Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-93-2023.pdf
PDF · 127.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/93/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. U., F.. XX.X.XXXX, a P. U., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., deti rodičov: otec O.. E. U.Á., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Ž. XXXX/XB, T. - J. E., Q..Č.. T. J.. XXA/X, XXXX R., S., a O.. T. U., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX, U., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia č. 41/95, 058 01 Poprad, IČO: 47257113, v konaní začatom na návrh starých rodičov: E.. D. U., F.. XX.X.XXXX, a E.. I. U., F.. XX.X.XXXX, Z. Q..Č.. T. B. XX, A., v konaní o úpravu styku starých rodičov s mal. deťmi, o odvolaní otca a starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/191/2022-73 zo dňa 20.4.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Starí rodičia sa návrhom domáhali úpravy styku s maloletou P. a maloletým Z..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh starých rodičov zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
3. Rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd dospel k záveru, že návrh starých rodičov nie je dôvodný. Konštatoval, že starí rodičia majú nesporne právo na kontakt so svojimi vnúčatami, no z hľadiska ochrany záujmu mal. detí nie je prípustné, aby starí rodičia za aktívnej súčinnosti otca v podstate sledovali mal. deti, o čom svedčí ich samotné tvrdenie doložené na č.l. 61, 63- 65 spisu, z ktorých je zrejmé, že lokalizovali telefónne zariadenie mal. detí. Súd poukázal na skutočnosť, že starí rodičia boli oboznámení s tým, že otec bez právneho dôvodu deti v minulosti zadržiaval mimo územia Slovenskej republiky - v S., pričom nevyvinuli vplyv na otca, pričom dôsledok takéhoto činu otca vyústil do konania rakúskych súdov o vrátenie mal. detí na územie Slovenska. Súd tiež konštatoval, že tzv. sledovanie mal. detí, neustále súdne spory týkajúce sa mal. detí, ktoré v neposlednom rade musia zažívať neustále vyšetrovanie zo strany orgánov štátu, možno hodnotiť
ako neprípustný zásah do základných práv a slobôd mal. detí, ktoré sú nielen chránené zákonodarstvom Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými dohovormi, ktorými Slovenská republika je viazaná.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolaní otca, starých rodičov a vyjadrení k odvolaniam
6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že súd nezisťoval názor maloletých detí, či už priamym vypočutím na súde alebo súdnym znalcom, detským psychológom, čím bolo porušené základné právo maloletých. Matka porušuje rozsudok o telefonickom kontakte detí s otcom, mal. deti nevykonávajú cvičenia, športové aktivity pod žiadnym dohľadom, napr. fyzioterapeut alebo tréner, teda hrozí im vážne zhoršovanie ortopedického vývoja. Namietal nevykonanie nim navrhnutých podstatných dôkazov, výsluch maloletých detí a znalecké dokazovanie súdnym znalcom, klinickým psychológom a psychiatrom, napr. vo vzťahu, či a v akom rozsahu chcú mať kontakt deti so starými rodičmi a čo je príčinou, že deti kontakt so starými rodičmi nemajú. Súd zároveň konal v zjavnom hrubom rozpore s § 36 CMP, kedy je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, pretože starých rodičov súd vyhodnotil ako závadových a napadnutým rozsudkom zablokoval kontakt detí so starými rodičmi, čím zasiahol do súkromia a rodinného života detí, ako aj starých rodičov, tiež matku detí s jej rodinou vrátane starých rodičov zo strany matky vyhodnotil ako nezávadových. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu, aký rozsah kontaktu, aká forma kontaktu a aký častý kontakt so starými rodičmi je vhodný a potrebný pre maloleté deti. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, súd vydal rozhodnutie v rozpore s vyjadrením kolíznej opatrovníčky. Nebolo zistené, či deti majú technické zariadenie na komunikáciu so starými rodičmi, pričom matka tvrdila, že deti nemajú zariadenia, aby mohli so starými rodičmi komunikovať a po informácii od otca a následnej lokalizácii Z. mobilu bolo preukázané, že deti majú a používajú smartfón, avšak telefonovanie majú zablokované. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a upravil styk starých rodičov s maloletými deťmi prostredníctvom dostupných komunikačných platforiem bez obmedzení a uložil povinnosť matke tento kontakt so starými rodičmi umožniť a rešpektovať právo detí na súkromie a právo detí na komunikačné tajomstvo, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Proti rozsudku podali odvolanie aj starí rodičia maloletých detí namietajúc výrazné obmedzenie ich styku s maloletými deťmi. Uviedli, že od dosiahnutia školského veku a ich dosahu na mobilné zariadenia maloletí komunikovali so starými rodičmi cez aplikácie nainštalované v mobilných zariadeniach a tento kontakt bol na pravidelnej báze online formou. Od októbra 2022 starí rodičia nemajú s maloletými žiaden kontakt, ich mobilné zariadenia sú vypnuté a nemajú o maloletých žiadne informácie, preto kontaktovali e-mailom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. o sprostredkovanie súčinnosti online kontaktu, resp. telefonického kontaktu s maloletými, tiež požiadali matku, aby im umožnila túto komunikáciu s maloletými, avšak bezúspešne. Zdôraznili ich vek a zdravotný stav a z tohto dôvodu opodstatnenosť obnovenia kontaktu s maloletými v čo najkratšom čase. Zo strany matky je vyvíjaná snaha o bránenie tohto kontaktu. Žiadajú súd, aby poskytol ochranu v zabezpečení pravidelného kontaktu so starými rodičmi, aby bol zachovaný mesiacmi nadobudnutý vzťah, nakoľko maloletí majú právo byť v styku so starými rodičmi z oboch strán. Namietali porušenie z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietali, že deti neboli vypočuté a nebol zohľadnený ich názor, ani vôľa. Ďalej namietali nevykonanie navrhnutých podstatných dôkazov zo strany otca (výsluch maloletých detí a znalecké dokazovanie znalcom klinickým psychológom a psychiatrom), rozpor s § 36 CMP, nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a upravil styk starých rodičov s maloletými deťmi prostredníctvom komunikačných platforiem bez obmedzenia s tým, aby uložil matke povinnosť umožniť tento kontakt a rešpektovať právo detí na súkromie a právo detí na komunikačné tajomstvo.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam navrhol rozhodnúť v prospech maloletých detí a zotrval na svojom vyjadrení, ktoré uviedol počas súdneho konania dňa 20.4.2023.
9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že svokrovci ju neustále osočujú a urážajú, nevedia jej prísť na meno a matka už nevládze s nimi bojovať. Svokra jej vypisuje e-maily plné urážok, vyhrážok, matka na tieto e-maily neodpovedá, neustále sa medzi ňu a otca maloletých detí miešajú. Uviedla, že v priebehu konania matka umožnila od januára do apríla telefonovať deťom so starými rodičmi, vždy v nedeľu, telefonáty však neplnili účel, matka sa utvrdila v tom, že starých rodičov usmerňuje otec maloletých detí, telefonáty prebiehali tak, že starí rodičia deti neustále kontrolovali, vyzvedali, získavali informácie pre otca, ktoré on potom použil na súde proti matke. Starí rodičia sa detí pýtali, či naozaj chodia plávať alebo či sa na plávaní iba hrajú, či skutočne cvičia, koľkokrát cvičia, vždy hovorili v hádankách - čo si sľúbili v S., všetko to platí... Stále sa pýtali, prečo deti nevolajú s otcom. Potom maloletému synovi hovorili, že ak nemá syn kartu, môže predsa otcovi volať cez skype. Začali dohadovať stretnutie s deťmi bez matky, kedy matka vstúpila do rozhovoru a vždy to skončilo hádkou. Svokra jej po takomto hovore poslala e- mail, kde bolo napísané, že si hovor nahrávala a že nahrávku pošle na súd. Matka sa teda utvrdila v tom, že hovory sú nahrávané, posúvané otcovi, možno aj otec bol prítomný počas hovoru. Matka sa necíti bezpečne, svokrovcom neverí, po celý čas boli svojmu synovi nápomocní, podporovali ho a nevidia na tom nič zlé, že deti uniesol. Na pojednávaní predložili proti matke dôkaz o lokalizácii Z. mobilu, matka sa bojí, že otec deti opäť unesie, necíti sa bezpečne, nikto neberie vážne jej tvrdenia. Starí rodičia sú prostriedkom pre otca detí, ako získavať informácie o deťoch, svokra mala vždy pre deti odkaz od ich otca, čo im mala povedať. Matka to hodnotila, že svokrovci mali jasné inštrukcie, je to vlastne spôsob, ako sa ich otec môže dostať k deťom. Detí sa v súčasnosti pýta, či nechcú zavolať starým rodičom, ale nechce sa im, tak ich matka nenúti. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Prílohou odvolania bol e-mail od starej matky z 11.6.2023, v ktorom osočuje matku maloletých.
10. Stará matka vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedla, že napísala skutočne drsný e-mail, mrzí ju tón a text e-mailu, pretože bola psychicky zdeptaná z klamstiev, chovania matky detí k nim, keď opakovane aj 10x nedvíhala mobil. Jej rodičov oslovila listom, aby dohovorili dcére, aby v záujme detí sa ako rodičia starali o deti, keďže otec maloletých je slušne vychovaný, nikdy neurážal jej rodičov, naopak, oni mu bránili, aby mohol vidieť deti. Matka sa chcela pomstiť otcovi maloletých tým, že deti budú zverené do jej starostlivosti, ale neuvedomila si, že o deti sa treba riadne starať a po zdravotnej stránke ich trestuhodne zanedbala.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov na úpravu styku s maloletými deťmi, súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie skutočného stavu, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.
13. Vo vzťahu k takmer totožným odvolacím námietkam otca maloletých a ich starých rodičov odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným.
14. Odvolatelia v odvolaniach namietajú nevykonanie otcom navrhnutých dôkazov (výsluch maloletých detí a znalecké dokazovanie súdnym znalcom, klinickým psychológom a psychiatrom) - táto námietka je podriadená pod režim ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle ust. § 185 a nasl. CSP (v spojení s § 2 ods. 1 CMP) je dokazovanie zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. V civilnom mimosporovom konaní, v ktorom je súd povinný zistiť skutočný stav veci, v prípade, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci (čl. 6, § 35, § 36 CMP). Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
15. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd nevykonal otcom navrhnuté dôkazy (výsluch maloletých detí a znalecké dokazovanie súdnym znalcom, klinickým psychológom a psychiatrom, napr. vo vzťahu, či a v akom rozsahu chcú mať kontakt deti so starými rodičmi a čo je príčinou, že deti kontakt so starými rodičmi nemajú) a neuviedol, z akých dôvodov nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci vykonanie týchto dôkazov. K uvedenému odvolací súd uvádza, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhnuté znalecké dokazovanie s poukazom na objektívne existujúcu dlhodobú konfliktnosť vzťahu medzi starými rodičmi a matkou maloletých a tiež s poukazom na rolu starých rodičov, ktorých postavenie a kompetencie nie je možné stotožniť s postavením a kompetenciami rodiča, nie je možné za tohto stavu považovať za podstatné pre rozhodnutie vo veci a je tak nadbytočné. Súd prvej inštancie nevykonaním tohto dokazovania predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (čl. 12 CMP) a správne sa vyhol i tomu, aby vykonal dokazovanie, ktoré by maloleté deti neprimeraným spôsobom zaťažovalo. Je potrebné zdôrazniť, že znalecké dokazovanie je len jeden z dôkazných prostriedkov, pričom predpokladom jeho nariadenia v zmysle ust. § 207 CSP je, aby na posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu boli potrebné vedecké poznatky, zároveň pre zložitosť postupu nepostačuje odborné vyjadrenie. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie by bolo nariadenie znaleckého dokazovania bezdôvodné a nadbytočné, pretože skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu boli v priebehu konania preukázané inými relevantnými dôkazmi. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že znalecké dokazovanie je potrebné nariadiť len vo výnimočných prípadoch, kedy je táto potreba indikovaná z dôvodu určitých patológií vo vzťahoch, pričom je zrejmé, že v tomto prejednávanom prípade jednoznačne nemožno hovoriť o zlom vzťahu medzi maloletými deťmi a rodičmi a ich starými rodičmi, ale o dlhodobo konfliktnom vzťahu medzi rodičmi navzájom a medzi matkou a starými rodičmi. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že podstatnou súčasťou odvolaní otca a starých rodičov, ako aj takmer všetkých ich podaní, sú ich výhrady k nedostatočným rodičovským
zručnostiam matky, čo je však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa.
16. Odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci, vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Bolo však povinnosťou súdu riadne zdôvodniť, prečo nepotreboval doplňovať dokazovanie. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd konštatuje, že hoci súd nezdôvodnil, prečo nevykonal návrhy na doplnenie dokazovania, z vyššie uvedených dôvodov považuje tieto námietky za nedôvodné.
17. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie záveru o zamietnutí návrhu na úpravu styku. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, by doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.
18. K odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách vyššie uvedeného s konštatovaním, že tieto námietky z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP nie sú dôvodné.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol právne posúdenie návrhu navrhovateľov, jednotlivo uviedol dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal (a tie aj stručne a jasne rozviedol), stručne opísal priebeh pojednávania ako aj obsah výpovedí navrhovateľov a tiež samotných rodičov, procesného opatrovníka, následne zhrnul výsledky dokazovania a svoje rozhodnutie o nevyhovení návrhu starých rodičov aj riadne odôvodnil.
20. Predmetom prvoinštančného konania je návrh navrhovateľov, starých rodičov mal. detí na úpravu styku s mal. vnúčatami v zmysle návrhu. Súd prvej inštancie návrh zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, z hľadiska ochrany záujmu mal. detí nie je prípustné, aby starí rodičia za aktívnej súčinnosti otca v podstate sledovali mal. deti, s poukazom na skutočnosť, že starí rodičia boli oboznámení s tým, že otec bez právneho dôvodu deti v minulosti zadržiaval v S.. Súd tiež konštatoval, že tzv. sledovanie mal. detí, neustále súdne spory týkajúce sa mal. detí, ktoré v neposlednom rade musia zažívať neustále vyšetrovanie zo strany orgánov štátu, možno hodnotiť ako neprípustný zásah do základných práv a slobôd mal. detí.
21. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie dôvody otca maloletých a ich starých rodičov (navrhovateľov), je preskúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia, a to v tom smere, či súd prvej inštancie správne právne posúdil najlepší záujem mal. Z. a mal. P. s ohľadom na všetky stranami tvrdené skutočnosti. Odvolatelia poukazujú tiež na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré počas konania prezentovali, k čomu odvolací súd dodáva, že matka maloletých počas konania ako dôvody, pre ktoré nesúhlasila s navrhovanou úpravou styku, poukazovala na dlhodobo narušené vzťahy s navrhovateľmi ako starými rodičmi, ako aj ich otcom (starých rodičov usmerňuje otec maloletých detí, starí rodičia získavali informácie pre otca, ktoré on potom použil na súde proti matke, hovorili s deťmi v hádankách - ....čo si sľúbili v S., všetko to platí..., dohadovali stretnutie s deťmi bez matky). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť to, že predmetom tohto konania nie je skúmanie narušených vzťahov matky maloletých s navrhovateľmi a analýza udalostí, pre ktoré sa vzájomné vzťahy zhoršili, ale práve a výlučne vhodnosť úpravy styku navrhovateľov s maloletými a tiež najlepší záujem maloletých.
22. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 3P/235/2016-945 zo dňa 09.09.2019 manželstvo rodičov mal. detí rozviedol a zveril mal. deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti žijú v permanentnom konflikte medzi rodičmi, ktorí nedokážu konštruktívne komunikovať ohľadom ich potrieb, o čom svedčí množstvo konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Každý z rodičov si vysvetľuje najlepší záujem maloletých zo svojho pohľadu, pričom v tomto konflikte sa nachádzajú aj starí rodičia, ktorí žiadajú, aby mali upravený styk so svojimi vnúčatami. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi matkou maloletých a ich otcom spolu so starými rodičmi sú vysoko konfliktné, čo vyplýva už len zo samotného opisu rozhodných skutočností. Matka žije spolu s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti na Slovensku, otec žije v S.. Otec maloleté deti uniesol na územie cudzieho štátu do S., mesta R., v čase od mája 2021 do októbra 2022, kedy matka nemala žiaden kontakt s deťmi. Proti otcovi maloletých detí bolo vedené trestné stíhanie a bolo mu vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu súdneho rozhodnutia a prečin únosu (vedené na OR PZ H. pod ČVS: Z.-XXX/X-R.-H.-XXXX). Matka podala prostredníctvom príslušných orgánov žiadosť o návrat detí na Slovensko. V predmetnej veci bolo Obvodným mestským súdom vo R. dňa 15.2.2022, ďalej Krajinským súdom vo R. dňa 3.8.2022 a následne Najvyšším súdom dňa 14.9.2022 rozhodnuté o povinnosti návratu oboch detí na Slovensko. Následne Obvodný mestský súd vo R. vydal rozhodnutie o odňatí detí otcovi a tieto boli dňa 17.10.2022 odovzdané matke, ktorá sa s nimi vrátila na Slovensko. V dôsledku vyššie uvedených skutočností dôsledkom závažného konfliktu medzi rodičmi je aj konflikt medzi starými rodičmi a matkou ohľadom stretávania sa s maloletými. Zlá komunikácia medzi rodičmi sa prenáša aj do vzťahu matky a starých rodičov, rovnako aj do vzťahu starých rodičov a maloletých. Je tiež zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi detí sú vážne narušené z dôvodov množstva súdnych sporov, ktoré iniciovali rodičia maloletých.
23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, že matka zanedbáva zdravotný stav detí, že mal. deti nevykonávajú cvičenia, športové aktivity pod žiadnym dohľadom (napr. fyzioterapeut alebo tréner), odvolací súd konštatuje, že sú nedôvodné. Odvolatelia opakovane vyvodzujú ignorovanie liečby zo strany matky len nepriamo, z komunikácie mal detí. so starými rodičmi. Odvolací súd konštatuje, že z uvedených tvrdení nemožno vyvodiť zanedbávanie zdravotnej starostlivosti zo strany matky.
24. V zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
25. Blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka je pritom príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Príbuznými v priamo rade - v priamom pokolení sú pritom priami predkovia a priami potomkovia, teda i starí rodičia.
26. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
28. Citované zákonné ustanovenia tak umožňujú súdu upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok a to vtedy, ak je preukázané, že takáto úprava bude v záujme dieťaťa a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine, pričom odvolací súd konštatuje, že ani jedna z uvedených podmienok splnená nebola.
29. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezisťoval názor maloletých v kontexte otcom a starými rodičmi namietaným nevykonaním výsluchu, odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť aplikovania najlepšieho záujmu detí na zistené okolnosti prípadu, pretrvávajúci konflikt rodičov maloletých a na prežívanie maloletých, u ktorých by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Potrebné je zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritériom. Úlohou súdu v starostlivosti o maloleté deti je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III.ÚS 707/04, IV.ÚS 288/04, III.ÚS 2150/07, I.ÚS 3082/10). Vytýkané nedostatky súdu prvej inštancie v tom smere, že nezisťoval názor maloletých sa v kontexte špecifických okolností prípadu preukázali ako neopodstatnené. Pokiaľ ide o názor maloletého dieťaťa, súd mu má venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti a zohľadniť ho. Z citovaných ustanovení ale nevyplýva, že by bolo nevyhnutné, aby súd za každých okolností podľa názoru maloletého dieťaťa aj rozhodol. Naopak, ak je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd môže a musí rozhodnúť aj v rozpore s jeho deklarovaným názorom.
30. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť styk dohodou, pričom musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a síce ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. Blízke osoby však nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom na rozdiel od rodičov maloletého dieťaťa, súd však môže vziať do úvahy záujem dieťaťa a konkrétne pomery v rodine a upraviť styk aj s blízkymi osobami, vždy však pôjde o výnimočné prípady. Táto výnimočnosť je vyjadrená aj tým, že citované ustanovenie nemá kogentnú povahu a súdu z dikcie zákona vyplýva len možnosť, nie povinnosť upraviť styk blízkych osôb s maloletým dieťaťom. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritou záujem dieťaťa, ktorý si nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, či blízkych osôb o spôsobe a podmienkach ich výchovného pôsobenia. Treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je skutkovou otázkou, ale právnym posúdením veci.
31. Odvolací súd dospel k záveru o tom, že vzhľadom na nerešpektujúci postoj starých rodičov k postaveniu matky v živote maloletých, pomery v rodine nevyžadujú autoritatívnu úpravu styku maloletých detí so starými rodičmi v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Takáto starými rodičmi mal. detí požadovaná autoritatívna úprava styku by za daného stavu mohla narušiť stabilitu výchovného prostredia a narušiť duševný a citový vývoj maloletých a mohla by viesť k eskalácii dlhodobo napätého
vzťahu medzi starou matkou a matkou maloletých so zásadným a nepriaznivým dopadom práve na maloleté deti. Je nepochybne v záujme maloletých detí mať styk aj so starými rodičmi zo strany ich otca, ale pomery v rodine v súčasnosti neodôvodňujú úpravu tohto styku súdnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na vyhovenie návrhu starých rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne nepovažoval za súladné s najlepším záujmom maloletých detí vyhovieť návrhu navrhovateľov pri aktuálnom nastavení a úrovni vzájomných vzťahov účastníkov konania. Je bez akéhokoľvek významu, aký bol vzťah maloletých detí a starej matky v minulosti, aké má stará matka vytvorené podmienky pre realizáciu styku, a rovnako v akej pozícii pracovala alebo pracuje, na čo v odvolaní ona aj otec poukazujú, ak otec a stará matka vo svojich (takmer totožných) odvolaniach a opakovaných vyjadreniach z daného stavu „obviňujú“ matku, bez akejkoľvek sebareflexie otca, odvolací súd zdôrazňuje fakt, že otec maloleté deti uniesol na územie cudzieho štátu do S., mesta R., v čase od mája 2021 do októbra 2022, kedy matka nemala žiaden kontakt s deťmi
32. Odvolací súd v danej veci na záver konštatuje prioritu v úprave vzťahov v primárnej rodine a až následne v rodine širšej. Snaha starých rodičov o úpravu styku s maloletými vnúčatami je ľudsky pochopiteľná, avšak v kontexte skutkových okolností je faktom, že budovanie medzigeneračných väzieb je pre maloleté deti dôležité, toto však musí vychádzať z rešpektovania role starého rodiča (zo strany prarodiča), ktorého úlohou nie je dieťa vychovávať, učiť sa s ním a ani obracať sa na školu s otázkami týkajúcimi sa prospievania dieťaťa (čo je úlohou rodičov).
33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 CMP alebo podľa § 55 CMP. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 759/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).