Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/369/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci manželov N. M., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Y. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Martina Řeřichová PhD. advokátka s.r.o., Námestie slobody 13/25, Humenné a R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Y. XXXX/XX, za účasti maloletých detí L. M., nar. XX.XX.XXXX a M. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo N. M., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a R. M.E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, C. XXXX, W. L. XX, T. T..Č.. XX r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. L. M., W.. XX.XX.XXXX a mal. M. M., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otca z a v ä z u j e prispievať na ich výživu sumou, na mal. L. po 130,-- eur mesačne a na mal. M. sumou po 100,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.

IV. Stretávanie otca s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Súdu bol doručený návrh na rozvod manželstva, podaný prostredníctvom právnej zástupkyne manželky, ktorý bol odôvodnený tak, že príčinou narušenia manželského spolužitia bola chorobná žiarlivosť zo strany manžela, ktorý manželku v čase zabezpečovania starostlivosti o deti, keď bola na materskej dovolenke neustále obviňoval z toho, že neprispieva zárobkom do rodinného rozpočtu. Návrh bol odôvodený aj tým, že manžel jej bráni v kontakte s inými ľuďmi, pričom odlúčenie a strata citových väzieb má trvať už niekoľko rokov. Po opakovanom podaní návrhov na rozvod na súd a po prísľuboch manžela, že dôjde k jeho zmene správania, manželka zobrala návrhy späť a konania boli zastavené. Návrh manželka podala aj preto, lebo k manželovi stratila akýkoľvek citový vzťah a rozvod manželstva považuje za jediné riešenie manželskej krízy, lebo obnovenie manželského spolužitia nepripustila s uvedením, že rozvod manželstva nebude mať nepriaznivý vplyv ani na maloleté dcéry, ktoré chce vychovávať v pokojnom prostredí a v prípade rozvodu manželka navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca navrhla zaviazať prispievať na ich výživu na staršiu L. po 130,- eur mesačne a na výživu mladšej M. navrhla zaviazať otca platiť po 100,- eur mesačne, stretávanie otca s deťmi upraviť nenavrhla. Manžel sa k návrhu písomne nevyjadril.

2. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 26.03.2019, na ktorom manželka uviedla, že na podanom návrhu trvá a za hlavný dôvod rozvratu manželstva považuje žiarlivosť manžela, aj keď na ňu nemal dôvod. Ďalším dôvodom, ktorý uviedla, boli opakované výčitky manžela, že peniaze zarába iba on a všetko čo zarobí je iba jeho. Manželka uvádzala, že síce žijú v spoločnej domácnosti, ale manžel sa k nej nepekne správa a vyháňa ju nielen zo spálne, ale aj z celého bytu a dievčatá sú svedkami opakovaných hádok aj zásahov polície. Na otázku ako manželia hospodária, manželka uviedla, že manžel uhrádza náklady spojené s bývaním a ostatné výdavky znáša manželka a uviedla, že otec deťom porušil stavebné sporenia, vzal si peniaze detí a dodnes ich nevrátil s uvedením, že príjem manžela je iný, aký v konaní deklaruje s uvedením, že jeho príjem nikdy nebol menší ako 700-800,- eur a mal aj príjem 1 000,- eur. Manžel na tomto pojednávaní potvrdil, že v manželstve dochádza k hádkam, ale aj v iných manželstvách dochádza k nedorozumeniam a uviedol, že z tabletu manželky pri jeho prezeraní zistil, že si píše s niekým. Manželka neveru poprela a manžel uvádzal, že manželka mu nehovorí pravdu a potvrdil, že náklady spojené s bývaním uhrádza on. Na otázku súdu, v akej výške prispieva na domácnosť uviedol, že prispieva sumou 10 - 15,- eur týždenne. Na pojednávaní konanom dňa 13.08.2019 právna zástupkyňa manželky na podanom návrhu trvala s uvedením, že nedošlo k zmene správania manžela a predložila listinný dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 75-77 príkazy na úhradu od Y. U. presahujúce aj 1 000,- eur. Manžel na tomto pojednávaní uvádzal, že nechce, aby súd manželstvo rozviedol a na otázku súdu, aby vysvetlil rozdiel príjmu uvádzaného vo výške 220,- eur pri rozsahu práce za 4 hodiny denne a úhrad poukazovaných Y. U., ktoré presahujú aj 1 000,- eur, manžel vysvetľoval, že ide o úhrady od jeho bývalého zamestnávateľa a tieto boli za odmenu, lebo bol najlepším zamestnancom, chodil prvý do práce, preto išlo pravdepodobne o odmeny od jeho bývalého zamestnávateľa. Na pojednávaní konanom dňa 16.09.2020 právna zástupkyňa manželky uviedla, že k zmene postoja jej klientky nedošlo a matka sa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od mája tohto roka uhrádza náklady spojené s novým bývaním vo výške 320,- eur, k tomu uhrádza hypotéku, ktorá presahuje sumu 600,- eur. Manžel na tomto pojednávaní uviedol, že jeho výdavky sú na bývanie, za ktoré mesačne platí 200,- eur, dievčatám platí poistky po 25,- eur, platí si telefón po 40,- eur mesačne a má sporenie dva krát po 35,- eur, teda na sporenie mesačne potrebuje 70,- eur. Na otázku súdu či a kde je zamestnaný, otec uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti U. L. a jeho príjem je 800,- eur. Na otázku sudkyne, či má nejaké zdravotné obmedzenia uviedol, že o žiadnych svojich zdravotných obmedzeniach nevie a navrhol, aby dievčatá boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Na pojednávaní konanom dňa 03.11.2020 matka na podanom návrhu na rozvod trvala tak ako bol doručený súdu a manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a na tomto pojednávaní uviedol, že chce, aby aj on bol právne zastúpený tak ako jeho manželka s konštatovaním sudkyne, že konanie je začaté 31.10.2018 a otec mal po celý čas priestor dať sa zastúpiť advokátom.

3. V prebiehajúcom konaní kolízny opatrovník predložil správu z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí, z ktorej vyplynulo, že rodičom bola odporúčaná psychologická pomoc nielen v záujme zachovania manželstva ale aj v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na deti.

4. Zo správy z psychologicko-poradenského procesu z 19.11.2019 vyplynulo, že manželka je rozhodnutá v otázke rozvodu, lebo stav, v ktorom sa nachádza pre žiarlivosť manžela, ktorú nedokáže viac akceptovať ako aj opakované nezhody týkajúce sa spoločnej domácnosti vrcholiace hádkami, ktorých svedkami sú neraz aj maloleté deti a manžel chce zachovať rodinu a rozvod manželstva odmieta, so záverom psychológa, že základom manželského konfliktu je nerovnomerne rozložená záťaž v spoločnej zodpovednosti a starostlivosti o domácnosť, kde manželka sa cíti opakovane preťažovaná a kontrolovaná zo strany manžela, čo spôsobuje zvýšenú nervozitu a tenziu. Manželia boli oboznámení s tým, že v prípade, ak nezmenia svoj rodinný životný štýl, konflikty sa v rodine budú opakovať a môžu byť intenzívnejšie, pri odporúčaní manželovi, aby na seba prevzal viac povinností spojených s chodom domácnosti a manželke, aby sa naučila delegovať zodpovednosti aj na ostatných členov rodiny, čo by eliminovalo jej pocit vyčerpania.

5. Podľa ust. §-u 22 (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

6. V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

8. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú v zmysle ust. §-u 19 ods. 2 ZoR, manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd a podľa odseku (3), na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

12. Posudzujúc návrh a samotný vzťah účastníkov v zmysle vyššie uvedených ustanovení súd dospel k názoru, sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona o rodine, podľa ktorých : Článok 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Článok 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Článok 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Článok 4 Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

13. Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vychádzal pritom z dôvodov uvedených v návrhu, z vyjadrení manželov na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že po nezhodách medzi nimi, títo nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú maloleté deti, finančne spolu nehospodária a ani intímne spolu nežijú.

14. Miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia. Súd preto vyhodnotil manželstvo ako vážne narušené a rozvrátené.

15. Podľa §-u 100 , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

16. Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa §-u 62 odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca navrhol zaviazať prispievať na ich výživu podľa schopností a majetkových pomerov otca a stretávanie navrhol neupravovať.

21. Počas konania, ktoré začalo 31.10.2018, matka v máji 2020 opustila s deťmi spoločnú domácnosť a jej náklady spojené s novým bývaním predstavujú 320,- eur. Z výpisov z účtu predkladaných matkou vyplynulo, že maloleté deti majú bežné výdavky primerané ich veku a potrebám. Matka neuvádzala mimoriadne výdavky súvisiace s prípadným nepriaznivým zdravotným stavom detí, pripadne inými okolnosťami. Príjem matky predstavuje sumu od 500,- do 600,- eur mesačne, z ktorých uhrádza vyššie uvádzané náklady spojené s bývaním a zabezpečuje potreby maloletých detí. Pri určení výšky príjmu otca detí súd vychádzal jednak z ním predkladaných listinných dôkazov a to zmlúv o uzavretí pracovného pomeru a skončení pracovných pomerov, tvrdení otca o výške jeho príjmu, ktorý sám kvantifikoval sumou 800,- eur mesačne a zistení súdu najmä lustráciou zamestnaní otca a vymeriavacích základov zamestnávateľov otca. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, tieto zamestnania otca: v období od 06.06.2017 do 06.05.2019 bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti U. L. s.r.o. s vymeriavacím základom vo výške 300,- eur. Konateľom obchodnej spoločnosti U. L. s.r.o. je Y. U. č.l. 135 a od konateľa tejto obchodnej spoločnosti boli otcovi v tomto období poukazované sumy od 734,- eur po 1 332,- eur (čl. 75-77), hoci v pracovnej zmluve s týmto zamestnávateľom na č.l. 86 dohodnutá mzda vo výške 220,- eur mesačne, naviac tento pracovný pomer otec skončil dohodou č.l. 147. Ďalším zamestnaním otca bola obchodná spoločnosť M.-L. s.r.o. v období od 07.05.2019 do 31.05.2019 a bol to pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutými mzdovými podmienkami dohodnutými v zmluve na č.l. 151 vo výške 520,- eur a aj tento pracovný pomer otec skončil dohodou, teda sa vzdal zamestnania sám bez vážneho dôvodu. Ďalším zamestnávateľom otca bola obchodná spoločnosť U.-L. Q. spol. s r.o., v ktorej bol zamestnaný v pracovnom pomere na dobu neurčitú pri rozsahu pracovného času 40 hodín týždenne pri dohodnutej mzde 130,- eur mesačne a tento pracovný pomer otec skončil dohodou k 06.09.2019. (Sudkyňa neuverila otcovi, že prijal pracovný pomer, z ktorého by mal príjem 130,- eur pri rozsahu práce 40 hodín týždenne.) Ďalším otcovým zamestnávateľom bola obchodná spoločnosť J. s.r.o., s ktorou uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú na dobu do 31.12.2020, pri dohodnutej odmene 3,50 eur za hodinu práce. S tým istým zamestnávateľom pokračoval v práci od 15.01.2020 do 18.05.2020 pri vymeriavacom základe v mesiaci marec vo výške 35,- eur (č.l. 162 druhá strana). Otec je dnes zamestnaný znova v obchodnej spoločnosti U. L. s r.o. a má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutou mzdu vo výške 290,- eur. Sudkyňa neuverila otcovi, že príjem, ktorý je v zmluve dohodnutý, je jeho reálnym príjmom, nakoniec sám uviedol na pojednávaní, že jeho príjem predstavuje 800,- eur mesačne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otec mení zamestnania, ktoré končí sám bez vážnych dôvodov a jeho príjem je iný, než v pracovných zmluvách uvádzaný. Otca súd zaviazal na vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k deťom v sume 130,- eur na staršiu dcéru a 100,- eur na mladšiu z detí a túto sumu považoval za primeranú pri príjme otca, ktorý nie je menší ako priznal sám a to 800,- eur a z tejto sumy mu po zaplatení nákladov spojených s bývaním, úhrady za telefón, poistiek dievčat a sporenia zostáva dostatok prostriedkov na participovanie na výžive pre svoje maloleté deti, ktorých potreby nie sú mimoriadne, sú to bežné výdavky na potreby detí, primerané veku detí.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .

U p o z o r n e n i e : Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.