Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11CoCsp-31-2020.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., o zaplatenie 4.027,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 7. januára 2020, č.k. 5Csp/69/2018-77, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 555,04 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 555,04 eur od 21.06.2018 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 3.472,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.472,45 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). Ďalej súd rozhodol, že žalobcovi sa vracia titulom zaplateného súdneho poplatku suma 26,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s. (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 272 ods. 1 a 2, § 273 a § 497 Obchodného zákonníka, § 1 a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 34, § 39, § 40 ods. 1 až 3, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že pôvodný žalobca - banka si splnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko právny predchodca žalobcu písomne vyzval dňa 04.07.2015 žalovaného k úhrade dlhu na splátkach úveru, následne Oznamom zo dňa 20.08.2015 žalovanému oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky a napokon celú pohľadávku postúpil rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 na žalobcu. Pôvodný žalobca žalovanému písomne oznámil postúpenie pohľadávky Oznamom zo dňa 22.08.2018. Súd dospel k záveru, že postup postúpenia pohľadávky bol v zmysle zákona o bankách zachovaný. Zmluvu o kreditnej karte považoval súd prvej inštancie za zmluvu spotrebiteľskú. Nakoľko žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.12.2018 zobral žalobu čiastočne späť v časti zaplatenia sumy 555,04 eur (poplatky a sankčný úrok), súd konanie v tejto časti spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.06.2018 až do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 CSP
zastavil. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o kreditnej karte, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky, a predmetom ktorej bolo poskytnutie kreditnej karty so schváleným úverovým rámcom vo výške 1.800 eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 22,80% ročne a dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 60 eur. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Na základe toho súd rozhodol tak, že vyhovel žalobcovi v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.472,45 eur. Žalovaný sa v konaní k žalobe nevyjadril, nezúčastnil sa pojednávania a ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Súd preto nemal pochybnosť o tom, resp. nemal preukázané, že by žalovaný nebol oboznámený s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet a so sadzobníkom poplatkov. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.472,45 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, ktoré úroky sú v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa § 7 ods. 7 a § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a to vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti 555,04 eur.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd žalobu v napadnutej časti zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že legitímne očakával, že nebude žalobe vyhovené v celom rozsahu, nakoľko súdy Slovenskej republiky rozhodovali o neprijateľnosti zmluvných podmienok Consumer Finance Holding o neplatnosti zmlúv a bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rovnako zmluvné podmienky posudzovala aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, pričom Slovenská obchodná inšpekcia ich pokutovala pokutou 10.000 eur za neprijateľné zmluvné podmienky. Rovnako Národná banka Slovenska ich tiež pokutovala, nakoľko zmluvy neobsahovali povinné náležitosti a obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s legitimáciou žalobcu, keď podľa jeho názoru žalobca riadne nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nestačí doložiť len list „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, ale žalobca musí predložiť aj doručenku s podpisom žalovaného, že mu právny predchodca žalobcu toto oznámenie o postúpení poslal a že ho žalovaný aj prevzal. Odvolateľ poprel, že by mu uvedené oznámenie právny predchodca žalobcu poslal. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudky okresných súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018. Je na žalobcovi, aby dokladoval platne postúpenú predmetnú pohľadávku od VÚB Banky. Žalovanému nebolo zo strany banky nič doručené, a teda právny predchodca žalobcu si notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil. Vo veci sa jedná o úver poskytnutý bankou, kedy postupník, na ktorého je postúpená pohľadávka banky, a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (tu žalobca) je povinný tvrdiť a preukázať splnenie podmienok aktívnej legitimácie, vrátane preukázania platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Poukázal na to, že Národná banka Slovenska rozhodnutím č. NBS-000-024-396 zo dňa 27.11.2018 vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku a pokutovala spoločnosť Consumer Finance Holding, pričom uviedla, že doručovanie zásielok, ako má v zmluvách táto spoločnosť, je neprijateľná zmluvná podmienka. Taktiež namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal premlčaním nároku žalobcu a odvolateľ súčasne podal námietku premlčania. On bol podľa predžalobnej výzvy v omeškaní za mesiac 4, 5 a 6/2015, výzvou zo dňa 04.07.2015, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca, resp. jeho právny predchodca upozorňoval žalovaného, že je v omeškaní so splátkami v sume 180 eur, pričom s prvou splátkou bol v omeškaní 15.04.2015 a žalovaný túto neuhradil do 11.07.2015, mohol žalobca úver zosplatniť. Keďže právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti 20.08.2015 pre omeškanie žalovaného so splátkou 15.04.2015, premlčacia doba žalobcovi uplynula 15.04.2018, no žaloba bola na súd doručená až 30.07.2018.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Csp/69/2018 bolo zaplatenie 4.027,49 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 555,04 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 555,04 eur od 21.06.2018 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 3.472,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.472,45 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). Ďalej súd rozhodol, že žalobcovi sa vracia titulom zaplateného súdneho poplatku suma 26,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s. (výrok IV.).
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda či preukázal splnenie podmienok postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
9. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).
10. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ... ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidla pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v citovanom § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka (v podrobnostiach porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017, 1 Cdo 147/2017).
12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v preskúmavanom prípade absentuje akýkoľvek doklad o odoslaní alebo doručení Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.08.2015 (č.l. 42), čo znamená, že nedošlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, čo spôsobuje, že celková pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nemohla byť predmetom rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko rámcová zmluva o postúpení pohľadávok je v tejto časti neplatná. Žalobca tak v podanej žalobe a ani neskôr neuplatnil tvrdenie, že predmetné oznámenie adresované pôvodným veriteľom žalovanému bolo bankou realizované a žalovanému i doručené. Žalobca uvedené netvrdil, tým potom ani doručenie tohto oznámenia žalovanému nepreukázal a nenavrhol ani žiaden dôkaz. Skutkové tvrdenie žalobcu o predmetnej výzve - Oznámení a jej doručení žalovanému v spore uplatnené nebolo, preto nemohlo dôjsť ani k jeho popretiu, ani potvrdeniu zo strany žalovaného, preto neprichádza do úvahy aplikácia § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V danom prípade totiž žalovaný nemohol poprieť skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré sa neuskutočnilo.
13. Žalobca teda v spore nedokázal, že žalovaná pohľadávka bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky). Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie pred súdom, a preto bolo dôvodné jeho žalobu zamietnuť.
14. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne posúdenie bolo potom nadbytočným zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozsudku reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, a hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdnej praxe vyžaduje práve vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovenia žalobe zmenil tak, že žalobu zamietol.
16. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).