiť a aby sme odišli von. Vtedy žalobcovi nehovorila nič. Nevie sa vyjadriť k tomu ako sa žalovaná správala k návštevám ktoré prišli za ňou do domu. Keď dokončili práce okolo domu v Gbeloch, žalovaná ich pohostila. V neskoršom období po dokončení prác okolo domu, žalovaná žalobcovi nadávala. Neskôr žalovaná aj žalobcu vyháňala von, bol pri tom. Chcela aby tam nebol a išiel spať von. Takto sa aj niekedy stalo. Nevie v ktorom roku to bolo. Svedok bol aj pritom, keď chcel žalobca ísť do domu v Gbeloch a nedostal sa do domu, nakoľko bola zatvorená brána a dvere do domu. Vtedy zo žalovanou nerozprával lebo tá bola vnútri. Žalobca vtedy nemal kľúč. Pri tomto bol asi v 3 prípadoch. V tom období v dome bývala dcéra žalovanej a tiež dcérina kamarátka. Kamaráti mu ešte hovorili, že žalovaná vypla v dome plyn a elektriku. So žalobcom sa stretával asi 2 alebo 3 dni v týždni podľa toho ako potreboval pomôcť. Vykonávali murárske práce, robili na dvore, kopali záhradu. Nepamätá si kedy tieto práce dokončili. Nepamätá si kedy mala žalovaná napadnúť žalobcu. Na Silvestra žalovaná im nadávala, že tam pijú a pritom mal kávu. Nevie sa vyjadriť k tomu čo bolo dôvodom rozchodu žalobcu a žalovanej.
17. Svedok C. C. vo svojej výpovedi ( č.l. 69 ) uviedol, že žalobcu a žalovanú pozná od roku 2011 ako začali prestavovať rodinný dom v ktorom bývajú. Na dom chodievali robiť každý deň. Na dome robili fasádu a prerábali ho asi 2 alebo 3 roky. Aj po ukončení prác sa taktiež stretávali, chodieval k ním aj do domu. Prestal tam chodiť keď sa žalobca a žalovaná nevedeli dohodnúť ohľadne polovice domu a potom žalovaná mu povedala, aby tam už nechodili. Vzťahy žalobcu a žalovanej boli zo začiatku dobré. Problémy boli asi v roku 2011 alebo 2012. Nevidel ako žalovaná udrela žalobcu a zlomila mu nos, bolo to asi v r. 2012 alebo v r. 2013, bolo to u neho doma - v dome a vtedy mal žalobca aj monokel, k tomuto predchádzalo to, že žalovaná nechcela žalobcu pustiť do domu. A keď prišli znovu na druhý deň, nechcela ho znovu pustiť. Žalobca sa bál ísť domov aby ho nezbila a spával vonku pred bránou alebo za bránou domu. Žalovaná žalobcu napadla vtedy večer v prvý deň. Žalobca k lekárovi nešiel, nakoľko mal monokel a schovával, sa aby ho nikto nevidel. Pritom ako žalovaná žalobcu udrela, tak mu aj nadávala. Nadávala: ty kurva vyjebaná, ty pičo, táhni tady nemáš čo robiť. Toto je už muj barák. Vie, že keď bol raz v dome u žalobcu a žalobca robil cestovinu - kolienka, žalovaná mu nasypala do tých kolienok popol aby to nemohol jesť a svedok videl ako toto jedlo žalobca musel vysypať. Viackrát videl ako žalovaná bila žalobcu v dôsledku čoho sa dostal žalobca na zem a nechala ho tam. Potom videl ako tam ležal na zemi. Vie, že u nich boli viackrát policajti a týchto volala žalovaná. Bolo to z dôvodu, že žalovaná policajtom vždy hovorila že ju žalobca napadol. Nikdy nevidel že by žalobca žalovanú napadol. Policajti potom žalobcu zobrali na políciu do Brodského a odtiaľ potom musel ísť peši domov. Žalovaná žalobcu bila, keď mal žalobca zlomenú nohu aj na tú mu žalovaná šliapla. Bolo to v dobe keď už v dome žalobca nemohol byť. Videl 4 útoky žalovanej na žalobcu. Jednalo sa o fyzické útoky. Pri nadávkach bol skoro pri všetkých. Keď žalobcu udrela a mal zlomený nos a vtedy mu nadávala stále. A to tak isto, ako už hovoril. V tom čase už na návštevu k žalobcovi nechodili nakoľko žalovaná ich nechcela vidieť. Keď chceli ísť k žalobcovi do domu museli sa pozerať či je žalovaná doma, mohli ísť do domu až keď išla do práce. Vzadu za domom je malý prístrešok kde pili zo žalobcom kávu, do domu nechodievali. Takto sa museli vyhýbať žalovanej aby nebolo zasa zle. Keď išiel už len okolo domu, počul ako žalovaná huláka, z toho dôvodu už do vnútra nešiel.
Nezhody medzi žalobcom a žalovanou vznikli z dôvodu že najskôr žalovaná chcela polovicu domu a potom chcela celý dom. Asi od r. 2013 v dome nebol, vtedy sa pohádali a žalovaná žalobcu už v dome nechcela. Žalovaná žalobcovi rozbila nos vonku pri dome - v časti za domom a bolo to panvicou. Toto svedkovi hovoril kamarát - ich sused. Žalobca sa fyzickým útokom nebránil lebo bol asi slabším, a „prečo by bil ženu“.
18. Svedkyňa V. F. vo svojej výpovedi ( č.l. 73 ) uviedla, že žalobca žil s jej matkou - žalovanou. Potom ako začal požívať alkohol vznikali medzi ním a matkou konflikty a ich vzťahy sa zhoršili. So žalobcom a žalovanou žila veľmi dlho v Gbeloch v rodinnom dome. Pokiaľ žalobca nepožíval alkohol všetko bolo v poriadku. Alkohol začal požívať asi pred 5-6 rokmi. Pod vplyvom alkoholu žalobca začal jej matku fyzicky napádať a biť, bol agresívny. Viackrát im vypol elektriku, svedkyňa vtedy ešte chodila do školy, jej matku taktiež napadol aj s nožom. Bolo to asi pred štyrmi rokmi, matka mala dolámané aj rebrá. Bola svedkom týchto udalostí. Jej matka sa počas celej doby starala o domácnosť. Teraz v uvedenom dome v Gbeloch býva len jej. Hádky medzi žalobcom a žalovanou boli denno denne, žalobca chodil domov opitý a denno denne ju napádal a robil jej problémy, bol agresívny, slovne aj fyzicky. Ku svedkyni si nedovolil sa takto správať, jej neublížil. Keď žalobca napádal žalovanú, svedkyňa ju vždy bránila, snažila som sa ich od seba rozdeliť a nejako konflikt urovnať. V období, keď boli konflikty medzi žalobcom a žalovanou, spolu s matkou sa zdržiavali väčšinou v dome v detskej izbe, kde boli zamknuté, nakoľko sa báli. V tom období chodil žalobca domov opitý aj spolu s kamarátmi, ktorí boli tiež opití, pokiaľ chceli ísť do kúpeľne, museli sa navzájom strážiť, aby sa im niečo nestalo. Pokiaľ svedkyňa išla z domu von, žalobca to vždy využil a búchal na dvere do detskej izby, keď tam bola jej matka, tieto dvere boli aj viackrát rozbité a boli dvakrát menené. Stalo sa, že matka musela utekať z domu a to cez okno niekedy aj v župane. Jej matka nenapádala žalobcu, nemala by takú silu. Čo sa týka slovných vyjadrení, bežne sa stáva, že keď človek niečo povie, tak zahreší, sem tam zahrešila avšak slovne ho neurážala. Pamätám si, že raz na Silvestra mama obsluhovala v kultúrnom dome na zábave. Keď svedkyňa prišla domov, žalobca mal v dome kamarátov s ktorými pil. Matka jej spomínala, že vyliala raz jedlo susedom vraj pred dvere, bolo to z dôvodu, že matka sa o nás starala a varila a nevedela prečo by mali susedia nosiť k nám domov jedlo. Keď sa žalobca pokúsil o sebevraždu, matka reagovala tak, že sa ho pokúsila zachrániť. Keď žalobca raz blúznil a chodil po dvore a videl svojho mŕtveho otca, matka prišla z práce a zavolali záchranku. Keď žalobca prišiel raz domov opitý so zlomenou sánkou, matka sa oňho taktiež starala, mixovala mu jedlá, nakoľko nemohol jesť normálne. Jej matka nepožívala alkohol, sem-tam ako bežný človek si dala pohárik vína. Nevie presne sa vyjadriť k obdobiu, kedy žalobca požiadal matku o vrátenie daru. Žalobca im vypol elektriku, preto, lebo bol opitý a „hrabalo mu“. Keď vypol elektriku tak v celom dome nebola elektrika a žalobca bol taktiež v dome aj vtedy, keď bola elektrika vypnutá. O útokoch žalobcu na matku, v čase, keď som išla von, svedkyňa vedela, matka jej zavolala. Keď prišla domov videla roztrasenú matku, táto zavolala policajtov. Svedkyňa nevidela, ako žalobca matke zlámal rebrá. Videla ako matka leží na zemi a nemôže sa postaviť a v dome nebol okrem ich dvoch nikto prítomný. Keď bývala v dome, deti žalobcu chodili na návštevy, asi raz za pol roka, keď prišli počas návštev trávili čas požívaním alkoholu a vyvolávaním hádok a slovným napádaním jej matky. Matku napádali slovne z dôvodu, že ju chceli vyštvať z domu a chceli dom pre seba. Hovorili, že matku chcú vyštvať z domu, že o polovicu domu matku pripravia, bolo to v tomto zmysle. Jej matka sa vyjadrovala o deťoch žalobcu tak ako o jeho deťoch, starala sa o nich, vždy mali navarené. Nemala nič proti nim. Pokiaľ by žalobcove deti neubližovali jej matke, matka by neubližovala im. Nebola by na nich taká, t.j. nebola by na nich hnusná. Nevie k tomuto bližšie niečo uviesť. Bola svedkom aj toho, že žalobcov syn vytiahol na matku pištoľ, bolo to v tom období, keď žalobca pil. Vtedy na matku mieril touto pištoľou, nič sa však nestalo keďže ju nakoniec schoval, potom keď pištoľ schoval, deti žalobcu zostali naďalej v dome. Nevie, či tam ešte zostali aj na druhý deň. Matka reagovala na pištoľ tak, že sa schovala a chcela utiecť. Matka vtedy utiekla na ulicu a schovala sa pred nimi v kríkoch. Tam bola dovtedy, kým nezistila, že môže ísť domov. Keď prišla domov, boli tam ešte deti žalobcu. Ona vtedy s mamou odišla z domu a aj som s ňou prišla domov. Vtedy políciu nevolali, nakoľko sa báli detí žalobcu. Domov sa vrátili preto, lebo nemali inú možnosť, kam sa vrátiť, aj keď tam boli ešte deti žalobcu.
19. Svedkyňa W. F. vo svojej výpovedi ( č.l. 75 ) uviedla, že žalobcu pozná, bývala u nich určitú dobu v rodinnom dome v Gbeloch v r. 2014 asi pol roka. Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli veľmi napäté, veľmi veľa sa hádali. Žalobca chodil často domov opitý. Žalobca mal vtedy sklony k násiliu voči žalovanej a mala aj informáciu, že došlo k násiliu zo strany žalobcu aj k dcére žalovanej, to vedela od žalovanej a od jej dcéry. Keď prišli raz domov s dcérou žalovanej, žalovaná ležala na záhrade, s tým, že mala zlomené rebrá, keď spadla na vodovodný kohútik na záhrade. Povedala im, že žalobca ju vtedy fyzicky
napadol a hodil ju o vodovodný kohútik, ktorý bol na záhrade. Spolu potom išli do domu a na druhý deň išla žalovaná na röntgen a ošetrenie, bolo to v čase. Takýchto situácií bolo viac, keď žalobca bol často pod vplyvom alkoholu. Jednalo sa hlavne o psychické útoky. Vyhrážal sa jej smrťou. Oni sa pred ním v izbe zamykali. Často počuli, že kričí, že máme otvoriť, nakoľko žalobca vie, že tam majú milencov. Raz tiež kričal, že v izbe počuje nejakého chlapca z jeho rodiny a žiadal, aby ho pustili, pričom tam takýto chlapec nebol. Raz kričal do izby, že v kresle je niekto skovaný v obývačke, toto kreslo potom roztrhal a hovoril, že nejaká osoba je schovaná v dome. Raz sa stalo, že prišiel žalobca do domu aj s kamarátmi a snažili sa dostať do ich izby, z domu nemohli utiecť, lebo boli aj pri okne do ich izby a z toho dôvodu volali aj políciu. Podľa jej názoru žalobca požíval alkohol fakticky každý deň. Hádky boli väčšinou každý deň. Hádky vyvolával väčšinou žalobca jeho agresivitou. Žalovaná požívala alkohol tak ako každý normálny človek a nebolo to v takej miere ako žalobca. Počas toho obdobia ako u nich bývala, nevidela žalovanú že by pila alebo že by bola opitá. Keď žalobca nevyvolal konflikt, tak žalovaná sa snažila riešiť situáciu slovne povedala žalobcovi, aby situáciu nejako riešili a keď sa toto so žalobcom nedalo riešiť, tak potom vznikol medzi nimi konflikt. Žalovaná žalobcu oslovovala, aby sa takto nesprával a aby to riešili.
20. Svedok K. Q. pri výpovedi ( č.l. 76 ) uviedol, že o vzťahoch žalobcu a žalovanej má vedomosti len od známych z Gbelov. Nebol nikdy svedkom konfliktu medzi žalobcom a žalovanou. Na pive kamaráti rozprávali, že žalobca je voči žalovanej agresívny. Asi pred 5 až 6 rokmi bol na dvore svojho domu a žalobca bol u susedy a žalobca ho vtedy cez plot od susedy udrel po hlave palicou. Pritom mu hovoril, že to bolo z dôvodu, že podviedol o dom nejakého Š. L.. Vznikol medzi nimi konflikt. Žalobca bol vtedy pod vplyvom alkoholu a nebolo to prvý krát. Nevie ako často to bolo, ale keď žalobcu videl, vždy bolo vidieť, že je pod vplyvom alkoholu.
21. Z rozhodnutia Okresného úradu Skalica č. I.-L.-I.-F.-XXXX/XXXXX/P-XX/XX-I. zo dňa 20.3.2014 ( č.l. 27 ) vyplýva, že v uvedenom priestupkovom konaní vedenom proti žalovanej bolo konanie zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalovanej preukázané. Jednalo sa o konanie, keď v januári 2014 mala žalovaná vulgárne nadávať U. G., že „je kurva a chodí šlapat za peniaze“.
22. Z lekárskej správy zo dňa 23.9.2013 ( č.l. 32 ) vyplýva, že žalobca bol od 17.9.2013 do 27.9.2013 hospitalizovaný s diagnózou akútnej a prechodnej psychotickej poruchy, poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu.
23. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/28/2015 vyplýva, že žalobca bol v uvedenom konaní rozsudkom č.k. 4T/28/2015-505 zo dňa 21.5.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/81/2018-547 zo dňa 4.7.2019 uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za skutok, ktorého sa dopustil v čase od marca 2013 do 8.10.2014 voči žalovanej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2019. Jedná sa o skutok, ktorého sa dopustil žalobca tým, že od presne nezistenej doby najmenej od mesiaca marec 2013 až dňa 08.10.2014 (do jeho zadržania) prevažne pod vplyvom alkoholu v rodinnom dome, ktorý sa nachádza v meste Gbely na ulici Y. XXX/XX psychicky a fyzicky týral X. V., W.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju opakovane bezdôvodne fyzicky napádal, vulgárne nadával, „zabijem ťa ty kurvo“, „máš tam kokota, ty kurvo, flandro, vyrazím dvere a potom uvidíš co s tebú dorobím“, nadával jej, že je : „kurva, že ju zabije, že ju znásilní a zbije, uvidí, čo s ňou dorobí“, ktorá z obavy, že svoje hrozby uskutoční, sa zamykala vo svojej izbe, do ktorej sa snažil násilím vniknúť, pričom aj poškodil dvere, opakovanej jej odopieral používanie svetla a tepla v rodinnom dome tým, že jej vypínal prívod elektrického prúdu a prívod plynu, pričom dňa 01.01.2014 v nočných hodinách bola X. V. zo strachu pred ním nútená utiecť von oknom, nakoľko sa jej vyhrážal smrťou, taktiež dňa 24.09.2014 opätovne vypol prívod elektriny a prúdu na rodinnom dome a keď ho chcela X. V. zapnúť, tak na dvore domu ju fyzicky napadol prakerom, ktorým ju udieral po celom tele, najväčšie zranenie jej spôsobil na pravom boku v driekovej časti, kde jej svojím konaním spôsobil hematóm v oblasti pravého boku, čo vyplýva z lekárskej správy z LSPP Skalica zo dňa 28.09.2014 od Y.. R. L., pričom toto konanie spôsobuje X. V. trpenie a zapríčinilo aj posttraumatickú stresovú poruchu, nakoľko trpí zmiešanou úzkostnou a depresívnou poruchou podľa znalcov z oboru psychológia a psychiatria. Žalovaný bol vo väzbe od 8.10.2014 do 25.6.2015.
24. Žalobca a žalovaná vykonanie ďalších dôkazov nenavrhli, resp. netrvali na vykonaní ďalších dôkazov.
25. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka,
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. (3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
26. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
27. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
28. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
30. V danom prípade je jedná o určovaciu žalobu, že žalobca je vlastníkom 1/2 nehnuteľností ( rodinný dom a pozemok ), ktoré vlastníctvo nadobudol uplatnením práva voči žalovanej na vrátenie daru ( rodinný dom a pozemok v podiele 1/2 ). Preto bol súd povinný ako prvé skúmať, či existuje naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Žaloba o určenie v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Keďže žalobca žalovanej daroval nehnuteľnosti v 1/2 spoluvlastníckeho podielu a neskôr voči žalovanej uplatnil vrátenie uvedeného daru, na základe uplatnenia vrátenia daru sa mal stať žalobca opätovne vlastníkom predmetných darovaných nehnuteľností v 1/2 spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná odmieta vrátenie daru a odmieta skutočnosť, že by prestala byť vlastníčkou predmetných darovaných nehnuteľností, preto je súd názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie tejto žaloby. Žaloba je podaná voči osobe, ktorá nadobudla dar a vrátenie daru odmieta. Rozhodnutím o tejto žalobe sa potom vyrieši otázka, kto je vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu v 1/2 na nehnuteľnostiach, ktorý bol pôvodne darovaný žalovanej. Takéto rozhodnutie na základe danej žaloby je podkladom aj na zápis vlastníckeho práva do listu vlastníctva.
31. V tomto súdnom konaní je žalobca povinný preukázať, že voči žalovanej urobil právny úkon týkajúci sa vrátenia daru, a že tento právny úkon urobil na základe toho, že žalovaná ako obdarovaná sa správa
k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z toho vyplýva, že žalobca je povinný preukázať, že žalovaná sa do času uplatnenia vrátenia daru zo strany žalobcu, správala voči žalobcovi resp. členom jeho rodiny tak, že svojim správaním naplnila hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. porušenie dobrých mravov značnej intenzity. Takéto hrubé porušenie dobrých mravov by malo byť konkrétne uvedené ( špecifikované ) pri odvolaní poskytnutého daru a v žiadosti ( výzve ) na vrátenie daru. Žalobca je povinný dôkazmi preukázať, že k takémuto konkrétnemu konaniu zo strany žalovanej došlo a kedy k nemu došlo. Je to z dôvodu, že dôvody vrátenia daru, ktoré sú predmetom konania by sa nemali dodatočne meniť a preukázanie skutočnosti kedy došlo k danému konaniu je dôležité aj vzhľadom k prípadnému možnému premlčaniu práva na vrátenie daru. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru rušia od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený obdarovanému. Obdarovaný sa tým momentom stáva neoprávneným držiteľom darovanej veci za predpokladu existencie zákonných dôvodov na vrátenie daru. Žalobca je v konaní povinný preukázať, že sa stali konania žalovanej, pre ktoré uplatnil vrátenie daru a že tieto konkrétne konania voči žalobcovi, resp. jeho rodine sú hrubým porušením dobrých mravov. Žalovaná všetky tvrdenia žalobcu poprela.
32. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalobca daroval žalovanej 1/2 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach: pozemok parc. č. XX o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely. Táto skutočnosť je preukázaná darovacou zmluvou zo dňa 2.11.2007. Z listu vlastníctva č. 1937 vyplýva, že žalobca a žalovaná sú v súčastnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci každý v 1/2 nehnuteľností: pozemok parcela regisrtra „C“ č. 38 o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely.
33. Z výzvy na vrátenie darovaných nehnuteľností zo dňa 16.4.2014 vyplýva, že uvedeného dňa žalobca odvolal voči darovanej svoj dar a vyzval žalovanú na vrátenie predmetného daru: pozemok parcela regisrtra „C“ č. 38 o výmere 309 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Gbely. Dôvod na vrátenie daru uviedol, že: 1) žalovaná dlhodobo na žalobcu ústne ( psychicky ) a fyzicky útočí, jej útoky sa neustále stupňujú. Za posledný týždeň viackrát chytila kutáč ku krbu a vyhrážala sa žalobcovi, že ho zabije, alebo že mu ním rozbije „hubu“. Jej takmer denné útoky voči nemu sú pre neho neakceptovateľné. Viackrát ho napadla ústne i fyzicky pred svedkami, keď ho chcela kopať, udrieť kameňom a vulgárne mu nadávala. 2) dňa 14.4.2014 mu žalovaná vyhádzala veci z chladničky v rodinnom dome na Y. Č.. XXX/XX, J., viackrát vymkla žalovaného z domu. Keď vtedy klopal na okno, nevidel že za ním prišla a vytrhla mu mobil, ktorý rozbila, keď bola opitá. 3) dňa 15.4.2014 žalovaná v doobedňajších hodinách prišla do rodinného domu, ústne útočila na žalobcu a kričala na neho s kutáčom v ruke, že ho zabije. 4) dňa 23.2.2014 žalovaná ústne napadla rodinu žalobcu U. G. E. U. G. Y.. a vulgárne im nadávala, že „chodia za peniaze“ a že U. G. vychovala len kur.y a mnohé ďalšie výrazy. 5. Z dôvodu neustálych útokov žalovanej sa žalobca lieči.
34. V žalobe žalobca uviedol dôvody na vrátenie daru odlišne: a) Žalovaná dlhodobo na žalobcu psychicky a fyzicky útočila, jej útoky sa stupňovali. b) Viackrát chytila kutáč ku krbu a vyhrážala sa žalobcovi, že ho zabije, alebo že mu rozbije „hubu“, c) viackrát napadla žalobcu ústne aj fyzicky pred svedkami, opľula ho, chcela ho kopať, udrieť kameňom a vulgárne mu nadávala. d) žalovaná fyzicky napadla aj dcéru žalobcu, ťahala ju za vlasy po celom dvore rodinného domu pričom kričala, aby si deti žalobcu nerobili žiadne nároky na predmetný rodinný dom a pozemky. e) na deti žalobcu kričala do telefónu počas rozhovoru so žalobcom, že deti žalobcu sú „kur .y“, smradi a pod.
35. Keďže prechod vlastníctva z obdarovaného na darcu nastáva dňom doručenia odvolania poskytnutia daru a doručením žiadosti o vrátenie daru, súd bol viazaný existenciou dôvodov na vrátenie daru uvedených žalobcom vo výzve na vrátenie darovaných nehnuteľností zo dňa 16.4.2014. Je to z dôvodu, že ku dňu odvolania poskytnutia daru existovalo konkrétne správanie a konanie žalovanej voči žalobcovi, ktoré malo za následok právny úkon urobený žalobcom voči žalovanej - odvolanie daru. Žalovaná uviedla
- potvrdila, že túto výzvu prevzala. Taktiež bol súd viazaný existenciou dôvodov uvedených v žalobe,
pričom žaloba nesmie rozširovať dôvody na vrátenie daru uvedené vo výzve zo dňa 16.4.2014 bez toho, aby tieto rozšírené dôvody neboli predmetom prípadne ďalšej výzvy na vrátenie daru a odvolania daru. Existenciu ďalšej výzvy na vrátenie daru s rozšírení dôvodov žalobca neuvádza. Smerodajný bol preto len „prienik“ množín dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru a uvedených v žalobe, t.j. tieto dôvody: a) Žalovaná dlhodobo na žalobcu psychicky a fyzicky útočila, jej útoky sa stupňovali. b) Žalovaná viackrát chytila kutáč ku krbu a vyhrážala sa žalobcovi, že ho zabije, alebo že mu rozbije „hubu“, c) Žalovaná viackrát napadla žalobcu ústne aj fyzicky pred svedkami, chcela ho kopať, udrieť kameňom a vulgárne mu nadávala.
36. Dôvody uvedené v žalobe bod d) a e) nie sú uvedené vo výzve na vrátenie daru zo dňa 16.4.2014, preto na ich základe nemohlo dôjsť ku vráteniu daru.
37. Čo sa týka dôvodov uvedených v bode a) žaloby - Žalovaná dlhodobo na žalobcu psychicky a fyzicky útočila, jej útoky sa stupňovali, žalobca tieto skutočnosti v konaní dôkazmi nepreukázal. Sám žalobca tieto skutky ani podrobne neopísal. Vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2011 robil víno z hrozna a toto dal do sudov a tieto sudy mu všetky žalovaná povylievala v roku 2012. Zo strany žalovanej boli rôzne útoky na neho, všetko muselo byť podľa nej. Žalovaná nadávala na celú jeho rodinu, bolo to v roku 2012. Žalovaná žalobcu fackovala. Stalo sa viackrát pri návštevách jeho detí v roku 2013, že ich vyháňala z rodinného domu z Gbelov. Nechcela aby tam chodili. Keď žalovaná dostala výzvu na vrátenie daru povedala mu, že ona ho dostane do kriminálu alebo na psychiatriu. A že si narobí modriny sama, alebo že sa nechá zbiť a že mu nikto neuverí a že „žalobcu dostane pod most“. Odvtedy mal problémy s políciou a bolo začaté trestné stíhanie voči nemu. Na Silvestra v roku 2013 mali ísť so žalovanou obsluhovať do kultúrneho domu v Gbeloch, žalovaná však povedala, že žalobca nikam nepôjde a ona tam išla sama s dcérou V. V.. On potom ostal doma a zavolal kamarátov a spolu oslavovali Silvestra. Prišla tam dcéra žalovanej ktorá žalovanú zavolala domov a všetkých kamarátov z domu vyhodila s tým že „buzeranti sa tam schádzať nebudú“. Následne na to jeho kamaráti odišli. Žalobca vo výpovedi tiež uviedol, že podstúpil liečbu na psychiatrickom liečení až po začatí trestného konania. Žalobca neprodukoval v konaní žiadny dôkaz na skutočnosť, že by sa do 16.4.2014 liečil v dôsledku neustálych útokov žalovanej voči nemu. Žiadny zo svedkov nepotvrdil skutočnosti ohľadne fyzických útokov, resp. o dlhodobých psychických útokoch žalovanej na žalobcu a o ich stupňovaní. Práve naopak, zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/28/2015 vyplýva, že žalobca v čase od marca 2013 do 8.10.2014 ( teda aj v čase, počas ktorého mala voči nemu konať žalovaná ), sa voči žalovanej dopúšťal fyzických a slovných útokov a to pod vplyvom alkoholu, čím žalovanú psychicky a fyzicky týral, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Svedkovia C., C., T., H. T. opísali udalosť, keď žalovaná vyliala jedlo ktoré dal žalobca pripraviť pre deti z dôvodu ich návštevy. Táto udalosť je však zameraná voči deťom žalobcu, čo nebolo uvedené ako dôvod na vrátenie daru. Svedok U. V. uviedol, že žalovaná žalobcovi vulgárne nadávala, neuviedol však konkrétne situácie za akých k tomu došlo. Uviedol tiež že bol pri tom, ako žalovaná chcela žalobcu kopnúť, a tiež udrieť kameňom, bližšie skutočnosti a opis situácie k tomu neuviedol. Tiež uviedol že žalobca sa asi v troch prípadoch nevedel dostať do domu, nakoľko nemal od domu kľúč. Tiež uviedol že na Silvestra ich žalovaná nadávala že u nich v dome pijú. Táto výpoveď je všeobecná a nekonkrétna a nepreukazuje jednoznačne tvrdenie žalobcu. Svedok C. C. uviedol, že žalovaná nechcela žalobcu pustiť do domu, žalobca sa bál ísť do domu aby ho žalovaná nezbila. Žalovaná mala žalobcu udrieť vtedy, keď ho nechcela pustiť do domu. Videl ako žalobcu udrela vo viacerých prípadoch, podrobnejšie ich však neopísal. Jeho výpoveď je všeobecná a nekonkrétna a nepreukazuje jednoznačne tvrdenie žalobcu. Preto podľa názoru súdu žalobca tento dôvod na vrátenie daru nepreukázal.
38. Čo sa týka dôvodov uvedených v bode b) žaloby - Žalovaná viackrát chytila kutáč ku krbu a vyhrážala sa žalobcovi, že ho zabije, alebo že mu rozbije „hubu“, ohrozovanie kutáčom zo strany žalovanej žalobca vo svojej výpovedi ( ktorá je jedným z dôkazov na základe ktorých súd rozhodoval ) neopisuje. Takéto konanie neuvádzajú ani žiadni svedkovia ( kutáč, vyhrážky zabitím, rozbitie huby ). Takéto konania, čo sa týka ich počtu ( viackrát ), nie sú ani časovo ani čo do počtu v žalobe uvedené a nie sú ani čo do času ani čo do počtu špecifikované tak, aby ich nebolo možné zameniť. Preto podľa názoru súdu žalobca tento dôvod na vrátenie daru nepreukázal.
39. Čo sa týka dôvodov uvedených v bode c) žaloby - Žalovaná viackrát napadla žalobcu ústne aj fyzicky pred svedkami, chcela ho kopať, udrieť kameňom a vulgárne mu nadávala, žalobca ani tieto konania vo svojej výpovedi ( ktorá je jedným z dôkazov na základe ktorých súd rozhodoval ) podrobne neopisuje. Takéto konania nie sú ani časovo ani čo do počtu v žalobe uvedené a nie sú ani čo do času ani čo do počtu špecifikované tak, aby ich nebolo možné zameniť. Svedok U. V. opísal vo výpovedi len jeden prípad, keď videl že žalovaná chcela žalobcu kopnúť, čomu svedok zabránil. Tiež opísal v jednom prípade snahu žalovanej udrieť žalobcu kameňom. Potom už len všeobecne, bez časovej a konkrétnej špecifikácie uviedol nadávky žalovanej voči žalobcovi. Svedok C. uviedol jeden prípad, keď žalovaná nechcela žalobcu pustiť do domu. Svedok taktiež uviedol nadávky, ktoré mala žalovaná povedať na stranu žalobcu keď ho v jednom prípade bila. Podľa ich obsahu a gramatického významu je pravdepodobnejšie, že takéto nadávky by skôr povedal muž ako žena na adresu muža. Preto hodnovernosť tohto svedka je týmto spochybnená. Svedok mal vidieť štyri fyzické útoky žalovanej na žalobcu, pri ktorých mu aj nadávala. Bližšie tieto útoky nešpecifikoval. Svedok uviedl, že žalovaná mala rozbiť žalobcovi nos panvicou, hovoril mu to sused - kamarát. Na základe uvedeného podľa názoru súdu žalobca ani tento dôvod na vrátenie daru dôkazmi nepreukázal.
40. Na základe uvedeného je súd názoru, že dôvody uvádzané žalobcom v žalobe na uplatnenie vrátenia daru, neboli zo strany žalobcu preukázané. Sám žalobca tieto dôvody a s nimi súvisiace skutočnosti podrobne a hodnoverne nepreukázal. Neboli jednoznačne preukázané ani svedeckými výpoveďami, ktoré sú vo väčšine nekonkrétne. A vzhľadom k preukázanému násilnému konaniu žalobcu voči žalovanej, preukázaným v konaní Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/28/2015, nie je preukázaná intenzita týchto skutkov v takom rozsahu, ktorá by prevyšovala intenzitu a dôsledky konania žalobcu voči žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
41. Súd je názoru, že jediným dôvodom na vrátenie daru, ktorý by z dôkazov vyplynul, by bolo nevhodné správanie sa žalovanej voči deťom žalobcu, a to ich urážanie nadávkami a vyháňaním z domu, kde býval žalobca so žalovanou. Takéto správanie sa žalovanej voči deťom žalobcu však nebolo uvedené vo výzve na vrátenie daru zo dňa 16.4.2014, preto sa súd bližšie nezaoberal týmto dôvodom v súvislosti so žalobou. V žalobe je uvádzaný fyzický útok na dcéru žalobcu, ktorý taktiež nebol dôkazmi v konaní preukázaný a nevypovedal o ňom ani žalobca a ani samotná dcéra žalobcu ( N. ). U. G. a ani U. G. ml. nie sú deti žalobcu, nadávky na tieto osoby sú uvedené vo výzve na vrátenie daru, nie sú však uvedené v žalobe ako dôvod vrátenia daru, ktorý by sa mal v súdnom konaní skúmať.
42. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi podľa pomeru jej úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže v konaní mala plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).