Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-290-2012.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Subarea
10Er/290/2012
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, so sídlom Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807484, proti povinnému: ZVAMART, s.r.o., so sídlom J. Grešáka 2745/10, Bardejov, IČO: 36 671 606, o vymoženie 87,80 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.12.2014 pod číslom konania 10Er/290/2012 - 17, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.12.2014 pod číslom konania 10Er/290/2012 - 17 v časti sťažnosťou napadnutého výroku II. o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,43 Eur m e n í tak, že oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorsky úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné trovy exekučného konania vo výške 49,07 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 10.08.2012 sa začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie sumy 87,80 Eur s príslušenstvom a trov konania, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného pod číslom 700-2810679412-GC04/12 zo dňa 27.06.2012 (ďalej len „exekučný titul“). Nakoľko povinný ku dňu vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie pohľadávku oprávneného uvedenú v exekučnom titule neuhradil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedenej sume. Vo veci konajúci súd dňa 05.09.2012 vydal na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora zo dňa 20.08.2012 poverenie číslo 5701*054148 na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.12.2014 pod číslom konania 10Er/290/2012 - 17, bolo rozhodnuté o zastavení predmetného exekučného konania a oprávnený bol zaviazaný na povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 64,43 Eur. Voči výroku o náhrade trov konania podal oprávnený dňa 07.01.2015 odvolanie zo dňa 05.01.2015. Výrok o zastavení predmetného exekučného konania nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2015. V odvolaní zo dňa 05.01.2015 oprávnený uviedol, že nesúhlasí s výškou priznaných trov súdnemu exekútorovi, keď súd okrem paušálnej odmeny a náhrady hotových výdavkov na poštovné priznal aj náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu vo výške 10,- Eur. Takúto položku nie je zahrnutá vo vyhláške MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), tieto náklady preto nie je možné exekútorovi priznať. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že táto položka exekútora nie je špecifikovaná, a preto je nepreskúmateľná. Oprávnený navrhol uznesenie tunajšieho súdu v časti trov konania zrušiť. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo napadnuté odvolaním (sťažnosťou) oprávneného podaným v rámci lehoty na odvolanie. Podľa § 9a odsek 1 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia § 243h prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 239 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 247 C.s.p., ak podá ten, kto je na to oprávnený včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 250 odsek 1, odsek 2 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 470 odsek 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Proti uzneseniu tunajšieho súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom podal oprávnený odvolanie počas účinnosti OSP, o ktorom v prípade podaného odvolania, ak mu nevyhovel v celom rozsahu sudca, rozhodoval odvolací súd. V priebehu konania však nadobudol účinnosť nový sporový poriadok C.s.p., ktorý upravuje v § 239 odsek 1 C.s.p., ako opravný prostriedok voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie. O danom odvolaní, resp. sťažnosti vzhľadom na znenie ustanovenia § 470 odsek 1 C.s.p., využijúc princíp okamžitej aplikability, teda rozhoduje súd prvej inštancie. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa § 203 odsek 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 14 odsek 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 odsek 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd preskúmal exekučný spis, napadnuté uznesenie v časti trov konania a odvolanie podané oprávneným. K zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 odsek 1 písmeno h/ Exekučného poriadku. V danom prípade je povinný na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 odsek 2 Exekučného poriadku oprávnený. Súd vo veci konajúcou vyššou súdnou úradníčkou zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 64,43 Eur, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 10,50 Eur a titulom nákladov administratívy vo výške 10,00 Eur. Niet pochýb, že súdnemu exekútorovi v konaní vznikol nárok na náhradu odmeny v zmysle § 14 odsek 1 vyhlášky, keďže súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, súd preskúmal exekútorov spis, pričom má preukázanú náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 7,70 Eur (1x žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1,40 Eur, 2x upovedomenie o začatí exekúcie vo výške 3,10 Eur, 1x žiadosť o poskytnutie súčinnosti vo výške 0,40 Eur, 1x podnet na zastavenie exekučného konania vo výške 1,40 Eur a 1x vrátenie poverenia súdu vo výške 1,40 Eur). Súd naopak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 2,80 Eur, a to titulom 1x žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti - 1,40 Eur a 1x oznámenie podľa § 35 odsek 3 Exekučného poriadku - 1,40 Eur, keďže z exekútorovho spisu súd nemal preukázané doručenky o zaslaní týchto zásielok. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnenú náhradu administratívnych nákladov v súvislosti so založením a vedením exekučného spisu, vyhláška náhradu výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 odsek 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal atď.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 odsek 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, spisová značka 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky číslo 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení pod číslom konania 3CoE 4/2006 - 28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 pod číslom konania I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 dohovoru. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 spisová značka15CoE/97/2013; uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 spisová značka 15CoE/222/2012; uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 spisová značka 9CoE/32/2012; uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 spisová značka 13CoE/7/2013 či uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 spisová značka 20CoE/30/2012). Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že súdnemu exekútorovi neprináleží nárok na priznanie DPH z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 28 zákona číslo 222/2004 Z.z. o danie z pridanej hodnoty, súd má za to, že táto argumentácia nie je správna poukazujúc na nález Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004 pod spisovou značkou II. ÚS 31/04, v ktorom sa uvádza: „Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov
(Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie.“ V zmysle vyššie uvedených skutočností, je tak odmena súdneho exekútora vo výške 40,89 Eur bez DPH. Odmena sa zvyšuje o 20% DPH, nakoľko súd mal za preukázané, že súdny exekútor je jej platiteľom. Trovy súdneho exekútora, ktorých náhrada mu bola priznaná tak predstavujú 49,07 Eur (33,19 Eur + 7,70 Eur + 20 % DPH). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že sťažnosti oprávneného vyhovel a výrok napadnutého uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.12.2014 pod číslom konania 10Er/290/2012 - 17 zmenil tak, že oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi vo výške 49,07 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. (§ 357 C.s.p.)