Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-180-2020.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/180/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu P.. A. F., H.. X.XX.XXXX, bytom v Z., E. E. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, IČO: 50 001 949, proti žalovanému 1/ STAVA IPS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Slavkovská 18, IČO: 45 440 026, zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, žalovanej 2/ P.. E. C., H.. XX.X.XXXX, bytom v E., B. XX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, a žalovaného 3/ JFK Development, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Dopravná 12, IČO: 36 753 882, o určenie neplatnosti zmlúv a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 16C/989/2015-573 zo dňa 31.7.2020,
rozhodol:
P o t v r d z u j e III. výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania vo veci samej.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil, že žalovaný 3. rade JFK Development, s.r.o. (ďalej len ,,JKFD“) je vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (I. výrok), zamietol žalobu v zostávajúcom rozsahu (II. výrok), žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania vo veci samej (III.výrok), nepriznal stranám sporu náhradu trov neodkladného opatrenia (IV.výrok) a vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade vylúčil na samostatné konanie (V. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv o prevode sporných nehnuteľností, ako aj určenia vlastníckeho práva žalovaného 3/ k nehnuteľnostiam. Žalobca žiadal vysloviť neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 10.8.2015 uzatvorenej medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim, v ktorého mene konal záložný veriteľ, a žalovaným 1/ ako kupujúcim podľa § 39 OZ z dôvodu jej rozporu so zákonom, a v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, žiadal za neplatnú určiť aj následnú kúpnu zmluvu zo dňa 17.8.2015 uzatvorenú medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou. Žalobca sa domáhal rozhodnutia súdu ako jeden zo spoločníkov a konateľov žalovaného 3/, keď podanie žaloby žalovaným 3/ podmienené spoločným konaním oboch konateľov, bolo vylúčené tým, že druhým z konateľov bola žalovaná 2/. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva odôvodil tým, že evidenčný stav vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným právnym stavom, lebo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčilo v prospech žalovaných 1/ a 2/, aj keď vlastníkom je podľa práva žalovaný 3/. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva tak, aby zodpovedal skutočnému právnemu stavu.
3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 20 ods. 1, § 151a, § 151c ods. 3, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1, ods. 4, § 151m ods. 1, ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ je absolútne neplatná. Záložný veriteľ si nesplnil voči žalovanému 3/ svoje zákonné povinnosti, preto predaj zálohu v rozpore s § 151l a § 151m súd prvej inštancie posúdil ako neplatný právny úkon, v dôsledku čoho sa žalovaný 1/ nemohol stať vlastníkom nehnuteľností. Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, súd prvej inštancie považoval za neplatný aj následný prevod vlastníckeho práva k jednej z nehnuteľnosti zo žalovaného 1/ na žalovanú 2/. Nakoľko súd považoval uzavreté kúpne zmluvy za absolútne neplatné, k prevodu vlastníctva z pôvodného vlastníka nedošlo, preto určil, že vlastníkom prevádzaných nehnuteľností je žalovaný 3/. Otázku platnosti kúpnych zmlúv súd prvej inštancie riešil ako predbežnú otázku, keďže vyslovenie neplatnosti zmlúv by s konečnou platnosťou nevyriešilo otázku komu nehnuteľnosť patrí. Skonštatoval, že len žaloba o určenie vlastníckeho práva vedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu. Žalobca preto nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv, keďže určením neplatnosti by nemohol dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia a odstránenie neistoty vlastníckeho vzťahu. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol.
4. O trovách konania vo veci samej rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a ods. 2. Uviedol, že žalobca bol vo veci samej úspešný v časti o určenie vlastníckeho práva a neúspešný v časti o vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Pomer úspechu žalobcu sa preto rovná jeho neúspechu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu vo veci samej náhradu trov konania nepriznal.
5. Rozsudok v jeho III. výroku o trovách konania vo veci samej napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 255 CSP a vec nesprávne právne posúdil, čo odôvodnil tým, že bol úspešný v celom uplatnenom nároku. Argumentoval, že predmetom jeho návrhu bolo určenie vlastníckeho práva žalovaného 3/ k nehnuteľnostiam, ktoré boli nezákonným konaním žalovaného 1/, žalovanej 2/ a prevedené z majetku žalovaného 3/. Podkladom na určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3/ bolo zistenie neplatnosti právnych úkonov, ktorými boli tieto nehnuteľnosti nezákonne prevedené, pričom výlučne na základe ustálenia neplatnosti kúpnych zmlúv mohol súd následne určiť vlastnícke právo v prospech žalovaného 3/. Z rozsudku súdu prvej inštancie je evidentné, že súd kúpne zmluvy vyhodnotil ako absolútne neplatné v súlade s návrhom žalobcu. Žalobca uviedol, že si uvedomuje procesnú stránku uplatnenia jeho nároku, a to aké sú možnosti, spôsoby a formy, ktorými je možné sa domáhať určenia vlastníckeho práva, ale nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý určenie vlastníckeho práva formálne oddelil od neplatnosti kúpnych zmlúv a vyčlenil ho ako samostatný nárok, pri ktorom následne žalobca nebol úspešný. Súd určil vlastnícke právo v prospech žalovaného 3/ na podklade neplatnosti kúpnych zmlúv, preto žalobcovi nie je zrejmé ako mohol byť v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv neúspešný, keď v konaní ich súd považoval za absolútne neplatné. Z uvedených dôvodov považoval napadnutý výrok rozsudku tiež za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo veci samej v rozsahu 100 %, alebo aby výrok o náhrade trov vzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je
naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku o trovách konania vo veci samej v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
10. Procesnú zodpovednosť strán sporu za výsledok konania súd vyhodnotil zákonu zodpovedajúcim spôsob, keď prihliadol na to, čo bolo predmetom žalobného petitu tj. o akých žalobcom uplatnených nárokoch meritórne rozhodoval. V zmysle § 137 písm. c/ CSP, základným predpokladom procesnej úspešnosti žalobcu pri podaní určovacej žaloby, je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Je nesporné, že na základe žaloby bol predmetom konania tak samostatný nárok určenie neplatnosti právnych úkonov o prevode nehnuteľností, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorej časti súd žalobe vyhovel.
11. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, len vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené a za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu, alebo ohrozenie odstrániť. Samotnú naliehavosť treba chápať tak, že právny záujem ma dostatočnú intenzitu a prejaví sa v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv nerieši otázku komu svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorých dôvodov uzavrel, že na určení neplatnosti kúpnych zmlúv nemá žalobca naliehavý právny záujem. Žalobca bol preto v tejto časti žaloby procesne neúspešný a zamietavý výrok nadobudol právoplatnosť, keďže nebol odvolaním napadnutý.
12. Pre posúdenie procesnej úspešnosti žalobcu je relevantné len to, či súd jeho žalobe vyhovel alebo ju zamietol, čo sa odrazí vo výroku rozhodnutia. Spôsob akým súd vyriešil predbežné otázky, ktorých hodnotenie sa prejaví len v odôvodnení rozhodnutia, no neprejaví sa vo vyhovujúcom výroku rozhodnutia práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je pre hodnotenie procesného úspechu žalobcu významné. Práve výrok súdneho rozhodnutia je základom pre úpravu právnych pomerov sporových strán. Určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom sú svojou povahou žalobami na plnenie. Žalobný návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv (žaloba na určenie) na základe, ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, predstavuje prejudiciálnu otázku pre žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva (žaloby na plnenie), tzn., že nárok na určenie vlastníckeho práva konzumuje nárok na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Výsledok rozhodovacej činnosti súdu sa prejavil výlučne vo vyhovujúcom výroku rozsudku, ktorý odráža skutočný procesný úspech žalobcu v spore nezávisle od toho, ako boli riešené čiastkové právne a skutkové otázky. Súd prvej inštancie preto správne situáciu vyhodnotil, keď uzavrel, že úspech žalobcu (určenie vlastníckeho práva) sa rovná jeho neúspechu (zamietnutie určenia neplatnosti právnych úkonov). Pretože žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP zodpovedajúco pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v spore (50:50) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok v napadnutom III. výroku o nároku na náhradu trov konania vo veci samej v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).