Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-71-2020.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/71/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. J., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 1T/13/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.11.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného V. J., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného V. J. vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že:
dňa 11.03.2020 v čase medzi 00.30 h a 00.54 h v K. G. na ulici K. XXXX/X, v bytovom dome na chodbe pred vchodom do bytu č. XX, na 3. poschodí fyzicky napadol poškodeného J. U., tým spôsobom, že mu po predchádzajúcej slovnej hádke priložil ku krku kuchynský nôž o dĺžke čepele 19 cm a prudkým ťahom mu spôsobil na krku vľavo reznú ranu o dĺžke približne 8 cm, po čom poškodený J. U. spadol na zem, kde ho obžalovaný za prítomnosti piatich osôb opakovane kopal nohou do hlavy v oblasti úst, spánkovej časti a chrbta, čím mu spôsobil drobnú kožnú odreninu v čelovej oblasti hlavy vľavo a pomliaždenie pier, pričom predmetné spôsobené zranenia si u poškodeného J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., okres K. G., prechodne bytom bez prihlásenia X. č. XX, K. G. vyžiadali okamžitý chirurgický zákrok a následnú hospitalizáciu s dobou liečenia viac ako 7 dní.
Za to mu uložil:
- podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona) s poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky,
- podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
- podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci a to - 1 ks kuchynského noža modrej farby s čepeľou o dĺžke cca 15 cm a rukoväťou dlhou cca 10 cm, ktorý je uschovaný v archíve Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbore kriminálnej polície Nové Zámky,
- podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát (tento výrok je citovaný nadbytočne),
- podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Uvedený rozsudok, čo do výroku o treste, ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním obžalovaným. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že ho považuje ,,za nezákonný“ s tým, že malo byť aplikované ustanovenie § 39 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona vzhľadom na jeho pomery, keď vo väzbe zachránil dvakrát spoluväzňovi život, závery znalca psychiatra, výpoveď poškodeného, ktorý ho provokoval, množstvo požitého alkoholu a dôvod jeho konania, ktorý zohľadnený nebol. Napadnutý rozsudok považuje za zmätočný a arbitrárny, pretože konštatovanie o tom, že má sklony k páchaniu násilností nemá oporu v žiadnom dôkaze. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a domáhal sa uloženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný sám v doplnení odvolania, v ktorom popisoval ako ťažko naňho vplýva ním spáchaný trestný čin, ktorým ublížil kamarátovi i svojej matke, ktorá trpí vážnymi zdravotnými problémami, a preto sa už bude vyhýbať akýmkoľvek konfliktným situáciám a preto považuje trest za neprimerane prísny.
Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:
- obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania a doplnil, že matkin stav sa podstatne zhoršil a zhoršil sa aj jeho otcovi, je mu nesmierne ľúto, že sa nemôže starať o matku aj otca, ktorí ho potrebujú a to pre jeho nerozvážnosť, to čo urobil veľmi ľutuje a žiadal o zhovievavosť, pred skutkom býval v podnájme v Nových Zámkoch na Nábreží mládeže, ale dennodenne dochádzal za rodičmi. Pochádza z deviatich súrodencov, je najmladší, doma je len jeden súrodenec, ostatní súrodenci sú už samostatní a nebývajú s rodičmi. Pracoval vo firme Amazon Sereď, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti podaného odvolania a zohľadniť všetky okolnosti, ktoré boli teraz uvedené a uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na maximálnu skúšobnú dobu,
- prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné, okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal v zmysle zásad pri ukladaní trestu, správne vyhodnotil poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, pričom v odôvodnení rozsudku sa podrobne zaoberal svojimi úvahami pri ukladaní trestu ako aj dôvodmi, pre ktoré nevzhliadal na dôvody pre použitie § 39 Trestného zákona, trest považovala za zákonný a primeraný, i keď bol uložený na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a s prihliadnutím aj na zásadu „reformatio in peius, zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaných a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov, fakty zistené ohľadne osoby obžalovaných ako aj dôkazy usvedčujúcich ich zo spáchanej žalovanej trestnej činnosti, ďalej uviedol dostatočné právne úvahy, akými sa riadil pri hodnotení dôkazov, úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Vychádzajúc z hore uvedených zistení a právnych záverov súdu I. stupňa uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú kritériám vyplývajúcim z § 2 odsek 12 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že skutkové a právne závery boli súdom I. stupňa ustálené v rozsahu ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré ho usvedčujú zo spáchania žalovaného skutku, ktorým naplnil formálne znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného voči výmere uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu ako nepodmienečného, tak v prvom rade je potrebné konštatovať, že súd I. stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v odôvodnení napadnutého rozsudku (strana 5-6) správne poukázal na všetky rozhodné skutočnosti, z ktorých vychádzal, vrátane poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a splnenia podmienok pre uloženie úhrnného trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa sa správne zaoberal aj skúmaním splnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a s poukazom na okolnosti prípadu, ale aj predchádzajúci život obžalovaného a negatívne fakty zistené ohľadne jeho osoby, dospel k správnemu záveru, že mimoriadne zníženie trestu nie je aplikovateľné. Je pravdou, že súd I. stupňa nebol dôsledný, pretože si nezadovážil uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorom bolo v roku 2012 podmienečne zastavené trestné stíhanie proti obžalovanému pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona. V určenej skúšobnej dobe sa obžalovaný osvedčil a preto na tento záznam v registri trestov nie je možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. Zahľadením tohto odsúdenia však nezanikajú skutkové okolnosti tohto prípadu z ktorých vyplýva, že obžalovaný použil verbálne i fyzické útoky voči iným osobám aj so zbraňou a to aj v priestoroch základnej školy. Je teda namieste konštatovať u obžalovaného, že tento má skony k páchaniu trestnej činnosti a to aj so zbraňou.
Za absolútne nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku obhajcu obžalovaného, ktorý bez akýchkoľvek konkrétností považoval napadnutý rozsudok za nezákonný. Odvolací súd žiadnu takúto nezákonnosť u súdu, zákonnej sudkyne ani v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku nezistil.
S poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, doplnené o hore uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne a zákonne rozhodol o druhu a výmere uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov, t.j. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v kombinácii s trestom prepadnutia veci a správne uloženým ochranným opatrením. Takto uložený trest a ochranné opatrenie zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe obžalovaného a je schopný splniť účel trestu predpokladaný v § 34 odsek 1 Trestného zákona. Vo výmere trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bolo zohľadnené aj konanie obžalovaného, ktorým tento zachránil život inému spoluväzňovi, za čo bol aj disciplinárne odmenený, ako aj jeho osobné pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému ani v čase spáchania trestného činu nič nebránilo namiesto páchania trestnej činnosti starať sa o svoju matku, takto však nekonal.
Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok (§ 141 ods. 2 Tr. por.).