Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/45/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v sporovej veci žalobcu v 1. rade: J. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX B., žalobcu v 2. rade I. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., advokát, s. r. o., Fándlyho 7, 949 01 Nitra proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca v 1. a 2. rade je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,00 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.08.2020 domáhali voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia podľa písmeno d) , ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na nehnuteľnosť a akýchkoľvek činností, ktorými by neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca v 1. a 2. rade odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci B. - F.. Č.. A. V., A. Ú.I. A. V., H. B. D. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „C.“ č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere 426 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobcovia a žalovaný neuzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena a ani žiadnu inú dohodu, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený vstúpiť na nehnuteľnosť a viesť cez ňu kábel. Žalovaný bez súhlasu a vedomia žalobcov v období odo dňa 16.07.2020 do 27.08.2020 vykonal na nehnuteľnosti práce súvisiace s umiestnením kábla oranžovej farby, ktorý trčí zo zeme predmetnej nehnuteľnosti a je cca tri metre dlhý, pričom žalovaný ho nijakým spôsobom neoznačil a nešpecifikoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobcov v tejto veci nekontaktoval a konal bez ich súhlasu, majú dôvodnú obavu, že žalovaný bude ďalej pokračovať v ťahaní tohto kábla cez nehnuteľnosť a zároveň majú obavu, že žalovaný na ich nehnuteľnosti postaví stĺp alebo vykoná na nej iné ďalšie úpravy bez ich súhlasu, čím zároveň spôsobí zníženie hodnoty nehnuteľnosti a spôsobí tak žalobcom škodu. Žalobca v 1. a 2. rade mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade existuje dôvodná obava zhoršenia protiprávneho stavu a vzniku ďalších možných škôd na nehnuteľnosti, pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcov. K odôvodnenej potreby neodkladnej úpravy pomerov mal žalobca v 1. a 2. rade za to, že dostatočne osvedčili splnenie tejto podmienky, keď vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného, vzniká na ich strane dôvodná obava, že žalovaný bude i naďalej pokračovať vo svojom protiprávnom konaní. Žalobca v 1. a

2. rade tiež uviedol, že v čo najskorej lehote podá na príslušnom súde žalobu o navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu alebo o nahradenie škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného.

2. Súd uznesením č.k. -19 zo dňa 16. septembra 2020 súd vyzval žalobcu v 1. a 2. rade, aby odstránil vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v tom, že návrh obsahoval nejasný a nekonkrétny petit v časti akýchkoľvek činností, ktorými by žalovaný neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcov, t. j. je potrebné uviesť tieto činnosti tak, aby bolo konkrétne a vykonateľne formulované, o aké presne činnosti, ktorými by žalovaný zasahoval do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorých sa má žalovaný zdržať, sa vlastne jedná, návrh obsahoval nejasný a nekonkrétny petit v časti nehnuteľnosti žalobcov, na ktorú sa má žalovaný zdržať vstupu, t.j. je potrebné, aby žalobcovia v petite presne špecifikovali nehnuteľnosť, na ktorú sa má žalovaný zdržať vstupu. Súd zároveň vyzval žalobcu v 1. a 2. rade, aby predložil riadne splnomocnenie pre právneho zástupcu, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcov. 3. Žalobca v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 08.10.2020 opravil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v 1. a 2. rade žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na pozemok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, nachádzajúci sa na ul. D., pozemok parcely registra „C.“ č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere 426 m2 nachádzajúci sa v obci B. - F.. Č.. A. V., A. Ú. A. V., H. B. D. zapísanej na LV č. XXXX a tiež akýchkoľvek činností, ktorými by neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalovaných k tomu to pozemku najmä tým, že by vykonával akékoľvek stavebné práce a stavebné úpravy súvisiace s umiestňovaním káblov na tomto pozemku.

4. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 31.08.2020, opravou návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 08.10.2020, s listinnými dokladmi predloženými žalobcom v 1. a 2. rade a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a fotografiou priloženou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Účelom právneho inštitútu v civilnom sporovom konaní akým je neodkladné opatrenie je bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na žalobcoch, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne opísali skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísali a osvedčili existenciu trvania nároku, ktorému žalobcovia navrhujú poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia sú povinní žalobcovia v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôžu žalobcovia predložiť bez vlastnej viny. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladnou úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. 6.1. Neodkladné opatrenie nie je nevyhnutne rozhodnutím konečným, jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov strán sporu. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v tak, že prioritu má zabezpečovacie opatrenie a v subsidiárnom postavení je opatrenie neodkladné, preto je potrebné primárne skúmať možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a až keď to nie je možné, je namieste skúmať podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, bezodkladnosť) dočasne upraviť pomery strán. Potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu neodkladného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2008). Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených (najmä listinných) dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012).

7. Súd mal z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom B., katastrálny odbor, pre okres B. D., H. B.-F..Č.. A. V., A. Ú. A. V., parcela registra „C.“ druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 426 m2, za osvedčené, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B. D., H. B. - F.. Č.. A. V., katastrálne územie A. V., parcela registra „C.“ druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 426 m2. 7.1. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sa vložka číslo: 2081/ B vyplýva, že predmet činnosti žalovaného je prenos, vysielanie a príjem rozhlasových, televíznych a ostatných komunikačných signálov pre prevádzkovateľov zo zákona a pre prevádzkovateľov na základe udelených licencií, zriaďovanie, prevádzkovanie, výstavba, údržba a servis telekomunikačných zariadení, sietí a informačných technológií vo vlastníctve iných subjektov v rozsahu uzatvorených zmlúv, plánovanie a prognózovanie optimalizácie siete, výroba, inštalácia a opravy elektrických strojov a prístrojov, vykonávanie inžinierskych stavieb-výstavba telekomunikačných vedení a zariadení /vnútorné a vonkajšie telekomunikačné zariadenia, objektové rozvody, vonkajšie líniové stavby/, prenos všetkých druhov signálov a informácií po verejnej telekomunikačnej sieti (ďalej len VTS), s výnimkou jej častí výhradne vymedzených iným prevádzkovateľom, ako aj po prenajatých častiach neverejných sietí, vybudovaných mimo VTS, bez ohľadu na šírku prenášaného pásma, prenosovú rýchlosť a prenosové médium, poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prostredníctvom retransmisie

rozhlasových a televíznych programov verejnou elektronickou komunikačnou sieťou, zriaďovanie a prevádzkovanie verejných mobilných telekomunikačných sietí na frekvenciách pridelených Licenciou Telekomunikačného úradu SR, poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej mobilnej telekomunikačnej siete na frekvenciách pridelených Licenciou Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa označuje ako sieť tretej generácie a vyhovuje normám UMTS, zriaďovanie a prevádzkovanie pevnej telekomunikačnej siete za účelom prepojenia alebo pripojenia zariadení mobilnej siete tretej generácie, poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby a plného rozsahu dátových a multimediálnych služieb prostredníctvom mobilnej siete tretej generácie.

8. Podľa o elektronických komunikáciách, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

Podľa o elektronických komunikáciách, osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Podľa o elektronických komunikáciách, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

Podľa o elektronických komunikáciách povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu podá podnik. Ak dôjde k prevodu lebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

Podľa o elektronických komunikáciách, podnik, ktorý verejnú sieť je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia, v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.

Podľa o elektronických komunikáciách, po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

Podľa o elektronických komunikáciách, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa keď sa dozvedelo skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa keď k vzniku núteného obmedzenia

užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

Podľa o elektronických komunikáciách, na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením, b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky, c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20200909>, d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba, e) sieť je alebo má byť prepojená podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, alebo f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej vládou.

9. Podľa žalobcu v 1. a 2. rade účelom navrhovaného neodkladného opatrenia upraviť pomery strán a predísť vzniku žalobcom tvrdenej hroziacej ujmy a preto súd skúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a potrebu ochrany vlastníctva žalobcov pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcov a skúmal či bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 9.1. Žalovaný je vzhľadom na predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri podnikom v zmysle o elektronických komunikáciách. Žalovaný môže podľa o elektronických komunikáciách, v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. Uvedené konanie žalovaného aj keď by bolo vo verejnom záujme však nezbavuje žalovaného povinnosti upovedomiť žalobcov ako vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred o výkone práv podľa o elektronických komunikáciách. Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný bez ich súhlasu a vedomia vykonal na nehnuteľnosti práce súvisiace s umiestnením kábla oranžovej farby, ktorý trčí zo zeme predmetnej nehnuteľnosti. Následne podľa o elektronických komunikáciách, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

10. Žalobca v 1. a 2. rade odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia tým, že so žalovaným neuzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena a ani inú žiadnu dohodu, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený vstúpiť na pozemok žalobcov a viesť cez pozemok kábel a vzhľadom k tomu, že žalovaný konal a vstúpil na pozemok žalobcov bez ich súhlasu, majú dôvodnú obavu, že žalovaný bude pokračovať ďalej v ťahaní kábla cez pozemok, postaví na pozemku stĺp alebo vykoná na pozemku iné ďalšie úpravy bez ich súhlasu, čím spôsobí zníženie hodnoty nehnuteľnosti a tak spôsobí žalobcom škodu. Žalobca v 1. a 2. rade mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade existuje dôvodná obava zhoršenia protiprávneho stavu a vzniku ďalších škôd. Žalobca v 1. a 2. rade mal zároveň za to, že existenciu nároku preukázali preukázaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a preukázali zároveň chýbajúci právny dôvod k zásahu žalovaného do ich práva. K odôvodneniu potreby neodkladnej úpravy žalobca v 1. a 2. rade uviedol, že je daná dôvodná obava, že žalovaný bude i naďalej pokračovať vo svojom protiprávnom konaní. 10. 1. Súd za stavu, keď žalobca v 1. a 2. rade sa voči žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia , ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vstupu na pozemok a tiež iných

akýchkoľvek činností, ktorými by neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcov k pozemku, najmä tým, že by vykonával stavebné práce a stavebné úpravy súvisiace s umiestňovaním káblov na pozemku, mal za to, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Žalobcom v 1. a 2. rade uvádzané dôvodu nepovažoval za relevantné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Jednou z náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa je uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby. Žalobca v 1. a 2. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol a neosvedčil, prečo je ním navrhovaná úprava pomerov sporových strán spočívajúca v uložení povinnosti žalovaného neodkladná, t.j. neuviedol aká bezprostredná ujma mu hrozí v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené. Žalobca v 1. a 2. rade ani nepreukázal bez ďalšieho, vzhľadom na citované ustanovenia o elektronických komunikáciách prípadnú existenciu protiprávneho stavu spôsobenú žalovaným, keď žalovaný môže vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť. Právne relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného a mimoriadneho prostriedku súdnej ochrany určenému k ochrane pred konaním iného subjektu je konanie, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a mohlo by mať za následok nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Neodkladné opatrenie možno aplikovať na prípady, kedy si situácia vyžaduje okamžitú úpravu pomerov medzi stranami do času kým tieto nebudú usporiadané natrvalo. Na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaz vstupu na pozemok a v zákaze vykonávania nešpecifikovaných činností (v návrhu uvedených akýchkoľvek) súvisiacich s umiestňovaním káblov na pozemku, je za stavu, keď žalovanému uvedené vyplýva zo zákona, nie je zákonný dôvod. Okrem existencie nároku musí žalobca v 1. a 2. rade ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd skúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a potrebu ochrany práv žalobcu v 1. a 2. rade pred popísaným konaním žalovaného, skúmal či konanie žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcov a či bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah. Neodkladné opatrenie nesmie neprimerane zasiahnuť do právnych vzťahov strán a musí byť primerané k osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov, pričom eventuálna ujma vzniknutá nariadením neodkladného opatrenia musí byť tiež primeraná. Súd pri skúmaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nepovažoval za preukázané, že žalobca v 1. a 2. rade v nevyhnutnej miere osvedčil, že potreba úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením v zmysle hore uvedeného je primeraná. Súd dospel k záveru, že žalobca v 1. a 2. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami práve navrhovaným neodkladným opatrením. 10.2. Nariadenie neodkladného opatrenia sa nejaví ako potrebné z hľadiska efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcov, nakoľko žalobcovia súdu nijakým spôsobom nepreukázali, že konanie žalovaného nie je konaním vo verejnom záujme a súd nemá za osvedčené, že by žalovaný nemohol vykonávať činnosti v zmysle o elektronických komunikáciách. A preto tiež nie je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením. 10.3. Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že žalobca v 1. a 2. rade neosvedčil, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením, teda že je osvedčená obava, že v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane žalobcov a že potreba úpravy pomerov medzi stranami je bezodkladná. Súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené a preto súd návrh žalobcu v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s , ale nakoľko v konaní úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania

nevznikli, súd žalovanému voči žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. ).

13. Podľa o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je žalobca v 1. a 2. rade povinný za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,00 eur podľa Položky 1 písmeno c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca v 1. a 2. rade spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatil, preto súd uložil žalobcovi v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 33,00 eur a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( a 364 ). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.