Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-67-2019.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: T. V., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, O., o zaplatenie sumy 14.234,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.375,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.375,51 Eur od 31.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 18% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.07.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.234,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 31.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 14.04.2014 Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 249,98 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 29.997,60 Eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 6.624,49 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 26.10.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.12.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.12.2016. Na základe uvedeného potom celkovú výšku dlžnej sumy tvorí istina plus náklady na vymáhanie mínus prijaté úhrady, t.j. 20.825,49 Eur + 33,- Eur - 6.624,49 Eur = 14.234,- Eur. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Notársku zápisnicu č. N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017, Zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 11.04.2014, Predžalobnú upomienku zo dňa 26.10.2016, kópiu obálky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 25.12.2016, Prehľad splátok a úhrad.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 07.01.2020, k tejto sa žalovaný nevyjadril.
4. Uznesením č. k. 38Csp/67/2019-46 zo dňa 20.02.2020 tunajší súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.10.2020 predložil súdu listiny, a to fotokópiu dokladov žalovaného, výpis z účtu žalovaného, potvrdenie o príjme žalovaného, kúpnu zmluva na osobný automobil, štandardné európske informácie, zoznam dokladov k pôžičkám.
6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 03.11.2020, pričom vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí o odročenie pojednávania nežiadali a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, keď súd mal doručenie predvolania vykázané dňom 22.09.2020, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
7. Medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaným bola dňa 11.04.2014 uzavretá zmluva označená ako Zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku na autá vo výške 15.000,- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 249,98 Eur s poistením. Splátka bola dojednaná vo výške 240,60 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 15,90%, RPMN vo výške 15,54%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 13,34%. Splátky boli dohodnuté v termíne do 20. dňa príslušného mesiaca. Celková suma pôžičky bola vo výške 28.872,- Eur a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 13,872,- Eur. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý 4/2024. Žalovaný na uvedenú zmluvu zaplatil, vychádzajúc z nepopretého, a preto nesporného, skutkového tvrdenia žalobcu, v spojení s Prehľadom splátok a úhrad (č.l. 4) celkom sumu 6.624,49 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2016, doručenou žalovanému dňa 08.11.2016, upozornil právny predchodca žalobcu žalovaného na zosplatnenie úveru, ak do 05.12.2016 nedôjde k úhrade dlžnej splátky. Právny predchodca úver zosplatnil dňa 19.12.2016, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 25.12.2016. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka ku dňu 22.01.2020 postúpená zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
17. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zákon č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti.
24. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle §9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zmluva totiž neobsahuje rozčlenenie splátky úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky 249,98 Eur predstavuje splátku istinym splátku úroku a splátku iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru je predpokladom toho, aby spotrebiteľ vedel určiť, aká časť splátky pripadá na tú ktorú zložku. V zmluve úplne absentujú termíny splátok, keď v zmluve je uvedený len termín konečnej splatnosti ako 4/2024, avšak dátum prvej splátky a aj deň, kt ktorému je splatná absentujú úplne. Zmluva ďalej neobsahuje, v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých údajov tomuto zodpovedá. Pri zohľadnení výšky mesačnej splátky s poistením vo výške 249,98 Eur a počtu splátok 120 predstavuje celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť sumu 29.997,60 Eur (249,98 Eur x 120), zatiaľ čo v zmluve je uvedená celková čiastka vo výške 28.872,- Eur nezohľadňujúca dojednané poistenie, ktoré tiež predstavuje náklad spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Takisto RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa, keď je uvedená vo výške 15,54%, pričom pri splátke 249,98 Eur a poskytnutej výške úveru 15.000,- Eur, po dosadení do vzorca, táto vychádza 16,93% a nie 15,54% ako sa uvádza v úverovej zmluve.
25. Vo vyššie uvedenom prípade sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
26. Súd skúmajúc včasnosť podania žaloby ex offo a prípadného premlčania nároku žalobcu (§ 54a OZ), dospel k záveru, že žalobcom uplatnená suma premlčaná nie je.
27. Ako však už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na zaplatenie nevrátenej istiny pôžičky. Nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur a že žalovaný na splátkach zaplatil sumu 6.624,49 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 8.375,51 Eur (15.000 - 6.624,49).
28. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny vo výške 8.375,51 Eur i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 20.12.2016, pretože právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru listom zo dňa 26.10.2016, ak neuhradí nedoplatok na splátkach do 05.12.2016. Žalovanému bola výzva doručená dňa 08.11.2016, pričom v zmysle výzvy mal žalovaný lehotu na plnenie do 05.12.2016. Nakoľko žalovaný ani v dodatočnej lehote dlh neuhradil, žalobca dňa 19.12.2016 úver zosplatnil, čo nebolo v konaní sporné. Žalovaný sa nasledujúcim dňom, t. j. 20.12.2016 dostal do omeškania. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti vo výške 5% (0,00% + 5) ročne. Súd preto žalobcovi priznal popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 8.375,51 Eur od 31.12.2016 do zaplatenia (tak ako si žalobca uplatnil, pretože súd bol viazaný podanou žalobou).
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o zaplatenie sumy 8.375,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.375,51 Eur od 31.12.2016 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a § 255 ods. 2 CSP, keď úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 59 % (priznaná suma 8.375,51 Eur zo žalobcom žiadanej sumy 14.234,- Eur), úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 41 %, potom čistý úspech žalobcu je v pomere 18 % (59% - 41%). Súd preto žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, vo výroku III. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %, keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).