Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/14/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu INTERFLUG, a.s. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Hlinkova 615/16, IČO: 36 590 355, proti žalovanému Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.10.2018 č.k. -103 a uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.2019 č.k. -150

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti rozsudku.

P o t v r d z u j e uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 2.10.2018 č.k. -103 zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 14.900 € s úrokmi z omeškania 2 % z dlžnej sumy ročne od 22.11.2012 až do zaplatenia uplatneného titulom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/03 Z.z.. Žalobca založil svoj svoju žalobu odôvodnil tým, že Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie evidencie vozidiel v Košiciach svojím nesprávnym postupom odňal žalobcovi vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Fiat Doblo Cargo EVČ U. XXX L., keď dňa 21.11.2012 odhlásil vozidlo z evidencie, a toto bolo zaevidované v Maďarskej republike pod novým evidenčným číslom D. - XXX na nového vlastníka. Trestné stíhanie vo veci bolo zastavené a prokuratúra zamietla sťažnosť proti zastavujúcemu uzneseniu ako nedôvodnú.

3. Žalovaný považoval žalobu za neopodstanenú pre nesplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa § 514/03 Z.z., keď nebola preukázaná existencia žiadneho nezákonného rozhodnutia, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené, a zo skutočností uvedených žalobcom nevyplýva ani to, aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri evidencii motorového vozidla. Žalovaný uviedol, že k vyradeniu motorového vozidla z evidencie došlo v súlade s druhá veta o cestnej premávke potom, čo bol zistený zápis motorového vozidla zn. Fiat Doblo Cargo T. U. XXX L. v evidencii motorových vozidiel iného štátu. Evidencia vozidiel má len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik alebo zánik vlastníckeho práva k vozidlu, preto odhlásením z evidencie žalobca vlastnícke právo k vozidlu nestratil, pokiaľ ním disponoval. Žalobca vzniesol tiež námietku premlčania dôvodiac, že k žalobcom tvrdenému vzniku škody malo dôjsť vyradením motorového vozidla z evidencie 21.11.2012, od ktorého dňa začala žalobcovi plynúť trojročná lehota na uplatnenie nároku v konaní pred

súdom v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z., ktorá uplynula 21.11.2015, a žalobca podal žalobu až po tomto dátume dňa 9.12.2016.

4. Súd o zamietnutí žaloby rozhodol na pojednávaní dňa 2.10.2018 rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa , keď mal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok, teda návrh žalovaného na vydanie takéhoto rozsudku, neúčasť žalobcu na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný dňa 14. 8. 2018, poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktorú neprítomnosť žalobca neospravedlnil.

5. V súlade s súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie žalobcu identifikoval nárok žalobcu a právny dôvod vydania rozhodnutia. Poučil tiež žalobcu podľa o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku dozvedel. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa zohľadňujúc procesný úspech žalovaného v konaní, ktorému priznal mu plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

6. V lehote 15 dní od prevzatia rozsudku, žalobca doručil súdu podanie označené ako odvolanie, v ktorom navrhoval rozsudok súdu zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Postup súdu hodnotil ako neprimerane tvrdý, odporujúci výkonu spravodlivosti, pretože pri nerovnosti účastníkov konania, keď žalovaným je štátny orgán, sa výkon spravodlivosti nemôže zúžiť na legalizáciu nezákonného konania štátu bez toho, aby vec bola meritórna a spravodlivo prejednaná. Obsahom odvolania boli tiež skutočnosti, ktoré podľa svojho charakteru zodpovedali návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa . Žalobca uviedol, že štatutárny zástupca sa pojednávania nezúčastnil, pretože od polovice septembra musel osobne zabezpečovať starostlivosť o ťažko chorého rodiča v zahraničí v Nemecku. Nestihol sa preto včas informovať o termíne pojednávania a požiadať o jeho odročenie, pričom pri telefonickej komunikácii so súdnou kanceláriou mu bolo oznámené, že vo veci nie je nič nové, ani termín pojednávania. Až koncom októbra, opäť na základe telefonickej komunikácie zistil, že v septembri 2018 prebehlo v konaní pojednávanie, čo potvrdil aj rozsudok doručený do elektronickej schránky spoločnosti. Postup súdu považoval za neadekvátny, neprimerane tvrdý, keď žalobca musel prejsť „6-ročnou tortúrou, aby vôbec prebehlo prvé pojednávanie“. Účasť žalobcu na pojednávaní hodnotil iba ako formálnu, pretože všetkými faktami a dôkazmi disponuje iba protistrana, a doposiaľ nie sú známe príčiny konania žalovaného.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že odvolanie proti rozsudku vydanom pre zmeškanie žalobcu je prípustné len za podmienok vymedzených , teda z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéto rozhodnutia. V prejednávanej veci však rozsudok súd vyhlásil až po zistení, že žalobca nie je prítomný na pojednávaní, má riadne vykázané doručenie s poučením o následkoch nedostavenia sa, neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, na základe čoho následne bol podaný návrh zo strany žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie nemožno preto v danom prípade považovať za odôvodnené.

8. Skutočnosti uvedené v podaní žalobcu, ktoré podľa obsahu predstavovali návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania podľa názoru žalovaného nepredstavujú ospravedlniteľné dôvody neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. Pobyt štatutárneho zástupcu žalobcu v zahraničí, nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku, lebo žalobca je slovenskou právnickou osobou, ktorej písomnosti sú doručované do elektronickej schránky, a predvolanie mu bolo doručené už dňa 15.8.2018, pričom podľa jeho vlastných vyjadrení v zahraničí bol až od polovice septembra 2018. Neexistovali žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v oboznámení sa s termínom konania pojednávania včas a počas značne dlhého časového obdobia do termínu konania pojednávania. Žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti z riadneho doručenia písomností do elektronickej schránky, z ktorých dôvodov žiadal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnuť.

9. Súd prvej inštancie predložil vec Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku skôr, ako sám rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa obsiahnutom v odvolaní. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 17.9.2019 sp.zn. vrátil vec súdu prvej inštancie ako súdu vecne a funkčne príslušnému na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré musí predchádzať

posudzovaniu odvolania žalobcu, keďže pre prípad vyhovenia návrhu žalobcu a zrušenia rozsudku, by odpadli dôvody odvolacieho konania.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uznesením zo dňa 21.10.2019 sp.zn. -150. Citoval predpoklady vyplývajúce z , keď dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie musí byť existencia ospravedlniteľného dôvodov na strane žalobcu, pre ktoré sa na pojednávanie nemohol dostaviť. V prejednávanej veci takéto skutočnosti nezistil, lebo žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie určené na deň 2.10.2018 elektronicky doručené už 15.8.2018, v ktorom predvolaní bol riadne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu v prípade neospravedlnenej absencie na pojednávaní. Súd poukázal navyše aj na to, že tvrdené dôvody neprítomnosti na pojednávaní žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval, keď s prihliadnutím na technické vymoženosti dnešnej doby mal možnosť aj elektronickým spôsobom informovať o existencii prekážok brániacich mu v účasti v súdnom konaní. V súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) žalobca znáša zodpovednosť za výsledok sporu, a jeho nedbanlivosť nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý aktívne bránil svoje práva v konaní.

11. Aj proti tomuto uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal žalobca odvolanie, ktorý postup súdu označil za nesprávny a nezákonný dôvodiac, že napriek dĺžke konania, súd vec meritórne neprejednal. Za pochybenie považoval tiež skutočnosť, že súčasne s uznesením súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, mu bolo doručené aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 17.9.2019, čím mu boli upreté práva na riadne preskúmanie rozhodnutia. Zopakoval, že štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti žalobcu bol z dôvodov nevyhnutnej osobnej starostlivosti o osobu príbuzného žijúceho v zahraničí mimo územia Slovenska, a to tak v čase určenia termínu pojednávania, ako aj vyhlásenia rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie. Zastával názor, že vzhľadom na predmet sporu a jeho závažnosť nemožno uvažovať o procesnej pasivite žalobcu, ktorý navyše vychádzal z predpokladu, že jeho účasť na pojednávaní nebude nevyhnutná. Súd mal preto rozhodnúť v merite veci aj v jeho neprítomnosti, avšak postupoval formalisticky, čím porušil základné princípy Článku 2 . Nezákonné konanie a svojvôľa žalovaného nemôže byť postupom súdu prvého stupňa legalizovaná. Navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie bolo zrušené a vec opätovne vrátená súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd sa prvotne zaoberal odvolaním žalovaného proti uzneseniu súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, výsledok rozhodnutia o ktorom, má vplyv aj na existenciu rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol tiež napadnutý odvolaním žalobcu.

14. Odvolanie žalobcu proti uzneseniu prejednal ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov so záverom, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobca uplatnil odvolacie dôvody vymedzené f/, , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a uznesenie vydal na základe nesprávne ustáleného skutkového stavu veci a jeho nesprávneho právneho posúdenia.

16. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 17. Podľa , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

18. Zákonným predpokladom zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle je existencia ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré zmeškal pojednávanie. Takéto dôvody zákon striktne nevymedzuje a ponecháva ich na úvahu súdu, ktorá sa má zakladať na zohľadnení okolností prípadu. Posudzovanie ospravedlniteľných dôvodov neprítomnosti na pojednávaní má rešpektovať princípy formulované v Čl. 2 , teda napĺňať princíp právnej istoty tak, aby ochrana ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu existencie ospravedlniteľných dôvodov neprítomnosti na pojednávaní musí teda obsahovať také skutkové okolnosti, z ktorých bez všetkých pochybností vyplýva, že žalobcovi v účasti na pojednávaní zabránila náhla prekážka, ktorú z objektívnych dôvodov nemal možnosť včas oznámiť súdu, ktorá prekážka má závažný charakter, teda u každej sporovej strany v obdobnej situácii by sa hodnotila ako prekážka ospravedlniteľná.

19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovi, ktorý je právnickou osobou, bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na 2.10.2018 už dňa 15.8.2018 do povinne zriadenej elektronickej schránky (doručenka pri č. l. 108 súdneho spisu). Predvolanie na pojednávanie obsahovalo tiež riadne poučenie podľa o možnosti súdu rozhodnúť v neprospech žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ak sa nezúčastní pojednávania bez predchádzajúceho ospravedlnenia neprítomnosti na pojednávaní z vážnych dôvodov.

20. Okolnosti uvedené žalobcom ako dôvody neprítomnosti na pojednávaní, nemožno považovať z hľadiska rovnosti sporových strán a zásad spravodlivého prístupu súdu k stranám za také, ktoré majú povahu ospravedlniteľných dôvodov na účely zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobcom uvedené dôvody síce vysvetľujú príčinu jeho neprítomnosti na pojednávaní, nezbavujú ho však zodpovednosti za to, že od času doručenia predvolania 15.8.2018 do času konania pojednávania 2.10.2018 ostal pasívny, a svoju predpokladanú neprítomnosť na pojednávaní včas neoznámil súdu, ani nezabezpečil účasť na pojednávaní cestou zástupcu. Žalobca je právnickou osobou so sídlom na území SR, ktorému subjektu boli zásielky súdu doručené do elektronickej schránky. Žalobca mal povinnosť zabezpečiť chod svojej spoločnosti tak, aby sa mohol riadne a včas oboznámiť so všetkými úkonmi orgánov verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k nemu vykonávané, bez ohľadu na prítomnosť jeho štatutárnych orgánov na území SR. Pokiaľ žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť svojim povinnostiam pri správe elektronickej schránky a nezorganizoval si svoje súkromné i pracovné aktivity tak, aby riadne a včas hájil svoje práva v súdnom konaní, v súlade s právnou úpravou je povinný za to niesť zodpovednosť v podobe straty sporu. Dôvody neprítomnosti žalobcu na pojednávaní spočívajú len v subjektívnych prekážkach na strane štatutárneho zástupcu, ktorých existencia nebola súdu ani oznámená, ani preukázaná, a z vyjadrení žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mu v splnení tejto povinnosti bránili. Napriek doručeniu predvolania v mesiaci august 2018, štatutárny žalobca žalovaného vycestoval do zahraničia až v mesiaci september 2018 bez toho, aby zabezpečil riadnu obhajobu svojich práv v súdnom konaní (z vyjadrení žalobcu navyše vyplýva, že o účasť na pojednávaní v skutočnosti ani záujem nemal). Nie je právne významné, či a akou formou kontaktoval súdnu kanceláriu, ak nevenoval pozornosť správe elektronickej schránky a informáciu o tom, že sa pojednávania nezúčastní pre ním tvrdené prekážky súdu neoznámil do času konania pojednávania. Neopodstatnené sú tiež výhrady žalobcu o oneskorenom doručení uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 17.9.2019 sp.zn. , ktorým bola vec vrátená súdu prvej inštancie bez prejednania, na účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Predmetné uznesenie obsahovalo len pokyny pre súd prvej inštancie, a nedotýkalo sa právneho postavenia žalobcu, do ktorého by bolo spôsobilé zasiahnuť. Žalobca neoznačil žiadne také dôvody svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré by bolo možné hodnotiť ako ospravedlniteľné, preto bolo uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako vecne správne potvrdené podľa .

21. Pretože rozsudok pre zmeškanie nebol zrušený v konaní o návrhu žalobcu podľa , odvolací súd následne preskúmal aj samotné odvolanie žalobcu proti tomuto rozsudku.

22. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodov, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

23. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolateľ môže napadnúť rozsudok pre zmeškanie iba z dôvodov, že neexistovali podmienky na jeho vydanie, ako sú vymedzené v , alebo ak absentovali podmienky konania súdu.

24. Odvolanie proti rozsudku žalobca odôvodnil tým, že postup súdu je neprimerane tvrdý, pre nerovnosť strán sporu odporujúci výkonu spravodlivosti, keď proti žalobcovi vystupuje ako žalovaný štátny orgán, a rozhodnutie súdu tak legalizuje konanie, ktoré žalobca považuje za nezákonné. Uvedené okolnosti však nespadajú pod zákonom prípustné odvolacie dôvody vymedzené ani pod odvolacie dôvody týkajúce sa splnenia procesných podmienok, na ktoré vady prihliada odvolací súd ex offo ( ).

25. Je nesporné že predmetom konania je žaloba na zaplatenie peňažnej čiastky, ktorá sa posudzuje ako žaloba na plnenie podľa . Žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie 2.10.2018 aj s poučením o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré predvolanie mu bolo doručené dňa 15.8.2018. Žalobca neúčasť na pojednávaní neospravedlnil vôbec (teda ani včas a vážnymi okolnosťami), a žalovaný prítomný na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

26. Z vyššie uvedeného plynie, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu boli splnené všetky podmienky vyžadované , a existenciu žiadneho z týchto predpokladov žalobca v konaní ani nespochybňuje.

27. Nemožno považovať za opodstatnené ani tvrdenia žalobcu, aby týmto postupom súdu došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, čo by mohlo nasvedčovať nesplneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V prípade naplnenia predpokladov podľa súd meritórne vec neprejednáva, a je povinný rozsudkom pre zmeškanie žalobcu rozhodnúť. Pre rozhodnutie súdu nie je relevantné, či jednou zo sporových strán je štát, v mene ktorého konajú určené štátne orgány, pretože sporové súdne konanie je postavené na zásade rovnosti sporových strán, čomu zodpovedá aj zhodný rozsah im priznaných práv a ukladaných povinností. Postavenie slabšej sporovej strany, ktorej je priznaná aj osobitná ochrana práv v súdnom konaní, má len spotrebiteľ, zamestnanec a žalobca v antidiskriminačnom spore. Vo vzťahu medzi štátom a inou právnickou, či fyzickou osobou platí inak princíp rovnosti zbraní (Čl.6 ods. 1 ), preto aj v týchto konaniach zákon predpokladá možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu alebo žalovaného. Ani okolnosti sporu neodôvodňujú názor, aby rozsudok pre zmeškanie žalobcu znamenal zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Nárok žalobcu nebolo možné považovať za preukázaný a nespochybniteľný, pretože je zrejmé, že žalovaný v konaní uplatnil dôvodnú, na logických argumentoch založenú obranu o absencii predpokladov zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, i oneskorenom uplatnení nároku žalobcu po uplynutí premlčacej doby. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, rozsudok vydaný pre zmeškanie žalobcu preukazuje rešpektovanie zákonnej úpravy v spojení s princípmi spravodlivosti, na ktorých civilné sporové konanie stojí.

28. Pretože žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, z ktorých by vyplývalo nesplnenie predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie a ani odvolací žiadne také nezistil, odvolanie žalobcu hodnotil podľa ako odvolanie procesne neprípustné.

29. Podľa , ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietne. Nakoľko neboli splnené podmienky prípustnosti podaného odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, súd odvolanie žalobcu v súlade s citovaným zákonným ustanovením odmietol.

30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešnou sporovou stranou, preto mu nepatrí právo na náhradu trov a žalovanému ako úspešnej strane sporu nevznikli žiadne trovy konania, z ktorých dôvodov odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).