Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-144-2019.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/144/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: U. M., so sídlom K. XXXX, J. L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21. júna 2019 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28. novembra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21. 06. 2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28. 11. 2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný napadnutým druhostupňovým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. 11. 2018, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Rozdiel dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti F.. so sídlom v Žiline za poskytnutie reklamných služieb pre porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a z dôvodu posúdenia zdaniteľného plnenia ako sponzoring.
2. Žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. zistenie v rozpore s administratívnym spisom a nepreskúmateľnosť administratívneho rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Mal za to, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť konať pred orgánmi verejnej správy, pričom závery, ku ktorým správne orgány dospeli, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nemal možnosť sa vyjadriť k celému ustálenému obchodnému reťazcu, nakoľko dokazovanie správcu dane sa zameralo na vzťah žalobcu a spoločnosti F. a jej dodávateľov, spoločností IH V., s.r.o. a R., s.r.o. K rozšíreniu okruhu účastníkov preverovaného obchodu došlo až v prvostupňovom rozhodnutí, čím mu bolo v daňovej kontrole znemožnené vyjadriť sa k novým skutočnostiam. Oboznámenie s novými skutočnosťami až počas vyrubovacieho konania dňa 15. 11. 2018 nepovažoval za súladný so zákonom, kedy už nie je prípustné rozširovať dôvody vyrubenia rozdielu dane. Nesúhlasil s posúdeným služieb ako sponzoring, o ktorom právnom posúdení ho správca dane neinformoval a učinil tak až v prvostupňovom rozhodnutí.
Na posúdenie služieb ako sponzoringu tak mohol reagovať až v podanom odvolaní, pričom žalovaný nereflektoval na namietané procesné pochybenie. Žalobca vyjadril názor, že rozdiel dane možno vyrubiť len na základe skutočností zistených počas daňovej kontroly. Ďalej nesúhlasil so skutočnosťou, že správca dane nevykonal ním navrhnuté alebo predložené dôkazy a takýto postup ani náležite nezdôvodnil a ani žalovaný sa k nim nevyjadril. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie fakturovanej dodávky ako sponzoring. Poprel, že by sa vedome podieľal na neoprávnenom daňovom úniku. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za nepreukázanie účtovníctva jeho dodávateľa. Podľa neho správne orgány nepreukázali vedomé zapojenie sa žalobcu do podvodného konania. V konečnom dôsledku ani žalovaný sa riadne nevysporiadal so všetkými jeho zásadnými odvolacími námietkami.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane celkový reťazec obchodných spoločností zistil na základe ďalšieho dokazovania vykonaného počas vyrubovacieho konania. Platiteľ bol s týmito zisteniami správcu dane, teda aj s predmetným obchodným reťazcom, oboznámený pri ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 15. 11. 2018. K týmto skutočnostiam žalobca nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie. K právnemu posúdeniu služieb ako sponzoringu mal žalobca možnosť vyjadriť sa v odvolacom konaní. V druhostupňovom rozhodnutí sa následne žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu. 4. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich už skôr prednesených stanoviskách.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
6. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov správny súd ďalej zistil nasledovné:
7. Podľa daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie 4/2014 žalobca priznal daňovú povinnosť 708,12 eur.
8. Dňa 12. 10. 2016 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za január až december 2014.
9. Za apríl 2014 si žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľskej faktúry spoločnosti F. č. 2014076 s dátumom dodania 05. 04. 2014 za prenájom reklamných plôch na pretekoch XXXIII. Y. K. XXXX zo dňa 05. 04. 2014 na produkčnom vozidle ŠKODA FABIA WRC na základe zmlúv o reklame zo dňa 28. 03. 2014. Faktúra mala daňový základ 10.000 eur. 10. Dňa 12. 10. 2016 správca dane vypočul A.. H. F., splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý sa vyjadril k obchodnej spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou F. 11. Dňa 07. 03. 2017 boli vypočutí svedkovia A. a A., bývalí konatelia spoločnosti F. Svedkovia potvrdili dodanie fakturovaných služieb, ktoré poskytli v súčinnosti s ich dodávateľmi, spoločnosťami IP. a R.r.o. Služby spočívali v uvedení loga žalobcu na závodných vozidlách, presnejšie v prenájme reklamných plôch na závodných vozidlách za účelom propagácie platiteľa. Vlastníka závodných vozidiel nevedeli uviesť, pričom piloti vozidiel boli zamestnancami spoločnosti.
12. Cestou MVI správca dane požiadal o výsluch konateľa spoločnosti F.. J. R.. V odpovedi český správca dane uviedol, že spoločnosť a jej konateľ sú nesúčinní. Konateľ nespolupracoval ani so správcom dane.
13. So správcom dane nespolupracoval ani svedok E. E., konateľ spoločností A. s.r.o. a R.r.o.
14. Z iného daňového konania správca dane zistil, že spoločnosť IP. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov. Konateľ subdodávateľskej spoločnosti potvrdil dodanie služieb s tým, že vozidlá prenajímal od spoločnosti MC.o., ktorá zabezpečovala všetky súvisiace činnosti.
15. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol z daňovej kontroly zo dňa 13. 09. 2017, ktorý bol spoločne s výzvou doručený žalobcovi dňa 20. 09. 2017. 16. V rámci vyrubovacieho konania boli v dňoch 29. 01. 2018, 30. 01. 2018 a 13. 04. 2018 vypočutí svedkovia V.. V., A.k a IX.k. Svedkovia potvrdili osadenie loga žalobcu na závodných automobiloch.
17. Správca dane ďalej využil informácie z ďalších daňových konaní, ktoré sa týkali spoločnosti H. H., s.r.o. a ďalších spoločností, v ktorých ako konateľ vystupoval J. J..
18. Žalobcovo vyjadrenie k protokolu a námietky boli prerokované dňa 15. 11. 2017.
19. Rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. 11. 2018 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 z dôvodu neuznania odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti F.. Správca dane nielen že dospel k záveru, že zdaniteľné plnenie je v skutočnosti sponzorským odkazom, ktorý v čase dodania nebol predmetom zákona o DPH, teda nebol službou za protihodnotu v zmysle zákona o DPH, ale žalobca ani nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach a tým naplnenie ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Spoločnosť F.. a jej dodávatelia boli do obchodného reťazca zapojení účelovo, pričom reálne nevykonávali žiadnu ekonomicky opodstatnenú činnosť. Dokazovaním nebolo preukázané kto zdaniteľné plnenie v skutočnosti realizoval. Žalobca pritom musel vedieť, že sa zúčastňuje na zneužívajúcom konaní s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Dodávateľskej spoločnosti preto nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania zdaniteľnej služby, ale z dôvodu jej uvedenia na faktúre.
20. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21. 06. 2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie správu dane potvrdil stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
25. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj daňový poriadok) ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
27. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
28. V prejednávanom prípade bolo medzi účastníkmi konania sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúry vystavenej jeho dodávateľom. Dôvodmi neuznania podľa správcu dane bolo nepreukázanie dodania fakturovaných služieb spoločnosťou F.. a posúdenie dodaných služieb ako sponzoring a nie reklama.
29. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu správny súd dospel k záveru o zákonnosti a dôvodnosti preskúmavaných rozhodnutí. V prejednávanej veci bolo zistené, že na základe zmluvy o reklame bolo na závodnom vozidle ŠKODA FABIA WRC umiestnené logo žalobcu v znení U. M.n, a.s. Takéto zverejnenie loga však nespĺňa kritéria reklamy definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na športovom podujatí reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou na Slovensku tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje. Je pritom podstatné a treba to mať vždy na zreteli, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľskou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom propagácie jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu, resp. spropagovať podnikanie žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje zameranie alebo vlastnosti jeho činnosti alebo produktov, neporovnáva ich s inými, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich obstaraniu, kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame, na ktoré sa žalobca odvoláva, je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu, t.j. podpora podnikania aj formou propagácie obchodného mena. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo a dosiahol sa predpokladaný cieľ. Uvedená schopnosť, spôsobilosť, potenciál dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za propagáciu svojho loga, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie) objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu alebo viesť k zviditeľneniu obchodného mena žalobcu. Správnemu súdu je aj z iných konaní v obdobných právnych veciach známe, že logo žalobcu býva umiestnené na hmotných nosičoch spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Dokonca je možné konštatovať, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov podujatia. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi, ale len o sponzorský odkaz, ktorý nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nie je predmetom dane z DPH.
30. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou čo do ukrátenia žalobcu na jeho práve na spravodlivé konanie pred administratívnym orgánom v súvislosti s právnou kvalifikáciou zdaniteľného plnenia ako sponzorským odkazom, ktorá skutočnosť mu bola oznámená až vo vydanom prvostupňovom konaní. Nakoľko sa žalobca voči právnemu posúdeniu veci bránil podaným odvolaním, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného, v ktorom sa žalovaný vysporiadal aj s právnym posúdením fakturovaného plnenia ako nezdaniteľného sponzorského odkazu, nedošlo v prejednávanej veci z tohto dôvodu podľa správneho súdu k ukráteniu žalobcu na jeho právach.
31. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa neoboznámenia žalobcu počas daňovej kontroly so všetkými článkami zisteného obchodného reťazca, ani túto správny súd neposúdil za dôvodnú. Úplný
reťazec obchodných spoločnosti bol zistený až v priebehu vyrubovacieho konanie, s ktorého výsledkami bol žalobca riadne oboznámený počas ústneho pojednávania dňa 15. 11. 2018. Vo vyrubovacom konaní správca dane môže vykonať dokazovanie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane je preto oprávnený a povinný brať do úvahy aj tie skutočnosti, ktoré sa objavili počas vyrubovacieho konania, a ktoré predstavujú zákonný podklad pre rozhodnutie.
32. S poukazom na právnu kvalifikáciu poskytnutých služieb ako sponzoring boli ostatné námietky týkajúce sa nevykonania navrhovaných výsluchov svedkov a nedostatočného zdôvodnenia tohto postupu posúdené zo strany správneho súdu ako bezpredmetné a nadbytočné.
33. Čo sa týka námietky o nevysporiadaní sa žalovaného s odvolacími dôvodmi touto sa správny súd sčasti nezaoberal pre jej neurčitosť a nejasnosť, keď žalobca presne nešpecifikoval žalobný dôvod čo do skutkových okolností, čo predstavuje porušenie ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V ostatnej časti námietku správny súd posúdil za nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa kvalifikácie poskytnutých služieb ako sponzorského odkazu.
34. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol, nakoľko na nepriznanie úspechu správnej žalobe postačovalo právne posúdenie, že v prejednávanej veci zverejnenie obchodného mena žalobcu formou loga na závodných vozidlách predstavovalo sponzorský odkaz (a nie reklamu), ktorý nie je predmetom zákona o DPH. Preto fakturácia deklarovaného plnenia sa mala vykonať bez uvedenia DPH na spornej faktúre.
35. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
36. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.
37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.