Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-54-2020.pdf
PDF · 104.47 KB
Case nature
Subarea
25CoP/54/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci spôsobilosti na právne úkony JUDr. R. E., nar. XX.X.XXXX, adresa E., L. U. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Drahoslav Potoček, so sídlom Košice, Čajakova 5, o návrhu N. B., nar. XX.X.XXXX, adresa I., D. XX/XX, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany, na odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 13Ps/15/2018-225 zo dňa 6.7.2020 - proti výroku III. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil uznesenie č.k. 13Ps/15/2018-105 zo dňa 10.7.2019, vo výroku II. konanie zastavil a napokon vo výroku III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Zrušenie uznesenia výrokom I. (ktorým bol JUDr. E. za opatrovníka na zastupovanie v konaní ustanovený M. B.) odôvodnil tým, že opatrovník, ktorý je synom navrhovateľa by vo veci mohol byť zaujatý. Vzhľadom na následné zastavenie konania potom už nepovažoval za dôvodné rozhodovať o ustanovení nového opatrovníka JUDr. E..
3. Rozhodnutie vo výroku II., ktorým bolo konanie zastavené, súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 39 CMP tým, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony JUDr. R. E. zobral v celom rozsahu späť.
4. Súd prvej inštancie po citácii ust. § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 231, § 233 ods. 1, § 234 a § 235 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (v texte aj len CMP), ako i § 116 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len OZ) ustálil, že navrhovateľa v danom prípade nie možné považovať za blízku osobu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom naviac ani nepreukázal právny záujem na podaní v návrhu, čiže v predmetnom konaní mu nesvedčí účastníctvo v zmysle § 233 CMP. Preto pokiaľ by nedošlo k späťvzatiu návrhu, bolo by dôvodné postupovať v zmysle § 8 CMP (návrh uznesením odmietnuť). Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že konanie o spôsobilosti na právne úkony môže súd začať aj bez návrhu. Nadväzne poukazujúc na lekársku správu psychiatričky JUDr. A. L. zo dňa 17.2.2020, v zmysle ktorej psychický stav JUDr. E. je stabilizovaný v rámci základného ochorenia, súd dospel k záveru, že nie je dôvodné, aby ďalej v predmetnej veci konal.
5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe aplikácie ust. § 52, § 54, § 55, § 57, § 58 a § 251 ods. 2 CMP. O nároku na náhradu trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom nezistil žiaden dôvod na priznanie náhrady trov konania. I keď osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, o.i. v zmysle ust. § 251 ods. 2 CMP navrhla súdu priznať náhradu trov súdneho konania proti N. B., pre zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, tu súd poukázal na to, že N. B. mal vedomosť o zdravotnom stave JUDr. E., poukazujúc pritom aj na obsah jeho návrhu, v ktorom uvádza, že táto údajne od roku 1992 trpí duševnou poruchou, pričom uviedol, že jej ošetrujúcou lekárkou je MUDr. A. L., psychiatrička v Senici, pričom navrhol súdu vyžiadať správu o jej zdravotnom stave. Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. A. L. zo dňa 14.3.2019 súd zistil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná je u nej liečená od 21.6.2011, bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii z dôvodu dekompenzácie psychického stavu, k svojmu stavu je málo kritická, zasahuje si do liečby, občas vynecháva lieky, čo sa prejaví paranoidnými bludnými obsahmi, poruchami myslenia a konania, vzhľadom na uvedené je návrh podaný dôvodne a je vhodné skúmanie duševného stavu znalcom, ktorý by sa mal vyjadriť k obmedzeniu spôsobilosti k právnym úkonom. S poukazom na vedomosť N. B. o tom, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná trpí duševnou poruchou súd uviedol, že tento sa mohol dôvodne domnievať, že je tu dôvod na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, pričom N. B. v návrhu poukázal na to, že ho JUDr. E. (ako zástupkyňa svojej dcéry A. B.) neustále ťahá po súdoch, pričom jej udania sú vykonštruované jej chorobnou osobnosťou, z týchto podaní je v stave, že nie je schopný niesť tieto jej neustále osočovania. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné považovať návrh navrhovateľa za zjavne bezdôvodný v zmysle ustanovenia § 251 ods. 2 CMP, keď za zjavne bezdôvodne podaný návrh možno považovať iba taký návrh, keď s ohľadom na všetky okolnosti, bolo možné usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky, pričom ak sa navrhovateľ okolnosti o bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedel až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno mu túto povinnosť uložiť. V danom prípade nebolo dôvodné postupovať ani v zmysle navrhovaného ust. § 54 CMP a § 256 CSP, poukazujúc pritom na obsah predmetných ustanovení ako i uvedené a obsah spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Proti tomuto uzneseniu výslovne proti výroku III. z odvolacích dôvodov v zmysle § 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pričom sa domáhala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. a zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy súdneho konania v rozsahu 100%.
7. Odvolateľka argumentovala tým, že v tomto súdnom konaní ako aj v paralelnom procese na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 22Ps/26/2018 voči dcére odporkyne (A. B.) bolo preukázané, že navrhovateľ nie je oprávnený podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keďže má na veci právny záujem, ktorý je v rozpore so záujmom odporkyne a jej dcéry. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal právny záujem na podaní takéhoto návrhu, naopak, jeho záujem je v rozpore so záujmom odporkyne. Návrh nebol motivovaný snahou dosiahnuť ochranu záujmov odporkyne a jej dcéry A., ale išlo pochybné majetkové záujmy navrhovateľa a záujem dosiahnuť to, aby rozhodnutie ovplyvnilo už prebiehajúce súdne konania, ktoré iniciovala dcéra odporkyne. Návrh navrhovateľa bol teda podaný neoprávnenou osobou v rozpore s § 233 ods. 1 CMP. Navrhovateľ v paralelnom súdnom konaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 22Ps/26/2018 bol zjavne neúspešný a vážnym spôsobom bezúspešne a zbytočne zasahoval do práv odporkyne, čím zároveň spôsobil a zapríčinil nemalé náklady na právnu ochranu odporkyne, ktorá bola úspešná v plnom rozsahu. Túto skutočnosť si navrhovateľ zrejme uvedomil aj v tomto súdnom konaní a preto uskutočnil späťvzatie návrhu. V skutočnosti bol zjavne neúspešným a vážnym spôsobom bezúspešne a zbytočne zasahoval do práv odporkyne, čím zároveň spôsobil a zapríčinil nemalé náklady na jej právnu obranu (§ 251 ods. 2 CMP). Následne odvolateľka poukázala na § 55 CMP, § 256 ods. 2 a § 257 CSP s tým, že ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Navrhovateľ mal preukázať svoj právny záujem, ktorý nepreukázal a spôsobil tak na strane odporkyne náklady na právnu obranu právnym zastúpením, ktoré by ináč odporkyni vôbec neboli vznikli, čím je odporkyňa týmito nákladmi poškodená a neexistujú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by súd výnimočne nemal priznať náhradu trov v prospech odporkyne v zmysle § 257 CSP.
8. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uznesenie v napadnutej časti považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Je zrejmé, že u JUDr. R. E. je dôvod vzhľadom na jej duševné zdravie, na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, čo bolo v konaní preukázané, a preto nie je možné konštatovať, že by bol návrh podaný nedôvodne. Návrh sa rozhodol zobrať napokon späť z dôvodu, že nemá silu s ňou ďalej bojovať, chcel dobre len pre svoju neter A., ktorá ľahkovážnym konaním svojej matky prišla takmer o celé dedičstvo po jeho bratovi JUDr. B. B..
9. Ďalšie podania v odvolacom konaní účastníci do spisu nedoručili.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania dospel k záveru, že odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov predmetného konania, konkrétne, či v danom prípade boli splnené osobitné podmienky odôvodňujúce odklon od generálnej klauzuly upravujúcej náhradu trov konania v konaniach podľa CMP obsiahnutej v § 52 a priznanie náhrady trov konania osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, či už podľa ust. § 55 CMP alebo § 251 ods. 2 CMP, prípadne aj odvolateľkou poukazovaných ust. § 256 ods. 2 a § 257 CSP.
12. V zmysle § 1 CMP podľa tohto zákona, súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
13. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v druhom diele CMP v § 231 a nasledujúcich.
15. Citované ust. § 2 ods. 1 CMP zakotvuje subsidiárne použitie CSP. Civilný mimosporový poriadok upravuje vo svojej všeobecnej časti tie procesné inštitúty, ktoré sú výnimkami zo všeobecnej právnej úpravy a použijú sa výlučne na konania podľa tohto zákona. Vo všeobecnej časti v § 52 až § 58 CMP je potom upravená náhrada trov konania. Ak niektorý z inštitútov nemá komplexnú úpravu v CMP alebo vôbec nie je v CMP upravený, použije sa primerane právna úprava CSP.
16. V zmysle § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
18. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
19. V zmysle § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa nasledujúceho § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V konaniach podľa CMP v dôsledku verejného záujmu, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ako je tomu pri CSP, ktorá by sa mala pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. V týchto konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Generálna klauzula upravujúca náhradu trov konania v nesporovom konaní, obsiahnutá v citovanom § 52 CMP, je prelomená iba v dvoch prípadoch a to, ak tak ustanovuje zákon v § 53 CMP, ktoré na daný prípad nedopadá, a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé v zmysle cit. § 55 CMP. Ak potom nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 53 alebo § 55 CMP, súd rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
21. V osobitnej časti CMP pri konaní o spôsobilosti na právne úkony, je špeciálne ust. § 251 - Trovy konania, v zmysle ktorého odseku 2 - ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikne osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
22. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je názoru, že úprava náhrady trov konania účastníkov v konaniach podľa CMP je komplexná, preto v zmysle princípu subsidiarity neprichádza do úvahy aplikácia všeobecných ustanovení o náhrade trov konania obsiahnutá v § 255 až § 257 CSP. Vzhľadom na to neprichádzalo do úvahy v danom prípade aplikovať na rozhodnutie o náhrade trov konania odvolateľkou poukazované ust. § 256 ods. 2 CSP o potrebe priznať náhradu trov protistrane, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, s prihliadnutím na to, že toto ustanovenie má obdobný ekvivalent v cit. § 54 CMP; a nebolo možné na danú vec aplikovať ani § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorý má ekvivalent v § 55 CMP. Ostatne citované ustanovenie § 257 CSP pritom vychádza z premisy, že strane, ktorá inak má nárok na náhradu trov konania, náhrada nebude priznaná, v konaní podľa CMP, ale naopak v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, takže niet komu náhradu nepriznať.
23. Na rozhodnutie o náhrade trov predmetného konania nedopadá odvolateľkou poukazované ust. § 256 ods. 2 CSP, ale ani ekvivalentné ust. § 54 CMP, ktoré sa týkajú len prípadov, ak účastník, prípadne iná osoba povinná v konaní zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, pričom pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v čoho dôsledku došlo k zmareniu úkonu. V danom prípade totiž k zmareniu žiadneho konkrétneho procesného úkonu neprišlo a už vôbec nie v príčinnej súvislosti so zavinením navrhovateľa.
24. Citované ustanovenie § 251 vo svojom ods. 2 upravuje náhradu ujmy za zjavne bezdôvodný návrh. Predpokladom jeho uplatnenia je, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Ak sa však navrhovateľ sa okolnosti o bezdôvodnosti objektívne dozvedel až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno mu túto povinnosť uložiť. Ujma je pritom pojem širší, ako len pojem trovy konania, zahŕňa v sebe aj náhradu škody, pričom nie je možné vylúčiť ani náhradu nemajetkovej ujmy uložením povinnosti poskytnúť primerané zadosťučinenie.
25. Pokiaľ ide o aplikáciu § 251 ods. 2 CMP na daný prípad, odvolací súd sa plne zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre jeho aplikáciu, keďže navrhovateľ nepodal zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že navrhovateľ mal vedomosť o zdravotnom stave JUDr. E., vedel, že od roku 1992 trpí duševnou poruchou, poznal jej ošetrujúcu odbornú lekárku MUDr. L. a navrhol, aby súd od nej vyžiadal správu o zdravotnom stave.
26. Návrh vo veci bol podaný dňa 3.5.2018. Zo správy psychiatrickej ambulancie MUDr. A. L. zo dňa 14.3.2019 vyplýva, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, je u nej liečená od 21.6.2011, bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii z dôvodu dekompenzácie psychického stavu, k svojmu stavu je málo
kritická, zasahuje si do liečby, občas vynecháva lieky, čo sa prejaví paranoidnými bludnými obsahmi, poruchami myslenia a konania. Vzhľadom na uvedené považuje návrh za podaný dôvodne a považuje za vhodné skúmanie duševného stavu znalcom, ktorý by sa mal vyjadriť k obmedzeniu spôsobilosti k právnym úkonom. S poukazom na uvedené, ako to správne ustálil prvoinštančný súd, navrhovateľ sa mohol dôvodne domnievať, že je daný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony JUDr. E., keďže jej subjektívny zdravotný stav by aj podľa jej osobnej odbornej lekárky mohol byť dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. V dôsledku toho nebola naplnená zákonná podmienka cit. § 251 ods. 2 CMP, že by navrhovateľ bol podal zjavne nedôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, až v dôsledku naplnenia ktorej by mu mohla vzniknúť povinnosť nahradiť ujmu, teda aj trovy osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Až z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. L. zo dňa 17.2.2020 bolo zistené, že psychický stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná je stabilizovaný v rámci základného ochorenia. O pozitívnej zmene psychického stavu sa preto navrhovateľ na základe tohto potvrdenia mohol dozvedieť až v priebehu konania, teda nie v čase podania návrhu.
27. Ako ďalšie odvolací súd skúmal, či boli naplnené zákonné podmienky ust. § 55 CMP pre priznanie náhrady trov konania osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, teda podmienky, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
28. Cit. ust. § 55 CMP predstavuje prelomenie generálnej klauzuly obsiahnutej v cit. § 52 CMP, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov mimosporového konania. Aplikácia ust. § 55 CMP prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uplatnenie § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť náležite odôvodnené. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť ex offo za podmienky, že si účastník konania, prípadne iná osoba, uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v § 53 CMP. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, súd môže zohľadniť nielen osobné a majetkové pomery účastníkov, relevantné by mali byť najmä okolnosti prejednávanej veci. Pri aplikácii tohto ustanovenia môže tiež vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.
29. Žiadne osobné alebo majetkové pomery na strane osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, prípadne odôvodňujúce priznať jej náhradu trov konania, neboli v konaní tvrdené, ani preukázané. Pokiaľ ide o v tejto súvislosti tiež rozhodné okolnosti prejednávanej veci, ako boli popísané vyššie, odvolací súd je toho názoru, že ani tie neodôvodňujú prelomenie generálnej klauzuly obsiahnutej v § 52 CMP a uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP. Aplikácia tohto ustanovenia pritom nie je podmienená úspechom, či neúspechom v konaní, ako na to odkazuje odvolateľka. Šikanóznosť ani zištnosť podania návrhu navrhovateľom v konaní preukázaná nebola. Odvolací súd tak nevzhliadol žiadnu osobitnú okolnosť daného prípadu, pre ktorú by malo byť spravodlivé odkloniť sa od zásady, podľa ktorej žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov mimosporového konania (§ 52 CMP) a priznať náhradu trov konania osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Za takúto okolnosť odvolací súd nepovažoval ani to, že odvolateľka sa v tomto nesporovom konaní za účasti prokurátora, dala zastúpiť advokátom, čím jej vznikli náklady za právne zastúpenie.
30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní, odvolací súd preskúmavané uznesenie v napadnutom výroku III., ktorým prvoinštančný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania, ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 387 CMP potvrdil.
31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď súd ani pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania nezistil žiaden predpoklad pre prelomenie generálnej klauzuly obsiahnutej v § 52 CMP.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).