Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-37-2020.pdf
PDF · 164.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovanému v I.rade W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Obec Terany, t.č. bytom XX J. Q., C. XBQ O., O. I. A. S. X. O. Í. a žalovanej v II.rade Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Obec Terany, t.č. bytom XX J. Q., C. XBQ O., O. I. A. S. X. O. Í., o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v I.rade a žalovaná v II.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- € od 18.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v I.rade a žalovanej v II.rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.12.2019 bol na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného v I.rade a žalovanú v II.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu z titulu istiny vo výške 3.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- € od 18.12.2018 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy súdneho konania. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 17.12.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 13.05.2014 Zmluvu č.XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe úverovej zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v úverovej zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu úverová zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch resp. zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa úverovej zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy, najneskôr do 15- tich dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 27.594,61 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 19.372,80 €, z riadneho úroku vo výške 6.483,28 €, úroku z omeškania vo výške 1.738,53 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedené v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonali žiadne úhrady. Žalovaná suma vo výške 3.000,- € predstavuje časť neuhradenej istiny úveru, pričom zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Nárok na úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 07.01.2020 vydal platobný rozkaz sp.zn.6Up/1917/2019.
3. Keďže predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovaným do vlastných rúk, postupoval súd v súlade s § 10 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, v zmysle ktorého upovedomil súd žalobcu o tejto skutočnosti a vyzval ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p.. Právny zástupca žalobcu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p.. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie tohto sporu podľa § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní prípisom zo dňa 28.07.2020.
4. Dňa 03.09.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 24.08.2020, v ktorom okrem iného uviedli, že nárok uplatnený v žalobe neuznávajú a z opatrnosti vzniesli námietku premlčania. Poukázali na implementáciu Smernice č.93/13/EHS a s tým súvisiaci inštitút ochrany spotrebiteľa vzťahujúci sa na akýkoľvek zmluvný vzťah uzavretý medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Obchodného zákonníka alebo iného predpisu. Aj na predmetnú zmluvu o úvere č.5057175752 sa vzťahujú predpisy o ochrane spotrebiteľa vrátane príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaní vyjadrili presvedčenie, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy na ochranu práv spotrebiteľa. Konkrétne v predmetnej zmluve o úvere majú okrem iného absentovať údaje požadované v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď zákon vyžaduje výslovné uvedenie výšky, počtu a termínov nielen splátok istiny, ale osobitne aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2013 sp.zn.11Co/256/2013. Z uzavretej zmluvy síce vyplýva výška splátok, výslovne je však uvedené, že každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatky, pričom nie je zrejmé, akú časť týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť koľko v jednotlivých splátkach sa plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Tiež uviedli, že poplatky sú podľa nich neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho poukázali na to, že takáto zmluva neinformuje o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s rámcovými medzi bankou a poisťovňou. Takéto konanie označili za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s tým, že taktiež poisťovňu, v ktorej je spotrebiteľ poistený, vyberá veriteľ. Okrem toho namietli, že vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP, úverovými podmienkami, sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením de facto preniesli na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež poukázali na rozhodcovskú doložku, ktorá vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch, výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č.k.10Co/326/2010.
V dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa má tak tento v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z. považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatku. Žalobca tak nemá nárok na žiadne ním uplatňované poplatky, ani na ním uplatňovaný úrok. V tejto súvislosti žiadali, aby súd podrobil zmluvu o úvere kontrole ex offo. V rámci svojej obrany žalovaní poukázali na ustanovenie § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 103 Občianskeho zákonníka, s tým, že podľa nich nie je podstatné to, kedy žalobca vyhlásil zosplatnenie úveru, čo podľa ich názoru chcel takto žalobca posunúť plynutie premlčacej doby tak, aby to bolo v jeho prospech a aby lehota 3 rokov bola zachovaná. V tejto súvislosti dali do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici rozsudok sp.zn.16Co/414/2017 z 13.09.2018, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č.k.10CoE/313/2010. S poukazom na tieto skutočnosti žiadali žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Dňa 23.09.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom okrem iného uviedli, že dňa 13.05.2014 uzavreli postupca a žalovaní zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „úverová zmluva“), s tým, že žalovaní boli v zmysle požiadavky úverovej zmluvy zrozumiteľne informovaní o tom, kedy a v akej výške a ako dlho sú povinní plniť si povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 22.000,- €, ktorý sa zaviazali splácať v pravidelných splátkach za podmienok tam presne špecifikovaných. Žalobca teda vyjadril presvedčenie, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď táto zmluva je dostatočne jasná, zrozumiteľná v každom smere a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. V zmysle toho nie je možné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. K námietke žalovaných žalobca poukázal na obdobnú vec, v ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR a zaujal k tomu stanovisko v uznesení zo dňa 22.02.2018 sp.zn.3Cdo/146/2017. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v uznesení zo dňa 17.04.2018 sp.zn.3Cdo/56/2018 a v uznesení zo dňa 30.04.2019 sp.zn.7Cdo/98/2018, resp. v uznesení zo dňa 23.04.2018 sp.zn.4Cdo/187/2017. Tiež právny zástupca žalobcu poukázal na to, že na nejednosť súdneho výkladu predmetného zákonného ustanovenia reagoval aj zákonodarca, ktorý toto s účinnosťou od 01.05.2018 novelizoval, pričom výkladovo problematický pojem splátka istiny, úrokov a iných poplatkov nahradil pojmom splátka, na základe čoho už nie je možné dospieť k takému súdnemu výkladu, aký uviedol súd v rozhodnutí, na ktoré poukázali žalovaní. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaných právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101, ako i § 103 Občianskeho zákonníka, s tým, že nakoľko žalovaní neplnili riadne a včas, pôvodný veriteľ vyhlásil podaním zo dňa 11.07.2017 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, a teda všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva uplynie dňa 11.07.2020. Keďže bola žaloba podaná dňa 12.12.2019, nemohlo dôjsť k premlčaniu. Žalobca tiež poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa, adresáta ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom EÚ aj SR, s tým, že dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany - tak v prostredí práva SR, ako i práva EÚ, je definícia subjektov, adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania, nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný, zároveň všímavý a rovnako tiež obozretný (JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.: aktuálne otázky občianskoprávnej ochrany spotrebiteľa v právnom styku s podnikateľmi, Zborník k 16.Slovenským dňom obchodného práva, rok 2010 Paneurópska vysoká škola a Slovenská advokátska komora). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti, prípadne neobozretnosti alebo až ľahostajnosti a ľahkomyselnosti. Často však skutočnosti uvádzané v spotrebiteľských žalobách nasvedčujú tomu, že spotrebiteľ spadá možno práve do tejto zmieňovanej skupiny absolútne neinformovaných spotrebiteľov, keď spotrebitelia často poukazujú na „nespočetné množstvo“ vraj „neprimeraných zmluvných podmienok“. Je však potrebné si uvedomiť, že ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal uzavrieť, prípadne pred podpisom iniciatívne i) klásť otázky a ii) žiadať „dovysvetliť“ skutočný význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel. Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy, prípadne dokonca bez toho, že by
si návrh zmluvy prečítal, tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane resp. aspoň priemerne správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EÚ a rovnako aj právo SR. S poukazom na tieto skutočnosti žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel.
6. Dňa 20.10.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných zo dňa 12.10.2020 k vyjadreniu žalobcu, v ktorom okrem iného uviedli, že pokiaľ sa žalobca vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania odvolával na mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, mali žalovaní za to, že nakoľko bolo dohodnuté plnenie úveru v splátkach, ktoré boli dohodnuté k 15-temu dňu v mesiaci, zročnou sa stáva prvá nezaplatená splátka, a to 15.01.2016 a tým pádom premlčacia doba začala plynúť dňom 16.01.2016 a skončila 16.01.2019. Keďže žalobca podal žalobu dňa 12.12.2019, bol už v tom čase úver premlčaný. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania poukázali na § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu nie je preto podstatné, kedy žalobca vyhlásil zosplatnenie úveru, čo podľa ich názoru takto chcel žalobca len posunúť plynutie premlčacej lehoty tak, aby to bolo v jeho prospech a aby lehota troch rokov bola zachovaná. Žalovaní tiež vyjadrili presvedčenie, že žalobca nemôže spojiť zmluvu uzavretú 13.05.2014, kde sú zákonom požadované údaje, ako výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s ustanovením novelizovanom s účinnosťou platnou od 01.05.2018, pričom výkladovo problematický pojem výška istiny, úrokov a iných poplatkov nahradil pojmom splátka. S poukazom na tieto skutočnosti opätovne žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Dňa 27.10.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaní dňa 10.06.2014 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 22.000,- €, čo vyplýva aj z platobnej histórie. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 6.820,78 €, pričom presne uviedli dátumy a výšky súm úhrad žalovaných na tento úverový vzťah, s tým, že z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma vo výške 2.627,20 €, na poplatky bola započítaná suma 414,20 € a na riadny úrok suma 3.668,49 € a na úrok z omeškania suma 110,89 €. Postúpená istina tak predstavuje čerpanie - úhrady žalovaných započítané na istinu (22.000,- € - 2.627,20 € = 19.372,80 €). Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatnil iba časť neuhradenej istiny vo výške 3.000,- €.
8. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 04.11.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavili ani žalovaný v I.rade a žalovaná v II.rade, ktorí mali obaja doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2020, pričom vyjadrili súhlas, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti vzhľadom na epidemiologické opatrenia v rámci EÚ, nakoľko sa trvalo zdržujú v Anglicku. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v I.rade, ako i žalovanej v II.rade.
9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do súdneho spisu v priebehu konania strany sporu a to: Zmluvu o splátkovom úvere z č.l.8-10 vrátane štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere z č.l.11-12 vrátane informácií o ročnej percentuálnej miere nákladov, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.1056/2018/CE z č.l.13-18 vrátane prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z č.l.22, výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. z č.l.19-20, výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. z č.l.21, oznámenia o postúpení pohľadávky z č.l.23, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z č.l.24-25, fotokópie poštových doručeniek z č.l.26, pokusy o zmier z č.l.27 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.28-29, výpisy z úveru z č.l.30-34, Všeobecné obchodné podmienky z č.l.35-50, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom z č.l.51-62, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. z č.l.63-84, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR z č.l.149-153, tiež sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „úverová zmluva“) súd okrem iného zistil, že bola uzavretá dňa 13.05.2014 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653 ako bankou a žalovaným v I.rade a žalovanou v II.rade ako dlžníkmi, s tým, že predmetom tejto úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru
22.000,- €, druh úveru spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti 9,9 % ročne, úrok z omeškania 5 % ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorázovo, výška splátky a splatnosť 301,71 € mesačne k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 15.06.2014, splatnosť úrokov a poplatkov mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok 120, konečná splatnosť úveru 15.05.2024, spôsob splácania odpísaním z účtu pre splácanie, ročná percentuálna miera nákladov 11,42 %, priemerná hodnota RPMN 9,19 %, celková čiastka spojená s úverom 36.203,48 €. V článku III. bod 3 je uvedené, že dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecne obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a Úverovými podmienkami, Obchodné podmienky Banky pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007. Zo Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. v znení účinnom od 01.08.2002 v znení dodatkov č.1-9 súd okrem iného zistil, že v článku 7.6. Prípady porušenia v bode 7.6.1. je okrem iného uvedené, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo: a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktorá trvá viac ako 10 dní ... banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí oznámením o mimoriadnej splatnosti. Z Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v znení účinnom od 01.07.2007 v znení dodatkov č.1-7 súd okrem iného zistil, že v článku 8. Prípady porušenia v bode 8.1. je uvedené, že prípadné porušenia sú najmä prípady označené ako prípady porušenia v úverovej zmluve a nasledujúce prípady: a) omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 3 mesiace; v prípade, ak je dlžníkom MIKRO podnikateľ omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 5 dní. V bode 8.4. je uvedené, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená najmä: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky. Z výziev Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 31.05.2017 súd zistil, že boli adresované žalovanému v I.rade a žalovanej v II.rade, s tým, že ako pohľadávka banky resp. úver je uvedený spotrebný úver na čokoľvek, číslo úveru 5057175752, dátum uzatvorenia zmluvy 13.05.2014, v ktorom im banka oznámila, že sú v omeškaní so splatením pohľadávky banky ku dňu 30.05.2017 vo výške 4.458,96 €, pričom dlžnú sumu žiadali uhradiť najneskôr do 15-tich dní od doručenia tejto výzvy na tam uvedený bankový účet a ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradia, bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka a oni stratia možnosť zaplatiť ju v splátkach. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.07.2017 súd okrem iného zistil, že ich adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému v I.rade a žalovanej v II.rade, v ktorom im oznámili vo vzťahu k spotrebnému úveru na čokoľvek, číslo úveru 5057175752, zo dňa 13.05.2014, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a teda im oznámili, že banka vyhlásila ku dňu 10.07.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, ktorú vo výške 22.855,11 € žiadali uhradiť do 15-tich dní na tam uvedený bankový účet. Z pripojených fotokópií poštových doručeniek vyplýva, že ako adresáti sú tam uvedení žalovaný v I.rade a žalovaná v II.rade, pričom bol potvrdený príjem týchto zasielaných písomností dňa 25.07.2017. Z výziev zo dňa 12.09.2018 súd okrem iného zistil, že ich adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému v I.rade a žalovanej v II.rade, v ktorom im oznámili, že z dôvodu ich omeškania so splácaním predmetnej pohľadávky zo spotrebného úveru na čokoľvek, číslo úveru 5057175752, bola vyhlásená bankou mimoriadna splatnosť tejto pohľadávky, ktorá sa stala splatnou v celom rozsahu, s tým, že výška splatnej nezaplatenej pohľadávky ku dňu spísania predmetných výziev predstavovala sumu 26.460,66 €, ktorú žiadali uhradiť na tam uvedený bankový účet a v prípade, ak túto pohľadávku neuhradia, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Z oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019 súd zistil, že ich adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému v I.rade a žalovanej v II.rade, v ktorých im oznámili, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.1056/2018/CE uzatvorenej dňa 17.12.2018 postúpili predmetnú pohľadávku zo spotrebného úveru na čokoľvek, číslo úveru 5057175752, spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia firme EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803 (ďalej len „postupník“).
Z pokusov o zmier zo dňa 21.11.2019 súd zistil, že ich adresovala advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. žalovanému v I.rade a žalovanej v II.rade, kde im oznámili, že boli firmou žalobcu splnomocnení na všetky právne úkony potrebné k vymáhaniu predmetnej pohľadávky pôvodne od Slovenskej sporiteľne, a.s., VS: 5057175752, kde uviedli podrobný rozpis predmetnej pohľadávky, keď dlžná suma mala predstavovať čiastku 28.494,25 €. S poukazom na to žiadali, aby svoju povinnosť splnili najneskôr do 01.12.2019 a uhradili dlžnú čiastku na tam uvedený bankový účet, s tým, že v opačnom prípade budú riešiť záležitosť súdnou cestou. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH181207907 súd zistil, že ako odosielateľ je tam uvedená firma žalobcu, pričom dňa 22.11.2019 bola zasielaná poštová zásielka žalovanému v I.rade, aj žalovanej v II.rade pod podacím číslom RE768196738SK resp. RE7681964741SK. Z výpisu z úveru č.5057175752 Slovenskej sporiteľne, a.s. za obdobie od 14.05.2014 do 17.01.2019 zo dňa 17.01.2019 súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené jednotlivé účtovné transakcie s uvedením dátumu tej ktorej transakcie, ako i jej popisu, a tiež výšky tej ktorej transakcie. Z listu Odpoveď na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.04.2018 súd okrem iného zistil, že ho adresovali žalovaným v I. a II.rade, s tým, že Ministerstvu spravodlivosti SR boli doručené ich žiadosti o posúdenie tam špecifikovaných zmlúv o úvere s bankovými i nebankovými inštitúciami, a to v počte 13 zmlúv, pričom jednou z týchto zmlúv bola aj zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2014 uzavretá so Slovenskou sporiteľňou, a.s., vo vzťahu ku ktorej je uvedené, že tam absentujú údaje vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď poukázané je tam aj na príslušné súdne rozhodnutia a tiež je uvedené, že nimi predložené zmluvy obsahujú aj neprijateľné podmienky vo vzťahu k poplatkom, poisteniu resp. vyhlásenia spotrebiteľa v zmluve o oboznámení sa s VOP, úverovými podmienkami, sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením resp. rozhodcovskej doložky. Na záver je uvedené, že toto stanovisko je len odporúčaním a vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecný záväzný právny charakter. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby a svojich ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že pokiaľ obrana žalovaných spočívala v tom, že úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový, poukázal na fakt, že žalovaným bola poskytnutá suma v rámci tohto úverového vzťahu vo výške 22.000,- €, s tým, že žalovaní uhradili necelých 7.000,- €, a teda pokiaľ žalobca v súčasnosti v tomto konaní žiada uhradiť sumu 3.000,- € bez ďalšieho je takáto obrana žalovaných ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bezpredmetná. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaných ohľadne premlčania nároku ešte uviedol, že keďže k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo s ohľadom na splátku splatnú v marci 2017 a žaloba bola podaná v decembri 2019, tiež nie je možné nárok považovať za premlčaný.
10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.03.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.05.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá úverová zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2014 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaní majú v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“ t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným úver v celkovej výške 22.000,- € a rovnako tak žalovaní nespochybnili ani žalobcom uvádzanú výšku úhrad žalovaných na tento úverový vzťah, ktorá mala celkovo predstavovať sumu 6.820,78 €. Žalovaní v konaní nerozporovali ani tú skutočnosť, že z ich strany došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti včas a riadne uhrádzať dojednané splátky úveru, s tým, že následne v súlade s príslušnými zmluvnými dojednaniami a zákonnými ustanoveniami došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k tzv. mimoriadnemu zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho boli žalovaní povinní potom uhradiť celý dlh naraz. Taktiež žalovaní nespochybnili ani žiadne ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa predmetného úverového vzťahu, s tým, že obrana žalovaných sa týkala právnych otázok, a to konkrétne primárne žalovaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania bol súd povinný v prvom rade sa vysporiadať s touto otázkou, pričom súd dospel k záveru, že táto námietka premlčania nie je dôvodná, a to vzhľadom na tieto skutočnosti. Súd totiž zastáva názor, že pokiaľ je dohodnuté plnenie dlhu v splátkach a dlžník niektorú alebo niektoré splátky neuhradí riadne a včas, má v takom prípade veriteľ právo, ale nie povinnosť, za dodržania podmienok uvedených v § 565 Občianskeho zákonníka a v prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu aj za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pristúpiť k predčasnému mimoriadnemu zosplatneniu celého úveru. Je pritom nesporné, že v zmysle tiež vyššie citovaného § 103 Občianskeho zákonníka, konkrétne prvej vety platí, že každá jednotlivá splátka sa premlčuje samostatne, a teda veriteľ sa v prípade, ak nevyužije svoje právo predčasne zosplatniť úver včas, môže dostať do situácie, že niektoré skôr splatné splátky sa premlčia, nakoľko z citovaného § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ veriteľ toto právo na predčasné zosplatnenie úveru využije, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k
predčasnému zosplatneniu úveru. Toto zákonné ustanovenie súd vykladá tak, že premlčacia doba od tohto momentu plynie pre všetky ďalšie nasledujúce splátky, avšak samozrejme nie pre splátky, ktoré už boli splatné predtým, pretože opačný výklad by umelo predlžoval premlčaciu dobu v neprospech dlžníka. Na druhej strane ale súd sa nemohol stotožniť s názorom žalovaných, že pokiaľ bola už neuhradená splátka splatná 15.01.2016, začala premlčacia doba s odkazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka plynúť 16.01.2016 a uplynula 16.01.2019, a nakoľko bola žaloba podaná žalobcom až 12.12.2019 je nárok premlčaný. Podľa názoru súdu nie je možné prisvedčiť tejto právnej argumentácii žalovaných v tom zmysle, že by zosplatnenie dlhu nastávalo automaticky splnením podmienky, že je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní s úhradou splátok resp. splátky, ale súd zotrváva na tom, že je nutné, aby vôľu predčasne zosplatniť úver prejavil veriteľ, t.j. v tomto prípade žalobca resp. jeho právny predchodca. Pokiaľ žalovaní poukazovali na nimi citovanú judikatúru všeobecných súdov, z ktorých má vyplývať, že premlčacia lehota začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada a nie od okamihu predčasnej splatnosti, ktorú si sám určí žalobca, toto súd nerozporuje, avšak podľa názoru súdu určiť, pre nesplnenie ktorej splátky sa stal zročný celý dlh, je možné práve z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.07.2017 tak, aby bolo zachované splnenie zákonných podmienok definovaných v citovanom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a v spojení s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 31.05.2017, v ktorom právny predchodca žalobcu žiadal uhradiť najneskôr do 15-tich dní celkovú dlžnú sumu, s ktorou boli žalovaní v omeškaní ku dňu 30.05.2017, teda sumu 4.458,96 €. To znamená, vo vzťahu k splátke splatnej v mesiaci marec 2017 k 15.03.2017 trojmesačná lehota omeškania so zaplatením splátky uplynula dňa 16.06.2017 a pričom bola dodržaná podmienka, že dlžníci boli v postavení spotrebiteľa upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní a zároveň bola splnená podmienka aj v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (okrem podmienky, že takáto možnosť bola dojednaná v zmluve), a to, že žalobca ako veriteľ uplatnil toto svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. splátky splatnej 15.07.2017, s tým, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru tak došlo k predmetnému dňu 10.07.2017, a rozhodnou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stal zročný celý dlh, je podľa názoru súdu splátka splatná 15.03.2017. Keďže žaloba bola na upomínacom súde podaná dňa 12.12.2019, súd ustálil, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Vo vzťahu k druhej námietke žalovaných, že predmetný úver sa v dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má považovať za bezúročný a bez poplatkov, sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že vzhľadom na výšku žalovanej sumy, ktorá predstavovala len časť neuhradenej istiny z poskytnutého úveru, je takáto námietka úplne bezpredmetná. Totiž súd poukazuje na fakt, že v zmysle predmetnej úverovej zmluvy boli reálne v prospech žalovaných právnym predchodcom žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 22.000,- €, s tým, že celková čiastka, ktorú boli povinní v zmysle dojednaných zmluvných podmienok žalovaní ako dlžníci uhradiť bola 36.203,48 € (120 mesačných splátok á 301,71 €), avšak podľa vyjadrenia žalobcu (s tým, že túto skutočnosť žalovaní nespochybnili) bola zo strany žalovaných na tento úverový vzťah uhradená suma 6.820,78 €, z čoho na istinu bola započítaná suma 2.627,20 €, na poplatky suma 414,20 €, na riadny úrok suma 3.668,49 € a na úrok z omeškania suma 110,89 €, tak ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu doručené tunajšiemu súdu dňa 27.10.2020. Ak by však súd aj vychádzal hypoteticky z toho, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, a teda celá doposiaľ žalovanými uhradená suma na tento úverový vzťah vo výške 6.820,78 € by mala byť započítaná na úhradu istiny úveru vo výške 22.000,- €, stále zostáva nepomerne väčšia suma, konkrétne vo výške 12.179,22 €, ktorú si žalobca ani z titulu istiny voči žalovaným vôbec neuplatňuje, keďže predmetom tohto súdneho konania je len úhrada istiny vo výške 3.000,- € (samozrejme okrem zákonného úroku z omeškania z tejto istiny). Napriek tejto skutočnosti súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ konkrétne žalovaní namietali, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tom zmysle, že jednotlivé splátky neboli rozpísané zvlášť na istinu, úrok, prípadne iné poplatky, resp. že dojednanie ohľadne poplatkov, poistenia, rozhodcovskej doložky, ako i vyhlásenia spotrebiteľa, t.j. žalovaných, že sa oboznámili s VOP, úverovými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, sú neprijateľné zmluvné podmienky, súd aj vo vzťahu k týmto námietkam žalovaných dospel k záveru, že ani táto ich obrana nemohla obstáť, a to z nasledovných dôvodov. Čo sa týka námietky vo vzťahu k rozpísaniu jednotlivých splátok úveru na istinu, úrok resp. iné poplatky, súd konštatuje, že v zmluve je uvedená výška splátok úveru, všetky sú vo výške 301,71 € mesačne. Súd pritom zastáva názor, že výklad tohto zákonného ustanovenia v tom zmysle, že by v úverovej zmluve muselo byť pri každej mesačnej splátke uvedené, aká časť tejto splátky bude započítaná
na istinu, aká časť bude započítaná na úrok pod hrozbou sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru, by išiel nad rámec primeranej ochrany spotrebiteľa a podľa názoru súdu to ani nebolo úmyslom zákonodarcu. Na podporu svojho právneho názoru súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne napríklad v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2018 sp.zn.4Cdo/211/2017, ktorý tiež aj v zmysle eurokonformného výkladu uzavrel, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nebolo potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V súčasnosti teda došlo k prekonaniu pôvodnej ustálenej rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k tejto otázke. Čo sa týka námietky ohľadne poplatkov resp. poistenia, súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho sporu vôbec neboli tieto nároky, t.j. žalobca sa v konaní nedomáhal úhrady akéhokoľvek poplatku voči žalovaným, či poistenia a rovnako tak pokiaľ žalovaní poukazovali na rozhodcovskú doložku, nebolo žalovanými vôbec preukázané, že by žalobca resp. jeho právny predchodca sa svojich nárokov voči žalovaným domáhal na rozhodcovskom súde. Napokon pokiaľ žalovaní namietali, že sa v rozpore so zmluvným ustanovením uvedeným v predmetnej úverovej zmluve neoboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami resp. úverovými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy, musel sa súd opätovne stotožniť s právnym názorom žalobcu, že treba vychádzať z inštitútu tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorý je primerane obozretný a primerane informovaný v tom zmysle, že by absolútnym minimom aj vo vzťahu k spotrebiteľovi mal byť predpoklad, že každý kto podpisuje nejakú zmluvu je povinný si ju prečítať a pred jej podpisom si dať ozrejmiť resp. vysvetliť prípadné nejasnosti, či nezrovnalosti, s tým, že ani ochrana spotrebiteľa nemôže byť bez akýchkoľvek mantinelov. Opätovne v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetom tohto súdneho sporu je len časť neuhradenej istiny úveru, a teda nie sú predmetom tohto súdneho sporu žiadne nároky, ktoré by boli uvedené len vo všeobecných obchodných podmienkach, či poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov, pričom je evidentné, že každému spotrebiteľovi musí byť zrejmé, že minimálne je povinný vrátiť istinu úveru, teda sumu, ktorá mu bola reálne poskytnutá z titulu úverového vzťahu. Na okraj súd ešte uvádza, že pokiaľ ako listinný dôkaz žalovaní predložili aj list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 09.04.2018, od ktorého v podstate odvodzovali svoju obranu v tomto súdnom spore, súd poukazuje na to, že priamo v tomto liste na záver je uvedené, že v ňom prezentované stanovisko je len odporúčaním resp. vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný právny charakter, a teda súd ním nebol viazaný akýmkoľvek spôsobom. Navyše vzhľadom na odstup času tak, ako už bolo aj vyššie uvedené, došlo k posunu aj vo vzťahu k ustálenej súdnej praxi súdov k niektorým otázkam. Na druhej strane súd nemohol opomenúť fakt, ktorý z tohto listu vyplýva, t.j. že žalovaní opakovane vstupovali do obdobných právnych vzťahov, t.j. uzatvárali úverové zmluvy, či už s bankovými, ako i nebankovými subjektmi, a teda podľa názoru súdu mali žalovaní prejaviť o to väčšiu mieru obozretnosti pri uzatváraní takýchto zmluvných vzťahov, keďže sa nejednalo o nejakú výnimočnú jednorázovú záležitosť, a teda súd zastáva názor, že žalovaní mohli a mali za danej situácie vopred odkonzultovať obsah takýchto zmluvných vzťahov, do ktorých vstupovali, s nejakou osobou znalou práva, či už priamo s advokátom alebo prostredníctvom nejakých spotrebiteľských organizácií poskytujúcich právnu pomoc práve spotrebiteľom. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a prisúdil žalobcovi voči žalovaným nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 3.000,- € z titulu istiny poskytnutého úveru, a to vo vzťahu k žalovaným spoločne a nerozdielne. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal od 18.12.2018 do zaplatenia zo žalovanej a súdom prisúdenej sumy, tak ako bol žalobcom uplatnený, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a to vo výške 5 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %.
12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.