Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/264/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: C. E., U.. X.X.XXXX, R. D., Š. XXXX/XX, p r o t i žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášiková 48, Bratislava, IČO: 00151653, zastúpená: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - Mestská časť Staré mesto, IČO: 36863017, o zdržanie sa výkonu záložného práva a prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%..

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 22.11.2019 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je bližšie konkretizovaný byt v D., Š. XX, vrátane ideálneho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísaného na LV č. XXXXX k.ú. D., ako aj spoluvlastníckemu podielu k príslušnému pozemku zapísanému na LV č. XXXXX k.ú. D.. V žalobe uviedol, že záložnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX uzavretou medzi vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti - jeho matkou G. E. a žalovaným boli tieto nehnuteľnosti založené na zabezpečenie úveru, ktorý žalovaný poskytol žalobcovi zmluvou z XX.X.XXXX vo výške 30.450 Eur. Úver prestal splácať, keď sa dostal do finančnej krízy, doposiaľ zaplatil okolo 3.200 Eur. Žalovaný listom z XX.X.XXXX mu oznámil zosplatnenie úveru a dňa XX.X.XXXX aj začatie výkonu záložného práva. V žalobe poukázal na to, že v zmluve bol ako druh úveru označený úver na bývanie a ako účel úveru iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou a v článku II. bode 2 bolo konštatované, že časť úveru bola použitá na predčasné splatenie úveru tretej osoby (bez vysvetlenia relevancie tohto tvrdenia) a uviedol aj to, že príslušná zmluva o splátkovom úvere obsahuje tiež neprijateľné zmluvné podmienky ako je zmluvná pokuta za každý prípad omeškania 25 Eur a súhlas s poistením úveru. Žalobca zdôraznil, že v predmetnom byte býva so svojimi rodičmi a je to ich jediné obydlie. Poukázal na to, že výkon záložného práva sa vykonáva bez sudcu a preto reálne hrozí, že sa vykoná v rozpore s pravidlami verejného poriadku. Inštitút dobrovoľnej dražby zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 SR ako aj práva na obydlie (článok 19) a to bez ingerencie súdu. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Žalobca uviedol, že si nevie predstaviť ako záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe môžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú verifikáciu by inak garantoval súd. Vyslovil názor, že daná aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave mimosúdneho výkonu záložného práva je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti. Poukázal

na to, že veriteľ má možnosť využiť iný spôsob výkonu záložného práva podľa a následnou exekúciou. Vnútroštátne predpisy teda umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Obchádza sa tým dôležitý prvok práva európskej únie - ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok z toho hľadiska, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na európsku judikatúru s tým, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Uviedol, že nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonával dobrovoľnou dražbou. V žalobe zdôraznil, že proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva nemá námietky, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v tomto spore, keďže žalobca v žalobe neuviedol, z čoho vyvodzuje povinnosť žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva. Práve opačne z viacerých ustanovení právnych predpisov vyplýva opak, teda oprávnenie žalovaného na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou ( a ). Žalobca sa teda domáha súdneho rozhodnutia, ktoré by bolo contra legem (ktoré by negovalo zákonom výslovne priznané právo). Žalobca ani netvrdil, že by došlo k zániku záložného práva alebo že by bolo neplatné, dokonca sám v žalobe priznáva porušenie povinnosti z úverového vzťahu. V závere citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 27.11.2000, podľa ktorého výkon práva vylučuje protiprávnosť, rovnaký stav nemôže byť súčasne právnym stavom aj právu sa priečiacim.

3. Žalobca právo na repliku nevyužil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX, záložnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.X.XXXX a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca je označený v zmluve ako fyzická osoba, nie podnikateľ. V článku I. sú konkretizované základné podmienky nasledovne: výška úveru - 30.450 Eur, druh úveru - na bývanie, účel úveru - iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou, úroková sadzba - fixná 4,49% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy s tým, že banka poskytuje zľavu vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení, výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy - 3,79% p.a., úver bol poskytnutý bezhotovostne, dohodnutých bolo 360 splátok po 154,45 Eur so splatnosťou k 25.dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 25.6.2016 a posledná 25.5.2046. V zmluve bolo uvedené RPMN 4,57%, ako aj predpoklady použité na jej výpočet, tiež odplata 4,49% a celková čiastka na zaplatenie 55.597,01 Eur. V tejto časti zmluvy je zreteľne uvedené, že bankou sa nevyžaduje poistenie. Nasledujú poplatky, pričom dohodnutý bol len poplatok za poistenie úveru 11,31 Eur mesačne.

6. V článku II. bode 7 si účastníci zmluvy dohodli oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak dlžník svoj dlh nespláca riadne a včas.

7. V zmluve sa konštatuje aj to, že pohľadávka banky bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti.

8. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomná záložná zmluva medzi žalovaným a G. E. ako záložcom na zabezpečenie pohľadávky banky z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Záloh je konkretizovaný v článku II. ako byt č. X na ulicu Š. H. D. a podiel XX/XXXX zapísaný na LV č. XXXXX a podiel k parcele XXXXX vo výške XX/XXXX zapísaný na LV č. XXXXX k.ú. D.. Toto záložné právo bolo zapísané na príslušnom LV pod H..

9. V súčasnosti je už výlučným vlastníkom založenej nehnuteľnosti žalobca a to od 9.12.2016, kedy bol povolený vklad jeho vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy H., čo súd zistil z aktuálneho výpisu z LV.

10. Žalobca úver riadne nesplácal, preto žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom z 19.5.2019 a to ku dňu 18.5.2019 a svoju pohľadávku vyčíslil na 30.410,24 Eur a vyzval žalobcu k jej zaplateniu do 15 dní.

11. Listom zo dňa 10.7.2019 oznámil žalovaný žalobcovi začatie výkonu záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle

12. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní argumentoval len tým, že v spornom byte býva so svojimi rodičmi a že inú možnosť bývania nemajú. Uviedol, že by chcel úver naďalej splácať v dohodnutých splátkach, pričom potvrdil, že ku dňu podania žaloby zaplatil asi 3.200 Eur a ďalších asi 300 Eur uhradil v roku 2020. To, že úver prestal splácať odôvodnil tým, že v septembri 2016 bol mesiac hospitalizovaný na psychiatrii a následne tri alebo štyri mesiace bol práceneschopný. Asi o dva mesiace po ukončení práceneschopnosti prišiel o zamestnanie v dôsledku výpovede zo strany zamestnávateľa pre neuspokojivé pracovné výsledky, neskôr si našiel ďalšie zamestnanie v práčovni, kde však zarábal len okolo 400 Eur netto mesačne a práve z dôvodu nízkeho platu zmenil zamestnávateľa, takže v súčasnosti pracuje v spoločnosti Q&L Industrial Services so zárobkom okolo 600 Eur.

13. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14. Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

15. Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu nadobúdateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

17. Podľa o dobrovoľných dražbách tento zákon upravuje dobrovoľné dražby, kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

18. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá určí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

19. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

20. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

22. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

23. Podľa ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom podľa osobitných zákonov.

24. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou.

25. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so . Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo , ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená.

26. Žalobca svoj nárok uplatnil v podstate z dvoch dôvodov. Jednak s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve a jednak spochybňovaním inštitútu dobrovoľnej dražby v súvislosti s potrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia a poukázali pritom na rozpor s SR a európskou judikatúrou.

27. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Záložné právo je totiž legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Súd nezistil, že by tieto právne normy boli v rozpore s SR a tento rozpor ani nie je oprávnený konštatovať, nakoľko záver o protiústavnosti konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR. Súd nezdieľa názor žalobcu o tom, že dražbou by bolo porušené jeho ústavné právo na ochranu obydlia. To je upravené v článku 21 ods. 1 SR v tomto znení: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“.

28. Uvedený princíp teda poskytuje ochranu predovšetkým pred neoprávneným vstupom do obydlia a nie je možné ho vykladať tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí. Nie je preto možné vyhovieť žalobe len preto, že predmetom je obydlie žalobcu. Žalobca nepopiera existenciu záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdí ani ich zánik, preto súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia. Ak by sa aj súd prejudiciálne zaoberal skúmaním existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, vo vzťahu k žalobnému petitu ide o skutočnosť irelevantnú. Súčasná právna úprava dáva totiž spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam či už formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností.

29. Žaloba je v postate postavená len na domnienkach o rozpore výkonu záložného práva týkajúceho sa obydlia s SR a európskou judikatúrou (čo súd nezistil), ale úplne potláča uspokojenie práva veriteľa na čo najrýchlejšie vymoženie svojej legitímnej pohľadávky, neuvedomujúc si, že v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti (keďže žalobcovia v súčasnosti nedokážu pohľadávku uspokojiť) pri všeobecne známej zaťaženosti súdov by exekúcia trvala nepomerne dlhšie ako dobrovoľná dražba, čo by znamenalo len nárast dlhu žalobcov o úroky z omeškania. Argumentovať pri žalobe o zdržanie sa výkonu záložného práva potrebou súdnej ochrany a judikovania výšky pohľadávky je neopodstatnené. Ak by totiž pri dobrovoľnej dražbe boli porušené práva žalobcov a to ich konkrétne práva (nielen hypotetické porušenie, čím sa argumentovalo v tejto žalobe) majú možnosť v lehote 3 mesiacov od príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby. Napokon tento záver vyplýva aj z európskej judikatúry. Pre tento prípad je relevantný rozsudok ESD vo veci C-34/13 Monika Kušiniová proti SMART CAPITAL a.s. zo dňa 10.9.2014. Išlo v ňom o prejudiciálne konanie týkajúce sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy o hypotekárnom úvere dobrovoľnou dražbou na rodinnom dome žalobkyne bez vytýkaného súdneho preskúmania tohto práva a to podľa slovenskej úpravy. ESD v bode 36 konštatuje, že cieľom smernice 93/13 je aproximovať právne úpravy členského štátu týkajúce sa nekalých zmluvných podmienok v zmluvách a nie podmienok výkonu záložného práva, čo stanovuje vnútroštátne právo. ESD rozhodol, že ustanovenia smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava, ako je úprava vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti sa v odôvodnení rozsudku (bod 61) spomína zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý umožňuje rozhodnúť o neplatnosti dražby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy alebo porušenia zákona so spätnou účinnosťou. Teda aj ESD nevzhliadol pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou aj na obydlie, rozpor s európskymi normami.

30. Skutočnosť, že predmetom je obydlie žalobcu a jeho rodičov nemôže sama o sebe viesť k vyhoveniu tejto žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva matka žalobcu ako vtedajšia vlastníčka nehnuteľnosti a žalovaný na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú sa rozhodol samotný záložca. Zachovaný je aj ústavný princíp primeranosti, keďže dlh žalobcu z úverovej zmluvy je vysoký, činí okolo 30.000 Eur a aktuálna hodnota založeného bytu podľa jeho vlastného vyjadrenia predstavuje zhruba tú istú sumu.

31. Súd teda uzavrel, že nie je možné bez časového ohraničenia zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v súlade so zákonom a na základe platnej záložnej zmluvy a to bez zreteľa na to, že jedná sa v súčasnosti o obydlie žalobcu. Rozsudok, ktorým by sa vyhovelo žalobnému petitu, by mohol znamenať, že pri neskoršej zmene pomerov napr. zmene obydlia žalobcu by stále bránil žalovanému vykonať jeho právo dobrovoľnou dražbou na založenú nehnuteľnosť, aj keď by už žalobca v nej nebýval.

32. Súd zastáva názor, že ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne s tým, že každá dražba bytu je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR ani rozsudkov ESĽP. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR I.13/2000 zo dňa 10.7.2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia žalobcu možno vyhodnotiť až po tomto zásahu (v danom prípade po dobrovoľnej dražbe). Už teraz však možno konštatovať, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave (zákon o dobrovoľných dražbách) sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobca nie je schopný svoj dlh vyrovnať, nemožno ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie zvlášť, ak aj pri súdom nariadenej prípadnej exekúcii predajom nehnuteľnosti by nastal ten istý dôsledok, teda strata obydlia žalobcu.

33. Žaloba je vlastne postavená na tvrdení, že právna úprava týkajúca sa záložného práva a jeho výkonu dobrovoľnou dražbou je zlá, pretože predstavuje súkromný proces, ktorý nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv dlžníka. Aj keby malo toto tvrdenie žalobcu opodstatnenie, nič to nemení na skutočnosti, že spomínané inštitúty platia, sú zakotvené v slovenskom právnom poriadku a súd ich preto

nemôže negovať. Ako už bolo vysvetlené, súd má zásadné výhrady voči žalobnému petitu o zdržanie sa výkonu záložného práva, ak záložná zmluva je platná. Ak dôjde k porušeniu niektorého práva žalobcu v dražbe, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť. Tú však nemožno stavať výlučne na skutočnosti, že predmetom dražby je byt žalobcu. Ani exekučný poriadok totiž pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti nevylučuje dražbu bytu, či rodinného domu v prípade, ak vymáhaná pohľadávka je vyššia ako 2.000 Eur, čo ale korešponduje aj s ustanovením zákona o dobrovoľnej dražbe. Napokon aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení -18 zo dňa 24.9.2014 poukázal v takomto prípade na porovnanie dobrovoľnej dražby s právnou úpravou exekúcie, keď uviedol nasledovné: „Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie“.

34. Súd dodáva, že rozsudky ESĽP v súvislosti s porušením ochrany obydlia sa týkajú celkom iných prípadov, zásah do obydlia bol v nich vyhodnotený ako nie nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Išlo napr. o konanie orgánov samosprávy s ukončením nájmu sťažovateľov (napr. Stanková vs. Slovenská republika, McCann vs. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska). Žalobca svoju žalobu odôvodnil aj výňatkami zo spomínaného uznesenia , ktorým bol návrh Okresného súdu Pezinok na vyslovenie nesúladu o dobrovoľných dražbách s SR odmietnutý v podstate pre jeho nedostatočné odôvodnenie a tiež v dôsledku skutočnosti, že aj v prípade vyhovenia sťažnosti by sa na stave veci nič nezmenilo vzhľadom na úpravu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou aj v iných právnych predpisoch - , zákone o vlastníctve bytov, ale aj v ostatných ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Ústavný súd SR pripomína, že inštitút dobrovoľnej dražby je aj v iných krajinách EÚ a aj keď konštatuje „pnutie medzi záujmom záložcu, aby vec bola predaná za čo najväčšiu cenu a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky“ ústavný súd v zásade nespochybňuje inštitút dobrovoľnej dražby ako taký a zdôrazňuje, že súdy pri hodnotení dražby nemôžu vychádzať len z predstáv všeobecného súdu pri prevažujúcej praxi výkonu záložného práva na Slovensku, ale musia vychádzať z konkrétnych zistení prerokúvanej veci. Zdôraznil pritom, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo významnom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS. 237/2011). Aj z tohto záveru možno vyvodiť, že ústavný súd nespochybňuje ústavnosť dobrovoľnej dražby pri dodržaní určitých zásad. Či tieto budú porušené alebo nie, možno zistiť až pri samotnej dražbe. Súd preto z uvedených dôvodov považoval žalobu za neopodstatnenú.

35. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca v žalobe síce poukázal na dve podľa neho neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o splátkovom úvere a to zmluvnú pokutu vo výške 25 Eur za každý prípad omeškania, pričom však nebolo preukázané, že by vôbec táto zmluvná pokuta bola voči žalobcovi zo strany žalovaného uplatňovaná a preto toto tvrdenie ani nemôže ovplyvniť rozhodnutie o zdržaní sa realizácie práva žalovaného založeného platnou záložnou zmluvou. Žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj jeho súhlas s poistením úveru, ktoré tvorí prílohu zmluvy. V samotnej zmluve je však medzi základnými podmienkami uvedené, že banka poistenie nevyžaduje. Aj pri závere, že súhlas s poistením nebol individuálne dojednaný, keďže je predformulovaný, nie je možné z toho vyvodiť, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže poistenie bolo uzavreté v záujme žalobcu, išlo o poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia. Navyše túto jeho argumentáciu súd považuje za relevantnú vzhľadom na vyslovený právny záver.

36. Žalobca v žalobe bez bližšieho vysvetlenia poukázal aj na účel úveru uvedený v zmluve, avšak v súvislosti s týmto tvrdením súd postráda súvislosť danej argumentácie s podanou žalobou. Účel úveru totiž nie je ani povinnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle , ale ani podľa o spotrebiteľských úveroch (). Navyše však v tomto prípade ani neišlo o spotrebiteľský úver vzhľadom na negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v znení účinnom od 21.3.2016 do 30.6.2016. Spotrebiteľským úverom totiž nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (písm. c/) a nie je možné ani aplikovať niektoré ustanovenia tohto zákona podľa , keďže dané ustanovenie sa týka len tzv iných veriteľov a tými banky nie sú, čo vyplýva z

písm. c/ Preto na posúdenie zmluvy o splátkovom úvere a dôvodnosti výšky zosplatnenej pohľadávky nie je možné aplikovať o spotrebiteľských úveroch.

37. Za zmienku stojí odcitovať časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018 týkajúceho sa protiústavnosti , ktorý uviedol nasledovné: „netreba zabúdať, že východiskovým bodom by predsa mala byť myšlienka, že dlhy sa majú platiť a patrí sa ich platiť. Pri argumentácii týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov je potrebné rozlišovať argumenty „na vstupe“ týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a argumenty „na výstupe“, ktoré sa týkajú procesného presadzovania nesplnených povinností spotrebiteľa... ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciou nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s , ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom“.

38. Je potrebné si uvedomiť, že vyslovenie zákazu výkonu záložného práva v rozsudku by predstavoval zásah do ústavných práv záložného veriteľa, ktorý má síce platne zriadené záložné právo, ale rozhodnutím súdu by ho nemohol vykonať. Žalobca, ako už súd uviedol, spochybňuje inštitút dobrovoľnej dražby, čo však súd považuje za právne irelevantné a poukazuje pritom na , podľa ktorého práve pri spotrebiteľských zmluvách sa záložné právo môže vykonať len dobrovoľnou dražbou alebo predajom v rámci exekúcie, teda sám zákonodarca preferuje tento inštitút pri spotrebiteľských zmluvách. Súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Na záver súd dodáva, že toto rozhodnutie je v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, konkrétne ide o uznesenia z 29.1.2019, z 25.4.2019 a .

39. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.