Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/29/2020

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa M. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX C., prechodne bytom T. - D.- Z.. XX, XXX XX C., D., občan Slovenskej republiky, a druhého manžela Y. C. Ž., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - D.- Z.. XX, XXX XX C., D., občan A. F., za účasti maloletých detí: U. Ž., nar. XX.XX.XXXX a U. Ž., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Dňa 17.09.2020 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Zvolen písomné podanie zo dňa 16.09.2020 označené ako „Návrh na začatie konania o rozvod manželstva“, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Dňa 01.10.2020 doručil navrhovateľ súdu podanie označené ako „Oprava návrhu“, v ktorom opravil svoj návrh v časti, v ktorej sú uvedené mená a dátumy narodenia maloletých detí pochádzajúcich z manželstva.

2. Podľa (ďalej len ), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

3. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. V podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že manželstvo uzavreli dňa 31.05.2014 na Mestskom úrade v C.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vedenej na Matričnom úrade v C., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XX. U navrhovateľa aj u manželky ide o prvé manželstvo. Uviedol, že je štátny občanom Slovenskej republiky a manželka je štátna občianka Poľskej republiky a posledné spoločné bydlisko majú v Nemecku na adrese: T. - D. - Z.. XX, XXX XX C.. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS).

6. Podľa § 2 MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

7. Keďže obaja manželia aj mal. deti pochádzajúce z manželstva sú občanmi štátov, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie ( Slovensko a Poľsko ) a zároveň sa všetci účastníci zdržiavajú na území štátu, ktorý je taktiež členským štátom Európskej únie ( Nemecko ), určovanie právomoci súdov vo veciach s

medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „ Nariadenie Brusel IIa“).

8. Podľa čl. 1, bod 1, kapitola I Nariadenia Brusel IIa, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b)nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

8.1 Podľa čl. 3, bod 1 a 2, kapitola II Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“. Na účely tohto nariadenia má „domicil“ rovnaký význam, aký má v právnych poriadkoch Veľkej Británie a Írska.

8.2 Podľa čl. 6, kapitola II Nariadenia Brusel IIa, Manžela, ktorý: a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

8.3 Podľa čl. 17, kapitola II Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Pokiaľ táto podmienka konania nie je splnená, jedná sa o neodstrániteľnú podmienku konania, v prípade jej zistenia musí súd konanie o návrhu zastaviť. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktoré sa vzťahuje na rozvod manželstva, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia Brusel IIa, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.

10. Súd skúmal, či je daná jeho právomoc v na konanie v prejednávanej veci na základe niektorého z kritérií stanovených v Nariadení Brusel IIa. Základným kritériom pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel IIa obvyklý pobyt. Pri určovaní miesta obvyklého pobytu je potrebné pripomenúť už judikované závery Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa síce vzťahujú k článku 8 a nasl. Nariadenia Brusel II a výkladu pojmu obvyklého pobytu dieťaťa vo význame tohto nariadenia, avšak vzhľadom na jednotný pojem ,,obvyklého pobytu“ obsiahnutý v tomto nariadení niet dôvodu, pre ktorý by tieto závery nemohli byť primerane použiteľné a právne relevantné aj pri určovaní obsahu tohto pojmu, pokiaľ ide o osoby domáhajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva. Vzhľadom k tomu, že nariadenie neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „obvyklý pobyt“, jeho určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení nariadenia a jeho cieľ. Určenie obvyklého pobytu sa tak stáva predmetom a výsledkom skutkového skúmania zo strany príslušného súdu a je založené na vyhodnotení celého súboru zistených konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu (viď rozsudky

Súdneho dvora EÚ A C-523/07, body 35, 37 a 39; C-497/10 Mercredi, body 46 a 47; C-376/14 body 51 a 52; C-499/15, bod 60). Ide teda o pojem faktický a nie právny, t.z. nezávislý na splnení akýchkoľvek legálnych kritérií na rozdiel napríklad od trvalého pobytu, ktorý má charakter evidenčný a jeho vznik je viazaný na určité členským štátom stanovené právne podmienky. Súdny dvor EÚ zároveň podal vysvetlenie k spôsobu, akým majú súdy pristupovať k určovaniu miesta obvyklého pobytu, resp. bližšie definuje faktory rozhodné pri prijímaní konečného verdiktu súdu. Vo všeobecnosti súbor týchto kritérií umožňuje definovať obvyklý pobyt v zmysle ustanovení Nariadenia Brusel IIa ako miesto, v ktorom má dotknutá osoba centrum (ťažisko) svojho života. Okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a vykazuje znaky trvalosti. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť, pracovné aktivity, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby osoby v danom štáte. Na druhej strane Súdny dvor EÚ nepovažuje kritérium štátneho občianstva, či dĺžky pobytu na území členského štátu za výsostne určujúce faktory, ktoré by mali pri určovaní skutočného miesta pobytu osoby rozhodujúci význam.

11. Z návrhu súd zistil, že účastníci konania od uzavretia manželstva spoločne bývali v Nemecku, pričom ich posledným spoločným bydliskom je: T. - D. - Z.. XX, XXX XX C., D.. Navrhovateľ, jeho manželka, ako aj maloleté deti v súčasnosti žijú v Nemecku. Navrhovateľ v Nemecku pracuje ako živnostník, jeho manželka na území Nemecka poberá sociálne dávky a prídavky na deti. Z návrhu je zrejmé, že pobyt manželov na území Nemecka vykazuje znaky trvalosti, keď manželia sa spoznali na území Nemecka, kde obaja pracovali a od uzavretia manželstva spoločne bývajú v Nemecku. Na území Nemeckej spolkovej republiky sa im narodili spoločné deti. Vzhľadom na uvedené má súd za nepochybné, že v danom prípade manželia nemajú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, tento obvyklý pobyt majú manželia v Nemecku. Súd má za nepochybné, že ani samotný navrhovateľ nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Hoci má evidovaný trvalý pobyt na území SR podľa evidencie v Registri obyvateľov, nejedná sa v danom prípade o jeho obvyklý pobyt, keďže sa na adrese trvalého bydliska trvalo nezdržiava minimálne od uzavretia manželstva roku 2014. Obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky nemá ani manželka navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené nie je možné založiť právomoc slovenského súdu v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel IIa.

12. Ďalším kritériom pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel IIa štátna príslušnosť. V konaní má súd preukázané, že navrhovateľ je štátnym občanom Slovenskej republiky a jeho manželka je štátnou občianskou Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené nie je možné založiť právomoc slovenského súdu ani v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel IIa, pretože by museli byť štátnymi občanmi Slovenskej republiky obaja manželia.

13. Právomoc slovenského súdu konať o návrhu navrhovateľa je vylúčená aj s poukazom na čl. 6 Nariadenia Brusel IIa . Návrh navrhovateľa smeruje proti druhej manželke, ktorá návrh nepodala. Druhá manželka má obvyklý pobyt na území členského štátu - Nemecko, je štátnym príslušníkom členského štátu - Poľskej republiky, a preto ju možno žalovať v inom členskom štáte - Slovenská republika iba v súlade s článkami 3, 4 a 5, pričom súd tieto podmienky nezistil tak, ako je uvedené vyššie.

14. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ust. a článku 17 Nariadenia Brusel IIa zastavil. Zastavením konania súd deklaruje, že nemá právomoc konať a rozhodovať o návrhu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.