Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/127/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - F., t.č. Stredisko sociálnych služieb A., G. XX, E. a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. XXXX/XXX, E., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3. novembra 2022 č.k. -49, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 21.06.2022 s tým, že matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.), otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od 21.06.2022 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky (výrok II.), určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.06.2022 do 31.10.2022 v sume 433 eur, ktorý povolil otcovi splácať v splátkach po 12 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III.), styk otca s maloletou A. neupravil (výrok IV.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok V.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.06.2022 domáhala, aby jej súd zveril maloletú A. do starostlivosti, otcovi určil prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne a styk otca s maloletou neupravil z dôvodu, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, otec na dieťa neplatí, ani sa o dcéru nezaujíma. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, neospravedlnil svoju neúčasť. Súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá A. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec s maloletou a matkou nebýva v spoločnej domácnosti od mája 2022. Otec na maloletú neplatí žiadne výživné, o dcéru sa nezaujíma. Matka býva v Krízovom centre na G. J. G. E., kde mesačne platí nájom 85-90 eur. Má základné vzdelanie, aktuálne pracuje brigádne ako umývačka riadu vo firme zameranej na stravovanie. Mala by mať predpokladaný mesačný netto príjem cca 440 eur. Otec podľa vyjadrenie matky má nejaké stredoškolské vzdelanie s maturitou, má vedomosť, že pracoval ako živnostník – murár. Otcova matka ešte žije v C. K. a každý mesiac mu posiela 100 eur na účet, ktorý je vedený na meno maloletej. Otec si tých 100 eur vždy vyberie a pre dcéru z toho nenechá nič. Maloletá A. je v druhom ročníku základnej školy, nenavštevuje krúžky, nemá zdravotné problémy. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24, § 26, § 36, § 62, § 65, § 75 Zákona o rodine.

Vykonaným dokazovaním mal objektívne preukázané, že návrh matky je dôvodný, keďže matka s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2022. Otec sa o dieťa nezaujíma, neprispieva na jeho výživu. Matka potrebuje operatívne vybavovať ohľadom maloletej rôzne záležitosti, preto súd určil, že len matka je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka má netto mesačný príjem cca 440 eur, poberá rodinné prídavky na dieťa 30 eur mesačne. Pracuje len brigádnicky, nevie si nájsť trvalú prácu. Žije v krízovom centre, má vyživovaciu povinnosť k synovi, na ktorého platí výživné 50 eur mesačne. Otec podľa lustrácie nikde oficiálne nepracuje, ani len brigádne. Iné maloleté deti nemá. Nič mu nebráni pracovať hoc aj na zmeny, či mimo miesta svojho aktuálneho bydliska. Súd posudzoval nielen možnosti povinného rodiča, ale aj jeho schopnosti a siahol po potencionálnom príjme, ktorý si u otca ustálil vo výške 750 eur (cca 1.000 eur brutto). Ide o štandardný netto mesačný príjem dosahovaný vo fabrikách zamestnancami, dokonca so základným vzdelaním, v priemyselných parkoch v okolí E.. Súd pri určovaní výživného tak vychádzal z potencionálneho príjmu otca aj toho, akou mierou sa ktorý rodič o dieťa stará, keď celú výchovu a starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka sama, otec sa na ničom nepodieľa. Matkou požadované výživné od otca v sume 100 eur súd zhodnotil ako primerané tomu, že otec sa na starostlivosti o dieťa ničím nepodieľa a preto určil výživné v sume 100 eur mesačne. Keďže otec od podania návrhu nič neplatil, vznikol mu nedoplatok za obdobie od 21.06.2022 do 31.10.2022 vo výške 433 eur, ktorý mu súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 12 eur spolu s bežným výživným. Pri výpočte splátky vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov. Nič otcovi však nebráni vyplatiť nedoplatok jednorazovo, či vo vyšších mesačných splátkach. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že v súčasnosti býva na ubytovni, B. J., E.. S maloletou sa nestretáva, na jej výživu neprispieva. Nesúhlasí s výškou výživného a určeným nedoplatkom. Je nezamestnaný, po rozchode s matkou sa všetci aj s maloletou stali bezdomovcami, prišli o bývanie, on mal zdravotné problémy. V súčasnosti nepracuje, od leta 2022 nemá žiadny iný príjem, preto na výživu dcéry nemôže prispievať v súdom určenej výške. Výživnému sa nevyhýba, pracoval aj ako živnostník, je stavbár, no v súčasnosti nemá toľko peňazí, aby mohol prispievať na výživu vo výške 100 eur. Maximálne je schopný prispievať minimálnym výživným. Chce si nájsť prácu. Otec svoje písomne podané odvolanie na výzvu súdu doplnil na informatívnom výsluchu zrealizovanom na Okresnom súde Bratislava V, kde v závere zápisnice sa udáva, že otec sa javil pod vplyvom alkoholu, no na otázku VSÚ odpovedal, že dnes nepil nič, ani jedno pivo.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti určenia výšky výživného , nedoplatku na zročnom výživnom a tiež v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX).

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil otcovi výživné na maloletú v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od 21.06.2022 a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.06.2022 do 31.10.2022 v sume 433 eur, ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 12 eur spolu s bežným výživným a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletej odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže odvolateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutej časti

rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Základom odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že jeho aktuálna finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné v sume určenej súdom, nakoľko od leta 2022 nepracuje. Odvolací súd, berúc do úvahy ustanovenie § 65 Zákona o rodine, ako aj kritérium najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa zakotvené na medzinárodnej úrovni v článku 24 Charty základných práv Európskej únie, článku 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ako aj na národnej úrovni v článku 5 Zákona o rodine, po oboznámení sa s obsahom spisu musel zhodne so súdom prvej inštancie dospieť k záveru, že skutočnosti uvádzané otcom nepredstavujú dôvod na určenie mu minimálneho výživného, ktorého sa dožaduje. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri určení výšky výživného potencionálny príjem, ktorého výšku takisto správne určil. Správne skonštatoval, že otec je zdravý, práceschopný, keď otec opak nepreukázal. Otec prístup k výchove a výžive dcéry je nezodpovedný, keď sa o dcéru nezaujíma a žiadnym spôsobom sa na jej výžive a výchove nepodieľa. Odvolací súd tak výšku výživného v sume 100 eur považoval za primeranú odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca ako povinného rodiča. Súd prvej inštancie správne určil aj výšku nedoplatku na zročnom výživnom.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutým výrokoch a závislom výroku o náhrade trov konania podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).