Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: R.. W. N., Z. M. XXXXX/X, Z., právne zastúpená advokátkou JUDr. Sabínou Gečeovou, Popradská 80, Bratislava a advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava proti žalovanej: N. W. - H., N. XX, Z., právne zastúpená advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, o zaplatenie 3 500,- eur s prísl., a o vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie 2 022,15 eur s prísl., na odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 1. februára 2017 č. k. -400, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti, m e n í tak, že v tejto časti sa žaloba z a m i e t a.

Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 74,7 %.

O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 500,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. 3. 2010 až do zaplatenia, a to v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobkyne, ktorej uložil povinnosť vydať žalovanej v tej istej lehote predmet dodávky, ktorý prevzala od žalovanej na základe spotrebiteľskej zmluvy a na základe Kalkulácie ceny zákazky "Spálňa" zo dňa 14.07.2009, ako aj "Vyúčtovacieho a preberacieho protokolu B.. N. zo dňa 10.11.2009, a to v tomto rozsahu: 1/ Záclona biela 12,32 m záclonoviny - je súčasť ušitých záclonových pásov 2 ks, 2/ Dekoračka hodváb farba modrá celkom 27,5 m, podšívka 26,5 m dekoračka a podšívka sú súčasťou ušitých dekoračných závesov v počte 4 ks, dekoračka je súčasťou ušitých obliečok na vankúšiky 2 ks, dekoračka je súčasťou ušitého prehozu cez manželskú posteľ 1 ks, 3/ Dekoračka biela 0,5 m - je súčasťou ušitých obliečok na vankúšiky 2 ks, 4/ Tyče chróm. Mat. 180 cm s koncovkami 6 ks, 5/ Tyče chróm. Mat. 100 cm s koncovkami 1 ks, 6/ Plastové krúžky 160 ks. Zároveň žalovanej uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť tapety 10,5 m, š. 52 cm, ktoré prevzala žalobkyňa na základe spotrebiteľskej zmluvy a na základe Kalkulácie ceny zákazky "Spálňa" zo dňa 14. 7. 2009, ako aj "Vyúčtovacieho a preberacieho protokolu B.. N." zo dňa 10. 11. 2009 v mieste dodávky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobkyňa je povinná poskytnúť jej na tieto účely potrebnú súčinnosť.

Ďalej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 800,- eur z titulu finančného zadosťučinenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol vzájomný návrh žalovanej a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania, vrátane konania o vzájomnom návrhu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa uzavrela konkludentne so žalovanou zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej zhotoviť pre žalobkyňu bytový textil a doplnky v zmysle objednávky č. 59/09, cenovej kalkulácie zo dňa 14.7.2009 a faktúry č. 152009 zo dňa 13.7.2007 vo výške 3 500,- eur, uhradenej žalobkyňou dňa 16. 7. 2009. Žalobkyňa dielo od žalovanej prevzala dňa 10. 11. 2009, o čom svedčí fotokópia preberacieho protokolu spolu s vyúčtovaním podpísaná oboma zmluvnými stranami založená do spisu žalobkyňou, na základe ktorej vystavila žalovaná žalobkyni faktúru na sumu 2 022,15 eur, splatnú dňa 27. 11. 2009, ktorú žalobkyňa odmietla zaplatiť. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Spornou medzi stranami zostala dôvodnosť reklamácie vád diela uplatnenej žalobkyňou, ako aj otázka platnosti odstúpenia žalobkyne od spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku nevybavenia reklamácie žalovanou v zákonom stanovenej lehote a s nimi spojené otázky dôvodnosti nároku žalobkyne na vrátenie ceny diela oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej predmet "dodávky" a nároku žalovanej na zaplatenie zvyšku ceny za dielo.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec ako vzťah vzniknutý medzi účastníkmi zo zmluvy o dielo uzavretej ústne, teda ako záväzkový právny vzťah uzavretý podľa a nasl. Obč. zák. medzi zhotoviteľom, ktorý je podnikateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom, na ktorý sa okrem príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené námietku žalovanej týkajúcu sa skutočnosti, či žalobkyňa pri uzatváraní zmluvného vzťahu vystupovala ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba vyhodnotil za irelevantnú. Na zdôvodnenie uviedol, že „aj v prípade, ak by žalobkyňa bola ako objednávateľka podnikateľkou, jej predmet činnosti, ktorý nebol v konaní sporný (daňový poradca) nesúvisí s predmetom činnosti žalovanej a teda ani s predmetom záväzku, v zmysle čoho má, ako sa vyjadril aj odvolací súd postavenie spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť môže mať význam len vo vzťahu v posúdeniu otázky vecnej legitimácie žalobkyne v konaní, avšak túto súd prvej inštancie nepovažoval za spornú, nakoľko v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj faktúra, ktorej zaplatenia sa žalovaná v konaní domáha bola vystavená žalobkyni ako fyzickej osobe, navyše zo všetkých skutkových okolností danej veci vyplynulo, že v zmluvnom vzťahu so žalovanou vystupovala žalobkyňa ako fyzická osoba, o čom svedčí aj skutočnosť, že miestom plnenia bola domácnosť žalobkyne.“ Ďalej tiež konštatoval, že „v súvislosti s charakterom zmluvného vzťahu, resp. zmluvy uzavretej ústne medzi stranami sporu vyplývajúcom z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o dielo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaná ako zhotoviteľka diela konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má v danom právnom vzťahu postavenie dodávateľa, a preto súd prvej inštancie posúdil zmluvu o dielo uzavretú ústne medzi stranami ako zmluvu spotrebiteľskú, spravujúcu sa aj ust. s. 2 .“

4. Pri posudzovaní dôvodnosti odstúpenia od zmluvy o dielo žalobkyňou súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že: „vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré posúdil vzhľadom na skutočnosť, že v ustanoveniach až 643 o zmluve o dielo nie je zahrnuté osobitné ustanovenie týkajúce sa zodpovednosti za vady diela analogicky podľa ust. a nasl. , pričom podporne na daný prípad použil aj ustanovenia a nasl. o zodpovednosti za vady pri zhotovení veci na zákazku, vychádzajúc zo skutočnosti takýto postup podporuje aj súdna prax (rozsudok NS ČR, sp. zn. . Konštatoval, že: „pre platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu avšak pre vznik zmluvy predpokladá dohodu zmluvných strán o predmete zmluvy - o diele a odmene zhotoviteľa. V každom prípade je však zhotoviteľ diela povinný, pre prípad ak k zhotoveniu diela nedôjde na počkanie vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky ( .) V danom prípade výsledky vykonaného dokazovania viedli súd k záveru, že v zmysle objednávky č. 59/03 sa účastníci najprv dohodli na diele v rozsahu objednávky a cene 1 838,37 eur. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa za dielo zaplatila zálohu vo výške 3 500,- eur, čo možno považovať za jej konkludentný súhlas s cenou diela a to na základe cenovej kalkulácie zo dňa 14.7.2009. Uvedenú cenovú kalkuláciu podľa názoru súdu nemožno považovať za písomné potvrdenie o prevzatí objednávky a teda je potrebné prijať záver, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť v zmysle a zákonom

požadované potvrdenie o prevzatí objednávky navrhovateľky na dielo, tak ako ho následne vykonávala a vyúčtovala, nevydala. Náležitosti požadované zákonom neobsahuje ani objednávka č. 59/09, keďže v nej absentuje presné označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť a čas jeho zhotovenia. Samotné porušenie tejto povinnosti zo strany žalovanej však v zmysle konštantnej judikatúry samo o sebe nepostačuje pre záver súdu, že zmluva je neplatná (porovnaj R 12/1989, s. 43 ods. 4), podľa názoru súdu je však povinnosťou zhotoviteľa v prípade sporu preukázať dohodu účastníkov o uvedených náležitostiach.“

5. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k otázke platnosti odstúpenia od zmluvy žalobkyňou uviedol, že „pokiaľ ide otázku, či dielo vyhotovené a dodané žalovanou malo vady, poukazuje súd na výsledky vykonaného dokazovania, konkrétne na znalecký posudok č. 4/2013 znalkyne R.. V. B., ako aj jej výpoveď, z ktorých vyplynulo, že pokiaľ ide tri kusy ušitých závesov ktoré boli predmetom posúdenia, nebolo na nich uvedené riadne označenie s uvedením materiálového zloženia spolu so symbolmi ošetrovania prišité pevne a trvalo bolo len na jednej dekoračnej závesovej tkanine -100% silk, uvedené v anglickom jazyku, pričom podľa platnej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR o označovaní textilných výrobkov materiálovým zložením musí byť materiálové zloženie uvedené v slovenskom jazyku, teda prírodný hodváb. Na výrobku bolo uvedených 5 symbolov na ošetrovanie/ údržbu. Obsahovali informáciu ako sa má výrobok ošetrovať, pričom bolo zakázané výrobok prať, bieliť, sušiť v bubnovej sušičke, zakázané výrobok chemicky čistiť, bolo dovolené výrobok len žehliť pri teplote žehliacej plochy 110 st. Celzia. Z uvedeného podľa znalkyne vyplýva, že výrobca neuviedol správnu informáciu o udržiavaní výrobku ako zachovať jeho trvanlivosť. Len žehlenie výrobku je nepostačujúce. Na výrobku pritom nebola uvedená informácia len na jednorazové použitie. Znalkyňa tiež zhodnotila, že na výrobku boli zjavne viditeľné viaceré nedostatky, najmä čo sa týka nerovnakej šírky všetkých záložiek, vyčnievajúcich koncov nití. Boli zistené lomy, ktoré predstavujú neodstrániteľnú chybu po skladoch - miestna vada, záhyb v tkanine, t. j. taký, ktorý nemožno ľahko odstrániť prostriedkami bežne používanými výrobcami odevov, napríklad parným žehliacim lisom. Znalkyňa tiež výrobku vytkla nevhodne volený šev, jeho rýchlosť, podávací mechanizmus šijacieho stroja a tiež nevhodnú kombináciu vrchnej tkaniny a podšívky, čo podľa nej malo za následok riasenie podšívky pri ľavom a pravom okraji závesu v smere osnovy výrobku. Znalkyňa tak konštatovala viaceré vady na výrobku, ktoré nezodpovedali technickej norme STN ISO 8498 Tkaniny OPIS CHÝB, čo je technická norma, ktorá opisuje chyby, ktoré sa zvyčajne vyskytujú pri prehliadaní kusov tkanín. V tejto súvislosti súd tiež považuje za potrebné poukázať v súlade s odôvodnením odvolacieho súdu tiež na znalecký posudok R.. V. N. č. 222/2009 predložený žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že na dodanom výrobku zistil chyby v nastavení (previazanie medzi vrchnou niťou a spodnou chápačovou niťou) a stave šijacej techniky (stopa po pätke šijacieho stroja), v konfekčnom spracovaní výrobku, v nekvalitnej práci šičky (nezachytený okraj záložky, krivé šitie záložkových švov, rozdielne konfekčné spracovanie spodných rohov závesu, rozdielna šírka záložiek, uchytenie závesu), vzhľadové chyby v základnom materiáli, v metrovej príprave (rozsiahle škvrny na podšívke, zatkaný biely úletok v podšívke, "lesklice" na zadnej tkanine spôsobené žehlením, flotáž - nepreviazané osnovné nite na základnej tkanine, zátrhy na základnej tkanine, neodstrániteľné lomy na základnej tkanine, tvrdý omak rubnej strany základnej tkaniny), nevhodný výber materiálov (rozdielna rozmerová stabilita medzi podšívkou a základnou tkaninou v procese žehlenia, nariasenie podšívky), nenašité etikety. Zistené vady sú podľa znalca neadekvátne a neakceptovateľné pre použitý materiál zo 100% prírodného hodvábu, a nie sú neakceptovateľné ani pre jednoduchú ľahkú konfekciu z bežných lacných materiálov.“ Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné dielo nielenže nezodpovedalo prevedeniu podľa individuálnych požiadaviek objednávateľa ( žalobkyne ), ale nezodpovedalo ani všeobecným požiadavkám kladeným na prevedie takéhoto diela, t. j. aby zhotovená vec slúžila na obvyklé používanie.

6. Pokiaľ ide o ustálenie otázky, kedy žalobkyňa reklamovala vady diela, v tejto dospel súd prvej inštancie k záveru zhodnému s odvolacím súdom a v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto súvislosti uviedol: „Žalobkyňa vady diela reklamovala u žalovanej už dňa 13.11.2009 listom, v ktorom uvádzala vady dodaných závesov ako i montáže tapiet. V týchto listoch žalobkyňa vytýkala vady diela najmä týkajúce sa jeho prevedenia a dodaného materiálu. Vady vytýkané žalobkyňou z väčšej časti pokrývajú vady zistené aj znaleckým dokazovaním, hoci v listoch žalobkyne neboli s takou presnosťou pomenované. K splneniu podmienky vytknutia vady bez zbytočného odkladu podľa § 504 Obč. zák. súd prvej inštancie poukázal na názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení, podľa ktorého bola táto podmienka splnená, keď pojem "bez zbytočného odkladu" treba posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickosť prípadu. Dôvodil, že: „žalobkyňa ako vyplýva z emailu zo dňa 11. 10. 2009 hneď v deň dodania

diela, resp. dva dni po dodaní (13.10.2009) reklamovala vady diela. Možno teda konštatovať, že tak urobila bez zbytočného odkladu. Úmysel žalobkyne reklamovať vady dodaného diela vyplýva aj z označenia predmetných podaní ako i z požiadavky, aby bola zo strany žalovanej písomne informovaná o podmienkach a spôsobe riešenia jej reklamácie v zmysle ust. .“

7. V nadväznosti na záver, že žalobkyňa si riadne uplatnila u žalovanej reklamáciu listami z 13. 11. 2009, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalovaná bola povinná poučiť žalobkyňu, aké práva si môže z titulu reklamácie podľa uplatňovať. Až na základe rozhodnutia žalobkyne, ktoré z týchto práv si uplatňuje, bola žalovaná povinná určiť spôsob vybavenia reklamácie a to najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Vybavenie reklamácie však nesmelo trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Pod vybavením reklamácie citovaný zákon rozumie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná na listy žalobkyne z 13.11.2009 nereagovala. Reagovala až na jej list z 30.11.2009 a to listom z 21.12.2009, v ktorom uznala dôvodnosť reklamácie v časti nákladov na lepenie tapiet. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a už uvedené skutočnosti, bol súd prvej inštancie toho názoru, že nebolo preto možné prijať iný záver ako ten, že žalovaná reklamáciu uplatnenú žalobkyňou včas, teda v zákonnej 30 - dňovej lehote nevybavila. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa oprávnene odstúpila od zmluvy o dielo listom zo 4. 3. 2010 z dôvodu nevybavenia reklamácie v 30 - dňovej lehote.

8. Pokiaľ ide platnosť odstúpenia od zmluvy súd prvej inštancie mal z plnomocenstva založeného na č. l. 9 preukázané, že žalobkyňa dňa 24. 11. 2009 (po uplatnení reklamácie, pred podaním žaloby na súd) udelila plnú moc na zastupovanie advokátke V.. M. Q., aby ju zastupovala vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa reklamácie dodávky predmetného diela. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Keďže predmetné odstúpenie od zmluvy bolo jednostranným právnym úkonom bezprostredne sa týkajúcim reklamácie, z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že právna zástupkyňa žalobkyne konala v medziach plnomocenstva a vykonaný právny úkon je potrebné považovať za právny úkon žalobkyne.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobkyňa platne odstúpila od predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho posúdil vzájomný návrh žalovanej ako nedôvodný, keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a preto zamietol vzájomný návrh (žalobu), ktorou sa žalovaná proti žalobkyni domáhala doplatku ceny diela. Vzhľadom na synalagmatickosť záväzku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 500,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. 3. 2010 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej v tej istej lehote predmetné dielo.

9. Súd prvej inštancie žalovanej tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 800,- eur z titulu finančného zadosťučinenia z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa podľa V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol: „Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ako už bolo uvedené, že žalovaná si nesplnila voči žalobkyni v postavení spotrebiteľa riadne a včas poučovaciu povinnosť a povinnosť určiť spôsob vybavenia reklamácie, čo malo nepochybne negatívny dopad na žalobkyňu v tom smere, že sa nemohla vo veci riadne orientovať tak, aby vedela, čo môže od žalovanej v súvislosti s uplatnenou reklamáciou dôvodne žiadať. Keby si žalovaná svoje povinnosti riadne splnila, žalobkyňa by nebola v právnej neistote a nevznikli by jej ani náklady spojené s uplatnením reklamácie (napr. vypracovanie odborného posudku, ktorého zabezpečenie bolo povinnosťou žalovanej.“

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a aby vyhovel vzájomnej žalobe a aby teda žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 2.022,15 eur s prísl. Namietla, že súd prvej inštancie ani napriek pokynu odvolacieho súdu pri svojom druhom rozhodnutí vo veci, nevenoval pozornosť základným otázkam pre rozhodnutie vo veci. Ohľadom otázky existencie vád tvrdených žalobkyňou v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v tejto otázke poukázal na znalecký posudok znalkyne B. a jej výpoveď, pričom práve na základe tohto posudku mal predtým súd prvej inštancie za to, že vadami dielo netrpelo. V odôvodnení sa súd prvej

inštancie oprel o výpočet konštatovaných vád z tohto posudku, ale bez akejkoľvek zmienky o tom, či tieto vady existovali pri odovzdávaní diela, resp. ako k ich vzniku došlo. Pritom sama znalkyňa konštatuje, že čo sa týka napr. lomov, vznik týchto nie je možné pripísať žalovanej. Rovnako súd prvej inštancie nezohľadnil výpoveď znalkyne na pojednávaní, kde sa táto vyjadrila k otázke podšívky závesov. K tomuto znaleckému posudku žalovaná podotkla, že jej nebolo sprístupnené z akého materiálu resp. kusov závesov, či záclon, bolo dielo vyhotovené a nemala tak možnosť sa vyjadriť, či sa skutočne jedná o tovar, ktorý odovzdala žalobkyni pri odovzdávaní diela. Vo vzťahu k posudku R.. V.na N. žalovaná v odvolaní uviedla, že z neho nie je jednoznačne zrejmé, čo tento znalec posudzoval. Znalec sa v posudku vyjadruje o konfekčnom šití, pričom posudzované dielo bolo vecou zhotovenou na zákazku. Z uvedeného mala za to, že sa nie je možné stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, že dielo nezodpovedalo všeobecným požiadavkám na takéto dielo. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že dielo nezodpovedalo ani individuálnym požiadavkám žalobkyne na jeho prevedenie, žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v tomto smere odignoroval listinný dôkaz - Vyúčtovací a preberací protokol p. N. zo dňa 10. 11. 2009, ktorý žalobkyňa sama vlastnoručne za prítomnosti svedkyne H. podpísala, na základe ktorého dielo prevzala bez námietok. Vady tvrdené žalobkyňou by svojou podstatou mali byť vady zjavné, teda mala možnosť sa s nimi oboznámiť pri prevzatí, kde prevzatie bez výhrad a námietok vlastnoručne podpísala v uvedenom protokole. Prvé podanie žalobkyne bolo vykonané až po dvoch dňoch, čo nie je možné s ohľadom na podpis protokolu a skutočnosť, že sa jedná o spálňu žalobkyne, považovať za vážny prejav vôle reklamovať vady. V tejto súvislosti žalovaná ďalej namietala, že tkaniny, ohľadne ktorých žalobkyňa uplatňuje nároky z vád, neboli odovzdané žalovanej a ani do úschovy súdu, nie je možné objektívne zhodnotiť časť vád vytýkaných žalobkyňou, a to s ohľadom na skutočnosť, že nie je možné vylúčiť, že k vytýkaným nedostatkom nedošlo nesprávnym skladovaním, manipuláciou, či iným nakladaním žalobkyne s materiálom. K jednotlivým skutočnostiam označovaným ako vady uvádzaným žalobkyňou z jej listu zo dňa 13. 11. 2009 žalovaná uviedla, že nedodané vankúše boli dodané poštou, čo žalobkyňa bez akéhokoľvek vysvetlenia v súčasnosti ani nerozporuje, dokonca samu seba navrhuje zaviazať na ich vydanie. Nejedná sa teda o vadu diela. Absenciu objednávky podšívky na závesoch si žalobkyňa všimla v cenovej ponuke a taktiež znalkyňa sa vyjadrila, že úprava závesov z hodvábneho materiálu ich podšitím je štandardom a je nutná, z uvedeného dôvodu mala za to, že sa tu nejedná o vadu diela. K tvrdeniu žalobkyne, že použitý materiál nie je hodváb, žalovaná namietla, že v konaní bolo preukázané, že sa jedná o hodváb. Už pri prevzatí diela bolo zrejmé, že záves sa skladá iba z jednej časti. Žalobkyňa mala možno túto vadu uplatniť už v protokole pri prevzatí a obdobne bolo možné vizuálne zhodnotiť aj absenciu kusu závesu nad prechodom do spálne, pričom aj v tomto ohľade akákoľvek zmienka o tejto vade v protokole absentuje. K jednotlivým vadám, ktoré boli špecifikované v podaní v právnej veci zástupkyne žalovanej zo dňa 30. 11. 2009 žalovaná uviedla, že v danom prípade sa o vady diela nejednalo. K bodom 1-4 listu sa žalovaná vyjadrila v liste zo dňa 21. 12. 2009, kde upustila od časti požadovanej sumy, ale táto skutočnosť neznamená, že by žalovaná uznala reklamačný nárok žalobkyne. K tomuto kroku žalovaná pristúpila z dôvodu snahy o zachovanie dobrých vzťahov. K bodom 5-7 listu žalovaná uviedla, že sa nejedná o vady diela, či tovaru, ale o prirodzené vlastnosti materiálu. K bodu 8 ohľadom podšívky uviedla, že otázku podšívky zodpovedala aj znalkyňa. K bodu 9 a 10 uviedla, že v tomto prípade sa jedná o spôsob vyhotovenia diela v súlade a po dohode so žalobkyňou a teda sa nejedná o vadu. K bodu 11 žalovaná dodala, že žalobkyňa si vybrala látku, ktorá sa vyrába v šírke 140 cm, čo jej bolo známe a je zrejmé, že prehoz o šírke viac ako 2 m nie je možné ušiť z jedného kusa látky, a teda nemôže sa jednať o vadu. V prípade bodu 12 od dodania výplní vankúšov žalobkyňa upustila, čo vyplýva i z protokolu o prevzatí a teda nejedná sa o vadu. K bodu 13 uviedla, že množstvo fakturovanej látky sa určilo podľa skutočne použitého množstva materiálu v závislosti od strihového plánu. K bodu 14 žalovaná skonštatovala, že rozdiel vo fakturovanej sume a ceny podľa kalkulácie súvisí jednak s reálnou spotrebou materiálov a výkonov ako aj so skutočnosťou, že v čase od výberu pôvodného materiálu do realizácie zákazky prestal výrobca pôvodne vybratý materiál vyrábať a žalobkyňa si vybrala iný materiál, ktorý jej aj bol fakturovaný, navyše sa jednalo o lacnejší materiál. Ďalej v odvolaní žalovaná uviedla, že v konaní nebolo preukázané, že individuálne požiadavky žalobkyne neboli splnené. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na akom skutkovom základe sa súd prvej inštancie s tvrdeniami žalobkyne stotožnil. Súd prvej inštancie pritom nezohľadnil dôkazy potvrdzujúce skutkové tvrdenie žalovanej, že to bola práve žalobkyňa, ktorá si po zrelej úvahe vybrala materiál na závesy, ako i výpoveď svedkyne H., že protokol bol podpisovaný v čase, keď už závesy boli rozmiestnené a teda bolo zrejmé ich vyhotovenie. Žalovaná vyhotovila dielo podľa individuálnych požiadaviek žalobkyne a rovnako podľa všeobecných požiadaviek na jeho vyhotovenie. Ohľadom uplatnenia zodpovednosti za vady a vybavovanie reklamácie v zákonnej lehote žalovaná uviedla, že k fyzickej ohliadke reklamovaného diela došlo až dňa 25. 11. 2009 a to z dôvodu, že do tohto času neposkytla žalobkyňa žalovanej ako osobe

povinnej reklamáciu riešiť možnosť si reklamovaný tovar prehliadnuť, pričom práve zo strany žalobkyne bol žalovanou znemožnený navrhovaný a personálne zabezpečený skorší termín ohliadky. Preto je žalovaná toho názoru, že za začiatok plynutia 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie treba považovať deň 25. 11. 2009 - deň ohliadky. Keďže vyjadrenie žalovanej k nárokom uplatneným žalobkyňou, ktoré boli predmetom reklamácie, bolo na poštovú prepravu podané dňa 21. 12. 2009, reklamácia bola podľa žalovanej vybavená včas. Je podľa žalovanej neakceptovateľné, aby lehota na vybavenie reklamácie začala plynúť skôr, ako mala možnosť reklamované dielo ohliadnuť. Argumentovala, že akceptovaním toho, že reklamačná lehota začne plynúť skôr, ako je predmet reklamácie sprístupnený podnikateľovi (v prejednávanej veci žalovanej) v bežnom obchodnom styku, by nastala bizardná situácia, že by to bol práve zákazník, ktorý zneužitím práva by rozhodoval o to, či podnikateľ bude alebo nebude mať objektívnu možnosť reklamáciu vôbec vybaviť. Uviedla, že v prípade, ak žalobkyňa rozporovala spôsob vybavenia reklamácie s ktorým nebola spokojná, jej postup spočívajúci v odstúpení od zmluvy z dôvodu jej nevybavenia v zákonnej 30 dňovej lehote nemá oporu v zákone. Z obsahu prejavu vôle, ktorý mal byť odstúpením od zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa odstupovala od zmluvy z dôvodu nedodržania zákonnej 30 dňovej lehoty a nie z dôvodu existencie neodstrániteľných vád. Reklamačné konanie začalo dňa 25. 11. 2019 (v deň ohliadky reklamovaného diela) a bolo ukončené listom žalovanej zo dňa 21. 12. 2009. Taktiež právny úkon odstúpenia od zmluvy bol vykonaný neoprávnenou osobou, pretože v plnej moci, ktorú žalobkyňa udelila svojej právnej zástupkyni, absentovalo splnomocnenie na takýto úkon. Vzhľadom na uvedené je odstúpenie žalobkyne neplatné a nevyvoláva žiadne právne účinky. Žalovaná poukázala aj na výsledok konania SOI na podnet žalobkyne, kde SOI skonštatovala, že žalovaná sa pri vybavovaní reklamácie neodpustila žiadneho porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je podľa žalovanej správny záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní vystupovala ako podnikateľka a žalovaná akceptovala zmenu fakturačných údajov až s výrazným časovým odstupom. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu, ktorým sa žalovaná proti žalobkyni domáhala zaplatenia 2.022,15 eur prísl. titulom úhrady doplatku ceny diela žalovaná v odvolaní uviedla, že v konaní preukázala, že dielo žalobkyni riadne a včas odovzdala, žalobkyňa „Vyúčtovací a preberací protokol“ podpísala a vystavená faktúra 23/2009 na ňou žalovanú sumu bola splatná dňa 27. 11. 2009. V konaní bolo podľa žalovanej preukázané, že neexistovali zákonné dôvody na odstúpenie od zmluvy, naopak bolo preukázané, že jej vznikol nárok na doplatok ceny diela. K výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazala žalovanú uhradiť žalobkyni sumu 800,- eur ako finančné zadosťučinenie z titulu porušenia práva spotrebiteľa, žalovaná v odvolaní uviedla, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je v tejto časti výroku arbitrárne a bez opory v skutkovom stave. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa sa neocitla v stave právnej neistoty. Na ohliadke konanej dňa 25.11.2009 bola prítomná aj právna zástupkyňa žalobkyne. Navyše, podľa názoru žalovanej mala žalobkyňa za cieľ namodelovať situáciu tak, aby neopodstatnenú reklamáciu uplatnila u žalovanej takým spôsobom, aby žalovanej znemožnila riadne vybavenie reklamácie v zmysle zákona. V tomto prípade žalovaná poukázala aj na výsledok konania SOI na podnet žalobkyne, kde SOI skonštatovala, že žalovaná sa pri vybavovaní reklamácie neodpustila žiadneho porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná ďalej zotrvala na už vznesenej námietke premlčania tohto nároku. Dôvodila, že uvedený nárok sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá v čase uplatnenia tohto nároku už uplynula. V neposlednom rade žalovaná taktiež namietala, že odvolací súd zrušujúcim uznesením č. k. -295 z 18. 12. 2014 porušil zásadu rovnosti strán, keďže odvolací súd dal hmotnoprávne poučenie strane sporu - žalobkyni vo veci úpravy petitu, čo je neprípustné. Napokon žalovaná v odvolaní namietala aj zmenu žalobného petitu žalobkyne, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením č.k. -344 zo dňa 10. 8. 2015. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že vrátenie poskytnutého plnenia tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nie je možné, pretože sa jednalo o plnenie spočívajúce aj vo výkonoch a teda by sa mala poskytnúť peňažná náhrada podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s návrhom žalovanej, aby do konania pribral znalca za účelom stanovenia výšky peňažnej náhrady, na ktorú bude žalobkyňa zaviazaná titulom synalagmatického plnenia bodu 2 a 3 žaloby.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie výsluchom sporových strán a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

13. K spornosti existencie vád tvrdených žalobkyňou odvolací súd uvádza, že zo znaleckého posudku R.. B. je zjavné, že dielo trpí viacerými vadami. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí

vo veci uviedol, že vady diela vytýkané žalobkyňou v listom z väčšej časti pokrývajú vady zistené aj znaleckým dokazovaním. Podstatnou vo veci je skutočnosť, že dielo trpelo vadami už pri prevzatí žalobkyňou, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.

14. Súd prvej inštancie správne zohľadnil najzásadnejší aspekt a to, že v prejednávanom spore sa jednalo o zmluvu o zhotovení veci na zákazku, ktorej predmetom bolo zhotovenie a dodanie bytového textilu a doplnkov (záclon, hodvábnych dekoračných závesov, tapiet, vankúšov a prehozu) pre zákazku „Spálňa“, u ktorých technické, ale najmä vizuálne dizajnové spracovanie podľa požiadavky objednávateľa predstavuje nevyhnutnú a nekompromisnú bezvýhradnú podmienku riadne zhotovenej veci. V prípade, ak takto zhotovená individuálne veľmi špecifická vec (čo hodvábne dekoračné závesy, tapety a prehoz nesporne sú) síce spĺňa „technickú podmienku“ používania, teda v tomto prípade zatienenie a zabránenie pohľadu zvonku dnu (závesy), ale jej vizuálne dizajnové spracovanie nespĺňa presnú individuálnu požiadavku objednávateľa, ide o zhotovenú vec, ktorú možno charakterizovať ako vec, ktorá vykazuje znaky neodstrániteľnej vady. Takto bolo i v tomto prípade, keď žalovanou zhotovené a dodané dielo pre zákazku označenú „Spálňa“ skutočne z hľadiska vonkajšieho dizajnu nezodpovedalo žalobkyňou vymieneným vlastnostiam (záves na balkónových dverách je z jedného kusa, hoci mal byť z dvoch kusov, rovnako záves medzi prechodom zo spálne, závesy pripomínajú „oponu“ hoci mali byť ľahké, poddajné a ľahko tvarovateľné, chýbajúci kus závesu pri vchode do spálne), ktoré boli podkladom predmetnej objednávky, resp. zmluvy o zhotovení veci na zákazku a teda nezodpovedali presnej individuálnej požiadavke žalobkyne ako objednávateľky. Námietka žalovanej, že uvedené skutočnosti mala ako vady reklamovať hneď v protokole pri prevzatí diela a ak tak neurobila treba konštatovať, že sa nejedná o vadu diela je irelevantná. Preberací protokol zo dňa 10. 11. 2009, ktorý žalobkyňa sama podpísala a na základe ktorého dielo prevzala bez námietok, preukazuje len prevzatie vyhotoveného diela žalobkyňou a jeho podpísanie nezakladá nemožnosť následného uplatnenia si vád diela, resp. jeho reklamácie. Žalobkyni bolo dielo dodané dňa 10. 11. 2009 a už mailom zo dňa 10. 11. 2019 vytkla žalovanej, že záves na balkónových dverách je z jedného kusa, hoci mal byť z dvoch kusov a rovnako vo vzťahu k závesu medzi prechodom von. Následne uvedené vady vytkla žalobkyňa žalovanej aj listom zo dňa 13. 11. 2009, t. j. dva dni po dodaní diela. Možno teda konštatovať, že tak urobila bez zbytočného odkladu. Navyše v tomto smere (počet kusov závesov) žalovaná výtku žalobkyne skutkovo žiadnym spôsobom nerozporuje. Ak žalovaná predpokladala, že z dôvodov technologických problémov nebude môcť vytvoriť prehoz o šírke viac ako 2m zhodne so žalobkyňou vymieneným dizajnom (t. j. z jedného kusu látky), ako argumentuje v odvolaní a preto sa nejedná o vadu, mala pri uzatváraní zmluvy žalobkyňu na to preukázateľným spôsobom upozorniť. Ak by to bola urobila a žalobkyňa by i napriek tomu trvala na zhotovení častí diela podľa jej objednávky s tým, že bola upozornená, že vonkajší dizajn nemusí byť úplne totožný s v objednávke vymienenou vlastnosťou, nemohla by dôvodne namietať eventuálnu odlišnosť vonkajšieho dizajnu vyhotovených častí diela s ňou vymieneným vizuálnym prevedením. V tomto prípade však žalovaná nepreukázala, že v dobe uzatvárania zmluvy žalobkyňu (ako objednávateľku) relevantným spôsobom informovala o možnosti určitej odchýlky vo vonkajšom dizajne zhotovovaných častí diela oproti žalobkyňou vymienenom dizajne a že žalobkyňa s týmto rizikom súhlasila. Navyše uvedenú obranu žalovaná použila až v odvolaní. Za tohto stavu je potom správny záver súdu prvej inštancie, že zhotovené dielo nielenže nezodpovedalo prevedeniu podľa individuálnych požiadaviek žalobkyne (objednávateľky), ale nezodpovedalo ani všeobecným požiadavkám kladeným na prevedie takéhoto diela.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadom uplatnenia zodpovednosti za vady a vybavenie reklamácie v zákonnej lehote, z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že žalobkyňa reklamovala vady diela u žalovanej dňa 13. 11. 2009. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení vo veci uviedol: „Podmienka vytknutia vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mala žalobkyňa možnosť vec prezrieť, bola podľa odvolacieho súdu splnená, keď pojem "bez zbytočného odkladu" treba posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickosť prípadu. Ako už bolo uvedené žalobkyňa, hneď v deň dodania diela, resp. dva dni po dodaní reklamovala vady diela. Možno teda konštatovať, že tak urobila bez zbytočného odkladu. Napokon úmysel žalobkyne reklamovať vady dodaného diela vyplýva aj z označenia predmetných podaní (ako "reklamácia dodávky závesov a montáže tapiet") ako i z požiadavky, aby bola zo strany žalovanej písomne informovaná o podmienkach a spôsobe riešenia jej reklamácie v zmysle ust. . Súd prvého stupňa z hľadiska uplatňovania reklamácie sa predmetnými listami z 13. 11. 2009 bližšie nezaoberal ( uplatnenie reklamácie vyhodnocoval len z obsahu e-mailových správ ).“ Súd prvej inštancie sa zaoberal listom žalobkyne zo dňa 13. 11. 2009, ktorým si táto riadne uplatnila reklamáciu vád diela a to aj s ohľadom na požiadavku vytknutia vád bez zbytočného odkladu v zmysle

§ 504 Obč. zák. Argumentácia žalovanej ohľadom neplnenia si povinnosti žalobkyne ako spotrebiteľky v súvislosti s nesprístupnením diela je s poukazom na výsledky dokazovania účelová, keďže žalovaná na list žalobkyne zo dňa 13. 11. 2009 žiadnym spôsobom nereagovala. Reagovala až listom zo dňa 21. 12. 2009, ako to uvádza aj vo svojom odvolaní. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná mala odo dňa ohliadky (ktorá sa uskutočnila dňa 25.11.2009) na vybavenie reklamácie v zákonnej lehote dostatok času, preto je jej argumentácia o snahe žalobkyne namodelovať situáciu, aby žalovanej znemožnila vybaviť reklamáciu v zákonnej lehote, nedôvodná. K námietke žalovanej ohľadom záveru SOI odvolací súd uvádza, že týmto súd nie je s prihliadnutím na viazaný.

16. Vo vzťahu k námietke žalovanej ohľadom zákonnosti odstúpenia od zmluvy sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku (ods. 42 až 45 ), v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s touto námietkou žalovanej v konaní. Pokiaľ žalobkyňa svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy vyvodzuje z pre márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie, podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu márne uplynutie tejto lehoty nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je dôvodné len za splnenia určitých predpokladov a to a/ reklamovaná vada je skutočne vadou, b/ vyskytuje sa u veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie spotrebiteľom uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady a určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. reklamačnú vadu (R 28/2019). Z uvedeného vyplýva, že nestačí bez ďalšieho len márne uplynutie 30 dňovej reklamačnej doby na to, aby mohla žalobkyňa odstúpiť od zmluvy, ale musia byť splnené aj vyššie uvedené podmienky. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania tak, ako je už vyššie uvedené, bolo preukázané, že predmetné dielo nielenže nezodpovedalo prevedeniu podľa individuálnych požiadaviek žalobkyne (objednávateľky), ale nezodpovedalo ani všeobecným požiadavkám kladeným na prevedie takéhoto diela. Vzhľadom na to preto možno konštatovať, že dielo vzhľadom na svoj špecifický charakter a účel vykazuje neodstrániteľnú vadu, ktorá z dôvodu odlišnosti od žalobkyňou vymienených individuálnych požiadaviek bráni jeho riadnemu užívaniu. Za tohto stavu je potom záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa oprávnene odstúpila od zmluvy správny.

17. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku žalovanej týkajúcej sa tvrdenia, že žalobkyňa pri uzatváraní v konaní prejednávanej zmluvy vystupovala ako podnikateľka. Pre posúdenie toho, či treba zmluvnú stranu považovať v pozícii objednávateľa za spotrebiteľa alebo nie, je potrebné prihliadať na predmet zmluvy, teda toho, či tento predmet má objednávateľovi, ktorý je zároveň fyzickou osobou podnikateľom, slúžiť k výkonu jeho podnikateľskej činnosti alebo nie. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by si žalobkyňa dala zhotoviť dielo označeného ako „zákazka Spálňa“ ako živnostníčka a pre podnikateľské účely. V prejednávanej veci boli predmetom zmluvy zhotovenie vecí na zákazku s názvom „ Spálňa“ a to záclon, závesov a obliečok na vankúše, prehoz a tapiet, pričom žalobkyňa má ako predmet svojej podnikateľskej činnosti daňové poradenstvo. Predmet jej podnikania (daňový poradca) nesúvisí s predmetom činnosti žalovanej a teda ani s predmetom záväzku vymedzeného zmluvou o dielo. Naviac, zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplynulo, že v zmluvnom vzťahu so žalovanou vystupovala žalobkyňa ako fyzická osoba, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že miestom plnenia bola domácnosť žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaná ako zhotoviteľka diela, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má v tomto právnom vzťahu postavenie dodávateľa. Súd prvej inštancie preto vo veci správne aplikoval o ochrane spotrebiteľa.

18. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietky týkajúce reštitučnej povinnosti ( ). Podľa konštantnej judikatúry ak objednávateľ platne odstúpil od zmluvy a vracia zhotoviteľovi vec už používanú, zhotoviteľ nemá právo na náhradu znehodnotenie vzniknuté užívaním alebo opotrebením veci (diela) do okamihu odstúpenia od zmluvy (R 17/1976). Pokiaľ žalovaná namieta, že jej plnenie spočívalo aj vo výkonoch, treba zdôrazniť, že tieto v odvolaní bližšie nešpecifikovala. Napriek tomu odvolací súd zdôrazňuje, že dielo sa jej vracia v podobe ušitých záclon, závesov, vankúšov, prehozu a vo výroku napadnutého rozsudku uvedeného príslušenstva, v ktorých sú tieto výkony zhmotnené.

19. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 3 500,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. 3. 2010 až do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej predmetné dielo.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa Vzhľadom na platné odstúpenie žalobkyne od predmetnej zmluvy a vzhľadom na vzájomnú reštitučnú povinnosť sporových stráv vydať si plnenia realizované na základe predmetnej zmluvy, ktorá sa v dôsledku platného odstúpenia od nej zrušila, žalovaná nemá nárok na doplatok ceny diela. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom zamietol vzájomný návrh žalovanej. Odvolací súd preto v zmysle potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.

20. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase keď k porušeniu práv žalobkyne - spotrebiteľky došlo) osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

21. V danom prípade žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho spotrebiteľského práva. Konaním žalovanej bolo porušené jej právo na vybavenie jej reklamácie v zákonnej lehote a jej právo na dodanie objednaného diela bez vád a v požadovanej kvalite, teda bez vád. Odvolací sú má za to, že porušenie týchto práv žalobkyne nie je spôsobilé privodiť jej ujmu v takom zmysle, ako to má na mysli cit. ust. Žalobkyni boli všetky náklady súvisiace so zhotovením vadného diela priznané. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami nebol založený na neprijateľných, resp. nekalých zmluvných podmienkach a nedošlo ani k diskriminácii žalobkyne ako spotrebiteľky, čo žalobkyňa ani netvrdila. Naopak v konaní nebolo tvrdené žiadne také porušenie jej práv, ktoré by si vyžadovalo priznanie osobitného finančného zadosťučinenia. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyni bol priznaný nárok na vrátenie kúpnej ceny spolu s úrokami z omeškania oproti vráteniu predmetného diela, takže žiadna osobitná ujma, ktorá by vyžadovala priznanie finančného zadosťučinenia, jej nevznikla. Samotná žalobkyňa ani v konaní netvrdila existenciu takej ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia. Postoj žalovanej k uplatnenému nároku pred podaním žaloby a v priebehu konania nemožno považovať za porušenie práv žalobkyne tak, ako to má na mysli ust. citovaného zákona. Je totiž právom žalobkyne brániť sa v konaní spôsobom, aký uzná za vhodné a jej obranu teda nemožno vyhodnotiť v jej neprospech. Odvolací súd je tiež toho názoru, že finančné zadosťučinenie nemožno žalobkyni priznať ani v zmysle Obč. zák. Finančné zadosťučinenie podľa tohto ustanovenia totiž vyvažuje nemajetkovú ujmu, ktorá môže spočívať v tom, že strana, ktorá v dôsledku vadného plnenia utrpela majetkovú ujmu, pri uplatnení zodpovednosti za vady, musela prekonať stres, vynaložiť značnú fyzickú a psychickú námahu , boli jej spôsobené zdravotné problémy, atď. (viď , Komentár, prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C. H. BECk 2019, str. 1893). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v súvislosti s predmetnou reklamáciou musela vynaložiť námahu vo vyššie uvedenom v zmysle, resp. že by je vznikli zdravotné problémy. Odvolací súd dodáva, že podľa iného názoru prezentovaného na str. 2195 publikácie pre prax (komentár), Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, Jaroslav Krajčo, II. diel, Eurounion, súdne uplatnenie práva na finančné zadosťučinenie v zmysle Obč. zák. môže nasledovať až po právoplatnom úspešnom priznaní nárokov zo zodpovednosti za vady.

22. Z uvedeného vyplýva, že nie je vecne správny výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 800 eur z titulu finančného zadosťučinenia. Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku zmenil podľa tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

23. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej na zaplatenie sumy 3 500,- eur s prísl. oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej predmet dodávky, vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie 2.022,15 eur s prísl. titulom doplatku ceny diela a nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800,- eur. Žalobkyni bola napadnutým rozsudkom priznaná suma 3500,- eur a úspešná bola aj pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie 2.022,15 eur. Celkovo teda bola žalobkyňa úspešná čo do sumy 5.522,15 eur (3.500 + 2.022,15 = 5.522,15 eur). Neúspešná bola pokiaľ ide o sumu 800 eur z titulu finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa teda mala v spore úspech v rozsahu 87,35 % a úspech žalovanej predstavuje 12,65 %. Po vzájomnom započítaní pomeru úspechu strán má žalobkyňa nárok na náhradu trov v rozsahu 74,7 % (87,35 - 12,65 = 74,7 % ). Vzhľadom na to odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,7 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).