Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/73/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 724 111, proti žalovanému: Dan

- Slovakia Agrar, a.s., so sídlom Veľký Meder, Nový Dvor, IČO: 36 240 729, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobcu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -104 zo dňa 4.5.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. P. T., obci P. T., okrese Dunajská Streda, zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda ako:

- parcela registra „E“, p.č. 5039/26, trvalý trávny porast vo výmere 1845 m2,

- parcela registra „E“, p.č. 5051/35, orná pôda vo výmere 4800 m2,

- parcela registra „E“, p.č. 5052/23, trvalý trávny porast vo výmere 679 m2,

- parcela registra „E“, p.č. 5053/16, trvalý trávny porast vo výmere 488 m2,

- parcela registra „E“, p.č. 5055/42, vodná plocha vo výmere 76 m2, vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia.

2. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobou doručenou súdu pôvodne 3.9.2019 (po zastavení konania znovu 6.4.2020; vec je vedená pod sp. zn. ) sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva zo 6.8.2018 uzavretá medzi Ing. I. X., nar. X.X.XXXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozhodnutia, je voči nemu právne neúčinná. Zároveň navrhol, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil v jeho prospech záložné právo na tieto nehnuteľnosti. Žalobu a návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-52/2015, právoplatným a vykonateľným 11.4.2016 boli žalovaní I/ AgriTechnika, s.r.o., IČO 36 236 284 a II/ Ing. I. X., nar. X.X.XXXX zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi S Slovensko, spol. s r.o., IČO 35 812 419 sumu 134.803,34 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Keďže žalovaní si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili, žalobca podal dňa 18.5.2016 návrh na vykonanie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 2.6.2016. Dňa 12.4.2019 došlo medzi S Slovensko, spol. s r.o. a žalobcom k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku. Žalobca tak vstúpil do práv a povinností predávajúceho, čím nadobudol aj vyššie uvedenú pohľadávku. Počas prebiehajúcej exekúcie sa žalobca dozvedel, že povinný I. X. kúpnou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na vyššie označených nehnuteľnostiach na žalovaného. Keďže povinný o začatí exekúcie vedel, je v uvedených súvislostiach zrejmé, že jeho úmyslom bolo

ukrátiť žalobcu. Z tohto dôvodu sa žalobca domáha tak určenia neúčinnosti zmluvy, ako aj zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo svoj prospech zabezpečovacím opatrením súdu.

3. Uznesením z 30.9.2019, právoplatným 18.10.2019 súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s tým, že dlžníci žalobcu (označení v rozhodcovskom rozsudku) nie sú totožní s osobou, ktorá je ako vlastník dotknutých nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností (ich vlastníkom je žalovaný), a teda nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve dlžníka.

4. Žalobca následne doručil súdu tri podania (11.11.2019, 26.2.2020 a 6.4.2020). V prvom z nich opravil označenie žalovaného, pričom zároveň uviedol, že „dňa 11.10.2019 podal návrh na neodkladné opatrenie“; takýto návrh však súd v danej veci neeviduje a z obsahu podania v porovnaní so žalobou vyplýva, že žalovaný bol od počiatku označený správne, preto súd vyzval žalobcu na ozrejmenie, čoho sa má podanie týkať. Na to žalobca zaslal súdu druhé podanie, označené ako „oprava návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 8.11.2019,“ z ktorého o.i. vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia (uvedeného vo výroku) - podanie však nemohlo byť opravou návrhu z 8.11.2019, nakoľko žiadny takýto návrh vo veci podaný nebol. Neodkladné opatrenie bolo na návrh žalobcu nariadené v obdobnej veci vedenej súdom pod sp. zn. . V reakcii na oznámenie súdu žalobca v poslednom podaní opätovne poukázal na podobnosť s vyššie uvedeným konaním a tvrdil, že v tejto veci sa napriek návrhu a zaplatenému súdnemu poplatku o neodkladnom opatrení doposiaľ nerozhodlo. Z týchto dôvodov súd považoval podania žalobcu za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení (v zmysle druhého podania), pričom návrh považoval za úplný dňom doručenia posledného z uvedených podaní, t.j. 6.4.2020 (ods. 5 odôvodnenia preskúmavaného uznesenia).

5. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom konania vo veci samej je určenie neúčinnosti právneho úkonu (odporovanie kúpnej zmluve), čo znamená, že v prípade úspechu žaloby sa žalobca bude môcť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu tohto úkonu t.j. z dotknutých nehnuteľností. Právoplatný rozsudok v odporovacom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného ( ), ktorý sa nestáva povinným v exekúcii; právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinný strpieť vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo; s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech (žalovaný). Prípadná exekúcia by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie a dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň tak nedôjde k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovaného k nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní. Obdobný záver vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 13.3.2019 sp. zn. ). Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.

6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle , že neboli splnené procesné podmienky, písm. f) že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietne, pričom vyslovil názor, že návrh nespĺňa náležitosti v zmysle a a súd mu nemal vyhovieť.

7. Poukázal na to, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.5.2016, ale kúpna zmluva bola uzavretá až dňa 6.8.2018, teda viac ako dva roky po začatí exekúcie. Za zaujímavé označil, prečo exekútor viac ako dva roky nerobil kroky na zabezpečenie majetku povinného. Práve nekonaním exekútora došlo k ohrozeniu exekúcie. Ak by predávajúci Ing. I. X. chcel ukrátiť svojho veriteľa, zrejme by predal nehnuteľnosti okamžite po začatí exekúcie a nečakal by dva roky. Žalovaný teda nemá za preukázaný ani ten fakt, že by predávajúci chcel ukrátiť svojho veriteľa.

8. Podľa odvolateľa ods. 5 odôvodnenia napadnutého uznesenia je nezrozumiteľný a zmätočný, keďže nie je jasné aké podania žalobca podal. Z textu nevyplýva súvislosť spomínaného neodkladného opatrenia s týmto aktuálnym konaním. Nie je jasné prečo sa spomína úplne iné konanie, ktoré nesúvisí s týmto konaním. Následne poukázal na ust. a vyslovil názor, že pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol nezrozumiteľný, neúplný alebo neurčitý, súd ho mal odmietnuť a nemal vyzývať žalobcu na jeho doplnenie.

9. V ďalšej časti odvolania označenej III. sa odvolateľ zaoberal opodstatnenosťou meritórneho nároku žalobcu. V tejto súvislosti odkázal na znenie (

- ďalej aj len ). Namietal, že súd sa vôbec nezaoberal tým, či sú splnené podmienky podľa tohto ustanovenia a najmä, či úmysel dlžníka, teda Ing. I. X. ako predávajúceho musel byť druhej strane, teda žalovanej ako kupujúcej známy. Žalovaná nemala žiadnu informáciu a žiadnu vedomosť o tom, že Ing. X. je dlžníkom žalobcu, ani o tom, že voči nemu prebieha exekučné konanie, keďže na príslušnom LV nebolo zapísané exekučné záložné právo, ani upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovaná tým pádom nemohla mať objektívnu informáciu o daných skutočnostiach. Podľa odvolateľa tak je zrejmé, že nie je naplnená základná podmienka odporovateľnosti daného právneho úkonu a to vedomosť druhej strany - kupujúceho o akomkoľvek úmysle dlžníka - predávajúceho ukrátiť svojho veriteľa. Okrem toho je otázny aj úmysel predávajúceho ukrátiť svojho veriteľa. Meritórny nárok žalobcu je tak mimoriadne pochybný a nie sú splnené podmienky pre jeho priznanie. Keďže súd nezobral do úvahy uvedené skutočnosti, nesprávne vec posúdil a rozhodol v rozpore s platnou právnou úpravou.

10. V ďalšej časti odvolania označenej IV. odvolateľ poukázal na ust. a nasl. a vyslovil názor, že v danom prípade neboli neplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný ako rozrastajúca sa poľnohospodárska spoločnosť má snahu získať čím viac poľnohospodárskej pôdy a nie takúto pôdu odpredať. Žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností už skoro dva roky bez akejkoľvek snahy zmeniť tento stav. Žalovaný spochybnil reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie aj z toho titulu, že predávajúci dostal peňažný ekvivalent za pozemky vo forme kúpnej ceny a exekútor môže disponovať s peňažným ekvivalentom predaných nehnuteľností. Žalovaný má teda za to, že v konaní neboli osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako ani osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Neboli preto splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného predložil písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením a považuje ho za správne po vecnej aj právnej stránke a žiada ho potvrdiť. Odvolanie považuje za nedôvodné a účelové.

12. K osvedčeniu podmienok nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia splnil rozhodujúce skutočnosti, pretože pretrváva dôvodná obava, že žalovaný prevedie sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, rozšíri škodu a tým je exekúcia ohrozená a jednak hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverne osvedčený nárok vedie k záveru, že miera pravdepodobnosti jeho úspešnosti v konaní o žalobe je v danom prípade vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobca mal za preukázané, že povinnému bol známy právny stav prebiehajúcej exekúcie, rovnako ako aj povinnosť plniť predmetný záväzok. Má za zistené, že poverený exekútor JUDr. Stodola upovedomil povinného o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 2.6.2016. Dlžník žalobcu ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu dňa 3.7.2018. Tento prevod bol uskutočnený účelovo s jediným zámerom znemožniť vymoženie žalobcovej pohľadávky. Za nespochybniteľné označil, že dotknuté nehnuteľnosti povinný previedol na nového nadobúdateľa - žalovaného a dlžníkove úkony ukrátili uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, nakoľko viedli k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Žalobca má dôvodné podozrenie, že povinný v súčinnosti so žalovaným konali vedome, úmyselne vopred naplánovane, s cieľom ukrátiť žalobcu. Následne žalobca poukázal na znenie ust. , a . Vyslovil názor, že sú splnené všetky podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, nárok voči žalovanému, ktorý žalovaný nadobudol spornou kúpnou zmluvou nezanikol, žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností a je

nespochybniteľné, že žalovaný je ten, kto mal z dlžníkovho úkonu prospech. K pretrvávajúcej dôvodnej obave ohrozenia exekúcie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého vyvodil, že odporovať možno iba úkonu dlžníka. Plne sa stotožnil s uznesením prvoinštančného súdu, považoval ho za vecne správny, lebo plní podstatu a účel ako je urýchlená ochrana obmedzených záujmov, ktoré požadujú súdnu ochranu, aby nedochádzalo k prevodu spornej nehnuteľnosti a tým rozširovaniu škody. Vyvrátil argument žalovaného, že je otázny úmysel predávajúceho ukrátiť svojho veriteľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu exekúcie podal povinný účelový návrh na odklad exekúcie, ktorý nepreukázal relevantnými dokladmi. Následne počas prebiehajúceho konania o odklade pristúpil k zmenšeniu svojho majetku odpredajom predmetných nehnuteľností žalovanému.

13. K časti odvolania, v ktorej sa namieta riadnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal 11.10.2019 a chybou v písaní došlo k nesprávnemu označeniu žalovaného, ktorá chyba bola dňa 8.11.2019 opravným návrhom odstránená. Dňa 25.2.2020 uviedol správne znenie a vysvetlil vzniknuté chyby v písaní, čo potvrdil aj v následnom podaní zaslanom súdu 6.4.2020. V návrhu žalobca hodnoverne osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a pripojil listiny, na ktoré sa odvolával. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je významné, že zistené chyby v písaní neboli vadou, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní a predmetný návrh bol prejednateľný.

14. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľ vyjadril k odbornej starostlivosti konateľa. V tejto súvislosti poukázal na ust. a . Zdôraznil, že medzi základné povinnosti konateľa v zmysle patrí povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Konanie s odbornou starostlivosťou je vyjadrením prvku profesionality pri výkone funkcie konateľa a odkaz na prípadnú absenciu odbornosti, napríklad v oblasti práva, je irelevantný. Vzhľadom na nezáujem žalovaného zisťovať informácie o kupovanej nehnuteľnosti (ktoré si mohol zistiť z centrálneho registra exekúcií) žalobca konštatoval, že o dobromyseľnosti žalovaného nemožno ani len v náznakoch hovoriť. V dobrej viere žalovaný nekonal, pretože s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti mal vedieť rozpoznať alebo mohol vedieť rozpoznať, že dochádza k porušeniu záujmov. Štatutárny orgán je povinný pri konaní v mene spoločnosti konať so starostlivosťou riadneho hospodára.

15. Žalobca poukázal tiež na to, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti 2.287,52 Eur bola neprimerane nízka vzhľadom k trhovej cene voči veľkosti nehnuteľnosti (3.944 m2) a k lokalite. Podľa žalobcu absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola zaplatená. Uvedené podľa neho svedčí o účelovosti konania žalovaného a povinného v exekučnom konaní. V tejto súvislosti navrhol súdu vykonať dôkaz ohľadom primeranosti kúpnej ceny a či kúpna cena bola pripísaná na účet dlžníka. Žalobca poukázal tiež na veľmi rýchle konanie aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri, čo rovnako navodzuje dojem, že žalovaný dobre vedel o úmysle ukrátiť žalobcu. Žalovaný si mal skontrolovať register exekúcií pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

16. K argumentom odvolateľa ohľadom osvedčovania nároku nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že tieto boli dostatočne hodnoverne osvedčené, keďže povinnému bol známy právny stav prebiehajúcej exekúcie aj povinnosť plniť záväzok v zmysle rozhodcovského rozsudku, bolo mu známe aj upovedomenie o začatí exekúcie. Následne povinný podával návrhy na odklad exekúcie, kde bolo právoplatne rozhodnuté o jeho odmietnutí v novembri 2018. Počas tejto doby povinný za účelom ukrátenia veriteľa v auguste 2018 previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného. Samotné vyznačenie ťarchy vzhľadom k úmyselnému ukracujúcemu konaniu dlžníka nebolo možné, keďže v tom čase sa rozhodovalo o návrhoch povinného na odklad exekúcie. Z kontextu ultra rýchlej prípravy kúpnych zmlúv a podkladov pre zavkladovanie vlastníckeho práva je podľa žalobcu zrejmá účelovosť tohto konania s jediným zámerom znemožniť vymoženie žalobcovej pohľadávky. Dlžníkov prevod nehnuteľnosti na žalovaného ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, čo viedlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Vzhľadom na dôvodné podozrenie, že toto vedomé, úmyselné a vopred naplánované konanie prebiehalo v súčinnosti so žalovaným, ktorý získal dlžníkovým konaním prospech, potreba vydania neodkladného opatrenia je odôvodnená a nevyhnutná.

17. K doručenému vyjadreniu žalobcu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podal písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že

návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení v odvolaní a má za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení tvrdí, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia splnil rozhodujúce skutočnosti, pretože pretrváva dôvodná obava, že žalovaný prevedie nehnuteľnosti na tretiu osobu, čím je exekúcia ohrozená, žiadny podporný argument k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil. Túto obavu považuje žalovaný za vyvrátenú faktom, že predmetné nehnuteľnosti vlastní viac ako dva roky a neurobil, ani nehodlá robiť žiadny krok smerujúci k scudzeniu pozemkov. Zopakoval, že medzi podaním návrhu na vykonanie exekúcie a uzatvorením kúpnej zmluvy uplynulo viac ako dvojročné obdobie, pričom exekútor neurobil žiadne kroky na zabezpečenie majetku povinného a preto jeho konaním došlo k ohrozeniu exekúcie. Ak by Ing. X. chcel ukrátiť svojho veriteľa, zrejme by predal svoje nehnuteľnosti okamžite po začatí exekúcie. Žalovaný preto nemá za preukázaný ani ten fakt, že predávajúci chcel ukrátiť svojho veriteľa.

18. K chybám návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný uviedol, že nie je možné považovať za chybu v písaní, ak žalobca uvedie vo svojom podaní úplne inú osobu ako žalovaného. Návrh žalobcu bol zrejme neúplný aj po oprave zo dňa 8.11.2019, ak podal ešte ďalšie návrhy na odstránenie všetkých nedostatkov v podaní. Podľa ustanovenia o odstraňovaní vád pri neodkladnom opatrení sa nepoužijú. Súd teda konal nad rámec zákona a v rozpore s ním, keď neúplný alebo nezrozumiteľný návrh žalobcu neodmietol, ale vyzýval ho na doplnenie, resp. z neznámych dôvodov považoval podaný návrh za návrh na neodkladné opatrenie.

19. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že povinný v súčinnosti so žalovaným pri uzatvorení kúpnej zmluvy konali vedome úmyselne vopred naplánovane, s cieľom ukrátiť žalobcu s tým, že toto tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom a nezakladá sa na pravde. Podmienky odporovateľnosti v zmysle a nasl. v danom prípade neboli splnené. Na LV č. XXXX nebolo zapísané exekučné záložné právo, ani upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovaný tým pádom nemohol mať objektívnu informáciu o prebiehajúcej exekúcii voči Ing. X.. Na základe toho potom je zrejmé a jednoznačné, že nie je naplnená základná podmienka odporovateľnosti danému právnemu úkonu - kúpnej zmluve a to vedomosť druhej strany (kupujúceho) o akomkoľvek úmysle dlžníka (predávajúceho) ukrátiť svojho veriteľa.

20. K vyjadreniam žalobcu k odbornej starostlivosti konateľa, žalovaný uviedol, že náležite skúma a lustruje každú nehnuteľnosť, ktorú mieni kúpiť a to kontrolou aktuálneho LV, ktorý považuje za dostatočný podklad na to, že nakladanie s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Je nemysliteľná predstava žalobcu o lustrácii každého predávajúceho v Centrálnom registri exekúcií pred uzatvorením kúpnej zmluvy, kde ani nie je možné zisťovať informácie o kupovanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti odkázal na čl. III. ods. 1 a 3 kúpnej zmluvy, podľa ktorých na nehnuteľnosti neviazli žiadne zmluvné, ani iné záväzky obmedzujúce prevod alebo nakladanie s nehnuteľnosťami a predávajúci sa zároveň zaviazal vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu a nahradiť škodu, ak by sa dotknuté vyhlásenia predávajúceho ukázali ako nepravdivé, nepresné, neúplné alebo kataster by odmietol vklad vlastníckeho práva.

21. K spochybňovaniu žalobcom výšky a zaplatenia kúpnej ceny uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že kúpna cena nezodpovedala trhovej. Kategoricky odmietol tvrdenie, že v danom prípade bol hrubý nepomer vzájomných plnení. Kúpna cena bola uhradená predávajúcemu prevodom na účet dňa 20.8.2018, o čom k vyjadreniu pripojil výpis z účtu žalovaného, na ktorom figuruje daná platba.

22. V závere vyjadrenia žalovaný zhrnul, že v danom prípade neboli splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, teda, že exekúcia bude ohrozená. Samotný fakt, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností neznamená, že by bez nariadenia neodkladného opatrenia došlo k ohrozeniu exekúcie alebo k vzniku nebezpečenstva reálnej a bezprostrednej ujmy. Žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti už skoro dva roky bez akejkoľvek snahy zmeniť tento stav. Reálnosť obavy o ohrozenie exekúcie spochybňuje aj z titulu, že predávajúci dostal peňažný ekvivalent za pozemky vo forme kúpnej ceny, ktorá mu bola uhradená na účet. Žalovaný kategoricky odmietol tvrdenie žalobcu o jeho nedobromyseľnosti, resp. o jeho súčinnosti s povinným vedome úmyselne a vopred naplánovane ukrátiť žalobcu.

23. Žalobca využil oprávnenie vyjadriť sa aj k ostatne uvedenému vyjadreniu žalovaného, pričom opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť mu

trovy konania vo výške 100%. V úvode uviedol, že v plnom rozsahu zotrvávajú na doterajších tvrdeniach a plne sa stotožnil s napadnutým uznesením, ktoré považuje za správne po vecnej aj právnej stránke.

24. K argumentom žalovaného uviedol, že je lex generalis vo vzťahu k podmienený špecifickou kategóriou návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, kedy má prednosť lex specialis v podobe , ktorý výslovne predpokladá odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzniknuté chyby v písaní nevytvorili také nedostatky, ktoré by boli spôsobilé navodiť stav brániaci pokračovaniu v konaní a predmetný návrh bol prejednaný. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu nespochybniteľné, že súd postupoval správne. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

25. Ku konštatovaniu žalovaného, že údajne neboli splnené podmienky k nariadeniu neodkladného opatrenia uviedol, že hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodnili jeho nariadenie, ako uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, na ktoré odkazuje. Argument žalovaného, že nemá snahu zmenšovať portfólio pozemkov nie je dostatočnou zárukou vo vzťahu k dôvodnej obave žalovaného a ochrane jeho ohrozených záujmov. Nadväzne žalobca poukázal na state z rozhodnutí Krajského súdu Košice sp. zn. a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , v zmysle ktorých vyčkávanie ďalšej dispozície by mohli práva navrhovateľa zmariť, alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Žalobca zotrval na tom, že preferovaný nezáujem žalovaného o zisťovanie informácií vo vzťahu k majetku predávajúceho, ktorý vyplýva aj z jeho predchádzajúcich vyjadrení, potvrdzuje nekonanie v súlade s generálnou klauzulou o povinnosti odbornej starostlivosti žalovaného v postavení konateľa obchodnej spoločnosti v zmysle . Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že nehnuteľnosti povinný previedol na nového nadobúdateľa a dlžníkove úkony ukrátili uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, nakoľko viedli k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z majetku dlžníka. Žalobca sa žalobou dôvodne domáha svojho práva, pretože žalovaný je ten, kto získal dlžníkovým úkonom prospech. Žalobca má dôvodné podozrenie, že povinný v súčinnosti so žalovaným tak konali vedome, úmyselne, vopred naplánovane s cieľom ukrátiť veriteľa.

26. K predloženému výpisu z účtu, na ktorom figuruje suma z kúpnej zmluvy uviedol, že tento nie je spôsobilý vyvrátiť fakt, že povinnému bol známy stav prebiehajúcej exekúcie aj povinnosť splniť záväzok v zmysle rozhodcovského rozsudku, že povinnému bolo známe upovedomenie o začatí exekúcie, že povinný podával účelové a nedôvodné návrhy na odklad a v čase rozhodovania o nich, za účelom ukrátenia veriteľa, v mesiaci august 2018 previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného, vyznačenie ťarchy bolo znemožnené povinným, keďže v tom čase sa rozhodovalo o jeho návrhoch na odklad exekúcie, že nezvyčajne rýchla príprava kúpnych zmlúv a podkladov pre zavkladovanie vlastníckeho práva a neprimerane nízka cena podporuje účelovosť tohto konania s jediným zámerom znemožniť vymoženie žalobcovej pohľadávky a že prevod nehnuteľností povinným na žalovaného ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

27. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovaným, bolo posúdiť, či v danom prípade boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle , že neboli splnené procesné podmienky, písm. f) tohto ustanovenia, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), že súd vec nesprávne právne posúdil.

30. Ako prvé odvolateľ uplatnil odvolací dôvod v zmysle , že neboli splnené podmienky, keď namietal, že žalobca nepredložil riadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd ho nemal vyzývať na doplnenie, ale neúplný, nejasný, či nezrozumiteľný návrh mal byť odmietnutý.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania, potom ako bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením č.k. -66 zo dňa 30.9.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2019, zamietnutý, žalobca doložil do spisu dňa 11.11.2019 podanie zo dňa 8.11.2019 označené ako oprava návrhu na neodkladné opatrenie, v ktorom opravil výlučne označenie žalovaného s tým, že správne ním je Dan - Slovakia, Agrar, a.s. Keďže toto podanie nenadväzovalo na žiadne predchádzajúce podanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne výzvou zo dňa 14.2.2020 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zastúpenia, aby spresnil čoho sa má predmetné podanie týkať s tým, že žiaden návrh na nariadenie neodkladného opatrenia do spisu doručený nebol. Na túto výzvu žalobca zareagoval podaním doručeným dňa 26.2.2020 zo dňa 24.2.2020, v ktorom už uviedol celé znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci spolu s petitom. Nasledujúcou výzvou zo dňa 25.3.2020 súd právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že predtým spomínaným podaním opravil skôr podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a z takto opraveného návrhu sa nestáva nový návrh. Na túto výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia zareagoval podaním zo dňa 6.4.2020, v ktorom uviedol, že podania zo dňa 8.11.2019 a 24.2.2020 sa týkali návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 8.10.2019 v danej veci, z ktorého bol aj riadne uhradený súdny poplatok a súd o tejto veci dosiaľ nerozhodol. Následne súd prvej inštancie považoval podania žalobcu na návrh na neodkladné opatrenie v znení druhého podania (z 24.2.2020) za úplné a to dňom doručenia posledného z podaní 6.4.2020.

32. Odvolací súd je toho názoru, že vyššie popísaným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k pochybeniu v procesnom postupe súdom a postup súdu nezakladá ani odvolací dôvod v zmysle , že by neboli splnené procesné podmienky pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Z obsahu spisu a z kontextu uvedených podaní, vzhľadom na žalobcom opakované tvrdenie, že podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 8.11.2019, ktorý sa ale v spise doteraz nenachádza, odvolací súd nadobudol dojem, že došlo k tomu, že predmetný návrh bol omylom založený do spisu v obdobnej veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. s totožným žalobcom a s totožným predmetom konania avšak s odlišným žalovaným. Absencia tohto návrhu na začatie konania v preskúmavanej veci bola ale nahradená spomínaným podaním žalobcu zo dňa 24.2.2020, doručeným súdu dňa 24.2.2020, v ktorom je obsiahnutý celý text návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý má všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle žalovaným poukázaného ustanovenia . Súd vyššie vymenovanými výzvami potom nevyzýval žalobcu na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nekonal tak v rozpore s , podľa ktorého ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú pri absencii náležitostí návrhu na neodkladné opatrenie. Odvolací súd dodáva, že daného prípadu na odstraňovanie prípadných vád podania sa týkalo práve cit. ust. , keďže v danej veci sa nejednalo o neodkladné opatrenie vo veci samej (teda také, ktoré by konzumovalo vec samu a na ktoré by nemalo nadväzovať konanie vo veci samej) v zmysle , iba v ktorom prípade by súd mal pristúpiť k odstraňovaniu vád návrhu. S poukazom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že v danom prípade nebol dôvod na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle a boli splnené procesné podmienky na to, aby súd rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. Odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zmysle tak naplnený nebol.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2019 sa žalobca domáha, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým určí, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. P. T. zo dňa 6.8.2018 uzavretá medzi Ing. I. X. a žalovaným, je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-52/2015 bolo uložené žalovaným 1 a 2 povinnosť zaplatiť žalobcovi 134.803,34 Eur s príslušenstvom

do troch dní od právoplatnosti ako aj náhradu trov konania. V postavení žalovaného 2 v predmetnom konaní bol Ing. I. X.. V postavení žalobcu v tomto konaní bola spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Tamášikova 17. Dňa 12.4.2019 došlo k uzavretiu zmluvy o prevode časti podniku medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe ktorej kujúci (tu žalobca) nadobudol časť podniku, vrátanie vlastníckeho práva k veciam, iným právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu časti podniku s účinnosťou od 12.4.2019. V dôsledku toho žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného žalobcu.

34. Keďže ani jeden z dlžníkov si povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom neplnil, spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. Bratislava podala návrh na vykonanie exekúcie u exekútora JUDr. Stodolu, ktorá je vedená pod sp. zn. EX 64/2016. Počas prebiehajúcej exekúcie sa žalobca dozvedel, že jeden z povinných Ing. X. previedol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.2018.

35. Žalobca pritom tvrdil, že predmetná kúpna zmluva predstavuje tzv. odporovateľný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi v zmysle a nasl. s tým, že Ing. I. X. ako dlžník úkon urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému ako druhej strane ako známy. Žalovaný naopak tvrdí, že úmysel predávajúceho ukrátiť žalobcu ako veriteľa mu v čase prevodu nebol známy a že konal dobromyseľne, pričom spochybnil aj úmysel Ing. X. poškodiť svojho veriteľa. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že definitívne preukazovanie uvedených rozhodných skutočností bude a môže byť predmetom dokazovania až vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je možné vychádzať iba z predbežne osvedčených skutočností.

36. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v a . V zmysle veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

37. V zmysle právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

38. Podľa pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle a nasl. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

39. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

40. V zmysle , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

41. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

42. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

43. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

44. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

45. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný, nie je dlžníkom žalobcu.

46. V danom prípade, zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania, pred vykonaním potrebného dokazovania vo veci samej, by bolo predčasné a nepodložené tvrdiť, že nárok uplatnený žalobou o neúčinnosť predmetnej kúpnej zmluvy je očividne vylúčený. Žalobcom popísané a listinnými dôkazmi založenými v spise osvedčené skutočnosti totiž predbežne nevylučujú, že žalovaný sa stal

vlastníkom dotknutých nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorá spĺňa podmienky odporovateľného právneho úkonu, naopak niektoré okolnosti tomu nasvedčujú. Predbežne, v tomto štádiu konania (bez prejudikovania výsledku sporu) pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia bola dostatočným spôsobom osvedčená danosť žalobou uplatneného nároku žalobcu. Bolo osvedčeným, že predmetná kúpna zmluva bola právnym úkonom dlžníka žalobcu (Ing. I. X.) urobeným v posledných troch rokoch s úmyslom dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa vzhľadom na to, že už dva roky pred dotknutým prevodom bola vedená na majetok dlžníka exekúcia na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku v prospech právneho predchodcu žalobcu. Súd považoval v tejto súvislosti za bezvýznamné, že k prevodu došlo až cca dva roky po začatí exekúcie. Tým, že predmetným právnym úkonom sa dlžník zbavil nie nepatrného nehnuteľného majetku, bolo tiež osvedčené, že tento právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Sporným medzi stranami predbežne bolo, či tento úmysel predávajúceho ukrátiť veriteľa bol známy v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy žalovanému ako kupujúcemu. Aj táto skutočnosť bude musieť byť predmetom dokazovania. Predbežne boli osvedčené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že úmysel veriteľa ukrátiť dlžníka predmetnou kúpnou zmluvou mohol byť žalovanému ako kupujúcemu známy. Nebolo sporným, že v čase prevodu žiadna ťarcha, prípadne prebiehajúca exekúcia zapísaná v katastri nehnuteľností pri dotknutých nehnuteľnostiach nebola, ako si to overil aj kupujúci. Nebolo ale tiež sporným, že v rozhodnom období sa už cca dva roky viedlo exekučné konanie na majetok Ing. I. X. ako povinného, hoci záznam o prebiehajúcej exekúcii sa v katastri nehnuteľností nenachádzal V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný, resp. jeho štatutárny orgán pri zachovaní povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a povinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia (viď základné povinnosti konateľa ), si mal a mohol zadovážiť aj informácie z Centrálneho registra exekúcií a overiť tak, či prevádzaný majetok nepodlieha exekúcii vedenej proti jeho predávajúcemu vlastníkovi. Skutočnosť že súdny exekútor pochybil, keď prebiehajúcu súdnu exekúciu nedal zapísať do LV k dotknutým nehnuteľnostiam, nemá pritom žiaden vplyv na vyššie uvedené závery. Odvolací súd s poukazom na uvedené považoval prvú zo základných zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to aspoň osvedčenie žalobou uplatneného nároku, za splnenú.

47. Pokiaľ ide o druhú zo základných podmienok a to potrebu osvedčenia, že je dané reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu tým, že by žalovaný dotknutú nehnuteľnosť scudzil prípadne zaťažil v prospech tretích osôb, čím je daná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že aj splnenie tejto druhej podmienky bolo splnené. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade jeho úspechu, by bol odporovateľný právny úkon (tu kúpna zmluva) voči veriteľovi (tu žalobcovi) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu z dotknutých nehnuteľností. Právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému tak, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinný strpieť vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (tu žalovaný). Takáto exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu, previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, kedy by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní už nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť iba na iný majetok žalovaného a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny, časovo náročný a viedol by k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam dočasne nevznikali zmeny, pretože vyhovujúce súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená v prospech tretej osoby. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, zabráni sa zhoršeniu právneho postavenia žalobcu, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené judikovanie súdu vo veci samej.

48. V danom prípade, už len vychádzajúc z osvedčeného predpokladu, že predmetný právny úkon (kúpna zmluva, na základe ktorej dotknuté nehnuteľnosti nadobudol žalovaný) je odporovateľným právnym úkonom, je dôvodné predpokladať, že v snahe žalovaného vyhnúť sa exekúcii môže dôjsť k ďalšiemu prevodu dotknutých nehnuteľností na tretie osoby. Jeho nezáväzná deklarácia opaku, nemôže byť dostatočnou zárukou. Odvolací súd je pritom toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade, nie je možné podmieňovať prejavením priameho úmyslu žalovaného dotknuté nehnuteľnosti scudziť, postačuje motivácia žalovaného na tento krok, inak by súdna ochrana práv žalobcu nemohla byť účinná. Nebezpečie bezprostredného ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam je napokon osvedčené aj tým, že žalovaný sa bráni neodkladným opatrením uloženému zákazu nakladania s nehnuteľnosťami a ich zaťaženia, hoci toto obmedzenie sa nijako nedotýka iných vlastníckych oprávnení žalovaného a nijako inak ho vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam neobmedzuje. Je preto dôvodné predpokladať, že pokiaľ by nemal zámer dotknuté nehnuteľnosti ďalej prevádzať, nemal by dôvod brániť sa obmedzeniu vlastníckeho práva v rozsahu iba dočasného zákazu právneho nakladania s nehnuteľnosťami.

49. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou žalobcu a skonštatovaní, že žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom nebol naplnený, keď boli splnené procesné podmienky a prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil (, a ), odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím ust. , ako vo výroku vecne správne potvrdil.

50. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť ( v spojení s ).

51. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).