Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/227/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu V. Z., so sídlom v C., B. X, IČO: 10 818 839, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 17, so sídlom v Bratislave, IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 440,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -376 zo dňa 28.2.2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu podaná na súd prvej inštancie dňa 14.5.2014, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal náhrady škody vo výške 440,25 eur, ako aj náhrady trov konania, odôvodnenej tým, že žalobcovi vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle BMW 530 d, EČV: C.. Na základe dohody žalobcu a žalovanej (s ktorou mal žalobca uzavretú zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel) malo dôjsť k likvidácií poistnej udalosti na základe „fakturácie a kalkulácie autoservisu“, ktorá bola vyčíslená vo výške 1.749,28 eur. Na účet žalobcu, bolo zo strany žalovanej (poisťovne) poukázané plnenie vo výške 1.309,03 eur. Rozdiel oproti sume priznanej žalovanou (poisťovňou), a sume fakturovanej autoservisom predstavuje 440,25 eur.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a mala za to, že z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje a preto na základe čl. IX. ods. 2 zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla s odkazom na citované písm. a/ a b/ článku IX. ods. 2 a na základe čl. IX. ods. 4 zmluvných dojednaní v prípade vykonania opravy svojpomocne, primerané náklady na opravu nesmú presiahnuť 1.659,70 eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b/ bodu 2 čl. IX. zmluvných dojednaní. V danom prípade žalovaná posúdila predmetnú opravu ako svojpomocnú a to aj so stanovením hodinovej sadzby.

4. Okresný súd Košice I v spore už rozhodol rozsudkom sp.zn. -260 zo dňa 29.6.2017 v tomto znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 231,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 231,51 eur od 22.3.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z dôvodu podania odvolania stranami sporu ,preskúmal odvolací súd v odvolacom konaní hore citovaný rozsudok v celom rozsahu a rozsudkom č.k. -330 zo dňa 6.12.2018 potvrdil vo vyhovujúcom výroku a zrušil v zamietavej časti žaloby v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uložil súdu prvej inštancie v časti zrušenia a vrátenia veci z hľadiska spornosti odpočtu dlžného poistného vo výške 347,75 eur a úhrady odpočítaného zostatku sporného poistenia s odkazom na predložený doklad o úhrade poistného zo strany žalobcu, ustáliť konečnú výšku poistného plnenia zo strany žalovanej a vec právne posúdiť tak, aby rozhodnutie po každej stránke bolo preskúmateľné v zmysle .

5. Na základe vykonaného dokazovania v znení intencií odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie skutkového stavu veci, vykonané dokazovanie vyhodnotil a vec správne posúdil podľa ust. (ďalej len „“), OZ, až 3 , .

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu vznikol poistnoprávny vzťah na základe zmluvy o havarijnom poistení, pričom predmetom havarijného poistenia bolo motorové vozidlo továrenskej značky BMW 530d, EČV C. XXX I., ktorého držiteľom bol v rozhodnom období žalobca. Takisto je nesporné, že dňa 17.2.2014 nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovanej ako poistiteľa plniť žalobcovi (poistná udalosť) a síce, že tohto dňa došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na vyššie uvedenom motorovom vozidle škoda.

7. Sporným bol rozsah poistného plnenia zo strany žalovanej, teda rozsah škody, ktorý vznikol žalobcovi titulom poistnej udalosti. Žalovaná krátila poistné plnenie v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur, v časti primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur, o spoluúčasť v sume 166,- eur a o dlžné poistné v sume 343,75 eur. Spornými boli iba krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur a v časti primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur, t.j. spolu v sume 440,25 eur, ktorú žalobca požadoval od žalovanej zaplatiť (predmet konania). Sporným nebolo krátenie poistného plnenia o dlžné poistné v sume 343,75 eur.

8. Žalobca zabezpečil vykonanie opravy v servise V. Z., IČO: 10818839, oprava bola fakturovaná faktúrou Č.. XXXX/XXX zo dňa 3.3.2014 vo výške 1.749,28 eur so splatnosťou dňa 8.3.2014. Z tejto sumy po zohľadnení plnenia žalovanej vo výške 799,28 eur zostalo podľa žalobcu uhradiť sumu 440,25 eur titulom náhrady škody, ktorú sumu žalovaná krátila po likvidácii poistnej udalosti o primerané náklady na lakovnícky materiál (krátená suma 85,15 eur) a o primerané náklady na prácu (krátená suma 355,10 eur).

9. Predmetom tohto konania (procesným nárokom) bol teda žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 440,25 eur s príslušenstvom, t.j. nárok, ktorý žalovaná žalobcovi nenahradila z dôvodu, že krátila poistné plnenie v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur a v časti primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur.

10. Pokiaľ ide o primerané náklady na lakovnícky materiál, zo znaleckého posudku č. 9/2015 zo dňa 9.12.2015 znalca Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že výška primeraných nákladov na lakovací materiál potrebný na opravu motorového vozidla zn. BMW 530d, EČV C. XXX I. predstavuje ku dňu 17.2.2014 čiastku 245,34 eur až 255,43 eur bez DPH, teda čiastku, ktorú si účtoval aj autoservis v kalkulácii opravy č. 19/257 zo dňa 2.3.2014. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná v tejto časti neoprávnene krátila poistné plnenie o 85,15 eur a túto sumu žalobcovi súd rozsudkom sp. zn. -260 zo dňa 29. júna 2017 priznal (v tejto časti je výrok rozsudku právoplatný).

11. Pokiaľ ide o primerané náklady na prácu, zo znaleckého posudku č. 9/2015 zo dňa 9.12.2015 znalca Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že hodinová sadzba za prácu v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla v autorizovanom servise bola vo februári 2014 vo

výške 63,72 eur bez DPH. Následne zo znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 9.4.2016 znalca Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že priemerná cena hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel BMW 530d vo februári 2014 bola 24,72 eur bez DPH, pričom znalcovi odpovedali 3 autoservisy. S týmto znaleckým posudkom v celom rozsahu súhlasila iba žalovaná. Vzhľadom na spôsob určenia priemernej ceny hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov znalcom vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, ktorý oslovil neautorizované autoservisy a následne spriemeroval nimi uvedené hodinové sadzby, súd prihliadol aj na oznámenie spoločnosti G.S. Auto Lack Service s.r.o., ktorá uviedla (na č.l. 202), že za danú značku účtujú za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH, na oznámenie spoločnosti Autoservis Gerec, ktorá uviedla (na č.l. 211), že za danú značku účtovali za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH a na oznámenie spoločnosti Specialy s.r.o., ktorá uviedla (na č.l. 212), že za danú značku účtovali za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH. Na základe uvedeného mal súd za to, že priemerná cena hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel BMW 530d vo februári 2014 bola 42,36 eur bez DPH /(20,- eur + 30,- eur + 24,166 eur + 60,- eur + 60,- eur + 60,- eur) /6 /, aj s ohľadom skutočnosť, že spoločnosť, ktorá vykonávala predmetnú opravu, nie je autorizovaným autoservisom, ako aj s ohľadom na ceny 1 Nh opravárenských prác iných neautorizovaných autoservisov v období roka 2014 pre daný typ motorového vozidla (kde sa predpokladá vyššia cena).

12. Z kalkulácie opravy č. 19/257 zo dňa 2.3.2014 zase vyplynulo, že náklady na prácu pri oprave motorového vozidla poškodeného továrenskej značky BMW 530d, EČV C. XXX I. boli vyčíslené nasledovne: 142 ČJ (z toho 12ČJ je 1 hod.), t.j. za 11,8333 hodiny x 60,- eur za 1. hod. činí 710,- eur. Z tejto sumy žalovaná krátila cca polovicu, t.j. sumu 355,10 eura. Náklady na prácu teda žalovaná zaplatila vo výške 354,90 eur (710,- eur mínus krátená časť 355,10 eur). Pri priemernej cene hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel BMW 530d vo februári 2014 vo výške 42,36 eur bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi primerané náklady za prácu vo výške 501,26 eur (11,83333 hod. x 42,36 eur). Žalovanej teda ostávalo zaplatiť žalobcovi titulom primeraných nákladov na prácu sumu vo výške 146,36 eur (501,26 eur mínus 354,90 eur) a túto sumu súd žalobcovi rozsudkom sp. zn. -260 zo dňa 29. júna 2017 priznal (v tejto časti je výrok rozsudku právoplatný).

13. Čo sa týka konečnej výšky náhrady škody súd prvej inštancie vychádzal z vypracovaných znaleckých posudkov znalca Ing. Petra Wienera, z ktorých vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda titulom poistnej udalosti zo dňa 17.2.2014 v celkovej výške 1.540,54 eur, ktorá pozostáva z nákladov na náhradné diely vo výške 783,85 eur, z nákladov na prácu vo výške 501,26 eur a z nákladov na lakovnícky materiál vo výške 255,43 eur, ktorá po odpočte žalovanou uhradeného poistného plnenia vo výške 799,28 eur, ako aj spoluúčasti žalobcu vo výške 166,00 eur a dlžného poistného vo výške 343,75 eur, predstavuje sumu 231,51 eur, na doplatenie ktorej súd prvej inštancie rovnako žalovanú zaviazal.

14. Čo sa týka sporného odpočtu dlžného poistného vo výške 343,75 eur a tým úhrady odpočítaného zostatku sporného poistenia, so zreteľom na doklad o úhrade poistného plnenia zo strany žalobcu súd prvej inštancie poukazoval na to, že predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 440,25 eur s príslušenstvom, pozostávajúci z kráteného poistného plnenia v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur a z kráteného poistného plnenia v časti primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur s tým, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie nenamietal nesprávnosť výpočtu výšky plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení žalovanej zo dňa 6.3.2014 (č.l. 9) v časti dlžného poistného na PZ XXXXXXXXX vo výške 343,75 eur a zaplatenie tejto sumy od žalovanej ani nepožadoval.

15. Žalobca spolu s podaním zo dňa 24.1.2018 doručeným súdu dňa 26.1.2018 predložil odvolaciemu súdu fotokópiu vkladu hotovosti /. XXXXXXXXXX/ vo výške 556,01 eura zo dňa 27.11.2017 a výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX za obdobie od 21.2.2012 do 4.10.2016, z ktorého má súd za preukázané, že poistné vo výške 343,75 eur za obdobie od 21.2.2014 do 21.5.2014 (keďže žalobca bol v čase, kedy mu malo byť poukázané poistné plnenie /6.3.2014/ titulom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2014, v omeškaní s úhradou lehotného poistného za poistné obdobie od 21.2.2014 do 21.5.2014 v predpísanej výške 343,75 eur), bolo uhradené formou započítania pohľadávky žalovanej na poistnom za poistné obdobie od 21.2.2014 do 21.5.2014 (správne do 20.5.2014) s pohľadávkou žalobcu titulom poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2014 ku dňu, kedy sa tieto

pohľadávky stretli, t.j. k 6.3.2014 (kedy bolo skončené šetrenie tejto poistnej udalosti s ustálením výšky škody). Uvedené potvrdzuje výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX za poistné obdobie od 21.2.2012 do 4.10.2016 na č.l. 314. Tento výpis zároveň potvrdzuje to, že vkladom hotovosti /. XXXXXXXXXX/ vo výške 556,01 eur (č.l. 313) žalobca zaplatil dňa 27.11.2017 nedoplatok na poistnom za poistné obdobie od 21.8.2014 do 27.2.2015.

16. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 231,00 eur a požadovaných úrokov z omeškania za obdobie od 9.3.2014 do 21.3.2014 a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne nad sumu vo výške 231,51 eur od 22.3.2014 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a a nakoľko mal žalobca vo veci úspech v pomere 52,58% k 47,42% úspechu žalovanej rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže strany sporu mali pomer úspechu vo veci takmer rovnaký.

18. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 208,74 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 208,74 eur od 19.3.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov celého konania voči žalovanej. V podanom odvolaní žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu, čo sa týka výkonu práce neautorizovaných servisov s výpočtom hodinovej sadzby, k čomu zaujal rozsiahle odôvodnenie a mal za to, že súd prvej inštancie sa dôvodne nezaoberal zamietavou časťou, ktorá predstavuje nezaplatenú časť ceny za vykonanú prácu, čím sú naplnené uplatnené odvolacie dôvody podľa a s tým, že s odkazom aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré citoval, namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to čo sa týka, že žalobca má nárok len na zaplatenie ceny za vykonanie práce v rozsahu sumy 42,36 eur. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania uviedol, že výrok o trovách konania napadá, pretože úzko súvisí s rozhodnutím vo veci samej.

19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s ním nesúhlasí a navrhovala napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že žalobca až v odvolacom konaní (podanie zo dňa 25.1.2018), bez akejkoľvek vecnej argumentácie predložil doklad o úhrade „zostatku poistného“ v sume 556,01 eur, na čo žalovaná reagovala podaním zo dňa 13.11.2018, kde uviedla, že žalobcom predložený doklad o úhrade sumy 556,01 eur nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Žalovaná následne (po vymedzení spornosti rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach), výpisom z inkasného účtu preukázala, že ku dňu ukončenia likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (poistné plnenie, z ktorej je predmetom tohto konania), bol žalobca v omeškaní s úhradou poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v sume 343,75 eur a tento jeho záväzok zanikol započítaním. Pre ďalšie vysvetlenie uviedla, že pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX mal žalobca so žalovanou dohodnutú úhradu poistného v štvrťročných splátkach. Za obdobie 21.2.2014 . 21.5.2014 mal žalobca uhradiť poistné vo výške 343,75 eur. V oznámení o poistnom plnení k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2014 sa uvádza, že šetrenie poistnej udalosti bolo skončené ku dňu 6.3.2018, pričom do poistného plnenia vyplateného žalobcovi, bola započítaná suma dlžného poistného vo výške 343,75 eur za obdobie 21.2.2014 - 21.5.2014. K započítaniu došlo dňa 6.3.2014 (viď výpis z inkasného účtu, stĺpec „Zaplat.“). V predloženom výpise z inkasného účtu k poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, je v stĺpci „platiteľ“ k uhradenému poistnému vo výške 343,75 eur za obdobie 21.2.2014 - 21.5.2014 uvedené č. XXXXXXXXXX, čo je číslo pod ktorým bola likvidovaná poistná udalosť žalobcu. Číslo poistnej udalosti potvrdzuje, že suma 343,75 eur bola započítaná pri likvidácii poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Preto žalobcom predložený doklad o úhrade zostatku poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 556,01 eur, nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Ako je zrejmé z výpisu z inkasného účtu, predmetné dlžné poistné vzniklo žalobcovi za nasledujúce poistné obdobie (21.8.2014 - 27.21.2015), pričom k jeho úhrade došlo až dňa 27.11.2017. Dlžné poistné, ktoré uhradil žalobca v sume 556,01 eur je ďalším (iným) dlžným poistným než to, ktoré bolo žalobcovi započítané pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Preto predložený dôkaz nemá relevanciu a nesúvisí s prejednávanou vecou a s poukazom na tieto skutočnosti je tak odvolanie zo strany žalobcu účelné dávajúc do pozornosti už predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie s odkazom na ust. , , v ktorom sa odvolací súd vyjadril k namietaným skutočnostiam zo strany žalobcu, čo sa týka vykonávania opravy v neautorizovaných servisoch, ako aj k výške hodinovej odmeny. V tomto konaní spornou ostal len odpočet dlžného poistného vo výške 343,75 eur v kontexte spornosti celkovej výšky poistného plnenia zo strany žalovaného, k čomu sa

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a určito vyjadril a preto ak žalobca v podanom odvolaní uvádza, že ustálenie ceny za karosársku prácu vo výške 42,36 eur/Nh bez DPH, nezodpovedá relevantným dôkazom predloženým v súdnom konaní. S dotknutou argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vysporiadal a pokiaľ ide o primerané náklady na cenu práce, mal súd na základe znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Ing. Petra Wienera, ako aj na základe oznámení spoločnosti G.S. Auto Lack Service s.r.o., spoločnosti Autoservis Gerec a spoločnosti Specialy s.r.o. za preukázané, že primeraná cena hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel zn. BMW 530 d vo februári bola vo výške 42,36 eur (20+30+24,166+60+60+60/6). Z vykonaného dokazovania je preto zrejmé, že v zmysle záverov súdov v prejednávanej právnej veci výška ceny práce za jednu normohodinu vo februári 2014 bola v sume 42,36 eur, pričom súd vychádzal zo znaleckého dokazovania, ktoré sám nariadil (uznesením zo dňa 19.3.2015 a uznesením zo dňa 3.3.2015). Znalecké posudky č. 9/2015 zo dňa 9.12.2015 a č. 2/2016 zo dňa 9.4.2016 vypracoval súdom ustanovený znalec Ing. Peter Wiener. Výška ceny práce bola preto stanovená v správnej výške a táto je náležite odôvodnená. Súd týmto vylúčil žalobcom tvrdenú a nepreukázal primeranosť ceny práce vo výške 60 eur/Nh. Tvrdenie žalobcu, že sa konajúci súd nijako nezaoberal nezaplatenou časťou ceny za vykonanú prácu je preto nesprávne. Týmto je argumentácia žalobcu v celom rozsahu nedôvodná s tým, že každú vec treba konkrétne posudzovať.

20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej a naďalej trvá na podanom odvolaní, ako aj na všetkých uvádzaných tvrdeniach, ktorých sa pridržiava, keďže primeraná cena práce za Nh je v danom prípade vo výške 60,00 eur. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

21. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu taktiež zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách a uviedla, že argumentácia žalobcu v podanom vyjadrení je irelevantná, keďže sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím o cene práce, ktorá bola stanovená na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Ing. Petra Wienera a argumentácia žalobcu týkajúca sa inej veci a iného motorového vozidla a inej poisťovne nemá žiaden vecný dosah na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané oprávnenou osobou a včas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov zo strany žalobcu podľa , , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže odvolacie námietky žalobcu vo veci neboli dôvodne uplatnené v kontexte ich preskúmania a vyslovenia záveru už v prvotnom rozhodnutí odvolacieho súdu v danej veci, nakoľko v ďalšom konaní súd prvej inštancie už len preskúmaval dôvodnosť v zostávajúcej časti uplatneného nároku z hľadiska spornosti konečnej výšky realizovaného plnenia zo strany žalovanej, po predložení sporného dokladu zo strany žalobcu o úhrade vkladom sumy 556,01 eur.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.11.2020 o 10,30 hod., č.dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 12.10.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

24. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod ust. , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej, kde patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

27. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

28. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že "Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. I a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

29. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, ale vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne súd odôvodnil a preto napadnuté rozhodnutie zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle .

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nestotožnil ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý inou vadou konania t.j. vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pričom odvolací súd rovnako nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa z hľadiska iných relevantných procesných pochybení.

31. Keďže žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa a odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné predpoklady podľa , keďže vo svojom rozhodnutí cituje závery odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú už preskúmaných odvolacích námietok, totožných s odvolacími námietkami uplatnenými v odvolaní proti napadnutému rozsudku, čo sa týka ceny vykonaných prác pri oprave motorového vozidla z hľadiska ich vykonania v neautorizovanom servise a rovnako čo sa týka výšky odmeny z hľadiska výšky práce hodinovej sadzby, pričom správne súd prvej inštancie, čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu veci správne poukazoval na vypracovaný znalecký posudok, pričom vec aj správne právne posúdil, keďže so zreteľom na predložený doklad o úhrade, bola v konaní sporná len výška výpočtu plnenia v časti dlžného poistného plnenia s tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol v omeškaní s úhradou poistenia, k úhrade ktorej došlo formou započítania pohľadávky žalovanej s pohľadávkou žalobcu na poistnom plnení za stanovené obdobie , pričom suma, ktorej vklad žalobca dodatočne predložil vo výške 556,01 eur, bol žalobcom zaplatený nedoplatok na poistnom plnení za obdobie od 21.8.2014 do 27.2.2015 (viď body 37. a 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Preto s odkazom na bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s odkazom na ust. , keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

32. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov v spise, správne ich vyhodnotil v zmysle a nasl. , a preto aj správne ustálil výšku primeraných nákladov na lakovací materiál, na náhradné diely a na na opravu predmetného motorového vozidla ku dňu 17.2.2014 bez zreteľa na to, že oprava predmetného motorového vozidla bola vykonávaná v neautorizovanom autoservise, čo zákon nezakazuje, keďže oprava bola riadne vyfakturovaná so správnym zohľadnením dlžného poistného plnenia žalobcu v stanovenom termíne a ním následne vykonaných dodatočných plnení poistného.

35. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s výrokom o trovách konania ako vecne správny podľa s odkazom na ust. .

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci ( ).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).