Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cb-12-2012.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Subarea
3Cb/12/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s.r.o., Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, právne zastúpený: Mgr. Pavel Šepták, Župná 46, 953 01 Zlaté Moravce, proti žalovanému: Realitný fond Hniezdne, s.r.o. v konkurze, správca konkurznej podstaty: JUDr. Ing. Renáta Vorobeľová, Lipová 1, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie 16.108,45 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 16.108,45 eur spolu s príslušenstvom a trov konania.
2. Po nápade veci na súd bolo lustráciou v obchodnom registri zistené, že Okresný súd Prešov uznesením č.k. 3R/8/2011 zo dňa 23.12.2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka - Realitný fond Hniezdne, s.r.o., 065 01 Hniezdne 180, IČO: 43 941 346.
3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3Cb/12/2012-46 zo dňa 29.2.2012 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia reštrukturalizácie na odporcu Realitný fond Hniezdne, s.r.o., IČO: 43 941 346.
4. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3R/8/2011-281 zo dňa 16.10.2012 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči žalovanej spoločnosti a zároveň bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.10.2012 a bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 204/2012 dňa 22.10.2012.
5. Listom zo dňa 18.8.2020 súd v zmysle § 47 ods. 4 a § 206j zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyzval správcu konkurznej podstaty žalovanej spoločnosti, aj žalovanú spoločnosť samú, aby v lehote 35 dní oznámili, či navrhujú pokračovať v predmetnom konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby.
6. Správca konkurznej podstaty ani žalovaná spoločnosť sa k výzve súdu nevyjadrila.
7. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej iba „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10. Novelou Zákona o konkurze a reštrukturalizácií realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z., došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
11. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je podľa príslušného štádia konania nevyhnutné primerane aplikovať ustanovenia § 144 a nasl. CSP, ak v priebehu konania bol na majetok niektorej zo strán sporu vyhlásený konkurz a za podmienky, že správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
12. Prvoinštančný súd považuje za potrebné uviesť, že pri aplikácii ust. § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania pre vyhlásený konkurz a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony. Uvedenou novelou dochádza k možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/13/2020 zo dňa 25.6.2020).
13. Východiskom pre takéto ukončenie prerušených vecí podľa § 47 ods. 1 ZKR je aj fakt, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe prihlášky a za predpokladu, že táto pohľadávka bude zistená, v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Rovnako aj plnenie súdom priznané žalobcovi voči dlžníkovi by mohlo byť uspokojené až po skončení konkurzu - bolo by podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov, resp. mohlo by byť uspokojené z majetku, ktorý bol z konkurzu vylúčený.
14. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci do prvej schôdze veriteľov, ktorá sa konala dňa 25.1.2013 (Obchodný vestník č. 241/2012 zo dňa 13.12.2012) správca konkurznej podstaty žalovaného nepodal návrh na pokračovanie v konaní a takýto návrh nebol podaný ani na výzvu súdu zo dňa 18.8.2020, postupoval súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 47 ods. 4 CSP a na jeho základe konanie zastavil.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 1. 1. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo sporových strán vyvinul takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť. (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/10/2020 zo dňa 12.05.2020).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).