Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11CoCsp-46-2020.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T. XXXX/XX, H. L., o zaplatenie 2.211,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. decembra 2019, č.k. 12Csp/104/2018-93 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. januára 2020, č.k. 12Csp/104/2018-96, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.021,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.021,60 eur od 03.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi istinu 1.101,04 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 681,04 od 03.11.2015 do 18.07.2018 a zo sumy 601,04 eur od 19.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie 8,64 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie istiny 80 eur zastavil, a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v celom rozsahu. Žalobca predložil súdu zmluvu o úvere, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.500 eur so splatnosťou „2/2018“. V tejto zmluve však absentujú niektoré podmienky, s čím zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať len poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnej zmluve chýbajú údaje požadované ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, poukázal na to, že nepostačuje odkaz na čas, v ktorom je úver splatený, ale je potrebné v zmluve uviesť konkrétny časový údaj o konečnej splatnosti úveru („termín“, nie časové obdobie). Ďalej uviedol, že zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Poukázal na to, že nutnosť špecifikovať splátky spotrebiteľského úveru takýmto
spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Ďalej poukázal na to, že čo sa týka uvedenia RPMN, úroková sadzba je jednou z hodnôt, na ktoré sa prihliada pri výpočte RPMN a nie je možné tieto hodnoty stotožniť. Žalobca žalovanej v zmysle zmluvy poskytol úverové prostriedky vo výške 2.500 eur a iba túto čiastku je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi. Podľa predložených listín žalovaná na úvere zaplatila celkom 1.318,96 eur, k tomu ešte 80 eur a zostáva jej zaplatiť 1.101,04 eur. V tejto časti bol nárok žalobcu dôvodný, a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Súd súčasne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaná sa s vrátením úveru preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď žalovaná má ako úspešnejšia strana sporu nárok na náhradu trov konania, no podľa obsahu spisu jej v spore žiadne trovy nevznikli.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanej uložiť zaplatiť mu istinu 1.021,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 03.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne žalovanej uložiť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní v rozsahu 100%. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval dojednanie o konečnej splatnosti vymedzené mesiacom a rokom za rozporné so zákonom, ide o nesprávny právny názor, ktorý je v rozpore s účelom tohto zákonného ustanovenia a je v rozpore s eurokonformným výkladom zákona vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej. Z obsahu zmluvy je jednoznačne zrejmé, že konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.02.2018, keď jednotlivé splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci a konečná splatnosť bola dohodnutá na mesiac 2/2018. Rovnako právny názor súdu prvej inštancie čo do posúdenia bezúročnosti úveru pre absenciu rozdelenia splátky na časť splátky pripadajúcej na istinu, úroky a poplatky, je nesprávny a prekonaný nie len rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15, ale aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesením sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Rovnako považoval za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Uviedol, že jedinou odplatou, teda predpokladom použitým pre výpočet RPMN je zmluvný úrok 32% p. a., ktorý tak tvorí jedinú zložku RPMN, tak ako je táto uvedená v úverovej zmluve.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Csp/104/2018 bolo zaplatenie 2.211,28 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi istinu 1.101,04 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 681,04 od 03.11.2015 do 18.07.2018 a zo sumy 601,04 eur od 19.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie 8,64 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie istiny 80 eur zastavil, a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom na uvedené skutkové zistenia odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil z nasledujúcich dôvodov:
10. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že uzatvorená zmluva o úvere nemá náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal eurokonformným výkladom citovaného ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, a teda je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018). Z uvedeného dôvodu je namieste ustáliť, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, resp. pod písm. l) v znení účinnom do 22.12.2015, používa pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ v súlade s eurokonformným výkladom len na spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje, nakoľko ani z Dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby uvedené ustanovenie zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, pričom uvedený interpretačný postup je potvrdený i novelou zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenou zákonom č. 279/2017 Z.z. účinnou od 01.05.2018, ktorá iba spresňuje už existujúce ustanovenie tým, že slovo „termín“ nahrádza slovom „frekvencia“.
11. Na základe uvedeného nebolo možné sa preto stotožniť s právnym posúdením uskutočneným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorým súd vytýkal v zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 17.02.2014 absenciu podstatnej náležitosti, a to neuvedenie presnej výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015.
12. Rovnako nebol správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva nemá náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu za postačujúci je potrebné považovať údaj v zmluve o úvere (čl. 23-27) termínu konečnej splatnosti úveru vzhľadom na bod 6.2. a bod 6.3. zmluvných podmienok (deň splatnosti splátok je 20. deň v mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy) v spojení s bodom V. zmluvy, kde je uvedený mesiac / rok splatnosti 2/2018. Určenie doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru spotrebiteľom z takto uvedených podmienok nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami, pričom významná je zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, ako jeden zo základných pilierov spotrebiteľského práva. Z tohto hľadiska nie je podstatné, či význam zákonnej formulácie „konečná splatnosť spotrebiteľského úveru“ spočíva v uvedení presného dátumu alebo konkrétneho počtu splátok spolu s ich začiatkom a frekvenciou, alebo v inom vyjadrení trvania splátkovej povinnosti spotrebiteľa. Nielen presný dátum, ale aj akékoľvek vyjadrenie konečnej splatnosti úveru, ktoré prinesie zmluvná prax, bude spĺňať túto zákonom stanovenú obsahovú zložku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ obstojí ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa.
13. Vychádzajúc z predmetných zmluvných dojednaní odvolací súd mal za to, že určenie predmetnej náležitosti uvedením údaju v zmluve o termíne konečnej splatnosti definovaním mesiaca a roka, 2/2018 v spojení s dojednaniami v čl. 6 zmluvných podmienok, je naplnením náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (porovnaj rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/174/2018 zo dňa 27.05.2019, 11Co/5/2018 zo dňa 29.01.2019).
14. Za nesprávny považoval odvolací súd i názor súdu prvej inštancie, že hodnoty RPMN a úrokovej sadzby nie je možné stotožniť. Vo všeobecnosti nemožno porovnávať úroky s RPMN, keď úrok je čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ako odmenu za požičanie finančných prostriedkov a je základnou náležitosťou zmluvy o úvere. RPMN odzrkadľuje všetky náklady spojené so zriadením a vedením účtu (okrem úrokovej sadzby, ktorá je ukazovateľom ceny požičaných finančných prostriedkov) a všetky ostatné poplatky a náklady, ktoré sú potrebné na získanie úveru (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 192/2014 zo dňa 11.05.2015). Naproti tomu sa však v praxi môže
vyskytnúť situácia, keď úrok a RPMN budú v rovnakej výške, a to v prípade, pokiaľ nie sú dlžníkovi účtované žiadne ďalšie poplatky a jedinou odplatou spojenou s úverom je zmluvne dojednaný úrok, čo bolo splnené i v prejednávanej veci.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda priznal žalobcovi i zvyšok uplatnenej istiny spolu s úrokom z omeškania vzhľadom na omeškanie žalovanej.
16. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).