Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-14P/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci navrhovateľky H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. X, H. L., toho času V. V. M. X, R. XES R., E. L. H. R. a E. Í., proti druhému manželovi A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. X, H. L., toho času T. XX, XXX XX Š., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I.: D., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako navrhovateľka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo A. I., rod. L., nar. XX. XX. XXXX a H. I.Á., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX vo H. L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľký Krtíš, zv. X, ročník XXXX, str. XXX, por. č. X r o z v á d z a .

II. Súd v y h l a s u j e , že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I.: D., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX nemá právomoc konať a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 05. 2020 domáhala rozvodu manželstva s druhým manželom. Návrh odôvodnila tým, že sa odcudzili po nevere druhého manžela, nežijú spolu viac ako päť rokov a každý z nich už má novú rodinu. Matka uviedla, že sa plánuje vydať za terajšieho druha K. G., s ktorým majú spoločného syna: C. G., nar. XX. XX. XXXX.

2. Druhý manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

3. Opatrovník v časti konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k spoločným maloletým deťom účastníkov uviedol, že vzhľadom na to, že ich bydlisko sa nachádza v zahraničí, súhlasí so zastavením konania v tejto časti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom druhého manžela a oboznámením sa s lustráciami v registri obyvateľov, rodnými listami maloletých detí, sobášnym listom účastníkov a podaniami účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výsluchu druhého manžela vyplynulo, že s navrhovateľkou nežije od roku 2017 z dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, kedy ho navrhovateľka podviedla a mala dcéru s iným mužom. Toto jej najprv odpustil, následne sa však rozhodli manželské spolužitie ukončiť. Druhý manžel v súčasnosti býva v Š. s novou partnerkou, s ktorou má aj syna. Navrhovateľka asi 1,5 roka žije v zahraničí, kde odišla

aj so spoločnými maloletými deťmi účastníkov, ktoré boli celý čas v jej starostlivosti a podľa informácií druhého manžela tu má známosť a taktiež ďalšie dieťa. Z pohľadu druhého manžela nie je možné obnoviť manželské spolužitie.

6. Z predloženého sobášneho listu vyplýva, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX vo H. L. a toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľký Krtíš, zv. X, ročník XXXX, str. XXX, por. č. X. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a obidvoch trvalý pobyt je na adrese Š. X, H. L.. Z lustrácie v registri obyvateľov taktiež vyplýva, že ku dňu vyhlásenia rozsudku majú manželia dve maloleté deti: D. I., nar. XX. XX. XXXX a G. I., nar. XX. XX. XXXX.

7. Na výzvu súdu, aby účastníci uviedli, kde sa ich maloleté deti nachádzajú, ako dlho tam žijú, či tam navštevujú školu a ako často a za akým účelom chodia na Slovensko, navrhovateľka v e-mailovom podaní zo dňa 16. 09. 2020 uviedla, že maloleté deti s ňou žijú v meste R., kde od 04. 06. 2019 navštevujú školu. Na Slovensko nechodia k nikomu z rodinných príslušníkov. Druhý manžel na výzvu súdu uviedol, že maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti matky v Severnom Írsku približne dva roky.

8. Súd vec správne posúdil ako vec s cudzím prvkom, pretože bydlisko navrhovateľky aj maloletých detí účastníkov je mimo územia SR, konkrétne v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ako to zhodne vyplynulo z podaní navrhovateľky a druhého manžela, preto bolo nutné v prvom rade posúdiť, či majú slovenské súdy právomoc konať vo veci.

9. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, právomoc v týchto veciach upravuje nariadenie Rady ES č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 (ďalej len „nariadenie Brusel II bis“). Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel II bis vo veciach rozvodu manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Keďže z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že obaja manželia sú občanmi SR, mal súd právomoc na konanie o rozvode manželstva. Pokiaľ ide o rozhodné právo, súd vec posúdil podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého sa zrušenie manželstva rozvodom spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého sú manželia občanmi v čase začatia konania, teda v danom prípade právnym poriadkom Slovenskej republiky.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V konaní bol prezentovaný zhodný postoj oboch manželov rozviesť sa s tým, že z písomných podaní navrhovateľky a z osobného výsluchu druhého manžela vyplynulo, že účastníci už niekoľko rokov nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich má nového partnera, s ktorým má každý z nich aj ďalšie dieťa. Druhý manžel výslovne uviedol, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Z takto zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že manželstvo je rozvrátené, pričom ide o dlhodobý stav trvajúci niekoľko rokov a každý z manželov v súčasnosti už vedie vlastný život, a teda ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Preto má súd za to, že sú splnené hmotno-právne podmienky na rozvod manželstva a návrhu navrhovateľky v tejto časti výrokom I. tohto rozsudku vyhovel a manželstvo rozviedol.

11. Podľa ustanovenia je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Aj v tejto časti konania súd posudzoval svoju právomoc z hľadiska noriem medzinárodného práva súkromného a procesného. Právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom je taktiež upravená v nariadení Brusel II bis, pričom v článku 8 ods. 1 je stanovená všeobecná právomoc na konanie, a to právomoc súdov členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Obvyklý pobyt nie je v nariadení definovaný, jeho definícia vyplýva z judikatúry súdneho dvora EÚ. V zmysle rozhodnutia C-523/07 (body 37. až 39. odôvodnenia) musí byť obvyklý pobyt určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností, pričom okrem prítomnosti dieťaťa v členskom štáte treba vziať do úvahy aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu, presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, miesta a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte, aby bolo možné vyvodiť, že prítomnosť dieťaťa v tomto členskom štáte nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a odzrkadľuje aj istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. V zmysle rozhodnutia C-497/10 (body 52. až 53. odôvodnenia) je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo

v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdium. Vyššie uvedené ustanovenia nariadenia sa stále vzťahujú aj na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska napriek ich vystúpeniu z EÚ, a to počas prechodného obdobia až do 31. 12. 2020 v zmysle článku 126 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ a Euratomu.

12. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplývajúcich z ich písomných podaní mal súd za to, že maloleté deti strán sa nachádzajú v Severnom Írsku už od apríla 2019. Z podania navrhovateľky taktiež vyplynulo, že tu navštevujú aj školu, pričom na Slovensko nechodia vôbec, ani za účelom návštevy rodinných príslušníkov. Taktiež zo zhodných tvrdení obidvoch účastníkov vyplynulo, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva navrhovateľka, ktorej bydlisko je tiež v Severnom Írsku. Po zohľadnení všetkých týchto skutočností súd konštatuje, že obvyklý pobyt maloletých nie je na území Slovenskej republiky, ale v Severnom Írsku (v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska), keďže sa tu deti 1,5 roka fakticky nachádzajú, presťahovala sa sem navrhovateľka, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o nich a zároveň tu maloletý majú aj sociálne väzby, keďže tu navštevujú školu, pričom pre dieťa v školskom veku je primárnou povinnosťou denné navštevovanie školy. Z uvedeného možno vyvodiť, že pobyt maloletých v Severnom Írsku má trvalý charakter a majú tam vytvorené rodinné aj sociálne väzby, a teda sa tu nachádza ich obvyklý pobyt, pričom k územiu Slovenskej republiky nemajú v súčasnosti žiadne väzby.

13. Nariadenie Brusel II bis umožňuje, aby súd konal o úpravu rodičovských práv a povinností aj podľa článku 12 (dohoda o súdnej právomoci) v prípade, ak súd koná o návrhu na rozvod, s ktorým súvisí konanie o rodičovských právach a povinnostiach, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a zároveň manželia prijali právomoc týchto súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a zároveň ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Súd má za to, že jednak nedošlo zo strany účastníkov (manželov) k prijatiu právomoci slovenských súdov v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko takú úpravu žiaden z nich nepožadoval a zároveň nie je splnená ani podmienka najlepšieho záujmu maloletých detí, aby tieto upravil slovenský súd, nakoľko keďže sa maloletí nachádzajú dlhodobo v zahraničí, opatrovník sa nevedel vôbec vyjadriť k otázke starostlivosti a úprave rodičovských práv a povinností k nim. Za tohto stavu konajúci súd nemá možnosť riadne zistiť skutkový stav veci ohľadom starostlivosti o maloletých, a preto prijatie právomoci týmto súdom ani nie je v ich najlepšom záujme, nakoľko bez riadneho zistenia skutkového stavu by súd nemohol otázku rodičovských práv a povinností k maloletým deťom spoľahlivo posúdiť.

14. Podľa článku 17 nariadenia Brusel II bis súd skúma svoju právomoc ex offo a v prípade, že dôjde k záveru, že právomoc nemá, toto aj bez návrhu vyhlási. Podľa článku VII. ods. 2 majú právne akty Európskej únie prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na uvedené súd musel v súlade s ustanovením nariadenia Brusel II bis vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom účastníkov a podľa konanie v tejto časti zastavil.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.