Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-28-2020.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/28/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému M.. E. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 04. novembra 2020 odvolanie obžalovaného M.. E. E. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/98/2019 zo dňa 15. januára 2020, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa výrok napadnutého rozsudku o uloženom treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/98/2019 zo dňa 15. januára 2020 bol obžalovaný M.. E. E. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 10.03.2019 v čase asi o 10.48 h viedol v katastri obce P. Z., okres E. po vedľajšej ceste osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, evidenčné číslo E. XXX C., pričom v km 41,50 pri vychádzaní z tejto vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“ na hlavnú cestu II/XXX, nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia, evidenčné číslo E. XXX I., ktoré viedol Z. H., nar. XX.XX.XXXX, po hlavnej ceste v smere z obce O. do obce P. Z., čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dôsledkom čoho došlo k zrážke motorových vozidiel, pri ktorej spolujazdkyňa vo vozidle zn. Škoda Octavia, evidenčné číslo E. XXX I., ktorá sedela na zadnom sedadle A. H., nar. XX.XX.XXXX utrpela zranenie - zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života 8 až 10 týždňov.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 15 mesiacov. Súčasne okresný súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o trestoch.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu upresnil, že odvolanie podal proti výroku o treste zákazu činnosti. Obžalovaný už v prípravnom konaní uznal svoju vinu, oľutoval spáchanie trestného činu a tak isto na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2020 urobil
vyhlásenie o uznaní svojej viny. Poukázal na jeho pracovnú činnosť s tým, že pracuje v zahraničí a pri výkone jeho práce potrebuje neustále motorové vozidlo, ktoré musí riadiť. Vzhľadom na jeho kartu vodiča a jeho iné priestupkové záznamy, poukázal taktiež na to, že sa nedopustil v minulosti žiadnych priestupkov, respektíve takých, ktoré sú už zahladené. Poškodenej bola uhradená všetka škoda vyplývajúca z jeho zavinenia. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd mu zrušil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov, ktorý mu uložil v napadnutom rozsudku okresný súd.
K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza bližšie písomne nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch za správny a zákonný.
Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti. Súčasne dodal, že obžalovaný pracuje naďalej v zahraničí ako stavbyvedúci a na výkon svojho povolania nevyhnutne potrebuje osobné motorové vozidlo, čo vyplýva z jeho náplne práce ako stavbyvedúceho. Obžalovaný na záver uviedol, že pôsobil v Nemecku, v Holandsku a teraz má rozpracovaný projekt v Českých Budějoviciach. Nikto mu nezabezpečí prácu bez vodičského oprávnenia a je odkázaný na používanie motorového vozidla.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 04. novembra 2020 preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov, avšak pochybil vo výroku o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov, pretože takto uložený trest zákazu činnosti obžalovanému nie je primeraný a spravodlivý.
Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 1 rok a hornou hranicou vo výmere 5 rokov. Obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu pri ukladaní trestu zákazu činnosti dôsledne neprihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.
Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Na druhej strane správne nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.
Trest odňatia slobody uložený obžalovanému v zákonom upravenej hranici trestnej sadzby (1 rok až 3 roky a 8 mesiacov) vo výmere 13 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 15 mesiacov aj podľa záverov odvolacieho súdu, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Pokiaľ však ide o namietaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu zo strany obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zistené pomery obžalovaného a v danom prípade dopad tohto trestu na jeho rodinu je tento trest neprimerane prísny, a to i napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o závažný následok, ktorý vznikol poškodenej A. H. nedbanlivostným konaním obžalovaného.
Odvolací súd vzhľadom k okolnostiam predmetného prípadu, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný v inkriminovanom čase viedol svoje osobné motorové vozidlo Škoda Octávia EČV:E kde išiel po miestnej komunikácii z areálu priehrady P. Z.. Na križovatke z uvedeného areálu na hlavnú cestu zastal tesne pred hranicou križovatky, pozrel sa najprv doprava, z pravej strany nešlo žiadne vozidlo, pozrel sa doľava, z ľavej strany išlo vozidlo, ktorému dal prednosť. Následne sa opakovane pozrel doprava, kde nevidel ísť žiadne vozidlo, tak začal vykonávať odbočovací manéver doľava na hlavnú cestu. Následne ako vošiel na hlavnú cestu, tak zacítil náraz zozadu do jeho vozidla. Obžalovaný tvrdí, že auto z pravej strany nevidel prichádzať, pričom ho mohol mať v zákryte za stromom, značkou a jeho stĺpikom. Táto skutočnosť obžalovaného síce nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti za predmetný skutok, avšak ako okolnosť prípadu má vplyv pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému. Ak teda obžalovaný svojim vozidlom zastal na okraji križovatky (čo pri značke daj prednosť v jazde nie je nevyhnutná povinnosť vodiča motorového vozidla) a dal prednosť vozidlu prichádzajúcemu zľava, tak pre prípad registrovania auta prichádzajúceho sprava je možné predpokladať, že by reagoval obdobne. V danom úseku cesty je pritom hlavná cesta pomerne rovná, dlhá a bez zákrut (viď. fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody založená na č.l.51 až 52). Viditeľnosť bola v čase skutku dobrá. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu nemožno preto konštatovať, že by zo strany obžalovaného v inkriminovanom čase išlo o agresívne a bezohľadné vedenie jeho osobného motorového vozidla Škoda Octávia.
Ďalej odvolací súd poukazuje na pomery obžalovaného, pričom z jeho relácii vyplýva, že nebol doteraz súdne trestaný na území Slovenskej republiky a priestupkovo bol doteraz riešený 5-krát, a to za priestupky v doprave. Išlo o priestupky za prekročenie rýchlosti spáchané dňa 30.04.2007, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 500,-Sk, dňa 23.04.2010 mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,-Eur, dňa 11.05.2011 mu bola uložená pokuta vo výške 120,-Eur, dňa 19.11.2013 mu bola uložená pokuta vo výške 50,-Eur a dňa 25.02.2014 mu bola uložená pokuta vo výške 60,-Eur. Obžalovaný nespáchal ani pri jednom z týchto priestupkov dopravnú nehodu a taktiež bol výsledok merania alkoholu v dychu u neho vždy negatívny. Súčasne z pracovnej náplne obžalovaného ako stavbyvedúceho vyplýva, že obžalovaný na výkon svojho povolania nevyhnutne potrebuje vodičské oprávnenie. Obžalovaný po skončených stavebných projektov v zahraničí (v Nemecku, v Holandsku) v súčasnosti pôsobí ako stavbyvedúci na projekte v Českých Budějoviciach. Odvolací súd súčasne vzal do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 34 ods. 3 Tr. por. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný v súčasnej dobe je už síce vdovec, avšak zo spisového materiálu vyplýva, že je celkovo otcom 7 detí.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov odvolací súd zistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na podklade podaného odvolania obžalovaného, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.